Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/661/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222293
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412222293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach
vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4820043 dlžníkom - povinným C. G., nar. XX.X.XXXX; zo Zmluvy o úvere č. 4570431 dlžníkom
- povinným P. J., nar. XX.X.XXXX; zo Zmluvy o úvere č. 4500345 dlžníkom - povinným Z. F., nar.
8.8.1950. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,- eur v každej z uvedených

vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 518,16 eur, resp. 763,42 eur, resp. 988,38 eur ako aj náhradu
trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému
exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktorá mu vznikli voči označeným dlžníkom
z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí číslo, a
to v prípade povinného C. G. č. EX XXXX/XXXX, v prípade povinného P. J. č. EX XXXXX/XXXX, v
prípade povinného Z. F. č. EX XXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami
o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako

miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného C. G. až dňa 17.2.2011
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 281 dní, keď konanie
začalo 12.5.2010); vo veci povinného P. J.F. až dňa 17.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 414 dní, keď konanie začalo 30.12.2009); vo veci povinného
Z. F. až dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac
ako 536 dní, keď konanie začalo 9.8.2009). Žalobca podľa návrhov mal vyvinúť enormné úsilie, aby

docielil posun v exekučných konaniach, keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať
žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť
na prieťahy v konaní. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne vkaždej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou po 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych
nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomení
o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú

žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo sumou 518,16 eur, resp. 763,42 eur, resp.
988,38 eur. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia

exekučného súdu v zákonnej lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k
zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a
potrebe uskutočniť náhradu exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov
miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 11NcC/430/2012-9 z 18.10.2012, č.k. 25NcC/303/2012-9 z

19.10.2012, č.k. 11NcC/311/2012-10 z 18.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové
Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 28.11.2012 pod sp. zn. 13C/661/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka C. G.), dňa 29.11.2012 pod sp.zn. 13C/679/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka P.
J.) a pod sp.zn. 13C/705/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka Z. F.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania.
Žalobca podaniami z 22.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,keďoriginálnávrhunapredbežnéprerokovaniepodalosobnedo
podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu

prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz
oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu
43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu
konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu

oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu
aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým
bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súd uznesením č.k. 13C/661/2012-24 z 30.4.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/661/2012, sp.zn. 13C/679/2012 a sp.zn. 13C/755/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/661/2012.

Dňa 3.6.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na

zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.

IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave konanie nie je
možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, pričom

poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc
má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti
SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým
žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárokžalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011
z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom
rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR
poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k porušeniu
právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná nezákonnosť
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú
môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými

prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb

D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej

moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Ministerstvo spravodlivosti SR podaním z 28.5.2013 doručilo súdu zoznam žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nárokov súvisiacich s činnosťou Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu a
doložilo príkladmo aj fotokópiu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
po skončení pracovnej doby súdu (o 20.02 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal o
odročeniepojednávaniazdôvodukolíziepojednávaniaspojednávanímvedenýmpredOkresnýmsúdom
Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj troch koncipientov,

aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v
náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní
toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom
predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu
na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny

vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstvách z 20.9.2012 súhlasil,
aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Z činnosti súdu je taktiež známe, že
v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí
zúčastnilpojednávaníčiužjehoadvokátskykoncipientalebosubstitút.Súdpojednávalajvneprítomnostižalovanej,ktorásvojuneprítomnosťnapojednávanížiadalaospravedlniťstým,ženežiadalaoodročenie
pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 25.9.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého
dňa, najmä č. 4438, 4370,4320, ako aj obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 10Er/737/2010, sp. zn. 10Er/53/2010 a sp.zn. 14Er/918/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup

Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX XXXX/XXXX až dňa 17.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 281 dní, sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 17.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 414 dní, sp. zn. EX XXXX/XXXX až dňa 27.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako
536 dní.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/737/2010 vyplýva, že dňa
12.5.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. G., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 17.3.2010 sp. zn. SR 00900/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 15.7.2010 doručil Okresnému

súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 12.5.2010 obsahujúcou
návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom adresovaným
právnemu zástupcovi oprávneného (v konaní žalobcu) z 16.11.2010 tohto vyzval na predloženie zmluvy
o úvere v lehote 15 dní a po jej doručení uznesením z 13.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.2.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému,
ale aj súdnemu exekútorovi, doručené dňa 10.1.2011. Uznesením z 25.2.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16.9.2011, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/53/2010 vyplýva, že dňa

30.12.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 27.11.2009 sp. zn. SR 20140/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 19.1.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 30.12.2009 obsahujúcou návrh

na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom adresovaným právnemu
zástupcovi oprávneného (v konaní žalobcu) z 24.2.2010 tohto vyzval na predloženie zmluvy o úvere v
lehote15dní.Prípisomz13.5.2010vyzvalajStályrozhodcovskýsúdBratislavanapredloženieuvedenej
zmluvy. Predloženie zmluvy o úvere urgoval prípisom z 30.11.2010 a po jej doručení uznesením z
20.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo
právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, ale aj súdnemu exekútorovi, doručené dňa 10.1.2011.
Uznesením z 3.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.3.2011, exekučný súd zastavil exekučné
konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/918/2009 vyplýva, že dňa
9.8.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. F., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa3.6.2009sp.zn.SR04263/09.Uvedenýsúdnyexekútoraždňa24.9.2009doručilOkresnémusúduNové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 9.8.2009 obsahujúcou návrh na vykonanie
exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom adresovaným oprávnenému (v konaní

žalobca), súdnemu exekútorovi a rozhodcovskému súdu z 1.10.2009 adresátov vyzval na predloženie
zmluvy o úvere v lehote 15 dní. Prípisom z 26.5.2010 vyzval aj právneho zástupcu oprávneného (v
konaní žalobca) na predloženie uvedenej zmluvy v lehote 15 dní. Žalobca ako oprávnený dňa 13.9.2010
doručil exekučnému súdu požadovanú zmluvu o úvere a ten uznesením z 19.11.2010 žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 8.1.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako
oprávnenému, ale aj súdnemu exekútorovi, doručené dňa 20.12.2010. Uznesením z 27.1.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 11.3.2011, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto

návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové

Zámky vyplýva, že zo strany súdneho exekútora nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na
predloženienávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcieexekučnémusúduspolus exekučnýmtituloma
žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok. Okresný súd
Nové Zámky ako exekučný súd dňa 13.12.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX XXXX/XX sp. zn. 10Er/737/2010, preto žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 17.2.2011. Dňa
20.12.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie č. EX XXXXX/XX sp. zn. 10Er/53/2010, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 17.2.2011. Dňa 19.11.2010 rozhodol exekučný súd
o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX XXXX/

XX sp. zn. 14Er/918/2009, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o
žiadosti bolo rozhodnuté dňa 27.1.2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia

takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd
má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,
táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že

rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -
Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu -

rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote, zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej praxi súdov,a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď bol opodstatnený a zákonnom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie skúmal charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného výzvami na predloženie zmlúv

o úvere a skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd

viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daných exekučných konaní bol
všeobecný(exekučný)súdoprávnenýskúmaťrozhodnutieoznačenévexekučnomkonaníakoexekučný
titulzhľadiska,činejdeorozhodnutieničotné,ktorénevyvolávažiadneprávneúčinky(viďIV.ÚS78/2011
a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

V daných exekučných veciach bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44

ods. 2 veta tretia EP v lehote primeranej nečinnosti žalobcu ako oprávneného, pri poskytovaní
súčinnosti exekučnému súdu nepredložením zmlúv o úvere v súdom určenej lehote. Preto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní
nepreukázal,žekvydaniurozhodnutiaozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
došlo až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 281 dní, resp. 414 dní, resp.

536 dní, keď podľa názoru súdu od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
žiadna zákonná lehota ani na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu
- rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010
novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu
škody vo výške po 125,- eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to

titulom správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a
telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku

o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora v
každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza
len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného

súdusrozhodnutímozamietnutížiadosti, žalobcasivkaždejzospojenýchvecíuplatnilrovnakúnáhradu
majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného
systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného
systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. Žalobca ani v jednej z
uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu. Tvrdenie

žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konanie
a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní je zavádzajúce, keďže
v žalobnom návrhu tvrdí, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.5.2010 (žiadosť súdneho exekútora
doručená exekučnému súdu 15.7.2010), resp. 30.12.2009 (žiadosť súdneho exekútora doručená
exekučnému súdu 19.1.2010), resp. 9.8.2009 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu

24.9.2009). Preto je vylúčené, aby sa žalobca ako oprávnený vopred informoval na stav exekučného
konania, ktoré ani nezačalo. Žalobca existenciu tvrdených žiadostí a sťažností nepreukázal a ani z
pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky existencia tvrdených žiadostí a sťažností
žalobcu nevyplýva. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný
postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003

Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno
ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola ani v jednej z predmetných exekučných
vecí dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanieexekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, a že žalobca
ako oprávnený nepredložil exekučnému súdu zmluvu o úvere v určenej 15 dňovej lehote, ale až s
odstupomviacerýchmesiacov.Zovšetkýchtrochnávrhovjezrejmé,žežalobcastáleevidujepohľadávky

voči svojim dlžníkom, preto má naďalej, v súvislosti s pohľadávkami od svojich dlžníkov, náklady
na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu
informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením

svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi
nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku
na náhradu škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy,

resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré však v uvedených exekučných veciach vôbec nemohlo byť
vydané, nepochybne žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora, resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie

poverení, resp. o svojej nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu. Preto doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora exekučným súdom, ale aj do doručenia neexistujúceho upovedomenia o
začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako

morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych
očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani
riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského
súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená

materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.
4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z
27.5.2010,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.16CoE/228/2012z30.8.2012,uznesenie

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE
138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ A. F. C-76/10
zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore
so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne
časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie

súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.

Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať
vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil
žalobca dňa 25.9.2012 pod číslami 4438, 4370, 4342. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.