Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112218108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne : Mgr. Maríny
Gallovej, so sídlom kancelárie: Y. XX, XXX XX T., správkyne úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpenej
právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom U. na U. XXXX/XX, XXX XX
Z., proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX G. O., zastúpenej právnym
zástupcomJUDr.VáclavomJaroščiakom,advokátom,sosídlomM.G.XX,XXXXXZ.,vkonaníourčenie
neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie 15.375,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi 28/2012-104 zo dňa 09.08.2013

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/28/2012-104 zo dňa 09.08.2013 p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je povinná nahradiťžalovanejtrovyodvolaciehokonania,atotrovyprávnehozastúpenia
vo výške 631,63 Eur, na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Václava Jaroščiaka, advokáta, so
sídlom v Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 2.091,70 Eur, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal, že v tomto
prípadekonkurznékonaniezačalokudňu08.02.2011, apretobolopotrebnénaúpravuprávapovinností

účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, a
to rozhodné ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 4, § 58 ods.1, 2, 3, § 60 ods.1, 2, 3, § 62 ods. 1, § 63 ods.1, 2 §
9 ods.1 zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej
len „ZKR“). Predmetom žaloby podanej žalobkyňou bola žiadosť o určenie neúčinnosti dvoch právnych
úkonov - dodatkov uzatvorených ku kúpnej zmluve. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby žalovaná zaplatila
úpadcovi do konkurznej podstaty rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou nehnuteľností a
cenouurčenounazákladenapadnutýchdodatkov.Okresnýsúdsazaoberalotázkounaplneniazákonom

požadovaných predpokladov pre určenie neúčinnosti napadnutých právnych úkonov.

Ako prvou sa okresný súd zaoberal otázkou, či zo strany žalobkyne boli dodržané zákonom stanovené
lehoty na uplatnenie tohto práva. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený s účinkami ku dňu 24.11.2011
a zákonom stanovená 6-mesačná lehota tak uplynula ku dňu 24.05.2012. V tento deň žalobkyňa podala
návrh na začatie konania. Okresný súd tak konštatoval, že žalobkyňa zákonom stanovenú 6-mesačnú
lehotu dodržala.Žalobkyňadodatkykzmluvenapádalajednakakoprávneúkonybezprimeranéhoprotiplneniapodľa§58
ZKR a zároveň ako ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZKR. Okresný súd uviedol, že v tomto prípade
sa jedná o úkon dlžníka - úpadcu voči spriaznenej osobe, čo vyplývalo z vyjadrenia samotnej žalovanej,

ktorá potvrdila, že je dcérou jedného z konateľov úpadcu. Žalovaný je tak spriaznenou osobou
podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZKR ako blízka osoba štatutárneho orgánu úpadcu. Keďže sa jednalo o úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako úkon bez primeraného
protiplnenia možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas troch rokov pred začatím
konkurzného konania. Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak bol urobený počas 5-tich

rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže konkurzné konanie bolo začaté ku dňu 08.02.2011 a
napadnuté dodatky boli uzatvorené v apríli 2009, boli dodržané obidve zákonom stanovené lehoty.

Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov je podmienka stanovená v §
57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorej možno odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú
uspokojenieprihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľovdlžníka. Vkonanítakmusíbyťpreukázané,
že v čase, kedy k odporovateľným právnym úkonom došlo, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov,

ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho takáto pohľadávka
musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. V tomto prípade z
konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi bolo zistené, že
existuje viacero pohľadávok, ktoré do konkurzného konania riadne prihlásili veritelia K. T., Komerční
banka a.s., a MZ Trade, s.r.o., pričom všetky tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k

uzatvoreniu napadnutých dodatkov. V čase uzatvorenia týchto dodatkov tak mal úpadca voči svojim
veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom títo
veritelia v konkurznom konaní predloženými prihláškami tieto pohľadávky riadne prihlásili a správkyňou
boli tieto pohľadávky označené za zistené. Keďže tieto pohľadávky vznikli ešte predtým, ako došlo k
namietaným odporovateľným právnym úkonom, okresný súd konštatoval, že táto podmienka bola zo

strany žalobkyne v konaní preukázaná.

Okresný súd vyslovil s ohľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o úkony dlžníka voči
spriaznenej osobe, v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR sa predpokladá, že v čase urobenia
tohto úkonu v prospech spriaznenej osoby bol dlžník v úpadku. Rovnako sa v zmysle ustanovenia § 60
ods. 2 ZKR predpokladá úmysel dlžníka takýmto úkonom svojich veriteľov ukrátiť a zároveň vedomosť

druhej strany o tomto úmysle okrem prípadu, ak by v konaní bol preukázaný opak. V konaní
nebolo preukázané žalovanou, že pri tomto úkone nebol daný úmysel úpadcu ako dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a rovnako žalovaná nepreukazovala a ani netvrdila, že by nemala vedomosť o takomto úmysle
dlžníka. Preto aj tieto dve podmienky považoval okresný súd za splnené.

Okresný súd uviedol, že spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého úkonu ako

úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, je preukázanie, že týmto právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je
vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok
zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. V prípade právneho úkonu bez primeraného

protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník
uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie
neprimerane nízke. Pri ukracujúcom právnom úkone je podmienkou len preukázanie toho, že týmto
úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť.
O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany

nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie dlžníka bola
poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník
namiesto napr. odpredaného hmotného majetku získal finančný majetok, nedochádza však k zmenšeniu
celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov. O odporovateľnosti
nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku

dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok
veriteľov.Podľa názoru okresného súdu v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala, že napadnutými právnymi
úkonmi - Dodatkami č. 1 a 2 k uzatvorenej kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka,
a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako tak nepreukázala a ani netvrdila, že zostávajúci

majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov.

Žalobkyňa sa obmedzila na konštatovanie, že samotné Dodatky č. 1 a 2, neobsahujú žiadne protiplnenie
žalovanej, a teda bez ďalšieho sú odporovateľnými právnymi úkonmi, keďže došlo týmito dodatkami
k zníženiu plnenia, na ktoré mal úpadca nárok podľa pôvodnej kúpnej zmluvy. Okresný súd bol však
názoru, že tieto Dodatky č. 1 a 2 nemožno posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej

zmluvy. Samotné Dodatky č. 1 a 2 sú dvojstrannými právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádzalo
k zmene resp. nahradeniu niektorých článkov pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pri posudzovaní
otázky primeranosti, či neprimeranosti vzájomných plnení tak nie je možné vychádzať len zo samotných
dodatkov, nakoľko v prípade Dodatku č. 2 by takúto primeranosť, či neprimeranosť, resp. ukrátenie
vôbec nebolo možné posúdiť, keďže v tomto dodatku sa vôbec neuvádza plnenie, ku ktorému sa viaže
povinnosť protiplnenia žalovanej v dohodnutej výške kúpnej ceny 14.154 Eur. Na druhej strane Dodatok

č.1jedodatkom,ktorýokremzmenykúpnejcenyzmenilkúpnuzmluvuajvčastijejpredmetu,kdenovým
spôsobom vymedzil predmet predaja - prevádzanú parcelu uvedením jej nového čísla a tiež uvedením
novej výmery 533 m2. V prípade tohto Dodatku č. 1 by tak nepochybne bolo nevyhnutné na preukázanie,
že sa jedná o úkon ukracujúci, resp. úkon bez primeraného protiplnenia, v konaní tvrdiť a preukázať
skutočnú hodnotu predmetu zmluvy vymedzenej v tomto dodatku v zmenenom Článku 1 pôvodnej

kúpnej zmluvy, teda v konaní určiť hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a túto cenu následne porovnať s
dohodnutou kúpnou cenou. Ohľadom Dodatku č. 1 podľa okresného súdu neobstálo tvrdenie žalobkyne
v tom smere, že by sa týmto dodatkom mala len znížiť kúpna cena bez vymedzenia protiplnenia úpadcu.
V tomto dodatku je totižto plnenie úpadcu jednoznačne stanovené a je iné, ako bolo pôvodne dohodnuté
plnenie v kúpnej zmluve. Pri Dodatku č. 2 nebolo možné dospieť k záveru, či sa jedná o ukracujúci úkon

alebo úkon bez primeraného protiplnenia bez toho, aby bol tento úkon posudzovaný v kontexte celého
zmluvného vzťahu účastníkov, teda spolu s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou v znení Dodatku č.
1, ktorým bol vymedzený predmet plnenia úpadcu. Ak by dodatok mal byť posudzovaný samostatne,
tak by bez ďalšieho bol odporovateľným právnym úkonom akýkoľvek dodatok k akejkoľvek zmluve, na
základe ktorého by došlo k zmenšeniu rozsahu protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od osoby, s ktorou

tento zmluvný vzťah dojednal, nárok.

Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že Dodatky č. 1 a 2 je potrebné posudzovať
ako úplne samostatné dvojstranné právne úkony. Uviedol, že je síce pravdou, že tieto dodatky spĺňajú
náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže na základe týchto dodatkov došlo k zmene práv a
povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, tieto dodatky však nie je možné posudzovať izolovane

od kúpnej zmluvy, nakoľko samotné dodatky neobsahujú všetky obsahovo nevyhnutné náležitosti pre
kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Pri posudzovaní týchto
dodatkov izolovane bez ohľadu na pôvodne uzatvorenú kúpnu zmluvu vôbec nie je možné posúdiť
otázku, či plnenie, ktoré na základe týchto dodatkov mala poskytnúť žalovaná úpadcovi, je alebo nie
je primerané plneniu, ktoré na základe tohto vzťahu poskytoval úpadca žalovanej. Tak isto pri takomto

izolovanom posudzovaní by vôbec nebolo možné ustáliť otázku, či v dôsledku týchto právnych úkonov
došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k prípadnému ukráteniu uspokojenia jeho
veriteľov.

Okrem toho v tomto prípade z vykonaného dokazovania okresný súd zistil aj ďalšie skutočnosti. Kúpna
zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovanou bola uzatvorená za účelom výstavby rodinného domu

na prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň s touto kúpnou zmluvou v ten istý deň dňa 30.03.2009 bola
uzatvorená ďalšia zmluva a síce zmluva o dielo, na základe ktorej bol úpadca okrem iného povinný
zabezpečiť záväzné stanovisko Mesta Žilina o tom, že na daných pozemkoch bude možné takúto
výstavbu rodinného domu realizovať. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti úpadcom účastníci tejto
zmluvy dohodli možnosť od zmluvy odstúpiť, prípadne uzatvoriť dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej

ceny. Z ďalších vykonaných dôkazov, a síce z predloženého územného plánu a z vyjadrenia svedka Ing.
Cibulku, vyplývalo, že úpadca povinnosti podľa tejto zmluvy o dielo nesplnil a nezabezpečil, aby sa na
týchto pozemkoch dal postaviť rodinný dom, ktorý mal úpadca na základe zmluvy o dielo pre odporkyňu
stavať. Práve na základe nesplnenia tejto zmluvnej podmienky bolo potom odôvodnené uzatvorenieDodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve, pričom tieto dodatky rešpektovali práve právo na zľavu z kúpnej ceny
pozemkov, ktoré úpadca nebol schopný zmeniť na pozemky stavebné. Zľava z ceny pritom mala byť
poskytnutá podľa bodu 11.3 zmluvy o dielo do výšky ceny nadobudnutia týchto pozemkov zhotoviteľom.

Tým je v spojení s výpoveďou Ing. Cibulku odôvodnená zmena, ku ktorej došlo najprv Dodatkom č.
1 a následne Dodatkom č. 2. Podľa vyjadrenia svedka Dodatkom č. 1 došlo k zníženiu ceny tak, že
neboli zohľadnené náklady, ktoré úpadca s týmito pozemkami po ich nadobudnutí mal. Následne preto
Dodatkom č. 2 bola cena upravená - zvýšená tak, aby sa pokryli všetky náklady, ktoré úpadca v súvislosti
s nadobudnutím a následnými činnosťami ohľadom týchto pozemkov vynaložil.

Okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku napadnutých právnych
úkonov došlo k zmenšeniu rozsahu majetku, ktorý je možné použiť na uspokojenie prihlásených
pohľadávokveriteľov.Akcena,ktorábolapoDodatkuč.1apoDodatkuč.2zaprevádzanénehnuteľnosti
dohodnutá, bola cenou primeranou, nedošlo k žiadnemu zmenšeniu rozsahu disponibilného
majetku úpadcu, ale došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný nehnuteľný majetok nahradil
rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku úpadcu. O tom, že právny úkon dodatku nie

je možné posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy, svedčí vo vzťahu k Dodatku
č. 2 tiež konštrukcia ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR. Toto ustanovenie postihuje neúčinnosťou len také
právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie. Ak by sa
Dodatok č. 2 mal posudzovať izolovane, tak z tohto dodatku žiadne plnenie, ktoré poskytoval úpadca,
nie je možné zistiť. Vo vzťahu k Dodatku č. 1 by potom bolo potrebné posúdiť primeranosť plnenia, ktoré

bolo týmto dodatkom zmenené vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene.

Okresný súd vyslovil, že vo vzťahu k § 60 ods. 1 ZKR možno odporovať takým právnym úkonom, ktorými
dlžník ukrátil svojich veriteľov. Ak nebolo preukázané, aká bola hodnota protiplnenia, ktoré poskytoval
dlžník žalovanej za prijatú kúpnu cenu, tak nebolo nemožné dospieť k záveru, že by Dodatkom č. 1
alebo Dodatkom č. 2 došlo k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov. Opätovne pri Dodatku č. 1 by

bolo potrebné zistiť, či v dôsledku tohto dodatku a novo dohodnutej ceny došlo k zmenšeniu
rozsahu majetku úpadcu. Vo vzťahu k Dodatku č. 2, vzhľadom k tomu, že tento protiplnenie úpadcu bez
kúpnej zmluvy vôbec nedefinuje, otázku ukrátenia vôbec nie je možné posúdiť, a teda ani žalobkyňou
preukázať. Pre urobenie záveru o ukrátení, resp. neukrátení veriteľov vykonanými právnymi úkonmi
dlžníka a žalovanej by bolo nevyhnutné posúdiť celkovú zmenu majetku u úpadcu, teda zmenu, ku ktorej

došlo nielen samotnými Dodatkami č. 1 a 2, ale dodatkami v spojení s pôvodne uzatvorenou kúpnou
zmluvou. Len tak je možné vymedziť celkové plnenie, ktoré poskytol úpadca žalovanej, a porovnávať
toto plnenie s plnením, ktoré žalovaná poskytovala úpadcovi.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní splnenie rozhodujúcej
podmienky zakotvenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, teda preukázanie, že napadnuté právne úkony

Dodatkov č. 1 a 2 sú úkonmi, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov
dlžníka. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia,
a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov, nejedná sa ani o úkon, ktorý by bol
odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ZKR. Keďže okresný súd dospel k
záveru, že sa v tomto prípade nejedná o neúčinné právne úkony, bola žaloba žalobkyne nedôvodná

aj v časti požadovanej peňažnej náhrady. Okresný súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej
právo na náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v súhrnnej výške 2.091,70
Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho

zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f), d) O.s.p.. S napadnutým rozhodnutím a jeho
odôvodnením nesúhlasila a považovala ho za nesprávne a nezákonné. Uviedla, že podstatou právneho
inštitútu odporovateľnosti je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom dôjde k ukráteniu
pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci
právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon. Ukrátenie veriteľa spočíva v tom, že sa hodnota

majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil a pohľadávky
veriteľov v dôsledku dispozície dlžníka s jeho majetkom buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo
aspoň v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou napádaného právneho úkonu.Základným predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, úpadcu nie je zmenšenie
jeho majetku, ale ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok ostatných konkurzných veriteľov.
Táto základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 67 a nasl. ZKR bola splnená,

keďže v čase uzatvorenia napádaných dodatkov mal úpadca veriteľov, ktorých pohľadávky už boli
splatné. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov uzatvorením žalobou napádaných dodatkov bolo
potrebné podľa názoru žalobkyne posudzovať k okamihu účinnosti napádaných právnych úkonov, t.j. k
10.04.2009 a 14.04.2009. Uzatvorením kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcim dňa 26.06.2009 vznikol úpadcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie kúpnej ceny v

zmysle tejto kúpnej zmluvy. V prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu žalobou napádaných dodatkov,
žalovaná by kúpnu cenu predmetných nehnuteľností mala v zmysle pôvodnej kúpnej zmluvy povinnosť
zaplatiť celú. Ak by nedošlo k uzatvoreniu napádaných dodatkov, v takom prípade by z kúpnej ceny
dohodnutej účastníkmi kúpnej zmluvy a vyplatenej úpadcovi ako predávajúcemu bolo možné uhradiť
už vtedy splatné pohľadávky voči úpadcovi. V dôsledku uzatvorenia predmetných dodatkov však už
nebola a nemusela byť do majetku úpadcu poskytnutá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy, ale len v

zmysle napádaných dodatkov, to znamená, že sa zmenšil rozsah majetku, z ktorého by bolo možné
uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu, a tým došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných
pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobkyňa uviedla, že predmetom konania nie je určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy, ale určenie neúčinnosti jej dodatku č. 1 a dodatku č. 2, a preto nebolo možné súhlasiť
s odôvodnením, podľa ktorého, ak nebolo preukázané, aká je hodnota protiplnenia úpadcu za prijatú

kúpnu cenu, nemožno dospieť k záveru, že by dodatkami došlo k ukráteniu možnosti uspokojenia
veriteľov. Bez ohľadu na to, aká bola trhová hodnota predmetu kúpy v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy a bez ohľadu na to, či konečná kúpna cena pozemkov po uzavretí dodatkov bola alebo
nebola cenou primeranou, podstatnou bola skutočnosť, že napádanými úkonmi bola kúpnou zmluvou
pôvodne dohodnutá kúpna cena znížená bez protiplnenia zo strany žalovanej, čím boli zmenšené

majetkovéhodnotyúpadcu,naktorémuvznikolnároknazákladekúpnejzmluvy.Knaplneniupodmienok
odporovateľnosti, t.j. k zmenšeniu majetku úpadcu a následnému ukráteniu veriteľov úpadcu došlo až
uzatvorením žalobou napadnutých právnych úkonov - dodatkov, ktorými bola znížená výška záväzku
žalovanej voči úpadcovi vzniknutého na základe kúpnej zmluvy, a to bez akéhokoľvek protiplnenia zo
strany žalovanej. V danom prípade tak bola naplnená skutková podstata § 58 ZKR, t.j. išlo o právne

úkony medzi osobami blízkymi bez primeraného protiplnenia (ak nebolo protiplnenie žiadne, je jasné, že
nebolo ani primerané) a súčasne skutková podstata § 60 ZKR, keď došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu
dodatkami k pôvodnej kúpnej zmluve medzi úpadcom a žalovanou ako osobou úpadcovi blízkou. Za
nesprávny považovala žalobkyňa záver súdu, podľa ktorého, ak napádané dodatky nespĺňajú všetky
náležitosti kúpnej zmluvy, nie je ich možné považovať za samostatné právne úkony. Trvala na tom, že

žalobou napádané dodatky č. 1 a dodatok č. 2 sú samostatné právne úkony, spĺňajú všetky zákonné
znaky právneho úkonu v zmysle § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v oboch prípadoch
ide o prejav vôle smerujúci k zmene práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Podľa mienky žalobkyne je v priamom rozpore s dikciou § 34 Občianskeho zákonníka, ako aj
právnou teóriou a logikou, aby bol za právny úkon považovaný iba prejav vôle smerujúci k vzniku práv

a povinností (v danom prípade kúpna zmluva) a ďalšie prejavy vôle smerujúce k zmene tohto právneho
úkonuzaloženéhokúpnouzmluvou(akonapádanédodatky)aleboprejavyvôlesmerujúcekzánikutohto
právneho vzťahu už za právne úkony nemali byť považované. Nebolo jasné žalobkyni, z čoho okresný
súd vychádzal, ak tvrdil, že prejavy vôle smerujúce k zmene práv a povinností uskutočnené v inom čase
ako prejav vôle zakladajúci právny vzťah, sú imanentnou súčasťou prejavu vôle zakladajúcemu právny

vzťah a ako také nie sú samostatne napadnuteľné, resp. odporovateľné, nakoľko tvoria vlastne jeden
jedinýprávnyúkon.Názorokresnéhosúdujenelogický,nakoľkodôsledkomprávnehonázoruokresného
súdu je to, že nie je právnym úkonom prejav vôle urobený v konkrétny čas, ale právny úkon je podľa
odôvodnenia súdu súhrn všetkých prejavov vôle oboch účastníkov právneho vzťahu od jeho založenia
až po jeho zánik v čase trvania právneho vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového

súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil s priznaním náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, tak s týmto názorom sa nestotožnila. Naopak,
bola presvedčená, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania náležite zistil skutkovýstav veci, vykonané dokazovanie a dôkazy zodpovedne a správne vyhodnotil a na zistený skutkový
stav aplikoval správne predpisy, čím dospel k správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia žalobkyne
uvedené v podanom odvolaní žalovaná hodnotila ako čisto účelové a neopodstatnené a vo vzájomnom

logickom rozpore nemajúce oporu v skutkovom, právnom, ani dôkaznom stave veci. Odôvodnenie
rozsudku prvostupňového súdu je dostatočné, rozsah vykonaného dokazovania a stav ním preukázaný
je dostatočným podkladom pre rozhodovanie a vydanie rozhodnutia. Žalobkyňa v podanom odvolaní
neprezentovala žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neprodukovala v konaní pred súdom prvého
stupňa a ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia. Žalobkyňa opomenula, že je nositeľkou dôkaznej

povinnosti a že uplatnený nárok a skutočnosti preukazujúce oprávnenosť jej uplatneného nároku musí
v konaní preukázať. Stotožnila sa žalovaná so záverom prvostupňového súdu, že žalobkyňa žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázala, že napadnutými právnymi úkonmi - dodatkami č. 1 a č. 2 k
uzatvorenej kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka, a tým aj k ukráteniu uspokojenia
jeho veriteľov a ich pohľadávok. V prvom rade poukázala na ten fakt, že ak žalobkyňa odporovala,
resp. odporuje právne úkony - dodatky č. 1 a č. 2 ako úkony bez primeraného plnenia, mala v konaní

preukázať výšku obvyklej trhovej ceny plnenia v čase vykonania úkonu, t.j. v čase uzavretia kúpnej
zmluvy a následne jej dodatkov. Zisťovanie, či cena bola obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania,
ktoré však žalobkyňa počas celého konania na súde prvého stupňa nenavrhla. V zmysle § 58 ods. 1
ZKR mala žalobkyňa preukázať tú skutočnosť, alebo aspoň navrhnúť, aby sa dokazovaním preukázalo,
že cena plnenia úpadcu - dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť

plnenie žalovanej, bola podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získala.
Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že bez ohľadu na to, aká bola trhová hodnota predmetu kúpy v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a bez ohľadu na to, či konečná kúpna cena pozemkov po uzatvorení
dodatkov bola alebo nebola cenou primeranou. Stotožnila sa žalovaná so záverom okresného súdu, že
základom spravodlivého rozhodnutia by vzhľadom na vyššie uvedené bolo určenie ceny pozemkov v

čase jeho predaja jednak vyčíslením daného pozemku ako stavebného a jednak vyčíslením pozemku
ako ornej pôdy, z čoho by bolo možné posúdiť primeranosť protiplnenia. V ďalšom zastávala žalovaná
názor, že žalobkyňa vo svojom odvolaní prezentuje nelogické a vzájomne odporujúce si závery, a to v
tom smere, že svoj nárok v žalobnom návrhu uplatnila konkrétne titulom odporovania právneho úkonu
bez primeraného protiplnenia a ukracujúceho právneho úkonu, pričom sama v žalobe uvádzala, že

„dodatkamidošlokzníženiupôvodnedohodnutejkúpnejcenybezprimeranéhoprotiplnenia(tietoprávne
úkony nemali žiadne protiplnenie) v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne išlo o ukracujúce
právne úkony v zmysle § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., avšak v zmysle podaného odvolania žalobkyňa
uvádza, že podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti je ten dôsledok, že napadnutým právnym
úkonom dôjde k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného

protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon. Žalobkyňa sa
sama obmedzila na konštatovanie, že samotné dodatky č. 1 a č. 2 neobsahujú žiadne protiplnenie, a
teda sú bez ďalšieho odporovateľnými právnymi úkonmi, pričom v odvolaní prezentuje názor, že táto
skutočnosť už nie je dôležitá. Žalovaná poukázala i na odporujúce si a nelogické tvrdenia žalobkyne,
keď na jednej strane uvádza, že základným predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu

dlžníka - úpadcu nie je zmenšenie jeho majetku, ale ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok
ostatných konkurzných veriteľov, pričom na druhej strane v odseku 1 odvolania uvádza, že ...„ukrátenie
veriteľa spočíva práve v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší, t.j., že dôjde k zmenšeniu majetku
dlžníka. Z odvolania žalobkyne vyplýva, že ak by nedošlo dodatkami č. 1 a č. 2 k zníženiu kúpnej ceny,
resp. k zmenšeniu majetkových hodnôt úpadcu, žalovaná by mala povinnosť zaplatiť, resp. zaplatila by

celú kúpnu cenu tak, ako bolo dohodnutá v kúpnej zmluve. Bola názoru, že po uzavretí týchto dodatkov
už takúto povinnosť urobiť nemala, čím došlo k zmenšeniu majetkových hodnôt úpadcu. Žalovaná v
súvislosti s týmto záverom dala do pozornosti opakovane fakt, že kúpnou zmluvou bola daná podmienka
(možnosť stavať IBV), čím bola ovplyvnená aj výška samotnej kúpnej ceny (keby úpadca nesľúbil,
že pozemky budú určené na stavebné účely, nikdy by ich úpadca nepredal za takú cenu, ako ich

odpredal žalovanej, t.j. 29.529,31 Eur). Táto podmienka mala tiež vplyv nielen na samotné naplnenie
celej kúpnej zmluvy, ale aj naplnenie celého záväzkového vzťahu vrátane zmluvy o dielo, ktorá spočívala
v zabezpečení výstavby rodinného domu a inžinierskych sietí a predovšetkým v zabezpečení zmeny
druhu pozemku z ornej pôdy na stavebný pozemok. Na základe nesplnenia tejto podmienky by žalovaná
nikdy neuhradila dohodnutú výšku kúpnej ceny, resp. by určite odstúpila od zmluvy alebo žiadala

zníženie kúpnej ceny tak, ako bolo v kúpnej zmluve dohodnuté a tak, ako k tomu došlo prostredníctvom
samostatných dodatkov č. 1 a č. 2. Z uvedeného neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaná by uhradila
celú kúpnu cenu, resp. by mala povinnosť uhradiť kúpnu cenu, čím by úpadca, ktorý by nadobudol túto
kúpnu cenu mal právne z nej možnosť, resp. by mohol uhradiť už vtedy splatné pohľadávky svojichveriteľov. Zvýraznila, že výška hodnoty kúpnej ceny bola dohodnutá za pozemok ako stavebný, čiže
výška ceny bola podstatne vyššia ako keby sa jednalo o cenu za pozemok druhu ornej pôdy. Žalovaná
malazato,ženapadnutýmiprávnymiúkonmi-dodatkamič.1ač.2kuzatvorenejkúpnejzmluvenedošlo

a ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu rozsahu (hodnoty) majetku dlžníka, a tým ani k ukráteniu uspokojenia
jeho veriteľov a ich pohľadávok, pretože cena dohodnutá dodatkom č. 1 a následne č. 2 predstavovala
v tom čase reálnu kúpnu cenu, za ktorú by úpadca pravdepodobne predal pozemok ako ornú pôdu,
a teda cena, ktorá bola po dodatku č. 1 a po dodatku č. 2 za prevádzané nehnuteľnosti dohodnutá,
bola cenou primeranou, a tým pádom nedošlo k žiadnemu zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a ani k

ukráteniuuspokojeniajehoveriteľov,aledošlolenkzmenejehoštruktúry.Pokiaľsažalobkyňavodvolaní
odvolávala na tú skutočnosť, že práve v dôsledku uzatvorenia dodatkov úpadca stratil možnosť uspokojiť
už vtedy splatné pohľadávky svojich veriteľov, považovala za irelevantné z dôvodu, že sama žalobkyňa
počas celého konania netvrdila, nenamietala a ani nepresadzovala názor, že by zostávajúci majetok
úpadcu bez ohľadu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a jej dodatkov č. 1 a č. 2 v tom čase nepostačoval
na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov. Zdôraznila, že žalobkyňa bola a je nositeľkou

dôkaznej povinnosti a dôkazná iniciatíva v tomto smere je iba na jej strane. Mala za to, že žalobkyňa
mala v zmysle § 58 ods. 1 ZKR preukázať predovšetkým výšku obvyklej trhovej ceny plnenia v čase
vykonania úkonu, resp. takéto dokazovanie navrhnúť. Iba cez dokázanie trhovej ceny plnenia dlžníka
sa v konaní mohlo dať posúdiť, či plnenie, ktoré dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť žalovanej,
bolo podstatne vyššie ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal. Žalobkyňa v konaní

nepreukázala splnenie rozhodujúcej podmienky v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, že napadnuté úkony dodatok
č. 1 a č. 2 sú úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka a
že sa jedná o neúčinné právne úkony. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/1/2014-143 zo dňa 10.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu

dňa 17.06.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne uvádza, že rozsudok okresného súdu
preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 23.09.2013, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobkyne dôsledne aplikoval procesnú
situáciu vykonaného poučenia okresným súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj hlavne
v zmysle § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli

splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania, keď došlo k jeho odročeniu v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p., ktorá situácia v danej sporovej právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie 15.05.2013
prebehlo. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že účastníci súdneho konania predvolaní na prvý
termín súdneho pojednávania dňa 15.05.2013 (č.l. 44 spisu) boli poučení nielen podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p., ale aj v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti

a dôkazy súd neprihliada.Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd citoval vyššie zákonné ustanovenie z dôvodu, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia
tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu
a k odvolacím dôvodom žalobcu za rešpektovania ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. krajský súd uvádza

nasledovné.

Z obsahu podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobkyňa, a to správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422,
podala odporovaciu žalobu v zmysle ust. § 57, § 58 ods. 1 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). V skutkovej rovine bolo preukázané, že dlžník -
úpadca pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o., ako predávajúci dňa 30.03.2009 uzatvoril so

žalovanou ako kupujúcou Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - časť parcely č.
1417/4, a to diel č. 33 o výmere 23 m2 a diel č. 34 o výmere 533 m2, spolu vo výmer 556 m2, všetko
orná pôda, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 30/2008 pre katastrálne územie
O.. V Článku III. bod 3. zmluvy sa kupujúci zároveň s touto zmluvou zaviazal podpísať aj zmluvu
o dielo na výstavbu rodinného domu vrátane projektu a inžinierskych sietí. Kúpna cena za predávané

nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 29.529,31 Eur. Dňa 10.4.2009 uzatvoril úpadca so
žalovanou Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým došlo k zmene Článku I. - Predmet zmluvy, v tom,
že predmetom predaja podľa Dodatku č. 1 bola novovytvorená parcela č. 1417/182 - orná pôda o
výmere 533 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 30/2008. Ďalej predmetným dodatkom
došlo k zmene Článku IV. zmluvy, podľa ktorého je celková kúpna cena stanovená dohodou vo výške

12.384,65 Eur. Dňa 14.4.2009 uzatvoril úpadca so žalovanou Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, ktorým
došlo k zmene Článku IV. tak, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 14.154 Eur. Podľa výpisu z
katastra nehnuteľností zo dňa 06.08.2009 bola žalovaná vedená ako vlastník nehnuteľností - pozemok,
orná pôda, parcelné číslo 1417/182 o výmere 533 m2. Z titulu podanej odporovacej žaloby sa žalobkyňa
domáhala neúčinnosti právnych úkonov Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 10.4.2009 a Dodatku č.

2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 14.4.2009, keďže mala za to, že týmito dodatkami došlo k zníženiu pôvodne
dohodnutej kúpnej ceny bez primeraného protiplnenia podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR a išlo o ukracujúce
právne úkony podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR. Zároveň žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť podľa ust.
§ 63 ods. 3 ZKR do podstaty sumu 15.375,31 Eur ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou
a cenou v zmysle odporovaných dodatkov, t.j. aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu,

v akom by bol, ak by sa neúčinné právne úkony neurobili. Predmetom odvolacieho konania tak bolo
vysporiadať sa s otázkou odporovateľnosti právneho úkonu, resp. určenia právnej neúčinnosti dodatkov
č. 1 a 2 ku kúpnej zmluve uzatvorených medzi úpadcom a žalovanou.

V prvom rade je potrebné uviesť, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je:

1/ vyhlásený konkurz,

2/ úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka,

3/ týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu,

4/ je platný, účinný,

5/ ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku,

6/ odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Podľaust.§57ods.1až4zákonač.7/2005Z.z.právneúkonytýkajúcesamajetkudlžníkasúvkonkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákonaodporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne,
ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo

odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto
právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom,

ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť
k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu
nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval
uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej
skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu
nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám

odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej
skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší
jeho majetok.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely

tohtozákonajebezodplatnýprávnyúkondlžníkaaleboodplatnýprávnyúkondlžníka,naktoréhozáklade
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Vyššie citovaným zákonným ustanovením je vymedzená skutková podstata právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia, ktorým sa rozumie bezodplatný právny úkon alebo právny úkon na základe

ktorého dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa ust. § 60 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu,
ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny

úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len
tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.

Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených

v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z..

Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku
uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade
skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický

dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy
vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní.

Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostatne na uspokojenie prihlásených
pohľadávok veriteľov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza

len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto hmotného majetku získa majetok
finančný. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa skráti uspokojenieprihlásenej pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu
nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne

odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa,pretožetýmtoúkonomdlžníka-úpadcunedošlokukráteniuuspokojeniaprihlásenejpohľadávky
veriteľa.

Ak teda v danom prípade boli ako právny úkon napadnuté Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa
10.4.2009, ktorým došlo k zmene Článku 1 a Článku IV. kúpnej zmluvy a Dodatok č. 2 ku kúpnej

zmluve zo dňa 14.4.2009, tak súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že žalobkyňa
nepreukázala, že týmito napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka, a
tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Tieto právne úkony za neúčinné považovať nemožno, ako
aj, že ide o úkony bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 ZKR.

K odvolacej námietke žalobkyne, že predmetom konania nie je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ale
určenie neúčinnosti Dodatku č. 1 a č. 2 ako samostatných právnych úkonov (§ 34 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), ktoré je možné napadnúť odporovateľnosťou, keďže ich uzatvorením došlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľných pohľadávok, existencia ktorých bola v konaní preukázaná, sa krajský
súd stotožňuje so záverom vysloveným prvostupňovým súdom na str. 9, 10 odôvodnenia rozsudku,
že nebolo možné posudzovať dodatky č. 1 a 2 ako úplne samostatne stojace dvojstranné právne
úkony, i keď spĺňajú náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže ich základom bola zmena práv a

povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, čo vyplýva podľa odvolacieho súdu z označenia dodatku
č. 1 (č.l. 23, 24 spisu) a dodatku č. 2 (č.l. 26 spisu), ako „dodatok ku kúpnej zmluve“, textu prvej vety
nachádzajúcejsapodidentifikačnýmiúdajmizmluvnýchstrán„Týmtododatkomsavkúpnejzmluvemení
a dopĺňa nasledovné“ a poslednej vety týchto dodatkov v znení: „Ostatné dojednania zmluvy zostávajú
nezmenené“. Predsa pre zodpovedanie otázky, či v dôsledku týchto právnych úkonov (ne) došlo k

zmenšeniu majetku úpadcu, ukráteniu veriteľov, ako aj či išlo o úkon bez primeraného protiplnenia,
nebolo možné posudzovať izolovane dodatky bez ohľadu na dojednania práv a povinností v pôvodne
uzavretej kúpnej zmluve. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý v rámci vykonaného
dokazovania zhodnocoval previazanosť Kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2009 uzavretej medzi úpadcom
a žalovanou (čl. III. bod 3. kúpnej zmluvy) so zmluvu o dielo uzavretou medzi úpadcom a žalovanou

(čl. 2. bod 2.3. čl. 4. bod 4.3., čl. 7 bod 7.1., 7.2. v spojení s čl. 11 bod 11.2., 11.3., 11.4. zmluvy o
dielo). Pokiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané nesplnenie povinností úpadcu podľa zmluvy o
dielo, a tým dôvodné uzatvorenie dodatkov č. 1 a č. 2 ku kúpnej zmluve, ako realizácie prejavenej vôle
účastníkov, bol správny záver prvostupňového súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku
napadnutých právnych úkonov, a to dodatku č. 1 a 2 došlo k zmenšeniu majetku, ale len k zmene jeho

štruktúry (nehnuteľný majetok sa nahradil finančným ekvivalentom), keď len samotné zníženie pôvodne
dohodnutej kúpnej ceny uzatvorenými dodatkami, nie je možné bez ďalšieho, považovať za úkon bez
primeraného plnenia. Úprava ceny predsa mala svoj pôvod (základ) v zmenených podmienkach, pričom
žalobkyňou nebolo tvrdené a ani dokazované, že by táto upravená výška im nekorešpondovala.

Okresný súd správne ustálil, že žalobkyňa, ktorá mala dôkaznú povinnosť, resp. povinnosť preukázať,

že dotknutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov,
túto povinnosť nesplnila. V danom prípade ani nebolo možné konštatovať, že samotné dodatky č.
1 a č. 2 sú úkonmi bez primeraného protiplnenia, tieto bolo potrebné zhodnocovať v kontexte s
pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Naviac žalobkyňa v rámci konania pred prvostupňovým súdom
neoznačila, ani nenavrhla vykonanie takého dôkazu, z ktorého by bolo možné dospieť k relevantnému

zisteniu, že majetok úpadcu sa zmenšil. Preukázanie zmenšenia majetku bolo základným, resp.
všeobecnýmpredpokladomodporovaniaprávnemuúkonu,čosavyžadujeprikaždejskutkovejpodstate.
Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v danom prípade nebolo preukázané zmenšenie
majetku (§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.) a ani že išlo o úkony bez primeraného protiplnenia (§ 58
zákona č. 7/2005 Zz.), a preto nebolo možné rozhodnúť o neúčinnosti dotknutých právnych úkonov.

Z dôvodu, že krajský súd aplikoval ust. § 219 ods.2 O.s.p., tak v podrobnostiach poukazuje na závery
rozsudku okresného súdu a preto nebolo potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súduboli zopakované opätovne vecne správne závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu, čo je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Ďalej
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom

konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu“.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá prostredníctvom právneho
zástupcuvpísomnomvyjadreníkodvolaniuzodňa06.12.2013avpodanízodňa25.06.2014uskutočnila
návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia, ktoré zároveň vyčíslila.

Priznaná náhrada trov odvolacieho konania, spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 06.12.2013
1 x 340,34 Eur, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 25.06.2014 1 x 1 zo sumy 340,34 Eur
= 170,17 Eur, režijný paušál 1 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur + 20 % DPH = 105,27 Eur, súčtom dôvodné a
preukázané trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 631,63 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť

žalovanej na účet právneho zástupcu žalovanej podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.