Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226100
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113226100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky P. T., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX,bytomX.,S.XXXX/XX,protiodporcoviJ.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.,H.XX,tohočasu
bytom R., Y. XX, zastúpenému Mgr. Gabrielou Šostákovou, Prešov, Kotradová 2, o zníženie výživného
pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.11.2013
č.k. 25C 119/2013 - 34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na zníženie výživného zamietol a

vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 78 Zákona o rodine. Skúmal,
či od posledného rozhodnutia o výživnom v prospech odporcu došlo k zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu pôvodného rozsudku. Tieto skutočnosti však súd prvého stupňa nezistil. Uviedol,
že odporca naďalej študuje na vysokej škole a s rodičmi nežije. Dostal sa z ťažkého životného obdobia, v
súčasnosti je naďalej v liečení a pokúša sa o získanie vzdelania, aby sa mohol riadne uplatniť v budúcom
živote. Navrhovateľka v decembri roku 2012 súhlasila s navrhovanou výškou výživného a začiatkom
februára 2013 sa za rovnakých podmienok ako v súčasnosti správoplatnil rozsudok, ktorým súd určil

tak zo strany matky, ako aj otca výživné po 100 Eur mesačne. V súčasnosti nedošlo k žiadnej zmene
na strane navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala zmeniť pôvodný rozsudok. Naďalej pracuje v rovnakej
firme, v rovnakej firme pracuje aj jej manžel. Výdavky na zabezpečenie jej potrieb sú prakticky rovnaké.
Naopak, došlo k zvýšeniu výdavkov na strane odporcu aj vývojom životných nákladov a nastúpením do
vyššieho ročníka vysokej školy. V žiadnom prípade tu teda nie je dôvod na zníženie výživného a súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že je na navrhovateľke, aby prehodnotila svoj postoj k práci
a k hľadaniu si práce. Pokiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, je na nej,

aby si našla vhodnejšiu prácu, tak aby mohla svoj sľub o platení výživného splniť. Navrhovateľka len
minimálne javí záujem o odporcu, dokonca jej pozvanie odporcu do domácnosti a navarenie jedla si
zarátala do výživného a nebrala to ako stretnutie matky so synom a príležitosť na rozhovor, vyjadrenie
svojho vzťahu. Zdôraznil, že odporca si sám zabezpečuje svoje živobytie prostredníctvom sociálneho
štipendia a výživného, pričom pokiaľ by odporca bol v starostlivosti jedného alebo druhého rodiča,
výdavok na neho by presiahol sumu, ktorú teraz každý z rodičov na výživu dieťaťa platí. Preto návrh
ako nedôvodný zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, že by nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v zmysle jej návrhu.

K zmenám došlo už len tým, že po rozsudku v predchádzajúcom konaní zistila, že odporca nepoberá
peniaze len od rodičov a štipendium 50 Eur mesačne a v tomto smere boli nepravdivo informovaný.
Na základe týchto zavádzajúcich informácií po rozhovore so svojim manželom uznala, že s príjmom od
otca a štipendiom 50 Eur sa vyžiť nedá. Tak sa dohodli, že pokiaľ budú môcť byť dlhšie v zahraničí,
mohli by prispievať na výživné 100 Eur. Aj keď táto práca je čím ďalej náročnejšia a vyčerpávajúca, boli

ochotný urobiť preto všetko. Bola zneužitá dobrá vôľa navrhovateľky, keďže odporca poberá 225 Eur
štipendium a nie 50 Eur a od otca poberá 100 Eur mesačne, ďalej poberá 130 Eur dávky v hmotnej núdzi,
ktoré boli síce od februára 2013 pozastavené, ale následne podľa zistení Prešovskej polície, sú znovu
vyplácané. Tento jeho príjem aj po odpočítaní výdavkov na nájom je vyšší ako príjem navrhovateľky
a jej manžela. Manžel navrhovateľky musí pracovať v zahraničí 15 hodín denne minimálne 6 týždňov,
aby im dvom vyšlo aspoň 300 Eur mesačne na živobytie. Z toho sú ešte ich výdavky na sprchy a WC

v zahraničí zhruba 80 Eur mesačne. Súd prvého stupňa nezobral do úvahy novovzniknuté záväzky
manžela navrhovateľky, ktorý naďalej nie je schopný pomáhať jej s plnením tejto vyživovacej povinnosti.
Poukazuje na to, že vo vzťahu k ním prebiehajú exekučné konania. Zdôrazňuje, že jej manžel nie je
otcom navrhovateľa, v tomto smere ide iba o jeho dobrú vôľu a on odmieta prispievať ďalej na výživu
navrhovateľa. Navrhovateľ sa k nemu aj hrubo správal a urážal ho. Nie je objektívne možné, aby platila

výživné v takejto výške. S týmito okolnosťami sa súd prvého stupňa nevyporiadal a na základe toho
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o jej postoj k hľadaniu si práce, uvádza, že je
riadne zamestnaná. S ohľadom na krízu a na podmienka na trhu práce zo svojou kvalifikáciou si nevie
zabezpečiť lepšie zamestnanie ako to, ktoré má. K tomu sa jej manžel vyjadril tak, že aj keby si ona
našla iné zamestnanie a ostala doma na Slovensku, tak podáva žiadosť na rozvod, keďže jeho práca

sa s jej prácou zlúčiť nedá. Navrhovateľka uvádza, že sa nevzali preto, aby sa videli 10 dní v roku. Zo
skúseností kolegov vie, že pri takomto odlúčení často dochádza k neverám a následne k rozvodom.
Pokiaľ by ona mala iné zamestnanie, museli by viesť dve domácnosti, ona v X. a manžel v zahraničí, čím
by sa zvýšili ich výdavky. S týmito argumentmi sa tiež súd prvého stupňa nevyporiadal. PO celé roky a to
9 rokov jej manžel prispieval odporcovi peňažnými príspevkami, nákupom oblečenia a podobne. Keď sa

odporca rozhodol ísť liečiť, nikto s tým nesúhlasil. Odporca sa tak rozhodol a súhlasila s tým len ona. Po
celú dobu liečenia ho s manželom psychicky aj finančne podporovali. Zabezpečili tiež presun odporcu na
liečenie do R.. Otec odporcu nebol ochotný tento presun 60 km zabezpečiť. Počas celej liečby odporcu
nikto nenavštevoval okrem nej a manžela, keď boli doma. Odporca si podľa jej názoru kupuje značkové
veci, čo nie sú dôvodné výdavky a ona si takéto dovoliť nemôže. Odporca má na účte asi 600 Eur, čo sa

týka nájmu, odporca nemusel opustiť resocializačné zariadenie, bolo mu povedané, že počas štúdia na
vysokej škole bude mať zabezpečené ubytovanie v sume 90 Eur za mesiac, stratu za 40 Eur a internet
zdarma. Ďalej má odporca výdavky na tabak, čo nie je primerané. Odporca má 26 rokov, je fyzicky
zdatný, nemá problém v prípade potreby si nájsť brigádu. Zatiaľ nebol nikde zamestnaný. Nie je morálne
žiadať od neho výživné. Navrhovateľka zdôrazňuje, že ho vychovávala, podporovala morálne aj v jeho

liečbe a má nižší príjem ako odporca. V ďalšom poukázala na mesačné výdavky, ktoré platí jej manžel
a to pôžičky, exekučné konania, podnájom pre jeho matku - 320 Eur mesačne, ďalej sú to výdavky
na domácnosť, stravu, lieky 250 až 300 Eur mesačne. Manžel navrhovateľky platí podnájom pre svoju
matku, sestru a jej syna. V zmysle týchto dôvodov navrhla navrhovateľka podanému odvolaniu vyhovieť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti
sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti, či majetkové pomery povinného.

Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa,
pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými
pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Uprednostňuje sa vždy záujem oprávneného, preto v
prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v riadnom štúdiu v súvislosti s prípravou na budúce povolenie,

povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Rozhodnutiesúdu,ktorýmsaurčilovýživné,jemožnézmeniťspravidlavtedy,akdôjdekzmenepomerov
účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre
jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny
okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, predchádzajúca úprava výživného vo vzťahu medzi účastníkmi konania
bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.12.2012 č.k. 29P 274/12-42. Týmto
rozhodnutím bola navrhovateľke, ako aj otcovi odporcu W. E. uložená povinnosť prispievať na výživu
odporcu sumou po 100 Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, a teda odo dňa 05.02.2013.
Pri určení tohto výživného súd vychádzal zo zistenia, že odporca je plnoletý a od septembra 2012 je

študentom vysokej školy denné bakalárskeho štúdia a trvalo sa pripravuje na budúce povolanie, čím
nie je schopný sám sa živiť. Odporca neobýva spoločnú domácnosť svojich rodičov, po absolvovanej
liečbe žil v resocializačnom stredisku, kde uhrádzal poplatky za ubytovanie, stravu a ďalšie služby. Jeho
jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi 125 Eur mesačne. Otec odporcu, ktorý v súčasnosti nie
je účastníkom konania, v tom čase poberal invalidný dôchodok vo výške 354 Eur mesačne a privyrábal

si v pekárni. Matka odporcu pracovala na čiastočný úväzok vo firme MTT X., podľa vlastných vyjadrení
pracovala len za odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovni, inak vypomáhala svojmu manželovi v
medzinárodnej kamiónovej doprave. Deklarovaný príjem navrhovateľky v tom čase predstavoval 38,99
Eur za mesiac.

Odporca pokračuje v navštevovaní denného bakalárskeho štúdia Filozofickej fakulty R. univerzity v

R., o čom svedčí predložené potvrdenie R. univerzity (č.l. 21). Okrem výživného od svojich rodičov,
tak ako bolo priznané v predchádzajúcom súdnom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P
274/2012, naďalej poberá sociálne štipendium, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím R. univerzity v R. zo
17.10.2012 vo výške 225 Eur za mesiac. Podľa predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov z 18.03.2013, výplata dávky a príspevkov v sume 125,57 Eur mesačne bola odporcovi

zastavená od 01.02.2013. Odporca uhrádza predovšetkým poplatky spojené s nájmom za prenajatúzariadenú izbu v rodinnom dome v Prešove v sume 100 Eur mesačne. Keďže neobýva domácnosť ani
jedného zo svojich rodičov, stravuje sa sám, deklaroval výdavky na zabezpečovanie potrieb súvisiacich
so štúdiom - povinné knihy, papier, kopírovanie, internet 40 až 60 Eur mesačne a taktiež má výdavky

na zabezpečenie oblečenia, cestovných nákladov a výdavky na liečbu v dôsledku liekov užívaných
na epilepsiu, depresiu a panickú poruchu. Odporca v konaní tiež poukazoval na to, že v dôsledku
svojich dlhodobých zdravotných problémov po dohode s oboma rodičmi sa rozhodol pre absolvovanie
štúdia sociálnej práce s denným štúdiom, s čím obaja rodičia súhlasili a napriek ukončeniu pobytu v
resocializačnom zariadení je naďalej klientom integrovaného centra pre drogové závislosti a navštevuje

psychoterapeutické sedenia.

Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto je naďalej zamestnankyňou spoločnosti MTT, s.r.o., X. a jej priemerný
čistý mesačný príjem dosahuje sumu zhruba 39 Eur. Taktiež jej manžel, ktorý je zamestnaný v oblasti
kamiónovej prepravy, je zamestnaný u totožného zamestnávateľa so základným príjmom 343,95 Eur
mesačne, keď k tomuto príjmu sú mu zároveň vyplácané stravné náhrady. Aj v súčasnosti navrhovateľka
svojho manžela - vodiča medzinárodnej automobilovej dopravy sprevádza na zahraničných pracovných

cestách. Navrhovateľka obýva dvojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve jej a manžela, spláca pôžičku
200 Eur mesačne a k jej výdavkom patrí úhrada poplatkov spojených s bývaním. Navrhovateľka inú
vyživovaciu povinnosť nemá, poukázala tiež na rozsah výdavkov, ktoré jej manžel uhrádza v súvislosti
s viacerými exekučnými konaniami.

Odvolací súd konštatuje, že takto zistené pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa

dôsledne porovnal s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného
a v nadväznosti na tieto zistenia správne vyhodnotil nedôvodnosť uplatneného návrhu zo strany
navrhovateľky.

Je totiž zrejmé, že odporca, tak ako v predchádzajúcom období, aj v čase tohto konania naďalej
pokračuje v dennom bakalárskom štúdiu na vysokej škole R. univerzity v R., s čím je naďalej

daná existencia výdavkov na zabezpečovanie študijných potrieb, stravovania, cestovných nákladov,
nákladov spojených so zakupovaním liekov s ohľadom na jeho pretrvávajúce zdravotné problémy.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že odporca neobýva domácnosť svojich rodičov, žije sám, uhrádza
náklady spojené s bývaním a so zabezpečovaním stravy, ako i ďalších základných životných potrieb.
Rovnako sa nezmenili pomery ani na strane navrhovateľky, ktoré u nej boli dané v dobe predchádzajúcej

súdnej úpravy výživného. Navrhovateľka vykazuje rovnakého zamestnávateľa ako v predchádzajúcom
období, kde je zamestnaná za rovnakých platových podmienok ako v dobe konania Okresného súdu
Prešov sp. zn. 29P 274/2012. V rovnakej spoločnosti pracuje aj jej manžel, ktorého navrhovateľka
sprevádza na zahraničných pracovných cestách. Podstatným spôsobom sa nezmenil ani rozsah
výdavkov navrhovateľky na zabezpečovanie základných životných potrieb. Nemožno sa stotožniť s

argumentáciou navrhovateľky uvádzanou v odvolaní ohľadom uvedenia do omylu pokiaľ ide o poberané
sociálne štipendium zo strany odporcu. Ako vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29P 274/2012 a predovšetkým zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.12.2012, odporca už v
predchádzajúcom konaní poukazoval na to, že mu bolo priznané sociálne štipendium vo výške 225 Eur
mesačne a na tomto pojednávaní bola prítomná aj navrhovateľka. Táto okolnosť je zároveň uvádzaná aj

v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.12.2012 č.k. 29P 274/2012 - 42. V
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že priznané sociálne štipendium vo vzťahu k odporcovi nenahrádza
zákonom určenú vyživovaciu povinnosť zo strany jeho rodičov. Ak ďalej navrhovateľka poukazuje
na nemožnosť zamestnať sa v mieste svojho bydliska z dôvodu, aby sa tým predišlo manželským
problémom, či vedeniu dvoch domácností - na území SR a manželova domácnosť v zahraničí, tieto jej

vyjadrenia nie sú akceptovateľné. Pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla sprevádzať svojho manžela pri jeho
zahraničných pracovných cestách, je to jej rozhodnutie, avšak uvedené len deklaruje nie dostatočný
záujem nájsť si inú primeranú prácu.

Keďže nebola zistená zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom, súd prvého stupňa správne zamietol návrh na zníženie výživného a odvolací

súd poukazujúc na všetky uvádzané dôvody tento rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľka vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a odporcovi v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.