Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210217404
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210217404.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: RAWSON
Cassovia, a.s., so sídlom Hrnčiarska 2, Košice, IČO: 36 021 814, zastúpený: CHOCHOĽÁK & ČESLA
s.r.o., so sídlom Rumanova 2, Košice, proti odporcovi: BUKUL, spoločnosť s ručením obmedzeným, so
sídlom Popradská 58/A, Košice, IČO: 36 590 983, zastúpený JUDr. Janou Oravcovou, advokátkou, so
sídlom Štefánikova 40, Košice, v konaní o zaplatenie 21.942,81 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n os t i rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 16.07.2010, sa pôvodný navrhovateľ - Norbert
Barák, nar. 15.08.1968, proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 21.942,81 Eur, úrokov vo výške 12

% ročne zo sumy 1.006,67 Eur od 31.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 30.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 31.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 839,85 Eur od 1.1.2007 do
zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 31.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 30.4.2007 do
zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 31.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.006,67 Eur od 30.6.2007 do
zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 31.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 31.8.2007 do
zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 30.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 31.10.2007 do

zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 30.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 31.12.2007
do zaplatenia, zo sumy 1.178,38 Eur od 8.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 581,56 Eur od 31.1.2008
do zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 31.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.025,09 Eur od 28.2.2008
do zaplatenia, zo sumy 1.024,83 Eur od 31.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.025,06 Eur od 30.4.2008
do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 31.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 30.6.2008
do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 31.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 31.8.2008

do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 30.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 31.10.2008
do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 30.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 228,41 Eur od 31.12.2008
do zaplatenia a zo sumy 228,41 Eur od 31.1.2009 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške
0,1% denne zo sumy 4.026,68 Eur od 27.9.2007 do zaplatenia a zo sumy 17.916,13 Eur od 4.6.2009
do zaplatenia. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala, podľa opisu rozhodujúcich skutočností v
návrhu, odporcom nesplnený záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2006, vrátiť požičané peniaze,

ktorých poskytnutie odporcovi preukazoval navrhovateľ výdavkovými pokladničnými dokladmi. V návrhu
poukázal Norbert Barák na ustanovenie časti II zmluvy o pôžičke, v ktorom s odporcom dohodli na
splatnosti záväzku odporcu na peňažné plnenie v lehote 30 dní od obdržania písomnej výzvy na vrátenie
pôžičky a tvrdil, že o vrátenie časti peňažnej pôžičky (4.026,68 Eur) požiadal odporcu listom zo dňa
27.8.2007 a o vrátenie celej sumy peňažnej pôžičky požiadal odporcu listom zo dňa 4.5.2009, pričom
však odporca svoj záväzok na peňažné plnenie nesplnil ani v lehote splatnosti a ani neskôr, a to ani

len sčasti.Odporca v konaní takto uplatnený nárok navrhovateľa neuznal a vo svojom vyjadrení k návrhu na svoju
obranu v podstatnom tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa bol konateľom obchodnej spoločnosti
odporcu, že odmena za výkon tejto činnosti bola medzi účastníkmi dohodnutá Zmluvou o výkone funkcie

a predstavovala za ten ktorý mesiaci v období od 31.10.2006 do 31.1.2009 práve sumu, v akej podľa
tvrdenia pôvodného navrhovateľa malo dôjsť v danom mesiaci k poskytnutiu peňažnej pôžičky, z čoho
ďalej vyvodil, že R. poskytoval odporcovi pôžičky za účelom vyplácania svojej odmeny. S poukazom v
tejtosúvislostinato,žeZmluvuopôžičkezodňa1.10.2006právnypredchodcanavrhovateľapodpísalna
oboch zmluvných stranách (na strane veriteľa priamo; na strane dlžníka ako konateľ za odporcu), označil

ju za fiktívnu a vykonštruovanú, uzavretú naviac s neprimeraným sankčným úrokom bez rozhodnutia
valného zhromaždenia výlučne v prospech navrhovateľa, a tým neplatnú pre rozpor z dobrými mravmi
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca na svoju obranu upriamil pozornosť tiež na
skutočnosť, že na výdavkových pokladničných dokladoch je ako platca uvedený pôvodný navrhovateľ
ako fyzická osoba podnikateľ s obchodným menom R. - DRAMA, na podklade čoho spochybnil aktívnu
vecnú legitimáciu pôvodného navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Pôvodný navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu k návrhu odporcu odmietol ako
nepravdivé tvrdenie odporcu o poskytovaní pôžičiek za účelom vyplácania jeho odmeny za výkon
funkcie konateľa spoločnosti odporcu a tvrdil v tejto súvislosti, že odporcovi v skutočnosti poskytoval
pôžičky, ktoré boli určené na opätovné rozbehnutie výroby. Na podporu tohto svojho tvrdenia pôvodný

navrhovateľ poukázal na to, že sám i v iných prípadoch odporcovi požičal peniaze a rovnako peniaze
odporcovi požičiavali i iné osoby (medzi inými tiež p. J. a jeho manželka a p. D.). V rozpore s týmto
svojím vyjadrením pôvodný navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 18.7.2011
tvrdil (zhodne s tvrdením odporcu), že za výkon funkcie konateľa spoločnosti odporcu mu nebola
vyplácaná odmena dohodnutá Zmluvou o výkone funkcie zo dňa 31.8.2006 a že s cieľom vyhnúť sa

tomu, aby nedoplatok na mzde figuroval v účtovníctve odporcu, došlo k dohode s účtovníčkou p. V.
a zrejme i s p. D. v tom zmysle, že R.k potvrdí prijatie v skutočnosti neuhradených odmien oproti
prijatiu záväzku odporcom vrátiť pôvodnému navrhovateľovi peňažnú pôžičku vo výške neuhradených
odmien na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej za týmto účelom. R. v tejto súvislosti výslovne poprel,
aby odporcovi fyzicky prenechal peniaze a vysvetlil, že nevyplatené odmeny za výkon funkcie konateľa

boli vlastne chápané ako pôžička.

Rozsudkom zo dňa 26.09.2011 súd návrh na začatie konania zamietol. Svoje úvahy vedúce k tomuto
záveru súd podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia v podstatnom založil z hľadiska právneho na tom, že
zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa, R. s odporcom dňa 01.10.2006, nie je

zmluvoukonsenzuálnou,kedyzáväzokvznikásamotnoudohodouzmluvnýchstránopráveapovinnosti,
ale zmluvou reálnou, ktorá pre vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu o pôžičke, ale aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi a skutkovo na preukázaní, že na základe Zmluvy o pôžičke
zo dňa 01.10.2006 k odovzdaniu peňazí pôvodným navrhovateľom odporcovi, ani pri jej uzavretí a ani
neskôr nedošlo. V tomto rozhodnutí súd vyšiel tiež z toho, že pôvodný navrhovateľ si návrhom celkom

nepochybne uplatnil plnenie zo Zmluvy o pôžičke a nie plnenie zo zmluvy o výkone funkcie, pričom ani
v priebehu konania takto uplatnený nárok zmenou opisu rozhodujúcich skutočností nezmenil; za tohto
stavu preto podľa vysloveného názoru súdu peňažné plnenie zo zmluvy o výkone funkcie ani v prípade
preukázania jeho dôvodnosti v konaní v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nemohol priznať.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/17/2012 zo dňa
07.06.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
zrušujúcom uznesení konštatoval, že nárok uplatnený na podklade opisu rozhodujúcich skutočností v
návrhu (pohľadávka zo zmluvy o pôžičke) a nárok vyplývajúci z opisu rozhodujúcich skutočností tak
ako ich pôvodný navrhovateľ uviedol na pojednávaní dňa 18.7.2011 (pohľadávka zo zmluvy o výkone

funkcie), majú úplne rozdielny skutkový stav, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje, vytkol v tejto
súvislosti súdu prvého stupňa, že sa s touto skutočnosťou nevysporiadal ako s návrhom na pripustenie
zmeny návrhu postupom podľa ust. § 95 ods. 3 O.s.p. a v ďalšom konaní mu tak uložil urobiť a podľa
výsledku tohto postupu ďalej vo veci pokračovať.

V priebehu konania pôvodný navrhovateľ postúpil pohľadávku uplatnenú v konaní spoločnosti RAWSON
Cassovia, a.s., ktorú skutočnosť pôvodný navrhovateľ oznámil odporcovi listom, doručeným mu dňa
3.12.2013. Na základe tejto skutočnosti súd na návrh spoločnosti RAWSON Cassovia, a.s. uznesenímzo dňa 05.06.2014 pripustil jej vstup do konania na miesto dovtedajšieho navrhovateľa, postupom podľa
ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p.

Na základe usmernenia odvolacieho súdu súd uznesením zo dňa 6.11.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.11.2013, rozhodol o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu,
spočívajúcej na zmene tvrdeného skutkového základu uplatneného nároku, tak, že zmenu spočívajúcu
v uplatňovaní toho istého nároku už ako záväzku zo Zmluvy o výkone funkcie zo dňa 31.8.2006,
nepripustil. Na základe opätovného návrhu navrhovateľa, ktorý urobil na pojednávaní dňa 10.11.2014,

súd zmenu návrhu nepripustil, a to z rovnakých dôvodov ako tomu bolo už v prípade prvého uznesenia
o nepripustení zmeny návrhu, ani uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní v prítomnosti všetkých
účastníkov. Predmetom konania tak zostal až do vyhlásenia tohto rozhodnutia nárok navrhovateľa
uplatnený na skutkovom základe vyplývajúcom z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu. Súd preto
posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa ako tvrdeného nesplneného záväzku zo
Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2006, vrátiť požičané peniaze s príslušenstvom, tak ako tomu bolo už v

prvom rozsudku zo dňa 26.9.2011, odôvodnenie ktorého vo veci samej tak bezozbytku možno vzťahovať
i na toto rozhodnutie. Na tomto mieste súd poznamenáva, že odvolací súd správnosť skutkových
zistení a spôsob ich právneho posúdenia súdom v prvom rozhodnutí, v zrušujúcom uznesení nijak
nespochybnil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom listín
tvoriacich obsah súdneho spisu a výsluchom svedkyne Kataríny Onderkovej. Súd vyhodnotil vykonané
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a ustálil skutkový stav takto: Dňa 1.10.2006 uzavreli
Norbert Barák ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o pôžičke (čl. 5) v písomnej forme, ktorá podľa

zisteniasúduvosvojejčastiI.obsahujedojednanie"Veriteľprenechávanazákladetejtozmluvyposkytne
dlžníkovi v hotovosti, resp. prevodom /vkladom na účet/ peňažnú pôžičku podľa potrieb spoločnosti.",
za dohodnutý ročný úrok 12% a v časti II. upravuje splatnosť záväzku odporcu vrátiť požičané peniaze
v lehote 30 dní od obdŕžania písomnej výzvy na vrátenie pôžičky od veriteľa, a tiež povinnosť odporcu v
prípade omeškania s vrátením pôžičky zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy

až do úplného vrátenia dlhu. Zmluvu na strane veriteľa podpísal Norbert Barák a na strane dlžníka
za obchodnú spoločnosť odporcu ako konateľ rovnako táto osoba. Rovnako tak za svoju osobu i za
obchodnú spoločnosť odporcu Norbet Barák potvrdil na výdavkových pokladničných dokladoch (čl. 6-12)
zaplatenie peňažných súm odporcovi takto: sumu 1006,67 Eur dňa 31.10.2006, sumu 1006,67 Eur dňa
30.11.2006,sumu1.006,67Eurdňa31.12.2006,sumu839,85Eurdňa1.1.2007, sumu1.006,67Eurdňa

31.1.2007, sumu 1.006,67 Eur dňa 30.4.2007, sumu 1.006,67 Eur dňa 31.5.2007, sumu 1.006,67 Eur
dňa 30.6.2007, sumu 1.025,09 Eur dňa 31.7.2007, sumu 1.025,09 Eur dňa 31.8.2007, sumu 1.025,09
Eur dňa 30.9.2007, sumu 1.025,09 Eur dňa 31.10.2007, sumu 1.025,09 Eur dňa 30.11.2007, sumu
1.025,09 Eur dňa 31.12.2007, sumu 1.178,38 Eur dňa 8.1.2008, sumu 581,56 Eur dňa 31.1.2008,
sumu 1.025,09 Eur dňa 31.1.2008, sumu 1.025,09 Eur dňa 28.2.2008, sumu 1.024,83 Eur dňa

31.3.2008, sumu 1.025,06 Eur dňa 30.4.2008, sumu 228,41 Eur dňa 31.5.2008, sumu 228,41 Eur dňa
30.6.2008, sumu 228,41 Eur dňa 31.7.2008, sumu 228,41 Eur dňa 31.8.2008, sumu 228,41 Eur dňa
30.9.2008, sumu 228,41 Eur dňa 31.10.2008, sumu 228,41 Eur dňa 30.11.2008, sumu 228,41 Eur dňa
31.12.2008 a sumu 228,41 Eur dňa 31.1.2009. Na všetkých výdavkových dokladoch je podľa zistenia
súdu ako účel platby uvedené: "pôžička". Na výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 30.4.2007,

31.5.2007, 30.6.2007, 31.8.2007, 30.9.2007, 31.10.2007, 30.11.2007, 31.12.2007, 31.1.2008 (na sumu
1025,09Eur),31.3.2008,28.2.2008,30.4.2008,31.5.2008,31.7.2008,30.6.2008,31.8.2008,30.9.2008,
31.10.2008, 30.11.2008 a 31.12.2008 je osoba platiteľa na pretlači vyplnená odtlačkom pečiatky
obsahujúcej údaje o R. ako fyzickej osobe - podnikateľovi s obchodným menom Norbert Barák-Drama
(včítane miesta podnikania, IČO a IČ DPH); na ostatných výdavkových pokladničných dokladoch je

pôvodný navrhovateľ označený menom priezviskom a adresou bydliska. Z výpisu z obchodného registra
odporcuvyplýva,žeNorberBarákvykonávalvčaseod1.9.2006do9.3.2009funkciukonateľaobchodnej
spoločnosti odporcu s oprávnením konať v jej mene samostatne. V čase od 15.3.2005 do 27.1.2009
bol v obchodnom registri R. vedený i ako spoločník obchodnej spoločnosti odporcu. O podmienkach
výkonu funkcie konateľa spoločnosti odporcu uzavreli R. a odporca dňa 31.8.2006 Zmluvu o výkone

funkcie, v Článku 5 ktorej došlo k úprave odmeny za výkon funkcie konateľa pôvodného navrhovateľa.
Podľa bodov 1 a 2 uvedeného článku tejto zmluvy, za výkon funkcie konateľa patrila R. odmena v
sume 30.000,- Sk (995,82 Eur) netto, splatná mesačne do 10-teho dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Zmluva o výkone funkcie nadobudla účinnosť dňa 1.9.2006 (Článok 1 bod 1), bola uzavretána dobu neurčitú (Článok 9 bod 1), k jej zmene mohlo dôjsť podľa dojednania účastníkov len písomnou
formou (Článok 9 bod 4) a k jej zániku, mimo smrti alebo straty spôsobilosti na výkon funkcie konateľa
a zániku odporcu, len odvolaním alebo vzdaním sa funkcie konateľa (Článok 9 bod 5). Listom zo dňa

27.8.2007, doručeným odporcovi toho istého dňa (čl. 13), R. vyzval odporcu na vrátenie pôžičiek
poskytnutých mu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006 v celkovej sume istiny 121.308,- Sk (4
x 30.327,- Sk - mesiace október 2006 až január 2007). Listom zo dňa 4.5.2009, doručeným odporcovi
toho istého dňa (čl. 14) pôvodný navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie pôžičiek poskytnutých na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006 v celkovej sume istiny 661.069,09 Sk ( 21.942,81 Eur).

Odmenu za práce vykonávané Norbertom Barákom v mesiacoch august až november 2007 vyúčtoval
odporca na výplatných páskach (čl. 49 až 52), podpísaných za odporcu R., pričom výška vyúčtovanej
odmeny za jednotlivé mesiace (30.882,- Sk) bola podľa zistenia súdu zhodná s výškou pôžičiek, ktoré
mal pôvodný navrhovateľ, vychádzajúc z jeho tvrdenia v návrhu na začatie konania, odporcovi v týchto
mesiacoch poskytnúť. Dňa 30.8.2006 uzavreli Norbert Barák ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o
pôžičke (čl. 67) v písomnej forme, na základe ktorej, vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov, R.

prenechal odporcovi peňažnú sumu 300.000,- Sk, ktorú odporca pôvodnému navrhovateľovi na základe
písomnej výzvy zo dňa 31.7.2007 (čl. 69) vrátil. R. k okolnostiam, za ktorých malo dôjsť k poskytnutiu
peňažných pôžičiek odporcovi v rámci svojej účastníckej výpovedi uviedol (ako je uvedené už v skoršej
časti odôvodnenia), že od nástupu do funkcie konateľa si odmenu za výkon funkcie nevyplácal z dôvodu,
že veril, že dôjde k rozbehnutiu podnikateľskej činnosti odporcu, že po dohode s p. D., ktorý ako konateľ

jedného zo spoločníkov obchodnej spoločnosti odporcu túto fakticky riadil a s účtovníčkou odporcu -
svedkyňou V., s cieľom aby v účtovníctve na nevyplatenej mzde nefiguroval dlh, došlo dňa 1.10.2006
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom nevyplatená odmena za výkon funkcie konateľa za ten - ktorý
mesiac mala podľa dohody predstavovať pôžičku R. odporcovi, že v roku 2007 sa vyplácanie odmien
neriešilo, vzhľadom na to, že účtovníctvo pre odporcu vykonával iný subjekt, a že v mesiaci apríl roku

2008, kedy účtovnícke práce vykonávala opäť svedkyňa Onderková, R. vystavil výdavkové pokladničné
dokladynaposkytnutiepeňažnýchpôžičiekodporcovizaceléuplynuléobdobie,beztohoabykreálnemu
zaplateniu peňažných súm odporcovi i došlo. Za týchto podmienok, podľa tvrdenia R. bola uzatvorená
zmluva o pôžičke tiež medzi odporcom a X. (čl. 90). Odporca, osobou svojho konateľa K. k okolnostiam,
za ktorých malo dôjsť k poskytnutiu peňažných pôžičiek odporcovi v rámci svojej účastníckej výpovede

uviedol, že v účtovníctve spoločnosti odporcu sa nachádzajú a boli zaúčtované doklady, ktorými R.
potvrdil prijatie odmeny za výkon funkcie konateľa od odporcu, že zaúčtovanie vyplatených odmien
pôvodnému navrhovateľovi súviselo so Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.10.2006, i keď nevedel ozrejmiť
ako, že v účtovníctve odporcu bola zaúčtovaná tiež peňažná pôžička zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
1.10.2006, a že po doručení výzvy na plnenie R. peňažnú pôžičku nevrátil vzhľadom na to, že takýto

postup nedostal pokyn od spoločníkov spoločnosti odporcu. Svedkyňa JUDr. J. k okolnostiam, za
ktorých malo dôjsť k poskytnutiu peňažných pôžičiek odporcovi, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že v rokoch 2005, 2006, spoločnosť FION, s.r.o., ktorej je konateľkou a spoločníčkou poskytovala
odporcovi účtovné služby, že v mesiaci apríl roku 2008 spoločnosť FION, s.r.o., prevzala účtovníctvo od
predchádzajúceho účtovníka, pričom zistila, že R. neboli vyplatené odmeny za výkon funkcie konateľa

za celý rok 2007, že o riešení tohto problému rokoval pôvodný navrhovateľ so spoločníkmi odporcu
za jej účasti a dohodlo sa, že za ten ktorý mesiac, za ktorý sa nevyplatila odmena za výkon funkcie
konateľa sa vystaví potvrdenie o prijatí tejto odmeny a zároveň bude vystavený doklad o poskytnutí
pôžičky R. Vychádzajúc z týchto zhodných tvrdení účastníkov (podporených tiež svedeckou výpoveďou
svedkyne Kataríny Onderkovej) si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že na

základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006 R. odporcovi predmet pôžičky - peňažné sumy uvedené
na výdavkových pokladničných dokladoch (čl. 6-12) neodovzdal, pričom potvrdenie prevzatia peňazí
odporcom na uvedených pokladničných dokladoch za ten ktorý mesiac nadväzovalo na potvrdenie
prevzatia odmeny za výkon funkcie konateľa za ten istý mesiac R..

Takto zistený skutkový stav súd právny posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úpravy.

Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná

zmluva neurčuje inak.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený
nárok navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu. Vo všeobecnosti súd vo svojich záveroch vyšiel
predovšetkým z toho, že zmluva o pôžičke nie je zmluvou konsenzuálnou, kedy záväzok vzniká
samotnou dohodou zmluvných strán o práve a povinnosti, ale zmluvou reálnou, čo znamená, že vznik
pôžičky predpokladá nie len dohodu o pôžičke ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.

V tomto prípade na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006 k odovzdaniu peňazí pôvodným
navrhovateľom odporcovi, ani pri jej uzavretí a ani neskôr nedošlo, pričom nesporne nebolo ani vôľou
účastníkov aby R. odporcovi peňažnú pôžičku na základe tejto zmluvy poskytol. V tomto zmysle ani
navrhovateľ (ani pôvodný navrhovateľ) a ani odporca netvrdili, aby R. odporcovi odovzdal peňažné
sumy zodpovedajúce navrhovateľom tvrdeným pôžičkám, naopak, účastníci zhodne tvrdili, že záväzok

na peňažné plnenie odporcu zo zmluvy o pôžičke mal predstavovať len formálne vyjadrenie iného
záväzku odporcu (zo zmluvy o výkone funkcie), splnenie ktorého vzhľadom na potrebu jeho zaúčtovania
Norbert Barák odporcovi potvrdil, i keď k skutočnému splneniu nikdy nedošlo. Za odovzdanie peňazí
v tejto súvislosti nemožno podľa posúdenia súdu považovať nesplnenie záväzku odporcu na peňažné
plnenie zo zmluvy o výkone funkcie, za situácie, že bez toho, aby to zodpovedalo i skutočnosti, R.plnenie

tohto záväzku formálne potvrdil. Formálne potvrdenie prijatia samo o sebe bez ďalšieho totiž nie je
právnym dôvodom zániku záväzku; týmto v danom prípade by mohlo byť zaplatenie odmeny pôvodnému
navrhovateľovi, avšak k nemu nedošlo. Formálne potvrdenie prijatia plnenia má medzi účastníkmi
právneho vzťahu len dôkazný nie právotvorný význam. Pokiaľ sa preto účastníci ústne dohodli že
nevyplatená odmena R., po formálnom potvrdení jej prevzatia, bude predstavovať na strane odporcu

záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006, táto dohoda mala v skutočnosti predstavovať akúsi
zmenu záväzku zo zmluvy o výkone funkcie, táto však pre svoju platnosť podľa obsahu tejto zmluvy v
spojení s ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžadovala písomnú formu a pre nedostatok formy
ako neplatná zmenu nevyvolala. Za tohto právneho stavu odporcovi záväzok zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 1.10.2006 nevznikol, naopak pôvodnému navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie

peňažnej sumy len zo zmluvy o výkone funkcie, pričom k zániku tohto práva zákonom predpokladaným
spôsobom nedošlo. Navrhovateľ si však vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu
na začatie konania, ktorý vzhľadom na nepripustenie zmeny návrhu, zostal skutkovým základom
uplatneného nároku v celom priebehu konania, uplatnil plnenie zo zmluvy o pôžičke a teda nie plnenie
zo zmluvy o výkone funkcie. Následkom toho súd peňažné plnenie zo zmluvy o výkone funkcie ani v

prípade preukázania jeho dôvodnosti, v tomto konaní v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p., navrhovateľovi
nemohol priznať; keďže zároveň uplatnený nárok na plnenie zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2006 súd
posúdil ako nedôvodný, návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

naOkresnomsúdeKošiceIIv2vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach 10. novembra 2014