Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010252
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413010252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. C. H. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného

C. H., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Partizánskom, trvale bytom Bratislava, Y.
XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 2Pv 454/12, zo dňa 14.06.2013, pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak,
ž e

dňa 24.06.2012 v čase okolo 15.00 hod. v Bratislave na Y. ulici pri obytnom dome Y., po

predchádzajúcom, konflikte napadol poškodeného Y. M. a to tak, že ho oboma rukami zozadu napadol,
pričom držiac ho v zovretí obaja spadli a zem, kde na poškodeného opakovane rukami útočil na oblasť
hlavy, čím spôsobil poškodenému Y. M. vykĺbenie pravého ramena a pomliaždenie ľavej polovice tváre
s krvnou podliatinou okolo ľavého oka s drobnou odreninou kože s dobou liečenia 4 týždne a následnou
rehabilitáciou,
nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Y. M.F. T.. XX.XX.XXXX, bytom

Bratislava, T. F. XX, zast. advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, AK, Bratislava, Y. XX s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. C. H. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného C. H., výsluchom zástupcu poškodeného k náhrade škody, výsluchom svedkov Y. M., H.
M., R. R., C.., Z. H., výsluchom znalca MUDr. I. D., PhD., oboznámením listinných dôkazov.

Zástupca poškodeného, JUDr. I. Y. sa na hlavnom pojednávaní pripojil k trestnému konaniu s nárokom

na náhradu škody vo výške 1.768,80 Eur a nárok doplnil aj o nárok poškodeného za náklady spojené
s uplatnením jeho nároku vo výške 1.128,47 Eur.ObžalovanýC.H.pozákonnompoučeníurobilvyhlásenie,žesacítibyťnevinnýmzožalovanéhoskutku.
Uviedol, že v inkriminovaný deň bol s priateľkou venčiť psa, pričom na ich psa zaútočil pes pani M.. On
si prisadol na trávu k M. a M., ktorý držal ich psa na rukách. Ich pes bol stále agresívny, M. ho pustil a on

chytil psa M. za krk a hneď na to ho pustil. M. na neho kričala aby odišiel a on sa postavil. Ako odchádzal
pocítil kopanec do zadku a úder päsťou do hlavy, a do pravého ucha. Reflexívne hodil svoje okuliare na
zem, otočil sa a chytil M. oboma rukami za jeho ruky, stočili sa a spadli. Ako padali, tak si obaja o seba
udreli hlavy. Bol to nekontrolovaný pád. M. ho poškriabala na tvári. Na zemi sa spýtal M., či ho môže
pustiť a potom obaja vstali. M.Ý. napadol preto, aby zabránil jeho ďalšiemu útoku. Po incidente videl M.

a všimol si, že mu zvláštne ovísa rameno. Po príchode sanitky videl, že v sanitke nebol lekár.

Svedok Y. M. uviedol, že v inkriminovaný deň sedel s barborou M. pod stromom a mali psa. Obžalovaný
k nim prišiel, slovne ich napadol, aby odišli preč. On vyzval obžalovaného aby ich nechal na pokoji,
obžalovaný si na to prisadol k nim. M. držala psa na rukách, je to šteniatko jazvečíka, lebo ich pes začal
na obžalovaného vrčať, pričom pes bol stále na vodíku. Pes sa jej však vyšmykol pred neho, obžalovaný

ich psa chytil a začal ich psa škrtiť, na čo on zakročil a snažil sa ich psa obžalovanému zobrať. Vstal,
kopol obžalovaného do zadku a udrel do hlavy. Obžalovaný na to pustil ich psa. On sa už potom venoval
psovi, ktorého podával priateľke, obžalovanému nevenoval viac pozornosť. Obžalovaný na to na neho
zozadu skočil, chytil ho oboma rukami, následne spadli na zem, pričom on bol dole a obžalovaný ležal na
ňom. Na zemi obžalovaný na neho robil ešte výpady rukou do jeho tváre. Pri páde si on vykĺbil rameno.

Také fyzické aktivity ako údery, kopance a podobne zo strany obžalovaného si nepamätá.

Obžalovaný a svedok M. zotrvali na svojich výpovediach aj pri konfrontácii.

Svedkyňa H. M. uviedla, že v inkriminovaný deň bola s jej priateľom Y. M. venčiť psa, sedeli pod stromom

v chládku, kedy k nim prišiel obžalovaný a vyzýval ich aby odtiaľ odišli preč. Obžalovaný si k nim potom
prisadol, sedel vedľa M.. Ona mala ich psa na kolenách, lebo pes začal na obžalovaného vrčať. Jej sa
pes vytrhol, ale bol stále na vodítku. Pes sa dostal k M., kde ho obžalovaný chytil a začal psa škrtiť.
M. s a snažil obžalovanému psa zobrať, pričom M. kopol obžalovaného do zadku. Psa sa mu podarilo
obžalovanému zobrať, otočil sa k nej a podával jej psa. Obžalovaný si čupol, dal si dole okuliare a vrhol

sa zozadu na M.. Obžalovaný chytil M. zozadu oboma rukami, a obaja spadli na zem, pričom obžalovaný
stále držal M. v zovretí. Ona sa snažila ich oddeliť. Od momentu kedy M. kopol obžalovaného do zadku
až do momentu kedy obžalovaný napadol M. uplynulo asi pol minúty. Okrem

pádového mechanizmu, kedy obžalovaný chytil poškodeného a zvalil ho na zem, zo strany
obžalovaného na poškodeného iné útoky nevidela.

Svedkyňa R. R., Phd. Uviedla, že v balkóna videla, ako na zemi pod stromom sedel mladý muž a mladá
žena a oproti nim stál obžalovaný a reval na nich, prečo tam sedia, že tam nemajú čo hľadať. Počula

ako obžalovaný hovorí mladej žene, že jej rozkope hlavu. Obžalovaný bol v stave akoby chytil amok.
Ten mladý muž hovoril kľudným tónom, nezvyšoval hlas, nereagoval agresívne na obžalovaného. Asi
tri metre od nich stála priateľka obžalovaného a nepovedala ani slovo. Ona sa potom presunula do
bytu a z otvoreného kuchynské okna videla, ako obžalovaný odzadu chytil toho mladého muža, Vie
že ho jednou rukou držal okolo krku. Obžalovaný spadol na mladého muža na zem a držal ho, pričom

robil výpady rukou do tváre toho mladého muža. Potom sa obžalovaný postavil, oprášil si ruky a odišiel
poreč. Ten mladý muž sa postavil zo zeme s ťažkosťami. S obžalovaným ona nemala v minulosti konflikt.
Ona fyzický kontakt zo strany poškodeného na obžalovaného nevidela. Pred útokom obžalovaného na
poškodeného bol poškodený otočený k obžalovanému chrbtom. Časť incidentu videla z jednej izby,
potom sa presúvala po byte do druhej izby, z ktorej videla záver incidentu. Celý incident teda nevidela.

Svedkyňa Z. H. uviedla, že v inkriminovaný deň bola s obžalovaným na prechádzke so psom. Na tráve
sedel mladý muž s mladou ženou a mali psa, ktorý vrčal na ich psa. Obžalovaný im povedal, aby si dali
psa na vodítko, čo tá slečna odmietla. Obžalovaný si prisadol k mladému mužovi a žene, pričom tá mladá
žena držala svojho psa na rukách. Potom pustila psa, ten sa rozbehol k ich psovi, v tom obžalovaný

chytil ich psa za krk. Hneď na to ich psa pustil, pričom ako stál, tak ten mladý muž kopol obžalovaného
do zadku a dal mu zozadu facku po uchu. Obžalovaný sa otočil, dal si dole okuliare a keď sa mladý muž
otočil, tak obžalovaný ho chytil oboma rukami do zovretia a spadli na zem. Podľa nej pred pádom stáli
poškodený a obžalovaný tvárou v tvár. Ako ležali na zemi, tá mladá žena poškriabala obžalovaného nahlave, ona ju odtiahla. Potom obžalovaný s tým mladým mužom vstali. K agresivite psa M. voči ich psovi
na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že M. pes je jazvečík, s ich fenkou sa poznajú od malička,
hrávali sa spolu a nestalo sa, že by ich M. jazvečík ich fenku napadol.

Znalec MUDr. I. D., PhD., sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolal na záveru písomne
vypracovaného znaleckého posudku a výpovede z predsúdneho konania, kde uviedol, že poškodený pri
skutku utrpel vykĺbenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie ľavej polovice tváre s krvnou podliatinou
okolo ľavého oka a drobnou odreninou kože. Tieto poranenia sú ľahké, nevyskytli sa žiadne komplikácie,

ktoré by ovplyvnili priebeh, spôsob alebo dobu liečenia. Vykĺbenie v ramennom kĺbe vzniká najčastejšie
pádom alebo nárazom na oblasť ramenného kĺbu. Pri zhode nepriaznivých okolností stačí pád z
výška stojaceho človeka. Podľa charakteru, rozsahu a priebehu liečby, ktorý je zadokumentovaný v
zdravotnej dokumentácii, nevyhnutná doba liečenia trvala 4 - 5 týždňov. Nasledovné rehabilitačné
doliečovanie prebiehalo ambulantnou formou bez výraznejšieho vplyvu na obvyklý spôsob života.
Poranenie ovplyvňovalo poškodeného v bežnom spôsobe života tým spôsobom, že fixácia pravej hornej

končatiny poškodenému bránila v jej riadnom používaní. Toto obmedzenie trvalo 4 týždne. Podľa
charakteru a rozsahu utrpených poranení a podľa údajov, ktoré sú uvedené v spisovom materiáli je
možné potvrdiť, že rozsah zranení zodpovedá tomu, čo uviedol poškodený. Ak by mal poškodený
pri páse voľné ruky, je pravdepodobné, že by reflexným spôsobom dokázal dôsledok pádu zmierniť.
Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva žiadne zhoršenie poranenia počas prevozu poškodeného v

sanitnom vozidle, ktoré by mohlo vzniknúť pri neodbornej manipulácii s poranenou hornou končatinou.

Z listinných dôkazov vyplýva, že obsah lekárskych správ je zhodný so závermi znaleckého dokazovania.
Z fotodokumentácie vyplýva, že na uchu obžalovaného je malá ranka. Z registra trestov a posudkov na

obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nebol prejednávaný za spáchanie priestupku, ani trestne stíhaný,
ani odsúdený. Z dokladov k výške škody vyplýva, že zranenie, ktoré utrpel poškodený bolo obodované
na 40 bodov. Poškodený mal v čase skutku podpísanú pracovnú zmluvu z ktorej vyplýva, že podľa
zmluvy bol jeho pracovný čas maximálne 19 hodín týždenne s odmenou 15,-EUR za každú odpracovanú
hodinu. Poškodenému nebola od 25.06.2012 do 24.07.2012 prideľovaná práca

.
Súd návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Mgr. Š. zamietol, nakoľko ako
z návrhu a tvrdenia obžalovaného vyplýva, táto osoba nebola ani priamym, ani nepriamym svedkom
žalovaného skutku a k objasneniu danej veci by nemohla prispieť.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi. Súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu, ktoré žiadne zmeny oproti
dovtedy vykonanému dokazovaniu neprinieslo.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, pričom prvostupňový súd konštatuje, že je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom uznesení 2To/20/2014, zo dňa

20.02.2014.
Súd na rozdiel od podanej obžaloby opravil zrejmú pisársku chybu pri opisovaní dátumu spáchania
skutku a opravil dátum skutku na 26.04.2012. Zistený skutkový stav je celkom jednoznačne preukázaný
výpoveďami obžalovaného, poškodeného M., svedkov M., R. a čiastočne aj svedkyne H.. Všetci títo
zhodne uviedli, že medzi obžalovaným a poškodeným vznikol slovný konflikt, ktorý bol vyprovokovaný

obžalovaným. Obžalovaný chytil psa M. a pri snahe poškodeného o záchranu psa, poškodený kopol
a udrel obžalovaného. V tomto momente útok poškodeného skončil, nepokračoval a nehrozil ďalej.
Od tohto momentu začal s fyzickým útokom obžalovaný a to tak, že sa naň pripravil, dal si dole
okuliare a v čase kedy bol k nemu poškodený otočený chrbtom, tohto oboma rukami uchopil, pričom
tak znemožnil obranu poškodenému a takomto uchopení s poškodeným spadol na zem, kde došlo

k zraneniu poškodeného. Postavenie obžalovaného a poškodeného tak, ako je to vyššie uvedené
potvrdili svedkovia M., M., R.. Obžalovaný v predsúdnom konaní takéto postavenie nepoprel. Len
jediná svedkyňa, svedkyňa H. a následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní popisuje postavenie
poškodeného a obžalovaného pred pádom v tvárou v tvár.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačne potvrdený a preukázaný aj následok činu. Znaleckým

dokazovaním bolo potvrdené, že poškodený utrpel zranenia tak, ako to popisoval on, pričom sa
jednoznačne jednalo o ujmu na zdraví tak, ako ju definuje trestný zákon.Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že iniciátorom napadnutia bol poškodený, ktorý po verbálnom
konflikte s obžalovaným a po tom, čo tento sa otočil chrbtom a odchádzal, kopol tohto do zadnej časti
tela (kostrče) a udrel ho aj rukou do oblasti ucha, na čo sa mal obžalovaný otočiť a začať s poškodeným

zápasiť. Po tomto zápase obaja spadli na zem a pri tomto páde malo dôjsť k vykĺbeniu ramena
poškodeného. Za tejto situácie je potom len veľmi ťažko konštatovať, že k zraneniu poškodeného
došlo úmyselným konaním zo strany obžalovaného, keďže ako obžalovaný, tak poškodený boli
účastní fyzického stretu a spolu sa medzi sebou naťahovali, pričom k zraneniu došlo nezavinene
mimovoľným pádom v rámci tohto kontaktu. Preto nie je možné hovoriť ani o nepriamom úmysle zo

strany obžalovaného, keďže obžalovaný v podstate bránil svoju osobu po tom, čo bol poškodeným
fyzicky napadnutý. Verbálne útoky, ktoré predchádzali tomuto fyzickému stretu boli jednak na strane
obžalovaného, jednak na strane poškodeného, avšak ani podľa výpovede svedkov tieto neboli takej
intenzity, aby bolo možné konštatovať, že sami o sebe napĺňali zákonnú

podstatu trestného činu. Pokiaľ ide o samotný stret, taktiež nie je možné konštatovať, že by len konaním

obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, keďže na mieste verejnosti
prístupnom nenapadol len on poškodeného, ale prvý, ktorý inicioval stret bol práve poškodený, ktorý
napadol obžalovaného.
Preto súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu musel konštatovať, že skutok, ktorý je kladený
obžalovanému za vinu nie je trestným činom, ale možno ho posúdiť len ako priestupok.

Nakoľko odvolací súd po zrušení pôvodného rozsudku sám nepostúpil vec na prejednanie priestupku
a od spáchania žalovaného skutku uplynula doba viac ako dva roky, pričom v danej veci nie je možné
použiť novelu priestupkového zákona č. 1/2014 Zb., musel súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť,
nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na
náhradu škody. Nakoľko však obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd musel v zmysle ust. § 288
ods. 3 Trestného poriadku obligatórne odkázať poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.