Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211209081
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211209081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: SERRAGHIS
LOAN MANAGEMENT LTD., so sídlom Afentrikas 4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca,
Cyprus, zapísaná v registri obchodných spoločností (Companies Register) pod č. HE 257931, zastúpený
advokátom: JUDr. Martin Jánský, so sídlom Trnavská cesta 50, Bratislava, proti žalovanej: B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H. G., zastúpená opatrovníčkou: Y. A., zamestnankyňa Okresného
súdu Dunajská streda, o zaplatenie 652,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6C/130/2011-86 zo dňa 17.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovanej sa
náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne
aplikáciou ust. § 3 ods. 3, § 4 ods. 4, § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, poukazujúc na právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v rozhodnutí č.k. 11Co/212/2012-65 v predmetnej veci, že predmetom konania je vec,
ktorá spadá do väčšieho počtu vecí, v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľom. V

predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorá bola zmluvou
o postúpení pohľadávok postúpená na niekoľko subjektov, naposledy na žalobcu. Odvolací súd podrobil
popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z hľadiska súdnej kontroly
nekalých obchodných praktík. Poukázal na to, že inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje
právopopoužitínekalejobchodnejpraktiky,súdmôžeodmietnuťposkytnúťochranuuplatnenémuprávu.
Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide

aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z

toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémutozoznamu sa zvykne hovoriť aj ako „čierny zoznam“. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v „čiernom zozname“
od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností a
to, či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti, alebo či takéto konanie vyvolalo

rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, najmä uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných
praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika
sa považuje za nekalú ak: a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo b/ podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobkom alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena

skupiny ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Spotrebiteľský kódex
definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Podstatným narušením ekonomického
správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodenej praktiky na značné obmedzenie schopnosti
spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná ako bolo vyššie uvedené a to na spoločnosti
majúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa

bez zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže
mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak
nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Nekalé obchodné praktiky sú len
indikatívne vypočítané. V predmetnom prípade sa jedná o nekalú obchodnú praktiku, konkrétne postup,

ktorým došlo k následnému postúpeniu pohľadávky na subjekt so sídlom v zahraničí. Súd opätovne
sa oboznámil s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., najmä
Hlavou 9.-Záverečné ustanovenia, § 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
na základe čoho zistil, že žalovaná ako klient nebola oprávnená bez písomného súhlasu spoločnosti
postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať

nazáväzky,ktorémávočispoločnostiaspoločnosťbolaoprávnenáztejtozmluvypostúpiťtretímosobám
svoju pohľadávku a preto je to potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre rozpor s
dobrými mravmi a preto táto zmluvná podmienka je absolútne neplatná. Nie je zrejmé, prečo by mal
dodávateľ mať právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo
by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Jedná sa

o zjavnú nerovnováhu práv účastníkov zmluvy a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Na základe tohto
tak právny predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju pohľadávku voči žalovanej až na žalobcu,
ktorý nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný a žalovaná nemá v tomto konaní pasívnu legitimáciu.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol. Súd prvého stupňa v celom rozsahu v ďalšom bol viazaný aj právnym názorom odvolacieho

súdu, ktorý vyslovil v uznesení, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o neschválení účastníkmi
uzavretého súdneho zmieru. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Poukazujúc na ust.
§ 524 a nasl. Obč. zákonníka o postúpení pohľadávky, dlžník je povinný plniť novému veriteľovi, len
čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel. Postúpenie pohľadávky nezakladá dlžníkovi žiadne priame
právo k ďalším účastníkom postúpenia. Žalovaná vedela, o akú pohľadávku ide, vedela aj o postúpení
pohľadávky, túto uznala čo do dôvodu a výšky, nemala len finančné prostriedky na jej splatenie.

Odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v obdobných veciach, č.k. 9Co/306/2012
a č.k. 11Co/266/2011, v ktorých sa odvolací súd nestotožnil so záverom o neplatnosti postúpenia
pohľadávky. Odvolateľ tak považuje záver súdu o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu za
neodôvodnený.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže v konaní prvostupňového
súdu nedošlo k vadám a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vo veci samej vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p., nesprávne
je len rozhodnutie o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (pôvodne spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom Porter Road,
Tortola, Britské Panenské ostrovy) žalobou zo dňa 10.06.2011 sa domáhal na súde prvého stupňa od
žalovanej zaplatenia istiny 652,77 Eur s príslušenstvom. Poukázal na to, že dňa 29.01.2004 uzatvorila

žalovaná ako dlžníčka so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Winterova 7, Piešťany , IČO: 36
234 176 ako veriteľom Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom 995,82
Eur. Čerpaný úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,83 Eur
a to až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Nakoľko si žalovaná aj napriek
viacerým výzvam nesplnila svoju povinnosť platiť mesačné splátky riadne a včas, spoločnosť Home

Credit Slovakia pristúpila k zosplatneniu celého čerpaného úveru v zmysle ustanovenia Hlavy 9. § 2
písm. a/ Úverových podmienok tejto spoločnosti a to výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 24.01.2006
vo výške 980,39 Eur. Pôvodný veriteľ spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako postupca postúpil
predmetnú pohľadávku spolu so všetkým príslušenstvom, ktoré sa k pohľadávke vzťahuje, Zmluvou
o postúpení pohľadávok dňa 11.05.2007 na spoločnosť ASSET PORTFOLIO SERVICING SLOVAKIA

ako postupníka. Následne táto spoločnosť ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu.
Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej dňa 14.05.2007 a dňa 01.06.2007 ju vyzval na
plnenie. Žalovaná z tejto pohľadávky za obdobie od 31.12.2007 do 11.01.2011 uhradila celkovo 737,96
Eur, preto z istiny úveru zostáva k úhrade 327,62 Eur, úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 980,39
Eur od 10.04.2007 do 11.01.2011 predstavujú 331,91 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil 8%-nú zmluvnú

pokutu v zmysle ust. Hlavy 10. § 2 Úverových zmluvných podmienok v celkovej výške 78,43 Eur, teda
celková pohľadávka žalobcu predstavuje 652,77 Eur s príslušenstvom.

Účastníci konania na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 16.02.2012 uzavreli súdny zmier,
v zmysle ktorého sa odporkyňa zaviazala túto istinu uhradiť žalobcovi v mesačných splátkach po 30,-
Eur. Súd uznesením zo dňa 16.02.2012 neschválil účastníkmi uzavretý zmier, pričom toto rozhodnutie

odôvodnil tým, že zmier je v rozpore s právnymi predpismi. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
žalobca. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením 11Co/212/2012-64 pripustil, aby do konania
na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD., so
sídlom Afentrikas 4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca, Cyprus, to znamená, že doterajší
žalobca spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom Britské Panenské ostrovy opätovne pohľadávku

postúpila na súčasného žalobcu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením 11Co/212/2012-65
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potom, ako dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v jeho uznesení č.k. 11Co/212/2012-65, ktorým sa cítil byť viazaný (§ 226 O.s.p. per

analogiam).V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu SR v jeho rozhodnutí
č.k. II. ÚS 147/2014-18, podľa ktorej samotný základ povinnosti rešpektovať právny názor vyslovený
nadriadeným súdom je súčasťou konceptu právneho štátu, princípu ochrany základných práv a

slobôd, ktorého súčasťou je aj princíp preskúmateľnosti rozhodnutí. Obsah pojmu „právny názor“ bol
definovaný teóriou i súdnou praxou tak, že súd nižšieho stupňa je viazaný názorom súdu vyššieho
stupňa tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (aká právna norma a akým spôsobom má byť
aplikovaná), ako aj pri aplikácii procesných predpisov (v čom spočívali vady v dokazovaní, iné vady v
konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z akého dôvodu je potom rozhodnutie

nesprávne a v čom sa nesprávnosť prejavuje). Princíp nezávislosti sudcov vyjadrený v čl. 144 ods.
1 ústavy je len jedným z ústavných princípov, ktorý nemožno chápať absolútne a izolovane od
iných ústavných princípov, predovšetkým všeobecných ústavných princípov právneho štátu ako sú
zákaz svojvôle, princíp právnej istoty a princíp viazanosti orgánov verejnej moci (vrátane súdov)
právom (princíp legality). Princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu
(analogicky viazanosti prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu - pozn. odvolacieho

súdu) je potom legislatívnym premietnutím práve zákazu svojvôle a princípu právnej istoty do súdneho
rozhodovania. Tieto princípy musia byť zabezpečené tak, aby bola vylúčená svojvôľa ktoréhokoľvek
sudcu a aby bola garantovaná právna istota účastníkov občianskeho súdneho konania (II. ÚS 433/2011).

Odvolaciemu súdu preto nezostáva nič iné, len zopakovať závery vyslovené už v rozhodnutí č.k.
11Co/212/2012-65, od ktorých nie je dôvodné sa žiadnym spôsobom odchýliť, keď takýmto dôvodom

nemôžu byť ani skoršie rozhodnutia odvolacieho súdu v iných obdobných veciach, na ktoré poukazoval
žalobca, keď rozhodovacia prax súdov v spotrebiteľskej agende podlieha značnej dynamike, ako ani
skutočnosť, že žalovaná pôvodne vymáhanú pohľadávku uznala a uzavrela súdny zmier, ktorý však
nebol súdom schválený práve pre rozpor s hmotným právom.

Predmetomkonaniajevec,ktoráspadádoväčšiehopočtuvecí,vktorýchdošlokpostúpeniupohľadávok

voči spotrebiteľom. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spol. Home Credit Slovakia, a.s., ktorá
bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2007 postúpená na spol. Asset Portfolio Servicing
Slovakia, a.s. a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2007 bola postúpená na
Debtinvest Limited a počas odvolacieho konania Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012
na súčasného žalobcu.

Odvolací súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z
hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.

Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať
ani v rovine súkromného práva.

Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu

uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a
o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.
(ďalej aj len ,,ZOS" alebo ,,spotrebiteľský kódex") rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej

pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností

považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto
zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam".Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho,
t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1) či k nim došlo postupom dodávateľa bez
odbornej starostlivosti a 2) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr.

uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá
existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) ZOS).

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná, ako bolo vyššie uvedené, a to na spoločnosti
majúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa

bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej
nemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že
to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané.

Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa, vrátane jeho právnych nástupcov, hodnoteniu z hľadiska

znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku, konkrétne postup, ktorým došlo k následnému
postúpeniu pohľadávky na subjekt so sídlom v zahraničí.

Bolo potrebné stotožniť sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluvná podmienka zakotvená v
úverových zmluvných podmienkach spol. Home Credit Slovakia, a.s., v hlave 9 - záverečné ustanovenia
§ 9 Úverových podmienok spol. Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorej bolo určené, že klient nie

je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti
na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti a spoločnosť
je oprávnená pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám, je neprijateľná pre rozpor s dobrými
mravmi, a preto je absolútne neplatná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo by mal
mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého, a

prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Súd
videl zjavnú nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Na základe
uvedeného tak právni predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju pohľadávku voči žalovanej až
na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný a žalovaná nemá v konaní pasívnu
legitimáciu.

Odvolací súd k tejto argumentácii dodáva, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (Debtinvest
Limited, SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD.), ktorý sa nachádza v rade veriteľov, ktorým bola
predmetnápohľadávkapostúpená,predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.b) Občianskeho zákonníka. Právni predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na žalobcu bez súhlasu
spotrebiteľa. Slovenskými súdmi už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný
subjekt (v tomto prípade na subjekt v Karibiku a na Cypre) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a

môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného
výsledku súdneho konania len ťažko uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie (napr. rozsudok
OS Prešov zo dňa 12.07.2010 č.k. 17C/56/2010-54, rozsudok OS Prešov zo dňa 28.09.2010 č.k.
19Cb/164/2008-139, rozsudok OS Prešov zo dňa 04.02.2011 č.k. 10C/141/2010-102, rozsudok KS

Trnava zo dňa 16.05.2012 sp. zn. 11Co/81/2011, rozsudok OS Košice okolie zo dňa 10.05.2012, č.k.
10C/130/2012-76). Postúpenie pohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne aj na subjekt v Karibiku
či na Cypre) je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku zo dňa 14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011. Ako už bolo konštatované, ak sa uplatňuje
právopopoužitínekalejobchodnejpraktiky,súdmôžeodmietnuťposkytnúťochranuuplatnenémuprávu.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh

žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bola plne úspešnou účastníčkou konania žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142

ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov o konania voči neúspešnému žalobcovi. Keďže ale podľa
obsahu spisu žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, je dôvodné jej náhradu trov konania nepriznať.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalobcovi.Keďžealepodľaobsahuspisužalovanejvodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli,alenajmä
si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov odvolacieho
konania priznaná.

Odvolací súd preto s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade trov
konania tak, že žalovanej sa náhrada trov konania, prvostupňového i odvolacieho, nepriznáva.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.