Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/357/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810215412
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810215412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa G. proti odporcovi F.,
zastúpeného opatrovníčkou M. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o zaplatenie sumy
8.770,21 Kč s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.
júna 2012, č.k. 10C/102/2011-99, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmbolvprevyšujúcejčastinávrhnavrhovateľa
zamietnutý.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.470,21
Kč s 18,9 % ročným úrokom zo sumy 5.000,- Kč od 12.10.2010 do zaplatenia a
so 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.000,- Kč od 12.10.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 15,05 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 708 ods. 1, 2, § 710 a § 497 Obchodného
zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že dňa 21.08.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o ČSOB konte, na základe ktorej sa
banka zaviazala od 21.08.2007 zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet v českej mene.
Odporca ako majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do
výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, prípadne do výšky zmluvne povoleného prečerpania.
V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov bol navrhovateľ oprávnený

vzniknutý debetný zostatok úročiť debetnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne
a od 01.06.2008 v súlade so sadzobníkom poplatkov úrokovou debetnou sadzbou vo výške 16,90 %
ročne. Súčasne bola odporcovi vydaná platobná karta Visa Electron. Na základe žiadosti odporcu zo
dňa 18.01.2008 o povolenie prečerpania účtu navrhovateľ v totožný deň oznámil odporcovi poskytnutie
povoleného prečerpania účtu do výšky úverového limitu v sume 100.000,- Kč a čiastkového
úverového limitu v sume 5.000,- Kč. Účet povoleného prečerpania bol otvorený dňa 18.01.2008. Ku dňu

otvorenia účtu povoleného prečerpania dojednaný úrok predstavoval 13,90 % ročne a úrok z omeškania
15 % ročne. Od 01.06.2008 došlo k zmene úrokovej sadzby na 16,90 % ročne, čo bolo odporcovi
oznámené dňa 30.04.2008. Aktuálna úroková sadzba ČSOB z povoleného prečerpania predstavuje
18,9 % ročne, čo je zrejmé z Oznámenia ČSOB platného od 01.06.2010, založeného
v spise na čl. 32. Vzhľadom k tomu, že na účte odporcu nebolo dostatok finančných prostriedkov k
zaplateniu jeho splatných záväzkov z povoleného prečerpania, bol navrhovateľom dňa 04.05.2009,
13.05.2009 a 29.06.2009 vyzývaný k zabezpečeniu dostatku finančných prostriedkov k

zaplateniudlhunapovolenomprečerpaní.Vzhľadomktomu,žeodporcanavýzvynavrhovateľažiadnymspôsobom nereagoval, navrhovateľ listom zo dňa 28.07.2009 odporcovi oznámil zosplatnenie úveru ku
dňu 27.07.2009. Súčasne ho vyzval k zaplateniu dlžnej sumy najneskôr do 08.08.2009. Súd prvého
stupňa konštatoval, že odporca je povinný v súlade s ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka

a § 497 Obchodného zákonníka zaplatiť navrhovateľovi úverovú istinu v sume 5.000,- Kč, zmluvné úroky
vyčíslené ku dňu 12.10.2010 v sume 1.444,59 Kč a od 12.10.2010 zmluvné úroky výške 18,90 %
ročne z úverovej istiny v sume 5.000,- Kč do zaplatenia. V súlade s ust § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi z úverovej istiny úroky z omeškania vyčíslené
ku dňu 12.10.2010 v sume 1.025,62 Kč a od 12.10.2010 úroky z omeškania vo výške 7,75 % ročne z

úverovej istiny v sume 5.000,- Kč. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil voči odporcovi poplatky v sume
1.300,- Kč (jedenkrát 300,- Kč za výzvu na zaplatenie a dvakrát 500,- Kč za 2 výzvy na zaplatenie),
podľabodu13.Obchodnýchpodmienokprepovolenéprečerpaniebežnéhoúčtu,podľaktoréhobankaje
oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so Sadzobníkom poplatkov
ČSOB, v tejto časti súd prvého stupňa návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný, z ktorého dôvodu
v tejto časti návrh zamietol. Vyslovil názor, že výška poplatkov za zasielanie upomienok odporcovi je v

rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie poplatkov za zasielanie upomienok v
článku 13. Obchodných podmienok navrhovateľa pre povolené prečerpanie bežného účtu je neplatné
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom, nakoľko výška poplatkov

niekoľkonásobne prevyšuje skutočné administratívne a poštovné náklady navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že poplatky za zasielanie upomienok neboli navrhovateľovi súdom prvého stupňa
priznané, nebol mu z tohto plnenia súdom prvého stupňa priznaný ani úrok z omeškania. O plnení
odporcu v cudzej mene súd prvého stupňa rozhodol podľa § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p. z dôvodu, že
navrhovateľ je devízový cudzozemec. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ust. §

142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v konaní, keď úspech navrhovateľa
vyčíslil vo výške 70 %.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu v celom rozsahu.
Dôvodil, že dlžné poplatky súdu prvého stupňa preukázal (poplatky za upomienky a výzvy k úhrade

zasielané odporcovi) a vzhľadom k tomu, že tieto poplatky sú splatné ihneď, uhradené k dátumu
vyčíslenia pohľadávky neboli, požaduje navrhovateľ úrok z omeškania aj z týchto poplatkov. Zastával
názor, že jeho nárok na zaplatenie účtovaných poplatkov, ktoré sú v súlade so Sadzobníkom poplatkov
ČSOB pre fyzické osoby - občanov, je dôvodný. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve o
povolenom prečerpaní, účtovanie poplatkov prebiehalo v súlade s Obchodnými podmienkami pre

povolenéprečerpaniebežnéhoúčtuavsúladesosadzbamistanovenýmivSadzobníkupoplatkovČSOB
pre fyzické osoby - občanov.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1
O.s.p., t. j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej
časti zamietnutý. Výrok rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, nebol účastníkmi napadnutý, tento
nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva.Ako vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa, návrh bol zamietnutý v časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zaplatenia upomienok a z tohto plnenia aj úroku z omeškania. Súd prvého
stupňa v tejto časti návrh zamietol. Mal za to, že dojednanie poplatkov za zasielanie upomienok v článku

13 obchodných podmienok navrhovateľa pre povolené prečerpanie bežného účtu je neplatné
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom. Mal za to, že výška poplatkov
niekoľkonásobne prevyšuje skutočné administratívne a poštové náklady navrhovateľa.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). Odvolateľ v podanom

odvolaní nekonkretizuje žiaden z odvolacích dôvodov, avšak z obsahu odvolania navrhovateľa možno
vyvodiť, že svoje odvolanie odôvodňuje predovšetkým dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f), podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom
prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.

Aj keď v preskúmavanej veci medzi účastníkmi konania je konštatované, že i záväzkový vzťah
sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka svojou povahou, podstatou, je spotrebiteľskou
zmluvou, uzatvorenou na jednej strane podnikateľským a na druhej
strane nepodnikateľským subjektom so spotrebiteľským účelom na strane fyzickej osoby, ktorá
obsah zmluvných podmienok nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Odvolací súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napríklad úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Poplatok za upomienku tak, ako ho má navrhovateľ naformulovaný, umožňuje získať na úkor

spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky navrhovateľa na
upomienku. Pre porovnanie odvolací súd uvádza, že ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo
dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno priznať veriteľovi viac ako skutočnú ujmu,
či ušlý zisk. Obdobne ani v rámci inštitútu trov konania nemožno uvažovať o dôvodnosti plnenia nad
rámec skutočných a účelných výdavkov. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného

výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky (v rozpore s
ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2

O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil
a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .