Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/70/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310204204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2310204204.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej

veci navrhovateľa: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, O., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna
budova, ev. č. 1236, Šaľa, zastúpený AK: agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10,
IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta
č. 8 a10, Bratislava 1, IČO: 30807 484, o zapl. 69.010,16 Eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 08.03.2010 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

odporcu na zaplatenie istiny vo výške 69.010,16 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v
pracovnom pomere s odporcom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy v období od roku XXXX do
roku XXXX ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózového hodvábu a následne v tej istej pracovnej
pozícii od roku XXXX do októbra XXXX, kedy pre zistenú chorobu z povolania bol preradený na
pracovnú pozíciu v súkarni. Pracovný pomer bol reálne skončený počas roku XXXX, pretože odporca
nemal s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa možnosť tohto naďalej zamestnávať. Počas
trvania pracovného pomeru bola navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX zistená choroba z povolania - D. H.
W.. Po zistení choroby z povolania pracoval navrhovateľ za zľahčených podmienok krátke obdobie v

sušiarni odporcu a od toho času (okrem pár krátkodobých brigádnických prác v priebehu rokov XXXX -
XXXX až do posiaľ je nezamestnaný, pretože jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať pracovnú
činnosť. Počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózového
hodvábu v období rokov XXXX - XXXX bol vystavený pôsobeniu toxického plynu - sírouhlíka.
Dôsledkom dlhotrvajúcej expozície sa u navrhovateľa prejavila choroba z povolania špecifikovaná
vyhláškou č. 32/1965 Z.z.. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie

bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotené na 400 bodov, opakovane pre zjavné objektívne zhoršenie
zdravotného stavu navrhovateľa bolo jeho poškodenie zdravia klinikou dobodované posudkom o
odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v roku XXXX o 300 bodov na súčasných 700
bodov. Slovenská poisťovňa a.s. a následne Sociálna poisťovňa z titulu poistného plnenia mu vyplatili
sumu 21.000,- Sk za 700 bodov. Je v produktívnom veku a v žije s ďalšími dvomi osobami v prenajatom
byte. Pred zistením choroby z povolania žil aktívnym spoločenským a rodinným životom, do roku XXXX

bol ženatý a vychovával jedno dieťa. S manželkou sa rozviedol pre nezhody vyvolané zlým psychickým
stavom spôsobeným poškodením nervového systému vyvolaného chorobou z povolania. Po rozvodesa snažil nadviazať trvalejší partnerský vzťah, ale pre silnejúce prejavy psychiatrických porúch to
nebolo možné. Disponuje stredoškolským vzdelaním, ktoré nadobudol na strednom odbornom učilišti
lesníckom, avšak pre chorobu z povolania je vylúčený z výkonu svojej profesie a pre postihnutia, ktoré

choroba vyvolala v centrálnom systému nie je možná jeho rekvalifikácia. Doteraz vykonané kontrolné
zdravotné vyšetrenia nesporne dokazujú, že zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej
choroby naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dôslednému dodržiavaniu liečebného
režimu. Zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na jeho organizmus, čo bude mať
doživotne nepriaznivé a nezvratné dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a

spoločenských potrieb a na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia treba
vidieť tiež v obmedzení účasti na plnom osobnom a rodinnom spoločenskom, kultúrnom a športovom
živote a veľmi závažným dôsledkom je znemožnenie výkonu, voľby povolania, alebo možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Stratil možnosť plnej sociálnej percepcie a nevie vnímať pocity empatie, lásky a
radosti. V príčinnej súvislosti s chorobou z povolania trpí bolesťami hlavy, kĺbov horných i dolných
končatín, ramien, kŕčmi v stehnách a lýtkach dolných aj horných končatín, opuchmi nôh, stratou citlivosti

v rukách, celkovo zvýšenou nervozitou, únavovým syndrómom, poruchou pamäte a koncentrácie,
záchvatmi zúrivosti a erektilnou disfunkciou. Je postihnutý zhoršením sluchu a z psychiatrického
hľadiska trpí poruchami spánku a nezvláda bežnú komunikáciu s okolím. Vyšetrenia odborného
vyšetrenia KPLaT preukázali vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania organické
zmeny afektivity, spánku, pamäti, pozornosti na toxickom podklade, depresívny syndróm, organický

psychosyndróm, poruchy nálady a myslenia. Psychologické vyšetrenie vykonané KPLaT preukázalo
výskyt znakov signalizujúcich organické poškodenie centrálneho nervového systému a neurologické
vyšetrenie preukázalo polyneuropathiu senzitívnej motoriky dolných končatín, neurastenický syndróm
a polytopný syndróm. Keďže je v produktívnom veku, pričom pred ochorením viedol riadny rodinný
život, rád športoval, hrával s priateľmi futbal, plával, chodil na zápasy ako fanúšik, chodil na hríby a lovil

ryby, venoval sa záľubám, choval domáce zvieratá, bol schopný bez problémov vykonávať akékoľvek
udržiavacie práce okolo domu, vyrezával lustre, trávil mnoho času s rodinou, chodil s družkou do kina
a na rôzne spoločenské podujatia, s prehľadom zvládal všetky bežné životné situácie a v súčasnosti
vo výlučnej príčinnej súvislosti ChzP navrhovateľ predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, v rodine má
časté konflikty, kvôli strate jemnej motoriky a psychickému postihu nedokáže obsluhovať prístroje, je

vylúčený zo sociálnej interakcie, trpí sexuálnou dysfunkciou, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, skoncoval
so záľubami, nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, nepamätá si bežné životné fakty, nemôže
vykonávať žiadne športy, je odkázaný na trvalú pomoc a doprovod družky, pre poškodenie pamäti
a koncentrácie stratil možnosť ďalšieho sabavzdelávania a osvojovania nových úkonov, je zrejmé,
že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na jeho život pre uspokojenie jeho

potrieb a pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Chorobou vyvolaný zásah
do všetkých oblastí jeho života je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho
základných ľudských práv garantovaných ústavou SR a listinou základných práv a slobôd. Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu a suma 15,-
Sk za bod nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym štandardom a preto nemôže

byť pri prepočte koeficientu použitá. Jedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je na mieste
zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na 100 násobok.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že choroba z povolania pôsobí na celý
organizmus, poškodzuje centrálny nervový systém a periférne nervy všetkých inervovaných orgánov,
zasahuje cievy a vyvoláva aterosklerózu, čo pôsobí devastačne na všetky krvou vyživované orgány.

Spôsobuje tak predčasné starnutie a opotrebovanie vnútorných orgánov. Následky choroby z povolania
sú násobené postupným zlyhávaním organizmu ako takého a preto sa u neho jedná o prípad
hodný osobitného zreteľa. Fatálne následky choroby z povolania v oblasti psychiky spôsobujú, že
nie je schopný nadväzovať a udržiavať dlhodobejšie, či trvalé sociálne kontakty a to platí aj v
rámci vzťahov na pracovisku v pracovnom kolektíve. Jednotlivé obdobia, počas ktorých pôsobil u

svojich zamestnávateľov nezodpovedajú ani dĺžke skúšobnej doby a je zrejmé, že pracovný pomer
bol skončený ihneď po tom, ako sa zamestnávateľ dozvedel o psychotickom správaní navrhovateľa.
Plnenie prijaté titulom úrazovej renty nemá vzťah k požadovanému priznaniu náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatnenia.Znaleckýmdokazovanímbolopreukázané,ženásledky,ktoréunavrhovateľa
vyvolala choroba z povolania nemožno hodnotiť ako bežné a obvyklé, preto ich na účely stanovenia

satisfakcie nemožno považovať prostredníctvom ust. § 6 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 ale je nutné
z dôvodu nastolenia spravodlivosti pristúpiť na ich osobitosť k mimoriadnemu zvýšeniu odškodneniaza sťaženie spoločenského uplatnenia. Za primárne považuje symptómi a prejavy diagnostikované
psychiatrom, psychológom a neurológom. Vylučuje akékoľvek výhrady k jeho prístupu k dodržiavaniu
medikamentóznej liečby a podrobovaniu sa dispenzarizačným vyšetreniam. Informácie obsiahnuté v

správe z hospitalizácie v časti anamnéza nemôžu byť v konaní určujúce, pretože nie je zrejmé, kto
ich zapísal, za akých okolností a na základe čoho. Ohľadom pravidelnosti hospitalizácie uvádza, že je
povinnosťou nemocnice pacienta vedeného v dispenzári predvolať na kontrolné vyšetrenie. Nemôže
mu byť kladené za vinu, že si KPLaT túto povinnosť opakovane nesplnila a pri hospitalizácii v roku
XXXX nebol ani ústne upovedomený o tom, že má chodiť na pravidelné kontroly. K námietke premlčania

uviedol, že predmetom konania nie je náhrada škody, ale mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia vzhľadom na výnimočný charakter prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965.Počiatokplynutiapremlčacejdobyjenutnédeliťvovzťahukzákladnémuprávunaodškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia a spravodlivé finančné zadosťučinenie je založené výhradne
na konštruktívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho
výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965. Zvýšenie sumy je

otázkou právnou o ktorej môže rozhodnúť len súd a rozhodnutie súdu podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 je konštruktívnym aktom aplikácie práva. Poukázal zároveň na rozhodnutia NSSR č. k. Sžso
56/2008, 3CdO/23/96. Je jednoznačné, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o podanom návrhu
neexistuje subjektívne právo navrhovateľa na zaplatenie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Do právoplatnosti pozitívneho rozhodnutia súdu stále nemá majetkové právo podliehajúce

premlčaniu, ktoré by mohol vykonať v zákonom ustanovenej dobe proti odporcovi ako dlžníkovi. V
danom prípade nedošlo k uplynutiu času ustanoveného v zákone na vykonanie práva na primerané
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 §
7 vyhl. v dôsledku čoho odporca nemôže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. V
súvislosti s vykonaným dokazovaním poukázal na tvrdenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení KPLaT a

na to, že lekár vylučuje, že by sa na progresii poškodenia navrhovateľovho zdravia mohli podieľať aj
iné neprofesionálne ochorenia alebo okolnosti. Zo svedeckých výpovedí partnerky, kamaráta a brata
vyplýva, že pred chorobou vedel prežívať radosti zo života, venoval sa rezbárčeniu a hubárstvu, oprave
pokazených rádií a televízorov a mal aj ďalšie záľuby, ktoré v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania
stratil, utrpel aj jeho priateľský vzťah. K liečebnému režimu uviedol, že choroba je nevyliečiteľná a jej

vyliečenie ani zastavenie progresie nie je možné dosiahnuť pravidelnými hospitalizáciami na KPLaT a
ani žiadnou medikamentóznou liečbou. Účinok liekov nemá na stratu, či vyliečenie symptómov žiadny
účinok a poškodenie intoxikáciou sírouhlíkom je trvale s progredujúcimi deštrukčnými následkami vo
vzťahu k celému organizmu.

Navrhovateľ uviedol, že po zistenej chorobe z povolania sa u neho zmenil celý život, pretože dovtedy

riadne pracoval a športoval. Aktívne hrával futbal a venoval sa aj zjazdovému lyžovaniu a džudu. Počas
14 rokov žije so svojou priateľkou, ktorá mu reguluje život. Nie je invalidným dôchodcom, avšak má
problémysazamestnať.Máproblémy,pretožemusíbraťlieky,alekeďsiichzoberie,ľudiasimyslia,žeje
nadrogovaný. V poslednej dobe neprijíma návštevy, pretože má úzkosť z viacerých ľudí a má problémy
aj v intímnom živote. Už v čase keď bol ženatý a pracoval u predchodcu odporcu zistil, že nie je všetko v

poriadku, nakoľko u neho aj u kolegov si všimol, že dochádzalo k zmene správania. Uviedol, že nepije,
nefajčí, riadne dodržiava liečbu aj diétu, má však bolesti, kŕče, opuchy a zle spáva.

Odporca žiadal, aby súd návrh zamietol. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že prvotné ohodnotenie
poškodenia zdravia bolo vysoké, nakoľko horná hranica bodového ohodnotenia bola 1000 bodov a
odporcovi bolo pridelených 400 bodov keď aj podľa samotného posudku o odškodnení zodpovedá

ľahkému stupňu poškodenia a taktiež aj celková priznaná sadzba 700 bodov je hlboko pod hornou
hranicou. Tvrdenia navrhovateľa o trvaní jeho pracovného zaradenia vo funkcii spriadača a o presnom
čase a dĺžke jeho vystavenia vplyvu sírouhlíka sú zavádzajúce, keď v tejto funkcii pracoval od
XX.X.XXXX do X.XX.XXXX a následne od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Zdravotné znaky choroby z
povolania vrátane psychického postihnutia a možnej progresivity choroby a to v rozsahu v akom sú

obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti boli v plnej miere zohľadnené
v lekárskych posudkoch KPLaT. Uvedené chorobné príznaky nemôžu byť následne podkladom i
pre rozhodovanie o prípadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s ohľadom
na obmedzenie alebo stratu možnosti navrhovateľa uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a
športovom živote či možnosti jeho zapojenia do pracovného procesu a ďalšieho sebavzdelávania.

Navrhovateľ trpí okrem choroby z povolania aj ďalšími chorobami, ktoré nemajú súvis s chorobou zpovolania, avšak jeho celkový zdravotný stav zhoršujú (napr. polytopný vertebrogénny algický syndróm,
vredová choroba dvanástnika kombinovaná s disliopopropeinémia), nemožno opomenúť, že už niekoľko
desaťročí je fajčiarom a je aj príležitostným konzumentom alkoholu čo taktiež neprispieva k zlepšeniu

jeho zdravotného stavu. V rozpore s tvrdením navrhovateľa o medikamentóznej liečbe sa v prepúšťacej
správe z hospitalizácie navrhovateľa od XX.X.XXXX P. X.X.XXXX uvádza, že navrhovateľ trvale žiadne
lieky neužíva, ani na nervy, že liekom sa vyhýba. Aj ďalšie tvrdenia k dôsledkom dodržiavania liečebného
režimu vyvracajú ním samým doložené prepúšťacie správy z KPLaT. Podľa prepúšťacej správy z KPLaT
z roku 2001 bola navrhovateľovi nariadená ďalšia kontrola na tejto klinike o rok, avšak správy z ďalších

rokov absentujú, čo znamená, že v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX sa
navrhovateľ povinných pravidelných lekárskych prehliadok na KPLaT vôbec nezúčastnil. Nevykonaným
vyšetrením práve on sám neumožnil odborným lekárom komplexné zhodnotenie jeho zdravotného stavu
a tým aj zvolenie pre neho najvhodnejšej liečby. Z prepúšťacích správ je tiež zrejmé, že navrhovateľ
nenavštevoval ani svojich ambulantných lekárov a podľa prepúšťacej správy KPLaT z roku XXXX
na kontroly ku gastroenterológom nechodí a návštevám lekárov sa vyhýba. Za svoje nezodpovedné

konanie, týkajúce sa vlastného zdravia musí niesť navrhovateľ zodpovednosť a je neprijateľné, aby išlo
na ťarchu odporcu. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ v žalobe uviedol, že trpí poruchami spánku,
nespavosťou, pričom v samotnej lekárskej správe z roku XXXX je uvedené, že má spánok dobrý.
Opäť konštatoval rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v samotnej žalobe a skutočnosťami
uvedenými v listinných dôkazoch, ktoré navrhovateľ k svojej žalobe pripojil. Poukazoval tiež na to,

že podľa informácií z osobného dotazníka, ktorý vypĺňal samotný navrhovateľ pre svojho bývalého
zamestnávateľa si už v roku XXXX uvádzal stav „rozvedený“. Choroba z povolania bola navrhovateľovi
priznaná v roku XXXX z čoho vyplýva, že ku zmene zdravotného stavu navrhovateľa a tým aj ku zmene
jeho správania spôsobené sírouhlíkom došlo niekedy v roku XXXX. S ohľadom na uvedené neobstojí
tvrdenie navrhovateľa o tom, že dôvodom rozvratu manželstva v roku XXXX bol práve zlý psychický stav

navrhovateľa spôsobený poškodením nervového systému vyvolaný chorobou z povolania. V súčasnosti
má navrhovateľ družku s ktorou žije už 16 rokov, čo znamená, že opäť nie je pravdou tvrdenie
navrhovateľa, že nie je schopný vplyvom choroby z povolania nadviazať trvalý partnerský vzťah. Pokiaľ
ide o jeho tvrdenie, že vplyvom choroby z povolania stratil kontakt s rodinnými príslušníkmi, priateľmi
a že je sociálne izolovaný a vylúčený zo sociálnej interakcie uviedol, že zo svedeckej výpovede družky

vyplýva, že tento žije v spoločnej domácnosti s ďalšími 5 ľuďmi, pričom dvaja z nich sú jeho syn a
brat, teda rodinný príslušníci a istý čas s ním býval aj jeho kamarát p. Holý. Z jeho svedeckej výpovede
možno skonštatovať, že navrhovateľ sa stretáva s daným kamarátom častejšie ako to bolo v minulosti
a dokonca s ním chodí aj do spoločnosti. Navrhovateľ je schopný sám sa o seba postarať bez pomoci
a poukazoval tiež na to, že pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú invaliditu, v konaní bolo preukázané,

že na Sociálnej poisťovni nie je evidovaná ani žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a navyše
navrhovateľ po skončení pracovného pomeru u odporcu pracoval u 19 podnikateľských subjektoch, keď
v 10 prípadoch na základe pracovnej zmluvy a v 9 prípadoch na základe dohody z čoho možno vyvodiť,
že pracovná schopnosť navrhovateľa je obmedzená ale len prostredím kde nemôže byť vystavený
neurotoxickým látkam a nemôže si preťažovať chrbticu. Pritom degeneratívne zmeny chrbtice nemajú

súvis s chorobou z povolania čo vyplýva aj z odborného posúdenia zo dňa 14.1.2013. K nároku
navrhovateľa uplatnenému na základe posudku KPLaT vydaného v roku 1996, ktorým bol navrhovateľ,
resp. jeho sťaženie spoločenského uplatnenia obodované na hodnotu 400 bodov vzniesol námietku
premlčania. Túto námietku premlčania odvodil od ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého právo
na náhradu škody na zdraví sa premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote odo dňa keď sa poškodený

o škode dozvedel a to je o tom kto za ňu zodpovedá, v akom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na
podporu svojich tvrdení na rozsudok NS SR zo dňa 28.2.2011 sp. zn. 4Cdo/152/2010 ako aj na rozsudok
KS TT zo dňa 25.4.2012 sp. zn. 11Co/72/2012 v spojitosti s rozsudkom OS GA zo dňa 14.11.2011
sp. zn. 25C/251/2010. Má teda zato, že nárok uplatnený v časti na základe prvotného posudku kliniky
pracovného lekárstva vydaného v roku 1996 je premlčaný, nakoľko tento nárok si žalobca uplatnil až

žalobou zo dňa 8.3.2010, ktorá bola doručená súdu 10.3.2010. Poukázal tiež na rozhodnutie KS TT č.k.
9Co/187/2012 v spojitosti s rozsudkom OS Galanta č.k. 15C/174/2008.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že navrhovateľ
trpí chorobou z povolania, avšak je toho názoru, že z dikcie samotného ustanovenia § 4 ods. 1
vyhl. č. 32/1965 Zb. jednoznačne vyplýva požiadavka primeranosti odškodnenia za SSU nielen vo

vzťahu k nepriaznivým dôsledkom pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ale aj k ich predpokladanémuvývoju. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti o tom, že prvotné vysoké hodnotenie poškodenia zdravia
navrhovateľa, ako aj následné dobodovanie svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z
povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa spochybňuje, nakoľko pri

takom vážnom rozsahu choroby z povolania a s tým spojenými rozsiahlymi obmedzeniami v živote
ako uvádza, mohol a z odbornej praxe vie, že mal posudzujúci lekár pristúpiť k dobodovaniu SSU
na maximálnu bodovú hodnotu 1000 bodov, resp. využiť ustanovenie § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.
Keďže posudkový lekár nepristúpil k žiadnej zo spomínaných alternatív nepovažoval zdravotný stav
navrhovateľa za tak závažný ako to navrhovateľ uvádza v žalobe. Má teda za to, že ide o štandardný

priebeh ochorenia vrátane jeho progresie, ktorého primeranosť odškodnenia zákonodarca koncipoval
v stanovení sadzby pri danej chorobe z povolania s maximálnou bodovou hodnotou 1000 bodov a
preto samotné poškodenie zdravia navrhovateľa vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkom pre jeho životné
úkony ako aj možná progresivita ochorenia boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch
KPLaT pri stanovení základného počtu bodov. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ od 26.3.1998 kedy
ukončil pracovný pomer s odporcom bol zamestnaný v 19 rôznych podnikateľských subjektoch. V 10

prípadoch z celkového počtu pracovných pomerov bol pracovnoprávny vzťah navrhovateľa založený na
základe pracovnej zmluvy a len v 9 prípadoch bol pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach
vykonaných mimo pracovného pomeru. Posledným zamestnávateľom navrhovateľa bola spoločnosť A.
Q. W.. Y.. R.. O. T. S. T. V. V. P. X.X.XXXX. Ďalej uviedol, že k dnešnému dňu neeviduje v systéme
žiadosť navrhovateľa o priznanie dávky dôchodkového poistenia, teda ani invalidného dôchodku.

Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť vykonávajú len posudkoví lekári a preto tvrdenie navrhovateľa, že invalidita bola vyvolaná
výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania sú účelové. Rovnako aj tvrdenie navrhovateľa o
70% miere poklesu pracovnej schopnosti považuje za irelevantnú a to z už vyššie uvedeného dôvodu.
Uviedol tiež, že navrhovateľovi je vyplácaná úrazová renta vo výške 705,70 Eur. Je toho názoru, že u

navrhovateľa sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhl. a
tento už bol spravodlivo odškodnený v súlade s platnou legislatívou. U navrhovateľa bol preukázaný
odmietavý postoj k medikamentóznej liečbe, ktorá spolu s viacročnou absenciou návštev KPLaT mohla
negatívne ovplyvniť vývoj základného ochorenia navrhovateľa. V časti uplatneného nároku navrhovateľa
na základe posudku o odškodnení SSU zo dňa 28.10.1996 vzniesol námietku premlčania. Poukázal na

§ 263 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. a § 106 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Inštitút premlčania nároku znamená,
že nárok ktorý sa uplatní po lehote možno pracovníkovi priznať ak druhá strana nenamietne jeho
premlčanie. Pre uplatnenie nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania platí inštitút premlčania. Plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý
spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. SSU

vznikla v dobe v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo po
inom poškodení na zdraví, prípadne po ich zhoršení považovať za ustálený a z ktorej je teda možné
posúdiť aký má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné
úkony poškodeného a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Výška bodového ohodnotenia SSU
vyplýva z lekárskeho posudku. Vydaním lekárskeho posudku získal navrhovateľ vedomosť o škode a

jej výške, ktorá mu v dôsledku choroby z povolania vznikla. Lekársky posudok o odškodnení bolesti
a SSU navrhovateľa bol vypracovaný dňa 20.10.1996. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
práva navrhovateľa uplynula 20.10.1998 v prípade posudku o odškodnení SSU vo výške 400 bodov.
Navrhovateľ návrh na začatie konania podal dňa 10.3.2010 teda po uplynutí premlčacej doby. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudky OS Nitra sp. zn. 19C/56/2003, 8C/103/2002 a KS Nitra

sp. zn. 9Co/249/2009 a 7Co/228/2007.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov U. B., G. X., Š. Z.,
oboznámením sa s posudkom o odškodnení v bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa
28.10.1996 a 07.05.2009, prepúšťacími správami, správou ošetrujúceho lekára, lekárskymi správami,
odborným vyjadrením zo 14.1.2013, potvrdením vedľajšieho účastníka zo dňa 26.03.2012, ako aj ďalším

náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Svedkyňa U. B. vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti vyše
16 rokov, keď posledných 7-8 rokov sú kamaráti, pretože s navrhovateľom nežijú spolu po sexuálnej
stránke. U navrhovateľa sa začal celý progres postupne vyvíjať keď prestali úplne chodiť do spoločnosti,
na zábavy a to preto, že navrhovateľ sa stával agresívnym. V minulosti chodil so synom športovať,

pričom táto činnosť z jeho života odpadla. Má čoraz väčší problém s kĺbami a opúcha. Po liekoch, ktorému predpísala pani doktorka je zmetený a opuchnutý a varí mu len diétnu stravu. Jeho správanie je čoraz
agresívnejšie, nič ho neteší a čoraz viac zabúda. V minulosti mali veľa priateľov, pričom sa vzájomne
navštevovali, avšak pre správanie sa navrhovateľa sa postupne prestali navštevovať. V minulosti chodili

aj na nákupy, na kúpalisko, do kina. Ďalej uviedla, že navrhovateľ zle spáva a pri spánku musí mať
zapnutý televízor a musí sa svietiť. Navrhovateľ nemá z ničoho radosť a nevie ani prejaviť lásku.
V zamestnaní dlhšie ako 10-15 dní nevydržal pretože s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer
ešte v skúšobnej dobe. Naposledy vydržal v práci robiť 3 hodiny, potom sa vrátil domov z dôvodu
jeho agresívneho správania. V spoločnej domácnosti žijú s nimi ešte navrhovateľov syn, jej syn a brat

navrhovateľa. Navrhovateľ je nervózny, keď je tam veľa ľudí a niekedy keď je málo ľudí, väčšinou sa
však utiahne do svojej izby, kde aj zotrvá. Ďalej uviedla, že navrhovateľ chodil v minulosti na lekárske
kontroly na Krásnu Hôrku kde bol aj hospitalizovaný a chodí k psychologičke na Kramáre. Potvrdila, že
navrhovateľ nechodil každý rok na kontrolu na KPLaT odkiaľ bol pred 4-5 rokmi upozornený, že by mal
chodiť každý rok na kontroly a na základe výzvy chodí na kontroly každý rok. V minulosti navrhovateľ
fajčil asi 4 cigarety denne, keď s fajčením prestal úplne asi pred 2-3 rokmi. Alkohol navrhovateľ neužíval

ani neužíva.

Svedok G. X. uviedol, že vie posúdiť kvalitu navrhovateľovho života pred chorobou z povolania a po
chorobe, pretože je to markantný rozdiel. S navrhovateľom sa vôbec nedá komunikovať a nie je schopný
sa ani hrať hru Človeče nehnevaj sa. V minulosti hrávali spolu futbal a bol športovcom na amatérskej
úrovni a teraz sa nechce už ani korčuľovať. Striedajú sa u neho nálady, pretože 10 minút je normálny

a potom je agresívny. Berie lieky po ktorých sa správa ako feťák a myslí si, že má sexuálne problémy
s družkou nakoľko si zvykol kupovať podporné lieky. Navrhovateľ žije iba v kruhu svojej rodiny, nakoľko
je s ním ťažká komunikácia a dá sa s ním vydržať maximálne hodinu. V minulosti vyrezával rôzne
veci, opravoval rádiá, chodili na hríby, avšak v súčasnosti sa s ním nedá ísť ani do lesa, pretože aj v
tomto prostredí sa s ním človek musí vadiť. Nevie zostať bez toho, aby nešiel k TV. Ďalej uviedol, že u

navrhovateľavidímelancholickúnáladuapotomakozoberieliekyjeapatický.Máproblémysožalúdkom,
so svalmi a tŕpnu mu ruky. Navrhovateľ si prestáva pamätať veci, ktoré sa odohrali pred týždňom.

Svedok Š. Z. uviedol, že sa s navrhovateľom poznajú asi 15-16 rokov, pričom ho teraz častejšie
navštevujeaunavrhovateľaaj2krátbýval.Uviedol,ženavrhovateľbolpohodovýčlovek,ktorýmaldobré
srdce, bol ochotný mu pomôcť. Zo začiatku spolu chodievali aj na zábavy, avšak teraz sa to už nedá

vzhľadom na nálady u navrhovateľa a na to, že človek nevie čo má od neho čakať. Zmeny v správaní
u navrhovateľa postrehol postupne, pričom to dával do súvisu s alkoholom. Netvrdí, že by navrhovateľ
veľa pil, ale z praxe vie, že niekomu stačia dva poháriky a vie, že posledných 8 rokov navrhovateľ
nepije, snaží sa diétovať a zaoberá sa čajmi a bylinkami. V minulosti navrhovateľ rekreačne hrával futbal
a posilňoval, v súčasnosti však už nešportuje. Od navrhovateľa nevie čo môže očakávať, je u neho

nevypočítateľné správanie a keď mu človek odporuje ešte viac sa to u neho stupňuje. V čase, keď býval
s navrhovateľom bývala s ním aj družka a videl, že čítal náučné knihy alebo brožúry. S priateľkou chodili
na prechádzky, ale aj voči nej bol zlý a agresívny. Navrhovateľ sa snažil aj zamestnať, avšak pre jeho
správanie u nikoho nevydržal a naposledy skúšal pracovať na stavbe a v BILLE pracoval asi 3 dni. Vie,
že navrhovateľ nefajčí a nepije už 10 rokov.

Navrhovateľ bol zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, neskôr Istrochem, a.s.
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako spriadač na prevádzke na výrobu viskózového hodvábu a
následne v tej istej pracovnej pozícii od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pracovný pomer v spoločnosti
Istrochem, a.s. bolo ukončené XX.XX.XXXX. XX.XX.XXXX Fakultná nemocnica akad. L. Dérera,
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave vypracovala na žiadosť navrhovateľa posudok

o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení počtu bodov 400 v súvislosti so
zistenou chorobou (chronická intoxikácia CS2), keď vzhľadom na nízky vek pacienta a tým sťažené
spoločenské uplatnenia, pri ľahkom stupni poškodenia mu priznali 400 bodov. Posudkom KPLaT o
odškodneníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatneniazodňa07.05.2009nažiadosťnavrhovateľapre
progresiu choroby hlavne v psychickej zložke, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa

zvýšené o 300 bodov, to znamená na celkový počet 700 bodov.

Podľa osobného dotazníku vyplneného navrhovateľom XX.XX.XXXX bol v tom čase rozvedený.Podľa prehľadu vedľajšieho účastníka o zamestnávateľoch navrhovateľa, bol navrhovateľ v období
od skončenia pracovného pomeru v spoločnosti Istrochem, a.s. t.j. od 26.03.1998 zamestnancom
v 19 rôznych podnikateľských subjektoch. V 10 prípadoch z celkového počtu pracovných pomerov

bol pracovnoprávny vzťah navrhovateľa založený na základe pracovnej zmluvy a v 9 prípadoch
bol pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
PoslednýmzamestnávateľomnavrhovateľabolaspoločnosťA.Q.O.W..Y..R..,uktorejukončilpracovný
pomer dňom 2.1.2009.

Podľa odborného vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s
poliklinikou vyplýva, že u navrhovateľa ide o organické poškodenie centrálneho a periférneho nervstva, v

dôsledku expozície neurotoxického sírouhlíka s tým, že symptómy a ťažkosti navrhovateľa sú v príčinnej
súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíka. Zdravotný stav navrhovateľa ovplyvňuje jeho pracovné
uplatnenie a vyliečenie chronickej intoxikácie CS2 nie je možné. S ohľadom na zdravotný stav vyvolaný
chronickou intoxikáciou CS2 v súvislosti s dostupnými medicínskymi postupmi nie je možné dosiahnuť
úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia a navrátenia do normálneho pracovného a

spoločenského života. Chronická intoxikácia CS2 ovplyvňuje pohybové funkcie navrhovateľa a prejavy
polyneuropatie zhoršujú pohybovú funkciu, čo sa prejavuje, napr. bolesťami končatín, pocitmi pálenia
svalov. Nemá zásadný vplyv na liečbu iných diagnóz, nakoľko navrhovateľ trpí len degeneratívnymi
zmenami chrbtice (čiastočne vrodenými). Zdravotný stav navrhovateľ je vo výlučnej príčinnej
súvislosti s chorobou z povolania, keď ide o typické prejavy otravy CS2. Okrem priznaného fajčenia

nemajú spoľahlivé dôkazy o porušovaní odporúčaného liečebného režimu v zmysle „nežiaducich
návykov“. Štandartne sa odporúčala racionálna diéta, žalúdok šetriaca diéta vzhľadom na v minulosti
diagnostikovaný vred dvanástnika. Navrhovateľ sa ovšem vyhýba medikamentóznej liečbe, napr.
pri hospitalizácii v r. 2009 v anamnéze uvádzal: t.č. neužíva žiadne lieky, ani od psychiatra, lebo
z nich puchne. Následky choroby z povolania a jej progresia v plnej miere boli zohľadnené pri

stanovení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle aktuálne
platnej legislatívy. Zo „všeobecných zdravotných problémov“ ovplyvňuje zdravotný stav navrhovateľa len
degeneratívne poškodenie chrbtice. Neudáva ťažkosti v súvislosti s prekonaným vredom dvanástnikav
minulosti. Nedostatočná adherencia (až odmietavý postoj k medikamentóznej liečbe) navrhovateľa
k odporúčanej terapii psychofarmakami, ako i viacročná absencia na KPLaT (nemajú informácie o

návštevách psychiatra mimo KPLaT) mohli čiastočne negatívne ovplyvniť vývoj základného ochorenia
v zmysle psychickej poruchy. Jednoznačne možno vylúčiť, že jednotlivé ťažkosti, ktorými navrhovateľ
trpí a ktoré boli dôvodom obodovania, spôsobovali aj iné choroby ako choroba z povolania (chronická
intoxikácia CS2). Navrhovateľova choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami sa neodlišuje od
štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej intoxikácie otravy sírouhlíkom.

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce, ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u
ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,

poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 196 Zákonníka práce, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Podľa § 263 ods. 3 Zákonníka práce, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok

na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených

v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 30 Sk za jeden bod. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený.

Podľaust.§11ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ustanovenie § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje, ktoré práva sa nepremlčujú.
Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, najmä práva na peňažné plnenie. Nárok uplatnený

navrhovateľom možno charakterizovať ako nárok na náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v § 106 ods. 1, a objektívna v
ods. 2 cit. § 106 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začiatok
jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to a) kedy sa poškodený
dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého

druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe. Okamih vedomosti
poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym
úkonom a za b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.Súd v danej veci je toho názoru, že sťaženie spoločenského uplatnenia je považované za majetkové
právo viazané len na osobu navrhovateľa, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú satisfakciu, ktorej základom
je nemajetková rovina a jej vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy,

ktoré sa premlčuje. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, princíp právnej
istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právnej účinky. Preto právo navrhovateľa na
podanie žaloby podlieha premlčaniu a v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, kedy sa po liečení
chorobyzpovolaniaustálilzdravotnýstavpoškodenéhoatonatoľko,žeboloznáme,čiavakomrozsahu
došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Ak príde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia zdravotného

stavu poškodeného, je to rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie priznanie
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Tu súd poukazuje na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 11Co 72/2012 - 320 zo dňa 25.04.2012,
rozhodnutie KS v Trnave č.k. 9Co 187/2012 - 578 zo dňa 26.02.2013. O škode spočívajúcej v sťažení
spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové

okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posúdenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď ako je možné považovať zdravotný stav
poškodenéhozaustálený.Zadeňkedysa poškodenýdozvieonárokunamimoriadnezvýšeniesťaženia
spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle §
106 OZ je potrebné považovať deň, kedy sú preukázané nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony

poškodeného a to, že pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t.j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Poškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu (pozri R 9/1986). V
ďalšom poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 a rozhodnutie NS

ČR sp. zn. 25 CDo 1256/2006.

Z vyššie uvedeného je teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle
§ 106 OZ nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenia lekára.

V danom prípade Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

28.10.1996 došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia na 400 bodov a za deň ustálenia
zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné považovať deň 28.10.1996. Subjektívna dvojročná
premlčacia lehota na uplatnenie nároku tak začala plynúť dňom, kedy možno zdravotný stav hodnotiť
ako trvalý a navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na súde vykonať prvý

krát 28.10.1996 a v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ tým, že začala plynúť 28.10.1996, uplynula
dňom 28.10.1998. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 10.03.2010, teda po
uplynutí premlčacej lehoty a došlo tak uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu mu súd nemohol
priznať za splnenia podmienok § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. sumu titulom mimoriadneho zvýšenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúcemu na základe posudku KPLaT z 28.10.1996 a návrh v
tejto časti na základe vyššie uvedených skutočností zamietol.

Na základe vyššie uvedeného, preto súd posudzoval nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo
07.05.2009.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol v čase vzniku jeho choroby
z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej
pracovnej zmluvy a pracoval vo funkcii spriadača kordu na prevádzke na výrobu viskózového hodvábu
v divízii viskózového vlákna. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený
pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu chemických vlákien. V

dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností, bola u neho zistená a hlásená choroba zpovolania ako chronická otrava sírouhlíkom a posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia KPLaT zo dňa 28.10.1996 mu bolo priznaných 400 bodov.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere

predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh,
teda zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku choroby z povolania obmedzený so svojich
možnostiach, napr. voľby povolania, spôsobu osobného uplatnenia, športového a kultúrneho využitia
a podobne. Priznanie takéhoto základného odškodnenia samotného teda predpokladá, že doterajšie

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku choroby z povolania objektívne
obmedzené. Postup podľa § 7 ods.3 vyhlášky potom prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 07.05.2009, ktorým
bolo navrhovateľovi priznaných ďalších 300 bodov má súd za preukázané, že u navrhovateľa došlo
k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre progresiu v hlavne v psychickej zložke. Tak ako je už vyššie

uvedené, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v skutočne
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Je teda nepochybné, že navrhovateľ trpí chorobou
z povolania, ktorá má progredujúci charakter najmä v psychickej oblasti. Pri hodnotení a posudzovaní
nároku navrhovateľa, však súd musí brať do úvahy všetky aspekty, ktoré predmetná choroba vyvolala u
navrhovateľa pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení jeho spoločenských

úloh, ale je potrebné zohľadniť aj aký podiel na uvedených dôsledkoch má sám poškodený (§ 441 OZ).
Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a teda, že na strane navrhovateľa by boli dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Z výsluchu svedkov boli potvrdené skutočnosti ohľadne zdravotných problémov navrhovateľa (najmä

týkajúce sa správania navrhovateľa a týkajúce sa jeho psychickej zložky), ale na druhej strane je treba
uviesť,žeažnabratanavrhovateľa,družkaapriateľnavrhovateľaŠ.Z.spoznalinavrhovateľa,ažpotom,
ako bola u neho zistená choroba z povolania a preto súd nemá hodnoverne preukázané tvrdenia o tom,
aké následky mala zistená choroba z povolania na jeho život po zistení choroby z povolania. Súd musel
zohľadňovať okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe

posudku z r. 1996 a následne porovnať aké nové následky choroba vyvolala v súvislosti s obodovaním
sťaženia spoločenského uplatnenia v r. 2009. Vzhľadom na tento dlhý časový úsek sa dôkazy (akým
spôsobom žil navrhovateľ pred zistením choroby z povolania t.j. pre r. 1996, ako trávil čas, aké mal
záľuby atď.) predkladajú a preukazujú len veľmi ťažko, to však nezbavuje navrhovateľa povinnosti
tieto skutočnosti preukázať, aby súd mohol posúdiť či u navrhovateľa sú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Zo strany navrhovateľa neboli tieto skutočnosti preukázané. Súd nemohol nezohľadniť i to, že
niektoré tvrdenia navrhovateľa boli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vykonaným dokazovaním boli
preukázané skutočnosti, ktoré jeho tvrdenia vyvracajú ako napr. tvrdenie navrhovateľa o tom, že príčinou
rozvodu bola choroba z povolania, keď z osobného dotazníka z r. 1993 vyplýva, že už v tom čase bol
rozvedený, tvrdenia navrhovateľa o jeho invalidite, pričom zo strany vedľajšieho účastníka na strane

odporcu má súd preukázané, že dosiaľ si navrhovateľ nepodal návrh na priznanie invalidného dôchodku
a navrhovateľ takýto dôkaz ani nepredložil. V rozpore s tvrdením navrhovateľa o jeho izolovanosti, strate
kontaktu s rodinnými príslušníkmi, o nemožnosti nadviazania trvalejšieho vzťahu, že je odkázaný na
pomoc družky sú svedecké výpovede družky, ale aj priateľa, z ktorých je zrejmé, že s družkou žije u
16 rokov, v spoločnej domácnosti žijú minimálne štyria, má priateľa, ktorý ho častejšie navštevuje ako

v minulosti, pomáha v domácnosti.

Navrhovateľ nepochybne má symptómy, ktoré sú typické pre chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, ale
súd nemohol nechať bez povšimnutia, tú skutočnosť, že k prvotnému obodovaniu na základe posudku
KPLaT z 28.10.1996 došlo pri ľahkom stupni poškodenia a vzhľadom na nízky vek pacienta mu bolo
priznaných 400 bodov. Je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ nenavštevoval

KPLaT pravidelne po tom, ako mu bola zistená choroba z povolania v 1996. Od prehliadky v r. 2001
až do r. 2009 nebol na kontrole na KPLaT, pričom z prepúšťacej správy z r. 2001, ktorú doložil sámnavrhovateľ jednoznačne vyplýva, že kontrola na KPLaT má byť zase o rok, preto neobstojí tvrdenie
navrhovateľa, že o tom nevedel, že mal byť predvolaný a pod. Z prepúšťacej správy z r. 2009 vyplýva
(a navrhovateľ napriek tvrdeniam o opaku tento nepreukázal), že trvale neužíva žiadne lieky, ani od

psychiatra, liekom i návštevám lekára sa vyhýba, ktorú skutočnosť uviedol, aj vo svojom odbornom
vyjadrení P.. Q.. H. O. a ktorá nedostatočná adherencia (až odmietavý postoj k medikamentóznej
liečbe) navrhovateľa k odporúčanej terapii psychofarmakami, ako i viacročná absencia na KPLaT
(nemajú informácie o návštevách psychiatra mimo KPLaT) mohli čiastočne negatívne ovplyvniť vývoj
základného ochorenia v zmysle psychickej poruchy. V rozpore s tvrdením navrhovateľa a svedkov

o tom, že nefajčí v prepúšťacej správe z r. 2009 vyznieva aj tvrdenie o tom, že navrhovateľ fajčí
11 cigariet denne cca 20 rokov. S tvrdením navrhovateľa o tom, že údaje v prepúšťacej správe
nemôžu byť v konaní určujúce, pretože nie je zrejmé kto ich zapísal, za akých okolností a na základe
čoho, sa súd nemôže stotožniť z dôvodu, že je zrejmé, za akým účelom bola táto prepúšťacia
správa vypracovaná, kým a vychádza z údajov poskytnutých samotným navrhovateľom, navyše táto
prepúšťacia správa bola ako dôkaz predložená samotným navrhovateľom. K tomu, aby súd mohol

priznať nárok navrhovateľovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné, aby boli
preukázané pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania, to je také, ktoré tu neboli v čase
keď navrhovateľovi bolo priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v r. 1996. Tieto by
však mali byť v takom rozsahu, aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom odškodnenie musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žeikeďnavrhovateľtrpíchorobouzpovolaniaamátypickésymptómy,
ktoré spôsobuje otrava sírouhlíkom, súd u navrhovateľa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mu priznal nárok, ktorý si uplatnil (uplatňoval si až 100 násobok zo základu 300 bodov pri sume
30,- Sk za jeden bod, samozrejme ak vychádzame z posudku KPLaT z r. 2009) titulom zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia. Vychádzal pri tom z toho, že následky choroby z povolania pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenskýchúlohnebolitakými,akosanavrhovateľsnažilprezentovať.Svedčíotom,ajtáskutočnosť,
že od ukončenia pracovného pomeru u odporcu pracoval až do r. 2009 u viacerých zamestnávateľov.
Niektoré tvrdenia navrhovateľa vyvracajú výpovede svedkov a to družky a tiež syna a priateľa (najmä

to o jeho izolovanosti, prežívaní, nezáujmu o dianie v okolí, strate priateľov atď.). Za zhoršenie jeho
zdravotného stavu, ktorý súvisí s chorobou z povolania môže tiež i to, že sa pravidelne nedostavoval
na kontroly na KPLaT, odmietal medikamentóznu liečbu, keď rozsah tohto ovplyvnenia nie je možné
presne určiť.

Na základe vyššie uvedeného je potom súd toho názoru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto

rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od povinností zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
(§ 4 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov), a odporca bol v
konaní úspešný, súd o povinnosti zaplatiť súdny poplatok nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.