Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. David Lindtner

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312010160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312010160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka Čanigu a

členov senátu JUDr. Dariny Korábovej a Františka Bielika v trestnej veci obžalovaného Y.. R. S., pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
19.03.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

Y.. R. S. X. C. X. W. Z. K., W.. XX.XX.XXXX/XXXX U. Š., M. F. J., Y. Č.. XXX/X, na L.,

sa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4Pv 190/2008 zo dňa 02.04.2012,
prokuratúrou skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/Tr.
zákona, na skutkovom základe,

ž e

uzavrel ako veriteľ na strane jednej s poškodenou Q. V., W.. XX.XX.XXXX, ako dlžníčkou na strane
druhej, dňa 02.03.2006 Zmluvu o pôžičke na sumu 350.000,-Sk v prepočte (11.617,87,-€), splatnú do
02.11.2006, ktorej splatenie malo byť podľa ústne dohody zabezpečené zriadením záložného práva
na nehnuteľnosť - byt .č. XXX/B na 3. poschodí v Bratislave na L. ulici č. XXXX/XX a príslušný
spoluvlastnícky podiel zapásaný na LV č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
pracovisko Bratislava II a dal jej pred podpisom zmlúv k nahliadnutiu zmluvu o zriadení záložného

práva, následne však namiesto zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti jej dal dňa
02.03.2006 k podpisu Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva na predmetnú nehnuteľnosť,
ktorú poškodená nekontrolovala a podpísala ju v domnení, e sa jedná o Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, a ktorú následne predložil spolu s Návrhom na začatie konania o povolenie
zápisu vlastníckeho práva príslušnej Správe katastra za účelom zavkladovania zabezpečovacieho
vlastníckeho práva v prospech veriteľa ku dňu 16.05.2006, pričom na výzvy dlžníčky k zaplateniu
dlžnej sumy, ktorá ale v zmysle predmetnej Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva činila až

sumu 11.617,87,-€ (350.000,-Sk), reagoval opakovaným súhlasom s odkladom dátumu prijatia dlžnej
čiastky a dňa 15.11.2006, po dobe splatnosti dlžnej čiastky, jej dal podpísať Zmluvu o podnájom s
platnosťou na 3 mesiace a mesačným nájomným vo výške 10.000,-Sk (v prepočte 331,94,-€) s ústnou
dohodou, že zvyšnú časť dlžnej sumy mu poškodená vyplatí do konca februára 2007 a na základe
ním vystaveného potvrdenia o zaplatení dlžnej sumy dôjde k obnoveniu pôvodného právneho stavu na
Katastri nehnuteľností, túto sumu však už následne dňa 15.02.2007 odmietol prijať s odôvodnením , že
uplynula lehote splatnosti a on si ponechá byt, čím poškodenej Q. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. - Y.

Č. U., spôsobil škodu vo výške 35.417,91,-€,podľa § 285 písm. a/Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú Q. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. G. Č.. X, F. s nárokom na
náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v pôvodnom konaní dňa 12.09.2012 uznal obžalovaného Y.. R.
S. vinným, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a v rámci zločinu podvodu podľa § 221 ods.

3 Tr. zákona, uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením do Ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a s povinnosťou nahradiť poškodenej Q. V. škodu vo výške 35.417,91,-€.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Y.. S., prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie a Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2013, zrušil predmetný rozsudok v celom rozsahu a podľa §

322 ods. 1 Tr. poriadku, vrátil vec Okresnému súdu Bratislava III, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave vytýkal okresnému súdu predovšetkým skutočnosť, že dokazovanie v
prípravnom a na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, avšak nie dostatočne

dôsledne tak, aby umožnil dospieť k presvedčivým a jednoznačným záverom. Ďalej konštatuje, že určité
významné okolnosti skutku zostali aj v štádiu pred súdom neobjasnené a tieto okresný súd neodstránil
a pri vykonávaní časti dôkazov došlo k procesným pochybeniam v dôsledku, ktorých nie je možné na
tieto dôkazy pri rozhodovaní prihliadať.

Vkonštatáciách uzneseniakrajskéhosúdujeuvedené,žeobžalovanýY..R.S.-odprípravnéhokonania,
po hlavné pojednávanie žiadnym spôsobom nemenil svoje výpovede a trval na svojej nevine.

Poškodená Q. V. - bola niekoľko krát v prípravnom konaní vypočutá a tiež v konaní pred súdom, pričom
bola vykonaná aj konfrontácia medzi ňou a obžalovaným, pričom je výpoveď poškodenej rozporuplná,

nelogická a v niektorých bodoch nejasná. Ide pritom o dôkaz zásadného významu.

V pôvodnom konaní poškodená v prípravnom konaní uviedla, že peniaze od obžalovaného vo výške
250.000,-Sk si požičala preto, lebo potrebovala splatiť záväzok z exekúcie vo výške 80.000,-Sk,
nechcela čakať , kým bude mať peniaze z dedičstva po otcovi. Tieto získala koncom roku 2006, alebo

začiatkom roku 2007.

S obžalovaným sa dohodla , že pôžička bude zabezpečená záložným právom k bytu a v takejto podobe
čítala aj predbežnú zmluvu, ktorú jej obžalovaný priniesol.

Na hlavnom pojednávaní odchýlne poškodená uvádzala, že zmluva bola položená na stole, ale ona ju
nečítala, iba sa prítomných pýtala, či je to záložná zmluva a všetci jej to potvrdili.

Ďalej poškodená udáva, že zmluvu pred podpisom u notára nečítala a zo zmluvy o pôžičke čítala
iba prvú vetu. Vtedy si všimla zlý dátum, ktorý obžalovaný opravil. Vyplatených jej bolo 250.000,-Sk,

10.000,- Sk jej obžalovaný zobral pre svojho otca za sprostredkovanie a 30.000,-Sk dostali A.I. E. T. R..
Ďalej uvádzala, že pri podpise bola iba s obžalovaným a tu potvrdila, že po jednom vyhotovení obidve
zmluvy prevzala. Podpisovala aj návrh do katastra, pri ktorom jej obžalovaný znova vysvetľoval, že
zabezpečenie sa takto bežne robí, preto mu dôverovala. Boli spolu na katastri a bola tam aj s nimi pani Y..

Niekedy v máji dostala z katastra zmluvu a zistila, že obžalovaný sa stal vlastníkom jej bytu a keď sa ho
pýtala prečo je to tak, znovu vysvetlil, že sa to tak bežne robí.

V čase splatnosti pôžičky dňa 01.11.2006 bola v Banskej Bystrici kvôli pohrebu svojho otca a za
prítomnosti svojej známej svedkyni E. Q., telefonovala obžalovanému, kedy mu má vrátiť peniaze. On

ju ubezpečil, že má čas.Na Vianoce prišla do Bratislavy a vtedy jej dal obžalovaný podpísať nájomnú zmluvu na byt po 10.000,-
Sk mesačne a zase jej tvrdil, že je to bežná vec a takto sa to robí.

Následne vo februári, keď chcela obžalovanému peniaze vrátiť, tento ich odmietol a ona nechápala
prečo zrazu zmenil názor.

Následne dňa 26.02.2007 zložila 350.000,-Sk do notárskej úschovy, ale obžalovaný si peniaze

nevyzdvihol a byt musela opustiť.

Krajský súd v tejto časti konštatuje, že výpovede obžalovaného a poškodenej sa v zásadných bodoch
od začiatku rozchádzajú a tento stav pretrváva a toto mala v prípravnom konaní odstrániť konfrontácia.

V ďalšom krajský súd vytýka okresnému súdu, že konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou

prečítal v zmysle § 269 Tr. poriadku, čím mu fakticky priznal povahou listinného dôkazu, pričom s
takýmto postupom nie je možné sa stotožniť, nakoľko konfrontácia je v tejto podobe vlastne kombináciou
výsluchu obžalovaného a svedkyne a bolo možné po zistení splnenia zákonných podmienok prečítať ju
postupom podľa § 258 a § 263 Tr. poriadku.

Za najdôležitejšiu otázku krajský súd dáva súdu, že bude nutné vyriešiť, či obžalovaný svojím konaním
uviedol poškodenú do omylu a pokiaľ ide o spôsob zabezpečenia zmluvného záväzku inak, či najskôr
predložil poškodenej k nahliadnutiu zmluvu o zriadení záložného práva a bezprostredne pred podpisom
jej predložil inú zmluvu, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti tak, ako to
vyplýva zo skutkovej vety obžaloby. Uvedená časť konania obžalovaného, nebola doposiaľ jednoznačne

preukázaná.

V ďalšom krajský súd vytýkal okresnému súdu, že výpoveď svedka Y. A., ktorú prečítal na hlavnom
pojednávaní bola predprocesná a táto sa uskutočnila dňa 22.09.2008 a procesnou výpoveďou sa súd
nezaoberal a táto sa stala dňa 17.06.2011, pričom sa tieto výpovede zásadným spôsobom neodlišujú.

Nedostatky v postupe okresného súdu, boli vytýkané krajským súdom pri hodnotení výpovedí svedkov
Y. I. E. Y. F., na ktorého poukazuje v odvolaní obžalovaný, pričom z výpovede obžalovaného a výpovede
svedkov je úplne zrejmé, že išlo o dva rôzne telefonáty v rozdielom čase. Pri jednom bol svedok I. a
pri druhom L. F..

Svedkom prvého telefonátu bola na strane poškodenej účastná svedkyňa E. Q..

Súd I. stupňa si z neznámych dôvodov získané údaje nesprávne vyložil a nezrovnalosť, ku ktorej
došiel použil následne proti obžalovanému, pričom tento postup je v rozpore s ustanovením 2 ods.

12 Tr. poriadku a o spôsobe hodnotenia dôkazov , tento dôkaz použitý súdom I. stupňa je absolútne
neprijateľný.

Krajský súd v Bratislave poukazuje na výpoveď poškodenej Q. V., ktorú charakterizuje ako rozporuplnú
a nelogickú a tejto výpovedi nebola zo strany okresného súdu venovaná patričná pozornosť a túto si

jednostranne a nekriticky označil za jednoznačne usvedčujúcu. Ostatných svedkov, ako svedka A.É.,
C., F. E. I., hodnotí súd účelovo a podané v snahe pomôcť obžalovanému z titulu priateľského vzťahu.

Úlohou Okresného súdu Bratislava III v ďalšom konaní, bude skúmať a ustáliť čo si poškodená prečítala
a nie čo si myslela a predpokladala pri stretnutí s obžalovaným v jej byte, čo jej bolo predložené u

notára, či si prečítala návrh na vklad do katastra, ako reagovala, keď v máji roku 2006 prevzala z katastra
povolenie vkladu na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva. Poškodenej bolo nutné spýtať sa
či si neskôr pri podpise zmlúv prečítala ich ustanovenia a prečo obžalovanému nevrátila v stanovenej
lehote čiastku 350.000,-Sk, čo sa týka možnosti poškodenej vrátiť požičané peniaze, jej tvrdenia o tom,
či mala k dispozícii potrebnú sumu sú rozporuplné.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu skúmať aj kedy došlo k vyplateniu dedičstva poškodenej,
kedy zomrel otec poškodenej a kedy vybavovala pohreb poškodená a treba sa venovať skutočnosti aj
návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý je logickým a zákonným dôsledkom podpisu zmluvy o pôžičkea zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a bez povolenia vkladu by nenastúpili účinky, ktoré
predpokladá článok 2 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.

K otázke nárokovaného nároku poškodenej vo výške 35.417,91,-eur, pričom podľa vyjadrenia Národnej
asociácie realitných kancelárií možno prijať túto sumu nakoľko cena bytu bola stanovená na 38.662,51,-
eur.

Zhrnutím uvedeného, bolo úlohou Okresného súdu Bratislava III urobiť konfrontáciu medzi obžalovaným

a poškodenou, prečítať výpoveď svedka Záborského, zo dňa 17.06.2011, zamerať pozornosť na
výsluchy poškodeného z prípravného konania a na jej rozpory. vypočuť poškodenú, či si neskôr pri
podpise zmluvy prečítala ustanovenia zmluvy a návrh na vklad do katastra, ďalej úlohou bolo vypočuť
poškodenú, kedy bolo jej vyplatené dedičstvo, kedy zomrel otec poškodenej a z čoho pozostával
uplatnený nárok poškodenej , ktorý si uplatnila, pričom treba zamerať sa na odôvodnenie rozsudku.

Okresný súd Bratislava III vytýčil termín hlavného pojednávania, kde z dôvodu zmeny člena senátu bol
daný súhlas obžalovaného na pokračovanie v hlavnom pojednávaní so zmeneným senátom a súd teda
pokračoval v zmysle uvedeného.

Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, odvolaním obžalovaného, uznesením

Krajského súdu v Bratislave a vypočul poškodenú Q. V. - ktorá uviedla, že potom, ako dostala exekúciu,
jej priateľka pani Y. prostredníctvom pána A. E. T.na R. A. Č., jej vybavili pôžičku od pána S. Y... Následne
bolo zorganizované stretnutie za účasti pána S. Y.l., nejakého jeho kamaráta pána A.É., T. R., pani Y.
a poškodenej. Uviedla, že potrebuje 250.000,-Sk, pričom exekútorovi bola dlžná 90.000,-Sk, pričom aj
pani Y. potrebovala 50.000,-Sk a niečo dala aj deťom. Chcela dať založiť svoj byt a stále hovorila o

záložnom práve.

Obžalovaný S. Y.. si vopred popozeral a na druhý, alebo tretí deň po prvom stretnutí sa opätovne stretla
s obžalovaným, za účasti pani Y.j, pána A., pána R. a za účasti kamaráta obžalovaného. Dohoda bola
taká, že si požičia 250.000,-Sk ako záložné právo na byt s tým, že tam napíše 350.000,-Sk aj tie úroky

dokopy, pričom obžalovaný ju ubezpečoval, že on to tak robí.

Sobžalovanýmsadohodli,žejejpožičia250.000,-Skstým,žedázáložnéprávonajejbyt.Ďalejuviedla,
že je to jej chyba, že si poriadne zmluvu nedočítala, potom išli na kataster, cestou sa zastavili v nejakom
espresse. Následne išla do auta obžalovaného, kde jej dal 250.000,-Sk, pričom si vypýtal 10.000,-Sk

za sprostredkovanie, pre jeho otca.

Ďalej uviedla, že obžalovaný si prvý krát pozrel iba byt a druhý krát doniesol pán S. ohľadom financií
predbežnú zmluvu o zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Ďalej uviedla, že túto zmluvu
nečítala, čítala ju iba pani Y., ktorá jej potvrdila, že išlo o záložnú zmluvu.

Ďalšie stretnutie bolo u notára, za účasti pána S. Y.. E. poškodenej, opätovne zmluvu nečítala, iba sa
ubezpečila od obžalovaného, či je to záložná zmluva.

Po overení zmlúv išli na kataster a tieto zmluvy vzal obžalovaný. Toto sa stalo v piatok a vzhľadom ku

skutočnosti,ženakatastrimalikratšídeň,operáciusvkladomdokatastravybavovalpánR.atútozmluvu
si opäť neprečítala. Kópie o vklade do katastra nehnuteľností poškodená nemala, tieto vzal obžalovaný.
následne sa vrátila do espressa aj s obžalovaným. Po určitom čase, ktorý poškodená nevyužila na to,
aby od obžalovaného si pýtala jednu podpísanú zmluvu, dostala výpis z listu vlastníctva, kde bol byt
prepísaný na obžalovaného. Následne ho zavolala a on jej povedal, že to je štandardný postup.

Následný kontakt s obžalovaným bol z Banskej Bystrice v novembri 2006, keď mu mala vrátiť peniaze.
Obžalovaný jej uviedol, že vrátenie peňazí počká aj do februára. Pri tomto telefonáte bola prítomná aj
pani Q..
Poškodenej zomrel otec v roku 2005 , avšak bol spopolnený a následne v roku 2006 v decembri ho

pochovávali a vtedy dávali urnu s popolom do pomníka, lebo pomník bol postavený v lete v roku 2006.Dedičskékonanieprebehlovmájivroku2006avjúlialebovaugustevroku2006dostalafinančnýpodiel
z dedičstva, bolo to okolo 270.000,-Sk a koncom roku 2006 jej ešte jeden pán vyplatil sumu 90.000,-Sk.
Teda v decembri roku 2006 mala cca 360.000,-Sk.

Ďalej uviedla, že v novembri roku 2006 mala 270.000,-Sk a v decembri mala 90.000,-Sk, reálne nemohla
vrátiť finančné prostriedky, ako bolo uvedené v zmluve, lebo ako uvádzala sumu 90.000,-Sk dostala až
v decembri.

Ďalej uviedla, že si myslí, že pred dátumom 02.11.2006 telefonovala s obžalovaným, nepovedala, mu
že nemá všetkých 350.000,-Sk iba ho poprosila, či môže počkať do februára, s čím obžalovaný súhlasil.

Ďalejuviedla,žepripodpisovanízmluvyunotáranemalaokuliare,alenapriektejtoskutočnosti sivšimla,
že išlo o chybné dátumové plnenie a preto bola zmluva v tejto časti na jej žiadosť opravená.

V ďalšom konaní na vlastnú žiadosť obžalovaného bol tento vypočutý a uviedol, že dňa 1.3.2006 sa
stretol s poškodenou, ktorá ho žiadala o pôžičku a vysvetlil jej akou formou chce zabezpečiť túto
pohľadávku, že je to forma zabezpečenia prevodu práva. Žiadne zmluvy u seba nemal, následne na
ohliadke bytu sama poškodená mu dala zmluvy o nadobudnutí bytu, list vlastníctva a znalecký posudok.
Viackrát jej vysvetlil formou zabezpečenia záväzku prevodom práva. Ona s týmto súhlasila.

Dňa 3.3.2006 sa stretli u notára, kde si pani V. prečítala zmluvy, trikrát opravila chybu v zmluve na
samotnej zmluve o zabezpečení záväzku prevodu práva, ktorú podpisovala 7-krát, kde je na každej
strane v hlavičke napísané o akú zmluvu sa jedná a teda nie je možné , aby si poškodená nevšimla o
akú zmluvu ide. Po podpise na katastri si pani V. si vzala jedno vyhotovenie zmluvy so sebou.

Dňa 2.6.2006 prevzala poškodená poštu z katastra o akceptovaní zmlúv a pred dobou splatnosti volala
obžalovanému, že nie je v Bratislave, ale že termín stihne splniť, na čo jej obžalovaný povedal, že
pohľadávku môže vyrovnať aj v jeho neprítomnosti a to formou zloženky, resp. na účet. Následne
poškodená nevysporiadala pôžičku do termínu. Telefonovala, že nemá peniaze na vysporiadanie, tak

sa dohodli na nájomnej zmluve.

Dňa10.11.2006sastretlizaúčastiobžalovaného,poškodenej,pánC.E.T.Y.,kdesiprečítalapoškodená
nájomnú zmluvu a s touto súhlasila a podpísala ju. Zaplatila 3 krát nájomné.

Dňa 22.2.2007 sa opäť stretli spolu v bare Mamut, kde naliehala poškodená na obžalovaného, aby
podpísal kvitanciu, v ktorej bolo uvedené, že jej nebolo možné zaplatiť včas.

Následne bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou, pričom v podstate obaja aktéri
zostali na svojich tvrdeniach, pričom poškodená na otázku obžalovaného uviedla, že či u notára čítala

všetky zmluvy a či tieto opravila, poškodená uviedla, že nie je to tak, že iba opravila dátum a iné si
nevšímala. Bol tam napísaný február, mohla to tak nechať a nebol by žiaden problém.

Na návrh prokuratúry bola opätovne predvolaná svedkyňa K.. W. Y.á - ktorá na hlavnom pojednávaní v
podstate potvrdila okolnosti, ako na č.l. 224-225 stým rozdielom, že uviedla, že poškodená na prvom

stretnutí zmluvu o záložnom práve čítala a celkovo sa s obžalovaným stretla dvakrát, teda raz keď bola
na byte pri prvom stretnutí a druhýkrát to bolo asi 6 mesiacov od stretnutia u notára. Bolo to v zime,
pričom keď išla podpisovať zmluvu poškodená, obžalovaného nevidela, všetko to organizoval pán R. V..

V prvom prípade svedkyňa uviedla, že čítali všetci záložnú zmluvu, potom ako sa vrátila poškodená od

notára, poškodená uviedla, že kópiu zmluvy nemá, ale že to nechá tak, že jej to pošlú poštou. Od vtedy
žiadnu zmluvu nevidela.

Za jej účasti odovzdala poškodená pánovi R. a pánovi A. 30.000,-Sk ako sprostredkovanie, pričom
obžalovaný tam nebol a z tejto sumy dostala svedkyňa 50.000,-Sk, pričom poškodená mala dlžobu u

exekútora cca 100.000,-Sk.
Nevie sa vyjadriť, prečo poškodená si požičala sumu 250.000,-Sk, keď exekútorovi bola dlžná cca
100.000,-Sk,inémunemuseladávaťžiadnepeniazeaskutočnosť,že sipožičalaodpoškodenej50.000,-
Sk táto okolnosť nastala až potom, keď peniaze mala, dovtedy sa o tejto skutočnosti nerozprávali.Svedok K.. Y. I. - potvrdil okolnosti z predchádzajúcich výpovedi, kde bol účastný telefonického hovoru,
ako obžalovaný v aute telefonuje s nejakou ženou, pričom táto hovorila, že stihne vrátiť do termínu

pôžičku, pričom obžalovaný uviedol, že to môže zaplatiť aj inou formou, keď nebude prítomný.

Na otázku predsedu senátu z čoho pozostáva nárok poškodenej vo výške 35.717,91,-eur poškodená V.
uviedla, že je to cena, ktorú stanovila na základe toho, koľko dala za byt , koľko dala do rekonštrukcie
a čo zostalo v byte, keď sa stal vlastníkom obžalovaný. Nebrala do úvahy tržnú cenu, ale na základe

vyjadrenia asociácie realitných kancelárií si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 38.662,15,-eur.

Následne bola prečítaná výpoveď svedka A. z prípravného konania, zo dňa 17.6.2011, pričom
poškodená uviedla, že je jej záhadou, že pán A. stratil pamäť, ako to hovoril v zápisnici.

Okresný súd Bratislava III viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, vykonal všetky

dostupné dôkazy, ktoré sú uvedené v uznesení krajského súdu a dospel k názoru, že vinu
obžalovaného nie je možné jednoznačne a bezpochyby preukázať, lebo poškodenej ako korunnej
svedkyni a najdôležitejšej svedkyni v tomto procesnom konaní sa neustále pohybuje a túto prispôsobuje
okolnostiam, ktoré si sama vytvára. aj na základe doplneného výsluchu poškodenou a vykonanej
konfrontácie, súd je nútený kvalifikovať výpoveď poškodenej ako rozporuplnú, nelogickú a v niektorých

bodoch nejasnú a v časti až zavádzajúcu.

V prípravnom konaní poškodená najskôr uviedla, že zmluvu čítala, následne na hlavnom pojednávaní
uviedla, že zmluvu nečítala a opätovne po zrušení rozsudku krajským súdom potvrdzovala, že túto
zmluvu si nečítala.

Túto časť výpovede poškodenej vyvracia svedkyňa Y. ktorá uviedla, že zmluvu o záložnom práve
poškodená V. čítala.
Ani v doplnenom hlavnom pojednávaní sa nepodarilo preukázať skutočnosť, či obžalovaný potom,
ako predostrel poškodenej zmluvu o zriadení záložného práva, túto bezprostredne podpisom predložil

zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, táto časť preukázaná nebola.

Poškodená, ako je prezentované, pracovala v administratíve na investičnom odbore, sama uviedla, že
dennodenne sa stretávala so zmluvami a teda z profesného hľadiska mala v skutočnosti, že skúsenosti
akú relevanciu majú zmluvy a aké okolnosti môžu, alebo nastávajú ich podpisom, pričom je nutné a v

klauzule o zmluvách je všade uvedené, že zmluva bola jednotlivými stranami pred podpisom prečítaná.

Poškodená v tejto časti uviedla, že nemala pri sebe okuliare, avšak ak nemala pri sebe okuliare, v tejto
súvislosti súd poukazuje, že v časti na 1. strane zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z č.l.
304 a nasl., kde poškodená žiadala opravu na 2.11.2006, táto je v textácii menej nápadná, ako je hrubým

vytlačená pred tým veta „zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva“.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak poškodená nevidela pre nedostatok okuliarov túto zmluvu čítať, je
potvrdený a preukázaný opak v tejto zmluve, keď v textácii v čl. 1, videla dátum plnenia a vrátenia peňazí
a nevidela hrubším písmom zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva.

Obdobne súd poukazuje, že v návrhu na začatie konania o povolení zmeny zápisu vlastníckeho práva
z č.l. 302 a 303 už z textu tohto návrhu vyplýva, že účastníci žiadajú o povolenie zápisu vlastníckeho
práva v prospech obžalovaného.

Poškodená teda nemala handicap v tom zmysle, že by nemohla čítať pretože, nemala okuliare
predmetnú zmluvu ani návrh , pretože bol preukázaný opak.

Poškodená si bola vedomá, že podpisuje zmluvu a akú zmluvu podpisuje a napriek jej obhajobným
tvrdeniam, že prekonala dvakrát rakovinu a že má polovicu ľadvín, Okresnému súdu Bratislava III je

ľúto poškodenej, avšak prejavmi, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní
nemožno obžalovaného uznať vinným a práve naopak súd bol povinný obžalovaného spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Bratislava III - oslobodiť.S poukazom na oslobodzujúcu časť rozsudku, poškodenú Q. V. súd s nárokom na náhradu spôsobenej
škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísanom súde.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.