Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/313/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202845
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811202845.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa G., zastúpeného U. proti
odporkyni Y., zastúpenej U., o zaplatenie 18.700 Eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júla 2012, č.k. 8C/38/2011-83, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 361,17
Eur, do troch dní, do rúk zástupkyne odporkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
18.700 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania 2.719,73 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, z čoho sumu 4.000
Eur zaplatí v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok, t. j. sumu 14.700 Eur
s prísl. v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
štátu na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok 280,50 Eur, v lehote troch dní. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Okrem účastníkov konania v konaní vypočul
svedkov O. D., U. P., U. P., H. X., G. N., W. N., oboznámil sa s výpismi
z účtov vedených v X., výzvou zo dňa 04.01.2011, prílohami A, 1, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa
11.12.2009, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.11.2009, správou Autobazáru, na základe výsledkov
ktorého dokazovania z písomnej kúpnopredajnej zmluvy, uzatvorenej v Y. X. Q. u E. U. dňa 11.12.2009
zistil, že odporkyňa ako kupujúca kúpila od H. O. - predávajúceho motorové vozidlo
značky Honda CRV za dohodnutú kúpnu cenu 18.700 Eur. Kúpna cena bola podľa obsahu zmluvy
zaplatená kupujúcim predávajúcemu po prevzatí vozidla a vozidlo prevzal kupujúci pri podpise zmluvy. Z
písomného vyjadrenia E. U. - Y. X. Q. vyplýva, že peniaze za motorové vozidlo prijal od navrhovateľa. Pri
podpise zmluvy sa účastníci dohadovali, na koho bude vozidlo písané, vzhľadom na to, že sa
dohodli,ževozidlonapíšunaodporkyňu,takkúpnuzmluvuvystavilnaodporkyňuavozidlonaňuodhlásil
aj na dopravnom inšpektoráte. Pre rozhodnutie, či odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinná vydať navrhovateľovi, považoval za dôležité predbežne vyriešiť otázku, či odporkyňa nadobudla
motorové vozidlo do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej v autobazáre s predávajúcim H. O.
alebo na základe darovacej zmluvy, uzavretej s odporcom. Konštatoval, že v danom prípade vlastníkom
motorového vozidla navrhovateľ nebol, s motorovým vozidlom nemohol disponovať a nemohol uzavrieť
s odporkyňou platnú darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo. Uviedol, že na platnosť
darovacej zmluvy sa vyžaduje, aby darca bol vlastníkom predmetu darovania, inak by nemohlo dôjsť
k prevodu vlastníckeho práva k darovanej veci. Motorové vozidlo je hnuteľná vec, vlastnícke právo k
hnuteľnej veci sa nadobúda odovzdaním a prevzatím veci medzi darcom a obdarovaným, k čomu vdanom prípade nedošlo. Pokiaľ ide o sľub daru, t. j. konsenzuálnu formu darovacej
zmluvy, pri ktorej k odovzdaniu a prevzatiu predmetu daru dochádza neskoršie, zákon vyžaduje písomnú
formudarovacejzmluvy.Nedodržanietejtoformymázanásledokneplatnosťdarovacejzmluvy.Písomná
darovacia zmluva však medzi účastníkmi konania nebola uzavretá. Podľa názoru súdu prvého stupňa
ani sľub daru odporkyni zo strany navrhovateľa nebol v konaní preukázaný. Poukázal na to, že účastníci
konania navrhli vo veci vypočuť svedkov - príbuzných a priateľov. Podľa obsahu výpovedí, svedkov tieto
rozdelil do dvoch skupín. Jedna skupina svedkov, t. j. tí svedkovia, ktorých navrhla vo veci vypočuť
odporkyňa, potvrdili tvrdenia odporkyne o darovaní motorového vozidla alebo kúpe motorového vozidla
odporkyniakodarunavrhovateľomasvedkyňa,ktorúnavrholvypočuťnavrhovateľ-jehomatka,potvrdila
to, čo tvrdil navrhovateľ, že odporkyni poskytol finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla,
pričom nešlo o dar motorového vozidla, ani finančných prostriedkov odporkyni. Tiež bolo zistené, že
obaja účastníci konania si boli vedomí, že matka odporkyne by nesúhlasila, aby si odporkyňa kúpila
motorové vozidlo a matka navrhovateľa by nesúhlasila, aby navrhovateľ daroval motorové vozidlo alebo
finančné prostriedky odporkyni. Tiež bolo zistené, že navrhovateľ ani odporkyňa finančné prostriedky
na kúpu motorového vozidla nemali. Svedkovia dostali informácie o darovaní motorového vozidla alebo
kúpe motorového vozidla ako daru a tiež o poskytnutí finančných prostriedkov odporkyni na kúpu
motorového vozidla od jedného alebo druhého účastníka konania. Vyjadrenia účastníkov konania boli
pritom limitované stanoviskami matiek a za situácie, keď tvrdenia
účastníkov konania sú úplne rozdielne a svedkovia sú príbuznými alebo priateľmi toho - ktorého
účastníka konania, čiže určitým spôsobom sú aj oni zainteresovaní na výsledku sporu, čo oslabuje aj
hodnovernosť ich výpovedí, potom hodnovernejšími ako svedecké výpovede sa súdu prvého stupňa
javili listinné dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Takto má preukázané, že
dňa 11.12.2009 odporkyňa ako kupujúca uzavrela v autobazáre s H. O. ako predávajúcim písomnú
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dané motorové vozidlo. Kúpnu zmluvu podpísala, predmet kúpy
(motorové vozidlo s dokladmi) v autobazáre prevzala. Navrhovateľ jej motorové vozidlo neodovzdal.
Prevzatím motorového vozidla sa odporkyňa stala jeho vlastníčkou. Súd prvého stupňa nemal za
preukázané, že by účelom kúpnej zmluvy bolo niečo iné ako predaj motorového vozidla predávajúcim a
jeho kúpa odporkyňou ako kupujúcou. Mal za to, že odporkyňa motorové vozidlo kúpila v autobazári, o
čom svedčí aj následné správanie odporkyne, ktorá vozidlo značky Honda predala a z časti vyplatenej
ceny kúpila ďalšie motorové vozidlo. Z vyjadrení odporkyne počas konania súd prvého stupňa vyvodil,
že keď jej pri rozhovore navrhovateľ povedal, že dané vozidlo jej chce kúpiť ako dar pod stromček,
nesúhlasila s tým. Vedela, že motorové vozidlo kupuje a platí navrhovateľ. Ak by boli tvrdenia odporkyne
pravdivé, viedli by k záveru, že vlastníkom motorového vozidla je navrhovateľ, ktorý motorové vozidlo
kúpil v autobazáre. Tomu však nezodpovedalo správanie odporkyne, ktorá najskôr predala vtedajšie
vozidlo Peugeot a predala aj vozidlo značky Honda, čiže predala by vozidlo, ktoré patrilo navrhovateľovi.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že z kúpnej zmluvy vznikla predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú
kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Právnou povinnosťou odporkyne ako kupujúcej bolo
teda nielen prevziať motorové vozidlo, ale aj zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Túto
povinnosť si odporkyňa nesplnila, kúpnu cenu zaplatil predávajúcemu navrhovateľ. Takto odporkyňa
získala bezdôvodné obohatenie, keď za ňu plnil navrhovateľ, čo podľa kúpnej zmluvy mala plniť ona. Ide
oprípadbezdôvodnéhoobohateniaupravenývustanovení§454Občianskehozákonníka.Taktozískané
bezdôvodné obohatenie, ktorého výška 18.700 Eur nebola sporná a listinnými dokladmi predloženými
navrhovateľom bola v celom rozsahu potvrdená, je odporkyňa povinná navrhovateľovi vydať v súlade s
ustanovením § 456 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 18.700 Eur písomne výzvou zo dňa 04.01.2011, a to v lehote 15 dní. Tým, že
odporkyňa nevrátila navrhovateľovi žalovanú sumu, dostala sa do omeškania a v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinná zaplatiť navrhovateľovi aj úroky
z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania od 01.02.2011, kedy odporkyňa
nesporne bola v omeškaní s plnením finančnej pohľadávky vo výške 9 % ročne, čo je v súlade s §
3 nariadením vlády č. 87/1993 Z. z. Preto aj v tejto časti súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu v uplatnenom
rozsahu v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Navrhovateľovi bolo v konaní priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov v polovici, potom poplatková povinnosť v súlade s §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prešla na odporkyňu. Polovica
súdneho poplatku činila 561 Eur. Odporkyni bolo taktiež priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v
polovici, takže je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu súdny poplatok vo výške 280,50 Eur.Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala zmeny
napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkala, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvodila, že podľa jej názoru na základe vykonaného dokazovania je
nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetom
ktorej bolo motorové vozidlo Honda CRV, evidenčné číslo F.. Navrhovateľ viackrát vo svojej výpovedi
vyjadril svoj úmysel predmet daru jej darovať, čo aj vykonal a aj napriek tomu, že najskôr dar nechcela
prijať, potom ako motorové vozidlo zakúpil, ho s vďakou prijala. Nakoľko súd prvého stupňa svojím
rozhodnutím poprel existenciu tejto darovacej zmluvy, domnieva sa, že skutkové zistenia súdu prvého
stupňa boli nesprávne. Uviedla, že pre vznik darovacej zmluvy sa vyžaduje určenie predmetu daru,
prejav vôle darcu predmet daru darovať a obdarovaného dar prijať. Vyslovila názor, že prejav vôle oboch
účastníkov bol faktický a reálny, darca jej predmet daru poskytol, ona dar prijala. Ako obdarovaná sa
stala vlastníčkou predmetu daru, preto sa domnieva, že na základe uvedených dôvodov je predmetný
návrh nedôvodný.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku. Odvolanie odporkyne považuje za nedôvodné s tým, že jej tvrdenia v odvolaní sú opakovaním
jej nepravdivých tvrdení z priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že odporkyňa chcela
predmetné motorové vozidlo, no súčasne z dôvodu, že nemala finančné prostriedky, vo vzťahu k svojej
rodine a k známym sa prezentovala ako budúca obdarovaná, aby jej rodina nebránila motorové vozidlo si
kúpiť. Zneužila vtedy už len priateľský vzťah s navrhovateľom, aby jej zabezpečil finančné prostriedky z
úveru,keďžejejbyúverposkytnutýnebolaanijejmatkabynapokonstým,abysivzalaúver,nesúhlasila.
Poukazoval na to, že nemal dôvod darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom bezplatne poskytnúť
odporkyni takú pre neho tiež vysokú čiastku, pretože ju sám nemal a musel si finančné požičať od
súkromných osôb, i od banky. Ani tvrdenia odporkyne o tom, že viackrát vo svojej výpovedi vyjadril
úmysel predmet daru jej darovať, skutočnosti nezodpovedajú. Pokiaľ odporkyňa rozprávala vo svojom
okolí o dare, že dostane dar, že jej chce navrhovateľ darovať auto, nedošlo k uzavretiu platnej darovacej
zmluvy, ani platného sľubu daru, z ktorého by odporkyni vznikol nárok na dar. K takémuto platnému
právnemu úkonu nedošlo tak z formálnych dôvodov, ako aj z dôvodov, že navrhovateľ takúto vôľu ani
nemal, ani voči odporkyni neprejavil. Trval na tom, že odporkyni nedaroval ani finančné prostriedky, ani v
tomto smere nebola uzavretá žiadna darovacia zmluva, konsenzuálna, či reálna. Odporkyni tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie, keďže navrhovateľ za ňu plnil to, čo mala plniť podľa kúpnej zmluvy sama,
teda zaplatil kúpnu cenu.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Odvolacie námietky odporkyne sú totožné s jej tvrdeniami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a
tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací
súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť
len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej
veci odporkyňa súdu prvého stupňa vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnymskutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj nesprávne právne
posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Pokiaľ odporkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tento odvolací dôvod
spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej
normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú
vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nie je daný.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18.700
Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, keď mal za to, že navrhovateľ plnil za odporkyňu to, čo
mala podľa kúpnej zmluvy plniť sama, a teda za ňu zaplatil kúpnu cenu vo výške 18.700 Eur za kúpu
motorového vozidla, čiže na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, a preto odporkyňu
zaviazal na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.
Kto sa bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho
zákonníka).
Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie,
ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie
povinný (t. j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka,
no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia
veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto
za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto
splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi
plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho
dlh. Právna povinnosť k plneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo
zmluvného záväzku. Ten, kto plnil za iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodnéhoobohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto plnil, tak urobil nie
za iného (za osobu povinnú plniť), ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za
iného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, ale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo
poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká (§ 451 Občianskeho zákonníka) a ten, kto plnil, má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ, čo podľa § 454 Občianskeho
zákonníka je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia
nastáva v prípade, že niekto plnil inému v domnení, že plnil za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené,
nič nedlhoval, alebo svoj záväzok už skôr splnil. K obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže
dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením jeho dlh zanikol.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v súlade s ust. § 454 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že navrhovateľ plnil za odporkyňu, čo podľa kúpnej zmluvy, uzavretej s H. O. ako predávajúcim,
predmetom ktorej bol automobil značky Honda CR-V 2, 2iCTBi mala plniť sama, a to tým,
že za toto vozidlo zaplatil kúpnu cenu 18.700 Eur. Z vyjadrenia Y. X. Q. (č.l. 61) nepochybne vyplýva,
že kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo zaplatil výlučne navrhovateľ. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa je zrejmé, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ
odporkyni uvedenú sumu nedaroval a nedaroval jej ani predmetné motorové vozidlo.
Ani odvolací súd neuveril tvrdeniam odporkyne, že zo strany navrhovateľa sa malo jednať o dar.
V konaní odvolací súd nemal za preukázaný taký dôvod plnenia zo strany navrhovateľa. Odvolací
súd vychádzal pri vzájomne protikladných výpovediach účastníkov konania predovšetkým z listinných
dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, rovnako ako aj súd prvého stupňa, ale prihliadal aj na to, že
tvrdenia navrhovateľov sú podporené aj majetkovými pomermi navrhovateľa, ktoré svedčia o tom, že
práve jeho majetkové pomery neumožňovali navrhovateľovi poskytnúť dar odporkyni v sume 18.700 Eur.
Navrhovateľ sám takouto čiastkou nedisponoval. Neprimeranosť výšky tvrdeného daru k majetkovým
pomerom navrhovateľa bola ozrejmená aj tým, že navrhovateľ časť finančných prostriedkov zabezpečil
zmluvou o splátkovom úvere, uzavretou so X. a ďalšiu časť finančných prostriedkov zabezpečil pôžičkou
od H. X. a G. N., priateľov odporkyne, keď sám svedok H. X. uviedol, že v prípade, ak by si odporkyňa
chcela požičať sama peniaze na kúpu motorového vozidla, nedal by jej nič, pretože pri jej príjme by mu
odporkyňa peniaze nevrátila.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a zaviazal odporkyňu vydať
navrhovateľovipredmetbezdôvodnéhoobohateniavzmysleust.§454Občianskehozákonníka.Ztýchto
dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom
na úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v
trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 353,54 Eur, 1 x režijný
paušál 7,63 Eur, t. j. spolu 361,17 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.