Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. august 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cbi/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218108
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112218108.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľky: Mgr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie: Jilemnického 30, 036 01 Martin, správca
úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Dlhá 90, 010 09 Žilina,
IČO: 31 615 422, zastúpeného: Mgr. Richard Karkó, Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti
odporkyni:W.X.,B..XX.XX.XXXX,W.XXX,XXXXXG.O.,zastúpenej:JUDr.VáclavJaroščiak,advokát,
M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie 15.375,31 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo

výške 2.091,70 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 24.05.2012 žiadala navrhovateľka určiť neúčinnosť Dodatku č. 1 a Dodatku
č. 2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a odporkyňou ako
kupujúcou. Zároveň žiadala uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 15.375,31 Eur. Návrh odôvodnila
tým, že ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu zistila, že úpadca dňa 30.03.2009 s odporkyňou
uzatvorilkúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolprevodnehnuteľnostívovlastníctveúpadcuvkatastrálnom
území O. - novovytvorená parcela č. 1417/182 o výmere 533 m2 za kúpnu cenu 29.529,31 Eur.
Navrhovateľka sa domnieva, že odporkyňa je dcérou konateľa úpadcu N.. X. X., a teda sa jedná o

osobu spriaznenú s dlžníkom - úpadcom. Odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla rozhodnutím
Správy katastra Žilina. Dňa 10.04.2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 1 ku kúpnej
zmluve, ktorého jediným predmetom bolo zníženie kúpnej ceny na 12.384,65 Eur. Dňa 14.04.2009
bol uzatvorený Dodatok č. 2, ktorého predmetom je tiež iba zmena kúpnej ceny na 14.154,- Eur.
Na uzatvorenie týchto dodatkov nebol žiadny rozumný dôvod a nebol nimi sledovaný žiaden záujem
úpadcu. Predmetom dodatkov je len jednostranné zníženie kúpnej ceny bez akéhokoľvek protiplnenia
odporkyne. Navrhovateľka preto podáva odporovaciu žalobu podľa §-u 57 ods. 2 Zákona o konkurze a

reštrukturalizácii o určenie neúčinnosti vyššie uvedeného Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve,
a to z dôvodu, že týmito dodatkami došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny bez primeraného
protiplnenia, nakoľko tieto práve úkony nemali žiadne protiplnenie, a to v zmysle §-u 58 ods. 1 ZKR, a
súčasne išlo o ukracujúce právne úkony v zmysle §-u 60 ods. 1 ZKR. Zároveň navrhovateľka žiada, aby
odporkyňa zaplatila do podstaty sumu 15.375,31 Eur ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou
cenou a cenou v zmysle odporovaných dodatkov, teda aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do
stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinné právne úkony neurobili.Odporkyňa vo vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že v tomto prípade nie sú splnené zákonom
stanovené podmienky pre vznik práva odporovať právnemu úkonu podľa §-u 57 ods. 2, §-u 58 ods. 1 a
§-u 60 ods. 1 ZKR. Dodatky č. 1 a 2 boli uzavreté z dôvodu, že predmet kúpnej zmluvy bol odporkyňu

nepoužiteľný na účel, na ktorý ho kupovala a na ktorý ho predávajúci predával. Za účelom preukázania
týchto tvrdení odporkyňa predloží dôkazy na pojednávaní. Odporkyňa tak návrh žiada zamietnuť.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov,
vypočutím odporkyne a svedka, oboznámením návrhu na začatie konania, kúpnej zmluvy vrátane
dodatkov, zmluvy o dielo, územného plánu Mesta Žilina a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 224/2011 s dátumom vydania 23.11.2011.

Dňa 30.03.2009 uzatvoril úpadca pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o., ako
predávajúci s odporkyňou ako kupujúcim Kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy je predaj nehnuteľnosti -
časť parcely č. 1417/4, a to diel č. 33 o výmere 23 m2 a diel č. 34 o výmere 533 m2, spolu vo výmer 556
m2, všetko orná pôda, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 30/2008 pre katastrálne

územie O.. Podľa Článku III. bod 3 sa kupujúci zároveň s touto zmluvou zaväzuje podpísať aj zmluvu
o dielo na výstavbu rodinného domu vrátane projektu a inžinierskych sietí. Kúpna cena za predávané
nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 29.529,31 Eur.

Dňa 10.04.2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým došlo k zmene
Článku1-predmetzmluvy.PredmetompredajapodľaDodatkuč.1jenovovytvorenáparcelač.1417/182

- orná pôda o výmere 533 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 30/2008. Ďalej dodatkom
došlo k zmene Článku IV. zmluvy, podľa ktorého je celková kúpna cena stanovená dohodou vo výške
12.384,65 Eur.

Dňa 14.04.2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, ktorým došlo k zmene
Článku IV. tak, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 14.154,- Eur.

Podľa predloženého výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 06.08.2009 bola odporkyňa vedená ako
vlastník nehnuteľností - pozemok, orná pôda, parcelné číslo 1417/182 o výmere 533 m2.

Dňa 30.03.2009 uzatvorila odporkyňa ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo
č. 01/X./CISS Mt/09. Predmetom plnenia podľa zmluvy je okrem iného dodanie záväzného stanoviska
Mesta Žilina o realizovateľnosti investičného zámeru podľa bodu 2, teda výstavby rodinného domu.

Predmetom zmluvy je ďalej vypracovanie štúdie, vypracovanie a schválenie projektovej dokumentácie,
stavebné povolenie, stavebné práce a dodávky na stavbe rodinného domu, inžinierska činnosť,
vybudovanie inžinierskych sietí a odovzdanie platných certifikátov a revízií. Úpadca sa zmluvou zaviazal
dodať záväzné stanovisko Mesta Žilina o realizovateľnosti investičného zámeru do 2 dní po podpise
zmluvy o dielo. Podľa Článku 4.3 dodržanie lehôt plnenia zo strany zhotoviteľa je podstatné pre

realizáciu zámeru objednávateľa. V prípade jeho nedodržania je objednávateľ oprávnený jednostranne
od tejto zmluvy odstúpiť a taktiež má nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy na pozemky zakúpené od
zhotoviteľa za účelom realizácie jeho investičného zámeru. Podľa Článku 7.2 v prípade, že nesplnenie
niektorej povinnosti niektorého dohodnutého termínu ohrozuje realizovateľnosť celého investičného
zámeru objednávateľa, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy pozemkov, ktoré od

objednávateľa za týmto účelom odkúpil. Zhotoviteľ odkúpi pozemky späť za pôvodne dohodnutú cenu,
pokiaľ nebude dohodnuté inak. Objednávateľ má súčasne nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré
mal v súvislosti so zmareným investičným zámerom. V Článku 11.2 účastníci zmluvy konštatujú, že
zároveň uzatvárajú ako kupujúci a predávajúci kúpnu zmluvu o predaji pozemkov - časť parcely č.
1417/4, na ktorých sa má dielo podľa zmluvy zhotoviť. V čase uzavretia kúpnej zmluvy sú pozemky

druhovo zapísané ako orná pôda, a nie sú spôsobilé na realizáciu diela podľa tejto zmluvy. Zhotoviteľ
týmto prehlasuje, že s Mestom Žilina je predrokované, že príjme záväzné stanovisko o tom, že
pozemky, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, budú spôsobilé na realizáciu diela. Na preukázaniespôsobilosti pozemkov postačí objednávateľovi zhotoviteľom obstarané a objednávateľovi doručené
záväzné stanovisko Mesto Žilina o realizovateľnosti investičného zámeru. Ak do 10.04.2009 nepredloží
zhotoviteľ záväzné stanovisko Mesta Žilina o realizovateľnosti investičného zámeru, objednávateľ je

oprávnený tento stav vyhodnotiť ako nerealizovateľnosť celého investičného zámeru a je oprávnený
odstúpiť od zmluvy o dielo, odstúpiť od kúpnej zmluvy, a to v prípade, ak neuzavrie s objednávateľom
zmluvu o spätnom odkúpení pozemkov, alebo neuzavrie dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny, a to
do výšky ceny nadobudnutia pozemkov zhotoviteľom alebo neuzavrie dohodu o vyrovnaní straty, ktorou
bude rozdiel medzi výškou dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a kúpnou cenou dohodnutou

v zmluve uzavretej medzi objednávateľom ako predávajúcim a treťou osobou o predaji pozemkov.

Z predloženého územného plánu Mesta Žilina je zrejmé, že časť pozemku č. 1417/182 je v územnom
pláne vedená ako zeleň brehová a izolačná.

Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní voči úpadcovi bolo zistené, že do konkurzu
okrem iného prihlásili svoje pohľadávky veritelia K. T., a to pohľadávku podľa faktúry na sumu 11.642,78
Eur, ktorá bola splatná dňa 05.02.2009, podľa faktúry na sumu 12.336,78 Eur, ktorá bola splatná

dňa 09.02.2009 a faktúry na sumu 25.080,42 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.02.2009. Do konkurzu
prihlásil svoju pohľadávku aj veriteľ W. X. H..U.., L. titulom zmluvy o úvere uzatvorenej s úpadcom
dňa 30.01.2008, ďalej veriteľ MZ Trade s.r.o. podľa faktúry vo výške 209.765,13 Eur, ktorá bola
splatná 19.11.2008, podľa faktúry na sumu 84.419,70 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.11.2008, a podľa
ďalších troch faktúr splatných dňa 13.12.2008, 29.12.2008 a 01.01.2009. Podľa konečného zoznamu

pohľadávok boli všetky tieto pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurze označené ako zistené.

Svedok N.. T. S., konateľ úpadcu, uviedol, že v roku 2009 zháňali záujemcov o kúpu pozemkov, ktoré
kúpili asi v roku 2007 s tým, že sa tam bude realizovať výstavba rodinných domov. S odporkyňou
uzatvorili kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o dielo, na základe ktorej jej mali postaviť dom. V kúpnej zmluve
sa úpadca zaviazal vybaviť stavebné povolenie, zmenu územného plánu a vyňatie z pôdneho fondu.

Okrem toho mali zabezpečiť stanovisko mesta, že sa na týchto pozemkoch bude môcť stavať. Keďže
sa tieto záležitosti nepodarilo vybaviť, boli povinní pozemky od odporkyne odkúpiť naspäť. Spoločnosť
však v danom čase na to nemala finančné prostriedky, a preto to riešili tak, že uzatvorili dodatky, na
základe ktorých došlo k zníženiu kúpnej ceny. Dodatkom č. 1 sa kúpna cena znižovala podľa informácií,
ktoré mal v tom čase k dispozícii, že nákupná cena týchto pozemkov, ktorú úpadca zaplatil, bola zhruba

19,- Eur za m2. Preto v dodatku bola dohodnutá cena 20,- Eur za m2. Na základe informácií od druhého
konateľa bolo následne zistené, že s týmito pozemkami mali ďalšie náklady a celková cena bola v
Dodatku č. 2 dohodnutá na 23,- Eur za m2. Odporkyňa zaplatila cenu určenú Dodatkom č. 2. Rokovania
na Meste Žilina začali ešte v roku 2007 hneď po kúpení pozemkov. Pri týchto rokovaniach zistili, že s
pozemkami je problém, nakoľko sa jedná o ornú pôdu a bude ťažké zmeniť to na stavebné pozemky.

V danom čase predávali všetky pozemky, a to najprv stavebníkom, ktorí mali záujem na nich stavať.
V prípade problémov, ak napr. záujemcovia nezaplatili kúpnu cenu, tak predávali pozemky aj rodinným
príslušníkom, keďže chceli, aby sa aspoň časť nákladov vrátila tým spôsobom, že na týchto pozemkoch
budú realizovať výstavbu. Tento podnikateľský zámer úplne nevyšiel, a preto mali záujem získať späť
aspoň vložené prostriedky. Čo sa týka ďalších pozemkov, vedľajší pozemok vo vzťahu k odporkyni kúpil

pán K., ktorý nezaplatil kúpnu cenu z dôvodu, že sa od známych dozvedel, že tam nebude možné
stavať. Boli tiež ďalšie pozemky, ohľadom ktorých záujemcovia odstupovali od zmlúv, a ktoré následne
úpadca predával za náklady spojené s ich nadobudnutím. Pozemok, ktorý bol predaný odporkyni, je
aktuálne v územnom pláne určený na separačnú zeleň, ktorá by mala oddeľovať individuálnu bytovú
výstavbu od obchodného centra, ktoré je tam plánované. Na týchto pozemkoch sa tak momentálne nedá

stavať. Aktuálna cena tohto pozemku závisí od toho, akým spôsobom bude s touto separačnou zeleňou
naložené. Ak by to vykupovalo mesto za cenu ornej pôdy, tak by to bolo možno 50 centov za m2. Ak by to
vykupoval investor, ktorý by staval obchodné centrum, tak by cena mohla byť vyššia. Úpadca pozemky
v roku 2007 kupoval za cenu asi 17,- Eur za m2. V čase uzavretia dodatkov úpadca určite nebol v
úpadku, nakoľko mal úvery od bánk, ktorým štvrťročne dával hlásenie o svojej ekonomickej situácii. Ešte

v mesiaci september 2009 dostal úpadca od P. úver vo výške 2.000.000,- Eur. Ak by mali problémy, tak
by takýto úver nedostali.Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na návrhu. Napadnuté dodatky sú úkonmi bez
primeraného protiplnenia, resp. bez akékoľvek protiplnenia, keďže nimi došlo len k zníženiu pôvodne
dohodnutej kúpnej ceny. Na preukázanie ukrátenia navrhuje pripojiť konkurzný spis, prípadne zoznam

veriteľov z tohto spisu. Keďže dodatky boli uzatvorené bez akéhokoľvek protiplnenia, jedná sa o
úkony, ktoré sú podľa zákona odporovateľné. Z dokladov predložených odporkyňou podľa názoru
navrhovateľky nevyplýva, že by malo dôjsť ku kvalitatívnej zmene na daných pozemkoch od času, kedy
bola uzatvorená zmluva, do času, kedy boli uzatvorené dodatky. Tieto tvrdenia sú však irelevantné,
nakoľko v konaní nie je riešené, či kúpna zmluva bola alebo nebola výhodná pre kupujúcu, ale to, že bola

znížená výška záväzku, ktorý objektívne existoval z kúpnej zmluvy. Tento záväzok bol bez akéhokoľvek
protiplnenia ponížený dodatkami na polovicu. Ak by sa nejednalo o osobu blízku konateľovi úpadcu, tak
by určite úpadca jednostranne neznižoval záväzok inej osobe, zvlášť v situácii, keď bol predĺžený a mal
veľa pohľadávok po splatnosti. Nie je možné, aby jednostranným spôsobom boli znižované prípadné
pohľadávky úpadcu voči rodinným príslušníkom. Voči žiadnym iným tretím osobám sa nič podobné
nestalo. Dodatkami č. 1 a č. 2 odporkyňa stratila povinnosť zaplatiť polovicu kúpnej ceny. Bez týchto

dodatkov by musela zaplatiť celú pôvodne dohodnutú cenu. Veritelia úpadcu tak prišli o polovicu kúpnej
ceny, na ktorú mal úpadca nárok. V tomto prípade tak nejde o to, či tieto pozemky boli hodné dohodnutej
ceny, a preto ani navrhovateľka nenavrhla túto cenu znaleckým dokazovaním skúmať. Zmena výmery
pozemku o 33 m2 vo vzťahu k pôvodnej výmere 566 m2 je absolútne irelevantná a nemá žiaden vplyv
na to, že tieto dodatky boli pre úpadcu nevýhodné. Predmetom konania nie je ani to, že odporkyňa v

konečnom dôsledku následne tieto pozemky speňažila za takú cenu, v zmysle ktorej nič nezarobila. Ak
by došlo k zrušeniu zmluvy odstúpením alebo iným spôsobom, tak by správkyňa nemala čo napadnúť a
daný pozemok by speňažovala. V tomto prípade je rozhodujúce posúdenie, či Dodatok č. 1 a Dodatok
č. 2 budú chápané ako samostatné právne úkony. Podľa názoru navrhovateľky sa jedná o samostatné
právne úkony, a preto boli tieto samostatne napadnuté. Napadnutý bol aj Dodatok č. 2, ktorým sa kúpna

cena zvyšovala, nakoľko ak by zostal naďalej účinný, tak by bola platná tá kúpna cena, ktorá bola týmto
dodatkom dohodnutá, a teda reálne by došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej ceny podľa kúpnej zmluvy.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
sa pripravoval územný plán Mesta Žilina, ktorý bol schválený dva roky po uzavretí zmluvy. Mesto Žilina
malo vydať záväzné stanovisko, ktorým by súhlasilo s výstavbou s tým, že tieto pozemky následne

budú pozemkami stavebnými. K vydaniu takéhoto stanoviska však nedošlo. Podľa územného plánu
cez tieto pozemky prechádza verejná zeleň, ktorá je vyznačená zelenými pásmi. Vzhľadom k tomu sa
na týchto pozemkoch nemohlo stavať. S týmito skutočnosťami počítala aj zmluva o dielo, ktorá bola
uzatvorená medzi odporkyňou a úpadcom. Odporkyňa kupovala pozemok so zámerom postaviť na ňom
rodinný dom, teda pozemok spôsobilý na výstavbu rodinného domu. Táto skutočnosť vyplýva jednak z

kúpnej zmluvy a jednak zo zmluvy o dielo. Zmluvou o dielo sú preukázané dôvody, prečo boli uzavreté
Dodatky č. 1 a 2. Úpadca sa zaviazal odporkyni do 10.04.2009 predložiť záväzné stanovisko Mesta o
realizovateľnosti investičného zámeru. Keďže svoju povinnosť nesplnil, podľa Článku 11 ods. 3 zmluvy
o dielo mohla odporkyňa odstúpiť od zmluvy o dielo aj od kúpnej zmluvy, alebo žiadať zníženie kúpnej
ceny. Výsluchom svedka N.. S. bolo zistené, že úpadca svoje povinnosti nesplnil, a preto bol dôvod pre

uzavretie dodatkov. Dôvodom pre uzavretie Dodatku č. 1 bolo aj to, že sa zmenšila výmera parcely o
23 m2 a tým sa znížila aj cena. Podľa zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že pri znížení kúpnej ceny sa
táto zníži na cenu nadobudnutia tohto pozemku úpadcom. Preto bol uzavretý Dodatok č. 2, ktorý zvýšil
kúpnu cenu dohodnutú Dodatkom č. 1. Uzavretie dodatkov bolo aj v záujme úpadcu, nakoľko tento
mal snahu získať aspoň nejaké peniaze, teda aspoň to, čo investoval do obstarania týchto pozemkov.

Odporkyňa vedela, že na týchto pozemkoch nebude môcť stavať a pre ňu by bolo najvýhodnejšie od
zmluvy odstúpiť, avšak napriek tomu pristúpila na zníženie kúpnej ceny. Podľa §-u 57 ods. 4 ZKR
možno odporovať len takému úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Ak správkyňa
odporuje daný úkon ako úkon bez primeraného protiplnenia, mala byť v konaní preukázaná výška
obvyklej ceny plnenia v čase vykonania úkonu. Základom pre spravodlivé rozhodnutie by tak bolo

určenie ceny pozemku v čase jeho predaja. Je nesporný rozdiel medzi pozemkom, ktorý môže byť
stavebne využiteľný, a pozemkom, ktorý je určený len ako orná pôda. Cena podľa bonity ornej pôdy
by nedala ani cenu dohodnutú podľa dodatkov. Keďže navrhovateľ obvyklú cenu nepreukázal, nie sú
dané podmienky pre určenie, či úkon bol alebo nebol bez primeraného protiplnenia. Pre odporovateľnosť
je potrebné preukázať zmenšenie majetku dlžníka a tomu zodpovedajúci majetkový prospech povinnej

osoby. Odporkyňa však nič nezískala, nakoľko po asi 1,5 roku bola rada, že pozemok predala aspoň
za to, čo zaň zaplatila. Pozemok predala nejakému budúcemu investorovi, ktorý mal záujem pozemkyskúpiť a verí tomu, že nakoniec v meste Žilina presadí investičný zámer na výstavbu domov. Odporkyňa
pochybuje, že by správkyňa bola schopná tento pozemok aktuálne predať za lepšiu cenu, než bola
dohodnutá v dodatkoch. Podstatná otázka je, či došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov a odporkyňa je

toho názoru, že nie. Cenu za odpredaj ďalších pozemkov iní záujemcovia odmietli zaplatiť, prípadne od
zmluvy odstúpili, keď zistili, že sa tam nedajú stavať rodinné domy. Čo sa týka úpadku, v marci roku
2009 nebol žiaden náznak toho, že by spoločnosť mala ísť do úpadku alebo reštrukturalizácie.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že je dcérou pána X., konateľa úpadcu. Pozemky od úpadcu
kupovala za účelom výstavby domu. V tom čase ešte pozemky neboli určené ako stavebné a následne

boli uzatvorené dodatky, ktorými sa reflektovalo na túto skutočnosť. Dodatky boli uzatvorené preto,
že úpadca nemohol zabezpečiť, aby sa z pozemkov stali pozemky stavebné, a preto sa dodatočne
upravovala cena. Pozemky už nevlastní, nakoľko ich odpredala tretej osobe za cenu okolo 15.000,- Eur.
Dom na týchto pozemkoch mala pre odporkyňu stavať firma úpadcu.

Keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 08.02.2011, je potrebné na úpravu práv a
povinností účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31.12.2011.

Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011
(ZKR) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im
správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo

na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za
uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľaodseku4-odporovaťpodľatohtozákonamožnolentomuprávnemuúkonudlžníka,ktorýukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa §-u 58 ods. 1 ZKR - právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe poskytol dlžník
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa §-u 58 ods. 2 ZKR - právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného
protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym

úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 60 ods. 1 ZKR - odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel
byť druhej strane známy.

Podľa odseku 2 - ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa §-u 63 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci,
práva, alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať
právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo
alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania

tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň
previedlo.

Podľaods.2,akideoneúčinnýprávnyúkon,ktorýmdlžníksplnilsvojpeňažnýzáväzok,veriteľjepovinný
vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa
obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť

ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)

až d) kvalifikovanú účasť.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je žiadosť o určenie neúčinnosti dvoch právnych úkonov
- dodatkov uzatvorených ku kúpnej zmluve. Navrhovateľ zároveň žiada, aby odporkyňa zaplatila
úpadcovi do konkurznej podstaty rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou nehnuteľností a
cenou určenou na základe napadnutých dodatkov. Súd sa potom zaoberal otázkou naplnenia zákonom

požadovaných predpokladov pre určenie neúčinnosti napadnutých právnych úkonov.

Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či zo strany navrhovateľky boli dodržané zákonom stanovené lehoty
na uplatnenie tohto práva. V zmysle §-u 57 ods. 2 ZKR je potrebné právo odporovať právnemu úkonu
uplatniť v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený s účinkami
ku dňu 24.11.2011 a zákonom stanovená 6-mesačná lehota tak uplynula ku dňu 24.05.2012. V tento

deň navrhovateľka podala návrh na začatie konania. Možno tak konštatovať, že navrhovateľka zákonom
stanovenú 6-mesačnú lehotu dodržala.

Navrhovateľka dodatky k zmluve napáda jednak ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa
§-u 58 a zároveň ako ukracujúce právne úkony podľa §-u 60 ZKR. V tomto prípade jedná o úkon dlžníka
- úpadcu voči spriaznenej osobe, čo vyplýva z vyjadrenia samotnej odporkyne, ktorá potvrdila, že je

dcérou jedného z konateľov úpadcu. Odporkyňa je tak spriaznenou osobou podľa §-u 9 ods. 1 písm.
d) ako blízka osoba štatutárneho orgánu úpadcu. Keďže sa jedná o úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako úkon bez primeraného protiplnenia možnosť
takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak bol urobený počas 5-tich rokov pred začatímkonkurzného konania. Keďže konkurzné konanie bolo začaté ku dňu 08.02.2011 a napadnuté dodatky
boli uzatvorené v apríli 2009, sú dodržané obidve zákonom stanovené lehoty.

Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov je podmienka stanovená v §-

e 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorej možno odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konaní tak musí byť preukázané,
že v čase, kedy k odporovateľným právnym úkonom došlo, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov,
ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho takáto pohľadávka
musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. V tomto prípade z konečného zoznamu

pohľadávok v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi bolo zistené, že existuje viacero pohľadávok,
ktoré do konkurzného konania riadne prihlásili veritelia K. T., W. X. H..U.., a MZ Trade, s.r.o., pričom
všetky tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k uzatvoreniu napadnutých dodatkov. V
čase uzatvorenia týchto dodatkov tak mal úpadca voči svojim veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré
zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom títo veritelia v konkurznom konaní predloženými
prihláškami tieto pohľadávky riadne prihlásili a správkyňou boli tieto pohľadávky označené za zistené.

Keďže tieto pohľadávky vznikli ešte predtým, ako došlo k namietaným odporovateľným právnym
úkonom, možno konštatovať, že táto podmienka je zo strany navrhovateľky v konaní preukázaná.

S ohľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o úkony dlžníka voči spriaznenej osobe, v zmysle
ustanovenia §-u 58 ods. 2 ZKR sa predpokladá, že v čase urobenia tohto úkonu v prospech spriaznenej
osoby bol dlžník v úpadku. Rovnako sa v zmysle ustanovenia §-u 60 ods. 2 ZKR predpokladá úmysel

dlžníka takýmto úkonom svojich veriteľov ukrátiť a zároveň vedomosť druhej strany o tomto úmysle
okrem prípadu, ak by v konaní bol preukázaný opak. V konaní nebolo preukázané odporkyňou, že
pri tomto úkone nebol daný úmysel úpadcu ako dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a rovnako odporkyňa
nepreukazovala a ani netvrdila, že by nemala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Preto aj tieto dve
podmienky možno považovať za splnené.

Spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého úkonu ako úkonu odporovateľného,
a teda v konkurznom konaní neúčinného, je preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena
navrhovateľa a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok
dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na

uspokojenie prihlásených pohľadávok. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto
podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý
právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke. Pri
ukracujúcom právnom úkone je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k
ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť. O ukracujúci právny úkon

sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou
odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná
protihodnota, dochádza síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník namiesto napr. odpredaného
hmotného majetku získal finančný majetok, nedochádza však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku
dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade,

ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý
dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala, že napadnutými právnymi úkonmi -
Dodatkami č. 1 a 2 k uzatvorenej kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a tým
k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako tak navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že

zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov.

Navrhovateľka sa obmedzila na konštatovanie, že samotné Dodatky č. 1 a 2, neobsahujú žiadne
protiplnenie odporkyne, a teda bez ďalšieho sú odporovateľnými právnymi úkonmi, keďže došlo týmito
dodatkami k zníženiu plnenia, na ktoré mal úpadca nárok podľa pôvodnej kúpnej zmluvy. Súd je však
toho názoru, že tieto Dodatky č. 1 a 2 nemožno posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej

zmluvy. Samotné Dodatky č. 1 a 2 sú dvojstrannými právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádzalok zmene resp. nahradeniu niektorých článkov pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pri posudzovaní
otázky primeranosti, či neprimeranosti vzájomných plnení tak nie je možné vychádzať len zo samotných
dodatkov, nakoľko v prípade Dodatku č. 2 by takúto primeranosť, či neprimeranosť, resp. ukrátenie

vôbec nebolo možné posúdiť, keďže v tomto dodatku sa vôbec neuvádza plnenie, ku ktorému sa
viaže povinnosť protiplnenia odporkyne v dohodnutej výške kúpnej ceny 14.154,- Eur. Na druhej strane
Dodatok č. 1 je dodatkom, ktorý okrem zmeny kúpnej ceny zmenil kúpnu zmluvu aj v časti jej predmetu,
kde novým spôsobom vymedzil predmet predaja - prevádzanú parcelu uvedením jej nového čísla a tiež
uvedením novej výmery 533 m2. V prípade tohto Dodatku č. 1 by tak nepochybne bolo nevyhnutné na

preukázanie, že sa jedná o úkon ukracujúci, resp. úkon bez primeraného protiplnenia, v konaní tvrdiť
a preukázať skutočnú hodnotu predmetu zmluvy vymedzenej v tomto dodatku v zmenenom Článku 1
pôvodnej kúpnej zmluvy, teda v konaní určiť hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a túto cenu následne
porovnať s dohodnutou kúpnou cenou. Ohľadom Dodatku č. 1 neobstojí tvrdenie navrhovateľky v tom
smere, že by sa týmto dodatkom mala len znížiť kúpna cena bez vymedzenia protiplnenia úpadcu. V
tomto dodatku je totižto plnenie úpadcu jednoznačne stanovené a je iné, ako bolo pôvodne dohodnuté

plnenie v kúpnej zmluve. Pri Dodatku č. 2 platí vyššie uvedený názor súdu, že ohľadom tohto dodatku
nie je možné dospieť k záveru, či sa jedná o ukracujúci úkon alebo úkon bez primeraného protiplnenia
bez toho, aby bol tento úkon posudzovaný v kontexte celého zmluvného vzťahu účastníkov, teda spolu
s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou v znení Dodatku č. 1, ktorým bol vymedzený predmet plnenia
úpadcu. Ak by dodatok mal byť posudzovaný samostatne, tak by bez ďalšieho bol odporovateľným

právnym úkonom akýkoľvek dodatok k akejkoľvek zmluve, na základe ktorého by došlo k zmenšeniu
rozsahu protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od osoby, s ktorou tento zmluvný vzťah dojednal, nárok.

Súdsatedanestotožňujesprávnymnázoromnavrhovateľky,žeDodatkyč.1a2jepotrebnéposudzovať
ako úplne samostatné dvojstranné právne úkony. Je síce pravdou, že tieto dodatky spĺňajú náležitosti
dvojstranného právneho úkonu, keďže na základe týchto dodatkov došlo k zmene práv a povinností

účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, tieto dodatky však nie je možné posudzovať izolovane od kúpnej
zmluvy, nakoľko samotné dodatky neobsahujú všetky obsahovo nevyhnutné náležitosti pre kúpnu
zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Pri posudzovaní týchto
dodatkov izolovane bez ohľadu na pôvodne uzatvorenú kúpnu zmluvu vôbec nie je možné posúdiť
otázku, či plnenie, ktoré na základe týchto dodatkov mala poskytnúť odporkyňa úpadcovi, je alebo nie

je primerané plneniu, ktoré na základe tohto vzťahu poskytoval úpadca odporkyni. Tak isto pri takomto
izolovanom posudzovaní by vôbec nebolo možné ustáliť otázku, či v dôsledku týchto právnych úkonov
došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k prípadnému ukráteniu uspokojenia jeho
veriteľov.

Okrem toho v tomto prípade z vykonaného dokazovania súd zistil aj ďalšie skutočnosti. Kúpna zmluva

uzatvorená medzi úpadcom a odporkyňou bola uzatvorená za účelom výstavby rodinného domu na
prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň s touto kúpnou zmluvou v ten istý deň dňa 30.03.2009 bola
uzatvorená ďalšia zmluva a síce zmluva o dielo, na základe ktorej bol úpadca okrem iného povinný
zabezpečiť záväzné stanovisko Mesta Žilina o tom, že na daných pozemkoch bude možné takúto
výstavbu rodinného domu realizovať. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti úpadcom účastníci tejto

zmluvy dohodli možnosť od zmluvy odstúpiť, prípadne uzatvoriť dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej
ceny. Z ďalších vykonaných dôkazov, a síce z predloženého územného plánu a z vyjadrenia svedka N..
S., vyplýva, že úpadca povinnosti podľa tejto zmluvy o dielo nesplnil a nezabezpečil, aby sa na týchto
pozemkoch dal postaviť rodinný dom, ktorý mal úpadca na základe zmluvy o dielo pre odporkyňu stavať.
Práve na základe nesplnenia tejto zmluvnej podmienky bolo potom odôvodnené uzatvorenie Dodatkov

č. 1 a č. 2 k zmluve, pričom tieto dodatky rešpektovali práve právo na zľavu z kúpnej ceny pozemkov,
ktoré úpadca nebol schopný zmeniť na pozemky stavebné. Zľava z ceny pritom mala byť poskytnutá
podľa bodu 11.3 zmluvy o dielo do výšky ceny nadobudnutia týchto pozemkov zhotoviteľom. Tým je
v spojení s výpoveďou N.. S. odôvodnená zmena, ku ktorej došlo najprv Dodatkom č. 1 a následne
Dodatkom č. 2. Podľa vyjadrenia svedka Dodatkom č. 1 došlo k zníženiu ceny tak, že neboli zohľadnené

náklady, ktoré úpadca s týmito pozemkami po ich nadobudnutí mal. Následne preto Dodatkom č. 2 bola
cena upravená - zvýšená tak, aby sa pokryli všetky náklady, ktoré úpadca v súvislosti s nadobudnutím
a následnými činnosťami ohľadom týchto pozemkov vynaložil.Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by v
dôsledku napadnutých právnych úkonov došlo k zmenšeniu rozsahu majetku, ktorý je možné použiť na
uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Ak cena, ktorá bola po Dodatku č. 1 a po Dodatku č. 2 za

prevádzané nehnuteľnosti dohodnutá, bola cenou primeranou, nedošlo k žiadnemu zmenšeniu rozsahu
disponibilného majetku úpadcu, ale došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný nehnuteľný majetok
nahradil rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku úpadcu. O tom, že právny úkon dodatku
nie je možné posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy, svedčí vo vzťahu k Dodatku
č. 2 tiež konštrukcia ustanovenia §-u 58 ods. 1 ZKR. Toto ustanovenie postihuje neúčinnosťou len také

právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie. Ak by sa
Dodatok č. 2 mal posudzovať izolovane, tak z tohto dodatku žiadne plnenie, ktoré poskytoval úpadca,
nie je možné zistiť. Vo vzťahu k Dodatku č. 1 by potom bolo potrebné posúdiť primeranosť plnenia, ktoré
bolo týmto dodatkom zmenené vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene.

Vo vzťahu k §-u 60 ods. 1 možno odporovať takým právnym úkonom, ktorými dlžník ukrátil svojich
veriteľov. Ak nebolo preukázané, aká bola hodnota protiplnenia, ktoré poskytoval dlžník odporkyni za

prijatú kúpnu cenu, tak nemožno dospieť k záveru, že by Dodatkom č. 1 alebo Dodatkom č. 2 došlo
k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov. Opätovne pri Dodatku č. 1 by bolo potrebné zistiť, či v
dôsledku tohto dodatku a novo dohodnutej ceny došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu. Vo vzťahu
k Dodatku č. 2, vzhľadom k tomu, že tento protiplnenie úpadcu bez kúpnej zmluvy vôbec nedefinuje,
otázku ukrátenia vôbec nie je možné posúdiť, a teda ani navrhovateľkou preukázať. Pre urobenie

záveru o ukrátení, resp. neukrátení veriteľov vykonanými právnymi úkonmi dlžníka a odporkyne by bolo
nevyhnutné posúdiť celkovú zmenu majetku u úpadcu, teda zmenu, ku ktorej došlo nielen samotnými
Dodatkami č. 1 a 2, ale dodatkami v spojení s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Len tak je možné
vymedziť celkové plnenie, ktoré poskytol úpadca odporkyni, a porovnávať toto plnenie s plnením, ktoré
odporkyňa poskytovala úpadcovi.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala v konaní
splnenie rozhodujúcej podmienky zakotvenej v ustanovení §-u 57 ods. 4 ZKR, teda preukázanie,
že napadnuté právne úkony Dodatkov č. 1 a 2 sú úkonmi, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených
pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkony
bez primeraného protiplnenia, a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov, nejedná

sa ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia §-u 60
ZKR. Keďže súd dospel k záveru, že sa v tomto prípade nejedná o neúčinné právne úkony, je návrh
navrhovateľky nedôvodný aj v časti požadovanej peňažnej náhrady. Súd preto návrh navrhovateľky ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnej odporkyni právo na

ich náhradu. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli priznané v zmysle advokátskej
tarify - Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Predmetom konania v tomto prípade bolo zaplatenie sumy 15.375,31
Eur, z čoho odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 320,32 Eur. Ďalej predmetom konania
bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, kde odmena určená podľa §-u 13 ods. 3 vyhlášky predstavuje
60,07 Eur, z čoho právnemu zástupcovi odporkyne patrí náhrada vo výške 1/3-ny, teda 20,02 Eur. V

zmysle ustanovenia §-u 13 ods. 3 advokátskej tarify sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná
sadzba tarifnej odmeny určuje z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou a táto sa zvyšuje o tretiu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila v ostatných spojených veciach. Celkovo tak za jeden
úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporkyne odmena vo výške 340,34 Eur. Celkovo v
konaní bolo uskutočnených 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, 3-krát

účasť na pojednávaní) za čo patrí odmena vo výške 5 x 340,34 Eur + 5 x 7,81 Eur režijný paušál, čo
vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 2.088,90 Eur. Ďalej právnemu zástupcovi odporkyne
vznikli náklady spojené s účasťou na pojednávaní, a to náklady vo výške parkovného dňa 15.05.2013
vo výške 0,80 Eur a dňa 09.08.2013 vo výške 2,- Eurá, teda 2,80 Eur. Celkovo tak súd priznal odporkyni
právo na náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v súhrnnej výške 2.091,70

Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.