Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310010227
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1310010227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom v trestnej veci proti

obžalovanému D. R., pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr.
zákona účinného do 31.08.2002, trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona účinného
do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. R.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - C., U. K. Č.. XX

sa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku

pre skutok, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe

že

1.obv. D. R. po tom, čo sa poškodená E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. Č. XX, súdny exekútor
D.. D. M., nar. XX.XX.XXXX a súdny znalec z odboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľnosti
O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, dňa 26.04.2002 v čase okolo 10.00 hod. osobne dostavili pred
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Bratislave, mestskej časti Devín, na ulici U. číslo XX, ktorej podielovou

spoluvlastníčkou bola v tom čase podľa listu vlastníctva číslo XXXX s výškou podielu v 1 - vine
poškodená E. G., za účelom vykonania obhliadky predmetnej nehnuteľnosti, sa im z okna na prvom
poschodí kaštieľa začal verbálne vyhrážať tým spôsobom, že ak sa dotknú jeho majetku, tak ich zničí,
postrieľa, na čo poškodená E. G. s ostatnými tam prítomnými osobami v obave o svoj život a zdravie
od vstupu na pozemok upustila,

2.obv. D. R. po tom, čo sa poškodená E. G. za asistencie pracovníkov Súkromnej bezpečnostnej služby
J. full J. s. r. o., so sídlom Bratislava, ulica C. číslo XX, pracovníka kľúčovej služby J., za prítomnosti
D.. D. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho klienta E. Š., nar. XX.XX.XXXX a účasti znalca z odboru stavebníctva

O.. O. O.,

dňa 30.04.2002 v čase okolo 10.00 hod. osobne dostavili pred nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
Bratislave, v mestskej časti Devín, U. K. Č. XX, ktorej podielovým spoluvlastníkom s výškou podielu v
1 bola v tom čase podľa listu vlastníctva č. XXXX poškodená E. G., sa im z okna na prízemí kaštieľa
začal verbálne vyhrážať, že ak ktokoľvek z nich prekročí hranice jeho pozemku, použije strelnú zbraň a
fyzicky zlikviduje aj maloletého syna poškodenej D. P.., nar. XX.XX.XXXX, pričom pri týchto verbálnych
vyhrážkach mal za opaskom nohavíc na viditeľnom miesta zasunutú doposiaľ nestotožnenú krátkustrelnú zbraň, ktorú následne aj namieril na poškodenú E. G. a tam prítomné osoby, na čo poškodená s
ostanými tam prítomnými osobami v obave o svoj život a zdravie od vstupu na pozemok upustila,

3.obv. D. R. po tom, čo sa poškodená E. G., v tom čase podľa listu vlastníctva č. XXXX podielová

spoluvlastníčka v 1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, mestskej časti Devín, na U. K. Č.. XX,
za asistencie pracovníkov Súkromnej bezpečnostnej služby J. full J. s. r. o. so sídlom Bratislava, C. K.
Č.. XX a pracovníka kľúčovej služby J. a D.. D. I. spoločne s klientom E. Š. dňa 06.05.2002 osobne
dostavili pred nehnuteľnosť v Bratislave, v mestskej časti Devín, na U. K. Č.. XX, sa im opätovne začal
z okna na prízemí kaštieľa vyhrážať, mieriac na nich doposiaľ nestotožnenou zbraňou, že ak vstúpia na

jeho pozemok, tak ich postrieľa, čo v poškodenej E. G. vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

- sa inému vyhrážal usmrtením a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu,

č í m m a l s p á c h a ť

- trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zákona účinného do

31.08.2002

oslobodzuje

pretože nebolo dokázané, že sa tieto skutky stali.

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku

pre skutok, ktorý mal spáchať obžalovaný na tom skutkovom základe

že

4. obv. D. R. v presne nezistenom čase dňa 02.05.2002 zaslal list adresovaný do rúk H.. D.. D. J. z
Prezídia policajného zboru SR v Bratislave na Račianskej ulici číslo 45, v ktorom lživo obvinil D.. D. I. z
trestného činu vydierania, ktorého sa mal dopustiť dňa 29.04.2002 v Bratislave na U. K. Č.. XX,

t e d a

- iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie

č í m m a l s p á c h a ť- trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005

oslobodzuje

pretože tento skutok nie je trestným činom

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej E. G., Ľ. D., prečítaním
nároku na náhradu škody uplatnený zo strany poškodených D. I. a E. Š., výsluchom obžalovaného D.
R., výsluchom svedkov E. G., Ľ. D., D.. D. I., D.. D. M.W., D. P., D. B., E. Z., Z. S., D.. I. Š., O.. O. O.,
H. F., H. R. J. W. H. P. I. Q. E. Š., P. E., E. B., E. S., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
zadokumentovanými v spisovom materiály i s celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, že intervenujúci prokurátor ani obžalovaný nemali záujem
konať o dohode o vine a treste.

Poškodená E. G. na hlavnom pojednávaní po procesnom poučení o nároku na náhradu škody uviedla,
že žiadnu škodu voči obžalovanému neuplatňuje.

Poškodený Ľ. D. po procesnom poučení o nároku na náhradu škody uviedol, že nakoľko mu žiadna

škoda nevznikla, žiadnu škodu ani nebude uplatňovať.

Vzhľadom ku skutočnosti, že na hlavné pojednávanie, v ktorom súd započal s pojednávaním predmetnej
veci sa nedostavili poškodený E.F. Š. a D.. D. I. súd procesným postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku
prečítal nároky na náhradu škody, ktoré uplatňovali títo poškodení v prípravnom konaní.

Poškodený E. Š. v prípravnom konaní uviedol, že žiadnu škodu neuplatňuje.

Poškodený D.. D. I. v prípravnom konaní uviedol, že žiadnu škodu neuplatňuje.

Obžalovaný D. R. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a potom čo mu samosudca umožnil
učiniť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný vo všetkých bodoch obžaloby.

Ku škode obžalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že ani jeden z poškodených škodu neuplatnil nemá

čo k tomu uviesť.

Ku skutkom obžalovaný vypovedal, že pokiaľ ide o skutky v bode 1 - 3 obžaloby, obžalovaný ohľadne
rozhodujúcich skutkových okolností vypovedal zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní.

Čo sa týka skutkov v bode 1 až 3 obžaloby, obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne
ako v prípravnom konaní, kde vypovedal, že nikdy sa nikomu nevyhrážal spôsobom akým sa popisuje v

obžalobe a ani nikoho neohrozoval strelnou zbraňou. Naopak ohrozený sa cítil on, pretože vo všetkých
skutkoch, ktoré sa popisujú žiadal o ochranu legálnym spôsobom a to tým, že privolal na miesto políciu,
pričom v čase, keď k týmto skutkom došlo bol doma sám so ženou a neskôr sa dostavil na miesto aj
jeho právny zástupca D.. Š.. Všetkých prítomných upozorňoval na to, že má doklady zo súdu, ktorédeklarujú, že on je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, že so svojou sestrou (poškodenou E. G.) je v
súdnom spore o podielové spoluvlastníctvo. V tom čase kedy malo ku skutkom dôjsť bolo Okresným
súdom Bratislava IV vydané predbežné opatrenie na základe podanej žaloby v občiansko-právnom

konaní, pričom predbežné opatrenie zakazovalo odporkyni t. j. poškodenej E. G. nakladať akýmkoľvek
spôsobom s nehnuteľnosťou, čo všetkým prítomným neustále uvádzal a prehlasoval, že v danom spore
bude rozhodovať súd a on bude súdne rozhodnutie o vlastníctve v plnom rozsahu rešpektovať. Je
pravdou, že je vlastníkom strelných zbraní a legálnym držiteľom, pričom v danom momente pri sebe
zbraň nemal, na nikoho zbraňou nemieril a ani sa nikomu nevyhrážal. To, že postupoval zákonným

spôsobom a bránil svoj majetok legálnou cestou pred súdom je evidentné, že mal pravdu, pretože
na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto čase už právoplatné je výlučným vlastníkom danej
nehnuteľnosti on, o čom svedčia rozhodnutia jak Okresného súdu Bratislava IV tak aj rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava.

Čo sa týka poškodenej E. G. a vyplatenia jej podielu na nehnuteľnosti, obžalovaný uviedol, že bola
uzavretá riadna písomná zmluva dňa 11.11.1992, ktorá bola overená aj notárom, pričom polovicu sumy

z úradne ocenenej hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vyplatil pred podpisom zmluvy
poškodenej. Problém nastal len v tom, že jeho vtedajšia advokátka nedopatrením nezavkladovala túto
zmluvu do katastra a to z dôvodu, že v roku 1992 došlo k prechodu ČSFR na Slovenskú republiku.

K samotnému priebehu skutkov v bodoch 1 až 3 obžaloby, obžalovaný na ďalšie dotazy uviedol, že
políciu zásadne vždy volal on resp. jeho manželka a to aj niekoľkokrát za sebou, pričom pracovníci SBS -

ky, ktorí prišli na miesto spolu s poškodenou a ďalšími osobami boli ozbrojení a vystrojení ako zásahová
jednotka policajného zboru, oblečení v čiernom, podaktorí mali na hlavách kukly taktické vesty, nože,
brokovnice - pumpy, akurát, že nemali označenie polícia. Balkón jeho rodinného domu je situovaný
tak, že od vstupnej bránky nie je možné vidieť do okna, t. j. na prvé poschodie a pokiaľ by bol vonku
na balkóne osoba, ktorá by bola pri bránke mohla vidieť tak maximálne hlavu a plecia. Vzhľadom na

niekoľkonásobnú presilu zo strany SBS - károv, ktorí držali v rukách pušky - brokovnice ku konfrontácii
so zbraňami nedošlo, pretože bol v slabšej pozícii, oni boli v niekoľkonásobnej prevahe. Pokiaľ by došlo
k použitiu zbraní určite by bol mŕtvy on a z tohto mal aj obavy o svoj život a majetok. Zbrane v danom
čase, ktoré vlastnil mal pozamykané v trezore, pretože predpoklad, kebyže tieto osoby, ktoré sa k nemu
dobýjali vtrhli k nemu do vnútra by sa mohli zmocniť jeho cenností a aj zbraní z trezora, preto mal kľúče

od trezora dobre schované.

V prípravnom konaní (vo vzťahu k bodu 4 obžaloby) obžalovaný vypovedal, že celý spor prebieha
vďaka tomu, že od svojej sestry E. R. pred tým P. t. č. G. vznikol z dôvodu, že od nej odkúpil
polovicu nehnuteľností, ktorá im bola vrátená v reštitúcii a následne túto nehnuteľnosť on sám celú
zrekonštruoval. Potom čo jeho sestra už s druhým manželom pánom G. pri stretnutí mu povedala, že

ešte raz chce zaplatiť za dom a požadovala, aby ešte jej prikúpil aj trojizbový byt, aby v ňom začala nový
život, jej povedal, že predsa jej už raz zaplatil a už sú medzi sebou vyrovnaný. Na to mu poškodená E. G.
povedala, že ak jej nedá peniaze je v spojení s osobami, a to D. I., T. I. Č.Á. a tí mu potom vysvetlia ako
to s ním bude a nech sa chystá, že mu pošle vianočný darček. Následne poškodená uzavrela fiktívne
zmluvy podľa, ktorých si mala požičať od E. Š. 10 mil. Sk a od pána C. 5 mil. Sk, pričom tieto zmluvy boli

podpísané u notára. Na podklade týchto zmlúv chcel potom bývalý exekútor pán D.. M. viesť exekúciu
na jeho dom, ktorý sa nachádza na U. XX, T..

V súvislosti so sporom o vlastníctvo k nehnuteľnosti podal na Okresný súd Bratislava IV návrh na
určenie vlastníctva, ktorého súčasťou bola aj žiadosť o vydanie predbežného opatrenia a bolo týmto
súdom vydané predbežné opatrenie podľa, ktorého bolo poškodenej E. G. zakázané nakladať s

nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom sporu. Túto skutočnosť oznámil aj exekútorovi D.. M. a aj
exekútorskej komore, pričom napriek tomuto exekútor M. dňa 26.04.2002 prišiel s tlupou podozrivých
ľudí, ktorých chceli exekuovať jeho majetok, ktorých však dnu nepustil a dochádzalo k výmene názorov,
pričom celá skupina ľudí, ktorá prišla sa potom vzdialila s tým, že mu povedali, že sa ešte vrátia a že
mu ukážu, vyhrážali sa mu únosom jeho dcéry, zabitím a hovorili, že aj tak sa zmocnia jeho majetku.

Následne dňa 28.04.2002 o 20.30 hod. mu zazvonil na bránu nejaký človek s tým, že pokiaľ mu nedá
peniaze, tak mu bude unesená dcéra, zlikvidujú aj jeho rodinu. Ďalší útok nastal dňa 29.04.2002, keďmu telefonovala manželka, že opätovne sú pred jeho bránou nejakí ľudia a keď prišiel domov videl, že
je tam jeho sestra t. j. poškodená E. G.. Spolu s ňou tam bolo asi desať ďalších ľudí a to D.. I., kľúčová
služba J. a silná SBS - ka, ktorú si objednala poškodená. Žiadali, aby ich vpustil do svojho domu, že si

ho chcú odfotiť, keďže jeho sestra - poškodená je ešte stále vlastníčkou domu. On so svojím právnym
zástupcom im vysvetlil, že je to nezákonné, pričom následne uvedené osoby žiadali od neho 10 mil. Sk
a ak im ich nedá, tak ho vyhodia z domu. Vysvetľoval prítomným, že na liste vlastníctva je plomba a že
sú aj existujúce rozhodnutia súdu, ktoré to preukazujú, na čo mu bolo povedané, že ich to nezajíma.
On reagoval tak, že hneď privolal políciu, pričom tá sa na miesto dostavila a konštatovala, že na mieste

nie je páchané násilie a odišla preč. Pri odchode sa mu D.. I. smial a uvádzal mu, že či nepochopil
prečo mal včera doma návštevu, že oni idú svojou cestou a aj tak dosiahnu čo chcú. Vzhľadom na to, že
incident pokračoval ďalej jednalo sa o obrovské psychické vypätie ako jeho vlastné tak i pre jeho rodinu,
opätovneprivolalpolíciu,pričompolíciipredložilvšetkyrelevantnédokladyktomuakoajprebiehajúcemu
súdnemu sporu, pričom polícia opätovne z miesta odišla, na čo mu D.. I. povedal, že policajti mu nevadia,
že oni sa ešte vrátia a budú postupovať tvrdšie. Na základe týchto skutočností podal trestné oznámenie,

ktoré adresoval bývalému viceprezidentovi PZ J. ako aj bývalému generálnemu prokurátorovi, kde v
týchto oznámeniach uvádzal iba pravdu, nikoho lživo neobvinil a vo všetkých prípadoch, keď privolal
políciu tak výsledkom bolo to, že bola jeho sestra aj s osobami, ktoré ju odprevádzali vykázané z jeho
nehnuteľnosti, pričom podľa svojho vedomia postupoval vždy zákonne s cieľom chrániť svoj majetok a
rodinu, pričom vždy sa dožadoval aj ochrany zo strany polície. To, že postupoval zákonne a bol v práve

dokumentuje aj výsledok dlhoročného súdneho sporu, kde Okresný súd Bratislava IV, pod číslom 4C
68/2001 rozhodol vo veci vlastníctva spornej nehnuteľnosti v jeho prospech.

Svedkyňa E. G. na hlavom pojednávaní po riadnom procesom poučení vypovedala, že má príbuzenský
pomer voči obžalovanému, je to jej brat, pričom následne vzhľadom pre blízky príbuzenský pomer k
obžalovanému odmietla vypovedať. Následne súd proseným postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku

prečítal výpoveď svedkyni E. G. z prípravného konania, nakoľko tu bola riadne vypočutá aj procesne
poučená o možnosti odmietnuť vypovedať pre príbuzenský vzťah k obvinenému, pričom v danom
prípade toto právo nevyužila.

Vo výpovedi v prípravnom konaní svedkyňa E. G. vypovedala, že sa pridržiava svojich výpovedi, ktoré
učinila pred vyšetrovateľom v predchádzajúcom priebehu, pričom k veci nechce nič viac uviesť, chce už

mať pokoj a chce, aby vec bola skončená.

Čo sa týka predchádzajúcej výpovede svedkyne E. G., ktorú učinila dňa 01.02.2005, ktorú vo svojej
výpovedi zo dňa 28.03.2008 poukazovala súd uvádza, že táto výpoveď nie je procesne spôsobilá
a nie je možné na ňu prihliadať, nakoľko bola učinená ešte pred samotným vznesením obvinenia
obžalovanému a teda je nepoužiteľná. Taktiež nie je možné, aby sa použila takáto výpoveď a bola

„procesne konvalidovaná“ tým, že svedok poukáže na obsah svojej výpovede, ktorá je však procesne
nespôsobilá. Je totiž nutné, aby svedok opätovne, spontánne po riadnom procesnom poučení vypovedal
a nemôže sa odvolávať na svoju predchádzajúcu procesne nespôsobilú výpoveď.

Svedok Ľ. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol majiteľom súkromnej bezpečnostnej služby,
ktorú si najala poškodená E. G. prostredníctvom svojho obhajcu D.. I.. Malo ísť o to, že mali asistovať pri

úkone, ktorý mal prebiehať na nehnuteľnosti v dome na U. XX, Bratislava, C.. Išlo o spor, ktorý sa viedol
medzi už spomínanou E. G. a tu obžalovaným ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to,
že zákon umožňoval asistovať pri takomto úkone zabezpečil aj profesionálneho pracovníka z kľúčovej
služby Scherlock s tým, že potom sa dostavili pred uvedenú nehnuteľnosť, kde mal úkon prebiehať.
V ostatnom čo sa dialo sa plne pridŕža svojej výpovede z prípravného konania, kde popísal všetky

skutočnosti.

Následne súd procesným postupom prečítal výpoveď svedka Ľ. D. z prípravného konania, ktorý
vypovedal, že v roku 2002 bola ich SBS - ka J. M. J., ktorej bol generálnym manažérom oslovený E.
R., že má problémy so svojím bratom a uzavreli s ňou mandátnu zmluvu za účelom asistencie vstupu
do nehnuteľnosti, ktorý sa nachádzala v obci C.. Po príchode na miesto mali so sebou aj zámočnícku

firmu J., ktorý v prípade potreby mala od vŕtať resp. otvoriť vstupné dvere do nehnuteľnosti. Po výzvepánovi R., ktorý sa nachádzal vo vnútri v nehnuteľnosti, aby vpustil svoju sestru do vnútra za účelom
zobratia si svojich vecí reagoval podráždene a arogantne a komunikoval s nimi len cez okno na prvom
poschodí za asistencie ďalšej osoby, ktorá sa prezentovala ako jeho právny zástupca. Vysvetľovali,

že na jeho nehnuteľnosti nemajú čo robiť a ani nemajú právo tam vstupovať a to ani jeho sestra. V
prípade, keď vstúpia na pozemok použije zbraň, ktorú mal zastrčenú za nohavicami, ktorú bolo jasne a
zreteľne vidno. Následne sa na miesto dostavila aj hliadka mestskej polície, štátnej polície a pracovníci
kriminálnej polície OR PZ Bratislava IV. Hliadka štátnej polície došla za zavolanie pána R.. Potom čo
pracovník zámočníckej firmy otvoril vstupnú bránku na pozemok, pričom hliadka, ktorá sa dostavila im

kontrolovala doklady, zmluvy, pričom dvojčlenná hliadka polície sa postavila ku vstupným dverám do
nehnuteľnosti a keďže nechceli vyvolať konflikt so štátnou políciou žiadali, aby polícia vyzvala pána R.
nech ide dolu. Následne potom za danej situácii upustili od ďalšieho konania aj na podnet pracovníkov
polície a išli na príslušné policajné oddelenie podať vysvetlenie. Následne boli políciou prepustení. V
tejto výpovedi svedok na doplňujúce otázky vyšetrovateľa uviedol, že pán R. im z okna uvádzal: „keď
vstúpite na pozemok, tak uvidíte“, z čoho nadobudli presvedčenie, že ich postrieľa, pretože mal u seba

pištoľ raž 9 mm, ktorú mal neustále zastrčenú za pásom, čo bolo zreteľne vidieť, keďže mal bielu košeľu,
ale zbraň nevyťahoval. Oni t. j. on a jeho SBS - ka zasahovali pred danou nehnuteľnosťou iba jedenkrát,
pričom zamestnanci SBS - ky boli ozbrojení, dvaja, traja z nich mali u seba legálne držané krátke guľové
zbrane, pištole, pričom celkovo tam mal asi 6 - 8 zamestnancov SBS - ky. Ku vstupu na pozemok a do
nehnuteľnosti pána R. ich neoprávňovalo nič, avšak ich požiadala o asistenciu pani R., ktorej asistovali

a zabezpečovali jej ochranu. Pani R. sa dožadovala vstupu.

Svedok Ľ. D. zotrval vo svojej výpovedi z prípravného konania, pričom uviedol, že v danom čase
poškodená E. R., t. č. G. predpokladá čo si však už presne nepamätá, že sa prezentovala listom
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, kde bola spoluvlastníčkou. Okolnosť existencie uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV, ktoré zakazovalo E. R. t. j. G. vykonávať akékoľvek úkony a to aj tie, ktoré

bysmerovalikvydraženiunehnuteľnostiresp.nakladaniaspredmetnounehnuteľnosťousvedokuviedol,
že si to presne nepamätá, ale myslí si, že niečo takéto sa tam spomínalo, čo je však už osem rokov
dozadu a úkony, ktorý sa tam realizoval mal smerovať k tomu, že sa mala nehnuteľnosť oceniť a nešlo o
žiadnu exekúciu ani nič podobné. Ocenenia nehnuteľnosti sa domáhala ich klienta t. j. poškodená E. R.
- G.Č.. Čo sa týka zbrane obžalovaný mal zastrčenú zbraň za opaskom v prednej časti v úrovni brucha.

V žiadnom prípade zbraň nebola v podpažnom púzdre.

Svedok D.. D. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase kedy malo dôjsť ku skutku sa v dvoch
prípadoch zúčastnil konania ohľadom obhliadky a ocenenia nehnuteľnosti, ktorá sa mala nachádzať
na C., v ktorej býval obžalovaný. On zastupoval svojho klienta pána E. Š., pričom bol k tomuto úkonu
prizvaný, buď z jeho strany alebo zo strany exekútora, ktorý vykonával exekúciu na E. R., ktorá mala

byť spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. V prvom prípade sa prakticky nič neudialo, pretože
obžalovaný nechcel nikoho pustiť do vnútra za plot rodinného domu, pretože sa vyhrážal, že kto
prekročí jeho plot tak toho zastrelí. Následne sa konala druhá obhliadka po určitom čase, kde bola
prítomná aj bezpečnostná služba, kľúčová služba atď. Kľúčová služba odvŕtala zámok na vstupnej
bránke, aby sa dostali ku dverám do domu, kde malo pokračovať odvŕtanie zámku, aby sa dostali k

nehnuteľnosti. K tomuto však už neprišlo, pretože v danom prípade stále medzi obžalovaným a jeho
ľuďmi a bezpečnostnou službou, ktorí boli tiež ozbrojení, ktorí vytiahli zbrane, keď videli, že obžalovaný
so svojimi ľuďmi sú ozbrojení. On stál v strede v palubnej čiare spolu s exekútorom, znalcom, kľúčovou
službou a pani R.. V obhliadke sa nepokračovalo, pretože kľúčová služba utiekla a ani sa tiež rozhodli
odísť, keďže nechceli dôjsť k ujme a na miesto sa dostavila aj policajná hliadka a pracovníci OR PZ

Bratislava IV, pričom títo dali pokyn hliadke, aby sa v úkone nepokračovalo a aby opustili nehnuteľnosť,
čo sa aj stalo. Svedok na ďalšie otázky vypovedal, že videl zbraň v rukách obžalovaného a ešte ďalších
dvoch mužov, ktorí ustupovali smerom do domu, potom čo bol odvŕtaný zámok na vstupnej bráne
plotu. Čo sa týka existencie predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava IV, ktoré
zakazovalo pani E. R. akýmkoľvek spôsobom zasahovať do nehnuteľnosti resp. s ňou disponovať ako

aj skutočnosť či mal vedomosť, že obžalovaný bol v súdnom spore s pani E. R. svedok uviedol, že
mal vedomosť o tom, že obžalovaný je v súdnom spore s pani poškodenou E. R.Á. a nepamätá si na
to, že by pri tých úkonoch, pri ktorých bol prítomný na nehnuteľnosti sa pán R. ohradzoval existujúcim
predbežným opatrením aj keď je pravda, že neskôr sa mu predbežné opatrenie súdu do rúk dostalo a
mal možnosť ho vidieť, vie že išlo o zákaz nakladania nehnuteľnosťou, pričom na presné znenie si už

nepamätá. Exekúcia sa viedla proti E. R. zo strany pána Š.Q. pre pôžičku v rádovo niekoľkých miliónovslovenských korún, ktoré poskytol pani R.. Na ďalšie otázky svedok vypovedal, že nemal vedomosť o
existencii rozhodnutia, ktoré sa týkalo odkladu exekúcie, ktoré exekučné konanie sa viedlo na Okresnom
súde Bratislava II a už si nespomína, že by E. R. ako advokát zastupoval na Okresnom súde Bratislava

IV v konaní o vydanie predbežného opatrenia. Čo sa týka notárskej zápisnice nespomína si, že by bol
prítomný pri jej spisovaní, ale notársku zápisnicu v ruke držal, v ktorej išlo o uznanie dlhu pani R. voči
pánovi Š. na sumu 10 mil. Sk.

Svedok D.. D. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako súdny exekútor. Spomína si, že
malo ísť o oceňovanie nehnuteľností, ktorá sa nachádzala v Devíne s tým, že dovnútra sa nedostali,

pričom potom odišli. Na ďalšie dotazy a otázky svedok vypovedal, že ako exekútor mal poverenie na
vykonanie exekúcie do súdu, kde v postavení povinného figurovala pani R., ktorá figurovala na LV ako
spoluvlastníčka nehnuteľnosti a mala sa oceniť tá polovica nehnuteľnosti pre účely exekúcie, keďže
jedným zo spôsobov exekúcie je aj predaj nehnuteľnosti. S odstupom času si už nepamätá kto figuroval
na strane oprávneného. Čo sa týka obžalovaného v danom čase, keď sa nachádzal pri nehnuteľnosti
ho ani nevidel. Zazvonil na elektrického vrátnika, kde mu mužský hlas oznámil, že pán R. nie je doma

a preto ich do nehnuteľnosti nevpustí. Žiadne vyhrážky ani hrozby zbraňou tam od nikoho neodzneli.
On osobne sa zúčastnil úkonu oceňovania na predmete nehnuteľnosti iba jedenkrát, pričom si spomína,
že v tom čase sa na mieste nachádzala aj policajná hliadka. Nachádzal sa tam D.. I. ako právny
zástupca oprávneného, bol tam znalec na oceňovanie nehnuteľnosti, ďalšie osoby si už nespomína,
že by tam mali byť, pričom vzhľadom k tomu, že sa dovnútra nedostali, uviedol, že určí nový termín

na oceňovanie. Následne nastúpil do svojho motorového vozidla, na ktorom prišiel a z miesta odišiel.
Celý úkon mohol trvať cca 15 minút, predpokladal, že následne aj ostatné osoby za ním odišli. Ďalšieho
termínu oceňovania sa nezúčastnil, pričom si spomína, že pribral aj iného znalca na oceňovanie, ale súd
povolil odklad exekúcie, takže ďalší termín oceňovania sa ani nekonal. S obžalovaným nikdy neprišiel
do kontaktu.

Svedok D. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa zúčastnil úkonu ocenenia nehnuteľnosti v
Bratislave v C. ako zamestnanec bezpečnostnej služby, pričom vie, že tam bol s jednou pani. Okrem
neho, tam boli ďalší jeho kolegovia a to najmenej traja z bezpečnostnej služby. Vie, že tam bol aj pán,
ktorý bol z kľúčovej služby J., pričom si už nespomína, či na pozemok rodinného domu sa dostali tým
spôsobom, že by došlo k odvŕtaniu zámkov kľúčovou službou alebo boli dvere otvorené. Dostali sa na

pozemok, ale ďalej sa už potom nedostali a vie že po určitom čase odišli. To, že by malo dôjsť k nejakým
vyhrážkam resp. hrozbami k použitiu zbrane na takúto situáciu si nepamätá. Vie, že na mieste sa z
počiatku polícia nenachádzala. On s kolegom odišiel si niečo zabezpečiť na jedlo, keďže tam boli už
dlhšiu dobu, ale keď sa vrátili na mieste bola polícia aj televízia. Čo sa týka obžalovaného, toho vôbec
nevidel. Na pozemok nehnuteľnosti vstúpil z toho dôvodu, že dostal pokyn od svojho zamestnávateľa

pána D., lebo robili doprovod jednej pani, ktorá bola ich klientkou.

Vzhľadom ku skutočnosti, že vo výpovedi svedka, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi,
ktorú učinil v prípravnom konaní sa vyskytli rozpory, súd procesným postupom prečítal výpoveď
svedka D. P. z prípravného konania, pričom následne bol svedok dotazovaný k rozporom vo svojich
výpovediach.

Na dotaz, aby svedok uviedol či skutočnosti, ktoré popisoval vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a
to, že došlo ku komunikácii s neznámym mužským hlasom, ktorý sa vyhrážal použitím zbrane a či tieto
okolnosti sa zakladajú na pravde, svedok uviedol, že áno. Jeho výpoveď z prípravného konania súhlasí.
Vtedy si okolnosti asi lepšie pamätal. Pani, ktorej robil doprovod sa nachádzala v jeho tesnej blízkosti
maximálne pol metra od neho. Čo sa týka obžalovaného tohto pred tým nikdy nevidel ani nepoznal. Čo

sa týka zamestnancov SBS na mieste je možné, že tam bolo viacero SBS - károv ako pôvodne vo svojej
výpovedi v hlavnom pojednávaní uviedol. Kto volal na miesto hliadku polície to nevie. Obžalovaného
v danom čase na mieste vôbec nevidel a teda ani nevidel, že by sa mal on vyhrážať resp. niekoho
ohrozovať zbraňou.

Svedok D. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred ôsmimi alebo deviatimi rokmi pracoval v

spoločnosti SBS J. M. J., pričom ako člen zásahovej jednotky tejto spoločnosti asistoval v roku 2002pri nehnuteľnosti v Devíne, pričom však bližšie okolnosti tohto zásahu si nepamätá, pretože takýchto
zásahov mali oveľa viac. Následne na to súd procesným postupom prečítal výpoveď D. B. z prípravného
konania.

Svedok D. B. v prípravnom konaní vypovedal (výpoveď zo dňa 12.02.2008), že sa plne pridržiava svojej
predchádzajúcej výpovede, ktorú učinil dňa 21.11.2005, ktorá však bola pred vznesením obvinenia,
obvinenému D. R., ktorú vo vzťahu k danému skutku bolo vznesené až dňa 09.05.2007 a teda táto
výpoveď, ktorá bola učinená pred vznesením obvinenia je irelevantná a nie je možné ju konvalidovať s
tým, že svedok poukáže na svoju predchádzajúcu nezákonnú výpoveď. Vo výpovedi dňa 12.02.2008

svedok D. B. spontánne vypovedal, že sa už nepamätá na to kedy to bolo, pričom ako člen zásahovej
jednotky SBS J. M. J. zasahoval v mestskej časti C., kde bol vyslaný svojím nariadeným. Vie, že boli pri
nejakom dome, ale nič bližšie k veci uviesť nevie. Vie, že na takomto zásahu pri danej nehnuteľnosti bol
iba raz, pričom osoby E. G. R. ani D. R. mu nič nehovoria, tieto osoby nepozná.

Svedok E. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spoločnosti SBS M. J. už nepracuje asi osem
rokov, pričom je pravda, že ako pracovník uvedenej SBS - ky sa zúčastnil na zásahu v obci C., pričom

sa malo jednať o vstup na pozemok k nejakej nehnuteľnosti. S odstupom času si už bližšie okolnosti
nepamätá.

Svedok E. Z. bol v prípravnom konaní vypočutý dňa 18.01.2007, pričom však táto výpoveď nie je pre
potreby trestného stíhania použiteľná a je irelevantná, nakoľko bola učinená pred vznesením obvinenia
samotnému obžalovanému D. R..

Svedok Z. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od januára 2011 už nepracuje vo firme J., pričom
ku skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 06.05.2002 si pamätá len veľmi slabo a to, že bol privolaný pred
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádzala v C.. Kto ho však zavolal resp. kto si objednával jeho služby si taktiež
nepamätá, ani nevie či na mieste otváral nejaké zámky, ale vie, že na mieste bola väčšia skupiny ľudí,
boli tam ochrankári, SBS - ka, polícia, ale presné údaje si s odstupom času už nepamätá.

Na otázky, ktoré boli svedkovi kladené, svedok uviedol, že pokiaľ by sa mu niekto vyhrážal zbraňou
alebo ho niekto zbraňou ohrozoval určite by si to bol pamätal keby k takémuto niečomu došlo. Vôbec
si nespomína na to, že by bol s obžalovaným komunikoval. Nespomína si na skutočnosť, že by
objednávateľka pani R. alebo jej právny zástupca uvádzali skutočnosť, že výkon exekúcie bol na základe
rozhodnutia súdu odložený, pričom on ako pracovník kľúčovej služby pred tým než otvorí zámky je

potrebné, aby objednávateľ legálnym spôsobom preukázal svoj záujem, pričom zvyčajne aj on sám
zvykol volať políciu, aby bol krytí, že sa nedopustil protiprávneho konania . V danom prípade však vie,
že bola na mieste prítomná aj polícia.

Svedok D.. I. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, keďže bol jeho právnym
zástupcom v občiansko-právnom spore, ktorý sa viedol o vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti

na U. K. T. - C. s pani E. R.. Presný dátum si nespomína, mohlo to byť cca v roku 2002 medzi 09.00
- 10.00 hodinou mu volal obžalovaný s tým, že pred bránou jeho nehnuteľnosti sú nejakí ľudia, ktorí
sa mu dobíjajú do vnútra domu. Následne na to prišiel k pánovi R. s určitým oneskorením po tomto
telefonáte, tento ho vpustil do domu bočným vchodom, pričom v čase jeho príchodu videl pred hlavnou
bránou do domu stáť skupinu asi 4 SBS - károv, o ktorých predpokladal, že patria nejakej SBS službe

podľa výzoru a oblečenia. Vie akurát od pána R., že on bol ochotný vpustiť na pozemok a dovnútra iba
svoju sestru pani E. R., pričom aj on osobne potom prišiel k bránke a pýtal sa či je tam prítomná pani
R., že s ňou je ochotný v tom čase jeho klient t. j. obžalovaný sa ochotný baviť, ale ona tam už v tom
čase nebola a odišla preč. Potom v určitej časovej tolerancii prišli na miesto aj policajti štátnej polície,
ktorí boli privolaní. Tí sa potom postavili pred bránku, ktorá vedie na pozemok, následne potom sa už

nič nedialo. On osobne nikoho na pozemku nevidel. Na to či padli nejaké vyhrážky z ktorejkoľvek strany
uviedol, že nič také nepočul, že by bol niekto sa niekomu vyhrážal, poťažne že by hrozil použitím strelnej
zbrane. Má za to, že celý tento incident bol v podstate motivovaný prebiehajúcim občiansko- právnym
konaním, ktoré už spomínal v úvode svojej výpovede. Svedok dodal, že na vstupnej bránke na pozemokbolo evidentne vidieť, že bol zámok, ktorý tam bol vyvŕtaný. V čase, keď došiel k pánovi R. k svojmu
klientovi žiadnu strelnú zbraň u neho nevidel. Vie, že okrem pána R. sa v dome zdržovala jeho manželka
a ešte jeden pán, ktorého nepozná. Asi hodinu po incidente došiel na miesto redaktor TV Markíza aj s

kameramanom, pričom títo potom s ním robili nejaký rozhovor.

Svedok O.. O. O.Č. na hlavom pojednávaní vypovedal, že bol vedený ako znalec pre oceňovanie
nehnuteľností a riadne registrovaný v zozname znalcov a tlmočníkov vedeného Ministerstvom
spravodlivosti SR. Čo sa týka predmetnej veci môže uviesť, že bol kontaktovaný exekútorom D.. M. s
tým, že jeho úlohou bude oceniť v rámci exekučného konania nehnuteľnosť, ktorá sa mala nachádzať na

U. XX, T. - C.. V termíne, v ktorom určil exekútor sa dostavil k úkonu. Spomína si však, že k samotnému
oceneniu nedošlo, pretože nebola umožnená obhliadka samotnej nehnuteľnosti. Išlo o to, že keď prišiel
na miesto a kontaktoval sa s D.. M., čakal obďaleč vonku pred vstupnou bránkou na pozemok až bude
nehnuteľnosti sprístupnená, čo sa však nestalo a preto po určitom čase odišiel.

Na mieste bolo v danom čase viacero ľudí, bola tam prítomná aj SBS - ka. Došlo tam k nejakým slovným
potýčkam, kto na koho kričal to nevie. Bolo tam množstvo ľudí, bola tam mestská aj štátna polícia. Čo

sa týka samotného obžalovaného v druhom prípade, kedy bol pri nehnuteľnosti si myslí, že obžalovaný
videl vyjsť na balkón nehnuteľnosti, čo môže usúdiť iba podľa typu postavy, pretože v tom čase sa on
nachádzal vo vzdialenosti cca 150 metrov. Bolo to však už pri tom druhom prípade, keď prišiel oceňovať
nehnuteľnosti. V prvom prípade, keď sa tam nachádzal obžalovaného určite nevidel. To či obžalovaný
pri seba mal nejakú zbraň resp. či sa niekomu z prítomných vyhrážal k tomu sa vyjadriť nevie.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2002 - 2004 pracoval v súkromnej
bezpečnostnej službe J. M. J., pričom si spomína, že v danom čase bol v službe, ako člen výjazdovej
služby. Bol vyslaný na C. na U. K. s tým, že si ich ako firmu objednala jedna pani ako doprovod, meno tej
pani si už s odstupom času nepamätá. Vie, že došli k tej nehnuteľnosti, kde táto pani chcela niečo riešiť.
Matne si len spomína, že boli na dvore nejakého domu, kde malo dôjsť k hádke, ale o čo konkrétne išlo to

si už nepamätá. Spomína si ešte na to, že došla na miesto aj polícia. Potom boli aj predvolaní na políciu
a boli aj vypovedať. Čo sa týka obžalovaného tohto podľa výzoru nevie zaradiť, či sa tam v tom čase
nachádzal alebo nie. Nepamätá si, že by malo dôjsť k takej situácii, že pri hádke ktorej popisuje malo
dôjsť k vyhrážkam resp. k hrozbe použitia strelnej zbrane. Taktiež si nepamätá, že by na neho niekto
mieril zbraňou resp. že by ho niekto zbraňou ohrozoval. Na dotaz ako je možné, že vo svojej výpovedi v

prípravnom konaní dňa 13.06.2008 vypovedal, že keď vošli do dvora domu pán R. na nich kričal, že ak
pôjdu ďalej tak ich postrieľa a keď pokračovali ďalej k dverám tak na nich mieril „niečím“ čo vyzeralo ako
pištoľ a následne došli policajti, svedok uviedol, že je možné, že niečo také uviedol, ale momentálne si
s odstupom času na túto skutočnosť nepamätá.

Vzhľadomkuskutočnosti,žesanahlavnépojednávanienedostavilisvedkoviasúdprocesnýmpostupom

podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov z prípravného konania za výslovného súhlasu
obžalovaného i Okresnej prokuratúry Bratislava III a to nasledovne: E. Š., P. E., E. B., E. S..

Svedok E. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že presný dátum si už nespomína, ale v roku 2002 bol
s E. R.P. a jej advokátom, súdnym znalcom a inými osobami, ktoré nepoznal v mestskej časti C. pri
nehnuteľnosti, ktorá patrí pánovi R. a E. G. R.Á.. Na mieste sa nachádzal z toho dôvodu, že E. R. je

jeho dlžníkom a malo sa konať ohodnotenie majetku súdnym znalcom, pričom do vnútra nehnuteľnosti
sa nedostali, iba vošli na pozemok. H. R. nechcel otvoriť a vyhrážal sa, že kto vstúpi do vnútra tak toho
zastrelí. U pána R. však žiadnu zbraň nevidel. Pán R. tam mal viacej ľudí, pričom ich počet uviesť nevie.
Istý čas bol pán R. v okne na prvom poschodí, odkiaľ ho počul rozprávať a mal pocit, že videl siluety
postavy za dverami. Celé sa to skončilo tým, že prišla polícia, ktorá ich z pozemku vyviedla. Myslí si,

že so súdnym znalcom a E. G. bol pri nehnuteľnosti dvakrát. Prvýkrát si nespomína, že by sa im pán
R. vyhrážal.

Svedok P. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 2002 pracoval v SBS J. M. J., so sídlom na
C., T., pričom bol veliteľom zásahovej jednotky v rokoch 2001 - 2002. Z tejto spoločnosti odišiel v marci2003, pričom na zákrok, ktorý sa mal odohrávať v obci C. na uvedenú udalosť si vôbec nespomína pre
odstup času, pričom vie akurát, že tam boli niektorí jeho kolegovia a jeho šéf pán D.. Nepamätá sa ani
na to, že by malo dôjsť k nejakým vyhrážkam. Na uvedenej nehnuteľnosti v obci C. bol iba raz.

Svedok E. B. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 2002 pracoval ako člen zásahovej jednotky
spoločnosti Security M. J., od roku 2001 do roku 2004. Priemerne do mesiaca mali dvadsať až tridsať
zásahovasodstupomčasusinepamätánaudalosť,ktorásamalastaťnaC..Vie,žepritakomtozákroku
bol, ale čo sa tam odohralo a čo tam konkrétne robil už nevie. Vie, že na takomto zásahu bol iba raz.
Boli tam poslaní šéfom zásahovej jednotky pánom P. alebo pánom E., ktorí v tom čase boli jeho priamy

nadriadení. Osoby s menami E. G. - R. resp. D. R. mu nič nehovoria, takéto osoby nepozná a nie je s
nimi ani v príbuzenskom pomere.

Svedok E. S. v prípravnom konaní vypovedal, že ku skutku vydierania, ktoré malo byť spáchané dňa
26.04.2002 a 30.04.2002 a 06.05.2002 sa nevie vyjadriť, pretože o tom nemá žiadnu vedomosť ani
z počutia, lebo z PZ bol uvoľnený na vlastnú žiadosť ku dňu 31.05.2000 a opätovne bol prijatý k
policajnému zboru až 01.05.2002. Jeho kolegyňa P. I. bola prijatá PZ asi v mesiaci august 2002, pričom

jemu prvé vyšetrovacie spisy boli pridelené po dvoch týždňoch a prvý výjazd mal okolo 27.05.2002,
pričom s uvedenou kolegyňou boli prítomní na C. v mesiaci marec 2004, keď exekútor D.. J. so svojím
pracovníkom sa pokúšali vstúpiť na nehnuteľnosti na C. na U. K. za účelom ocenenia nehnuteľnosti,
ktorá mala podliehať exekúcii. V danom čase boli na mieste aj príslušníci OO PZ Karlová Ves, pričom
k vstupu exekútora za účelom ocenenia nedošlo, pretože na liste vlastníctva v časti C bolo vyznačené

predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava IV, ktoré zakazovalo nakladať s nehnuteľnosťou. Vie,
že následne na to bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktoré
vydávala jeho kolegyňa vyšetrovateľka P. I.. S kauzou R., kde pán R. figuroval ako poškodený sa stretol
koncom roku 2002 alebo 2003, kedy vydal uznesenie vo veci trestného činu podvodu, pričom prokurátor
toto uznesenie zrušil, lebo ho vydal ako vecne nepríslušný a vec bola potom odstúpená z dôvodu vecnej

príslušnosti na KR PZ Bratislava.

V predmetnej veci boli vypočutí aj ďalší svedkovia v rámci prípravného konania a to napríklad D. T., D..
I. J., E. E., R. P., O. P., E. Q., P. E.P., E. Š., D. C., H. P., pričom vo vzťahu k týmto výpovediam je nutné
uviesť, že tieto výpovede svedkov z prípravného konania sú právne irelevantné, nakoľko ich výpovede
boli učinené pred samotným vznesením obvinenia obvinenému, čím bolo porušené aj právo obvineného

na obhajobu. Z tohto dôvodu teda prečítanie takýchto výpovedí je nulitné, pretože tieto výpovede v rámci
trestného konania sú nepoužiteľné.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom, z ktorých ako dôležité
pre posúdenie a rozhodnutie vyhodnotil najmä: poverenie exekútora, exekučný príkaz, upovedomenie,

pribratie znalca, uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 13Co 37/2002, rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV, čk. 4C 68/2011, rozsudok Krajského súdu Bratislava, čk. 9Co 61/2007, výpis z
listu vlastníctva, zbrojný preukaz obžalovaného D. R., úradné záznamy, výpis z Obchodného registra
spoločnosti Security M. J., notársku zápisnicu, kúpno-predajnú zmluvu, rozsudok Okresného súdu
Bratislava II, čk. 20C 176/2003, uznesenie Krajského súdu Bratislava, čk. 7Co 9/2003, rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 4C 68/2001, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
Er 1219/01 zo dňa 12.07.2001, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, čk. 4C 68/2001 zo dňa
11.06.2001, notárska zápisnica NZ XXX/XXXX zo dňa 14.05.2002, zápisnica o ohliadke miesta činu,
náčrtok, fotodokumentácia, odborné vyjadrenia KEÚ PZ, kúpno-predajná zmluva zo dňa 11.11.1992,
výpis z LV čl. XXXX, katastrálne územie Devín, uznesenie Krajského súdu Bratislava, čk. 12Co

375/2001, sprostredkovateľská zmluva, výpis z registra priestupkov obžalovaného a odpis z registra
trestov obžalovaného.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že medzi obžalovaným D. R. a
poškodenou E. G. R.Č. prebiehal občiansko-právny spor o vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá sa
nachádza na U. Č.. XX, T. - C..Tento občiansko-právny spor bol vedený z dôvodu, že obžalovaný na základe kúpno-predajnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá medzi jeho osobou ako kupujúcim a E. R. ako predávajúci kúpil od E. R. jednu
polovicu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola v tejto jednej polovici podielom, ktorý vlastnila poškodená

E. R. - G.. Táto zmluva bola uzavretá dňa 11.11.1992 a bola aj potvrdená Štátnym notárstvom Bratislava
IV, pričom kúpna cena bola zaplatená zo strany obžalovaného v danom čase pred podpisom zmluvy
tak ako to zmluva výslovne uvádza. Predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná na výpise z listu vlastníctva
číslo XXXX Bratislava IV, Bratislava mestská časť C., katastrálne územie Devín.

Následný spor vznikol vďaka tomu, že predávajúca t. j. poškodená tvrdila, že nedošlo k zaplateniu

kúpnej ceny a bola neustále vedená na liste vlastníctva ako spoluvlastník v jednej polovici predmetnej
nehnuteľnosti. Vyššie uvádzané súdne rozhodnutia samozrejme preukazujú vedenie tohto sporu medzi
obžalovaným a poškodenou, pričom však vo vzťahu k samotnému skutku je zrejmé, že spor, ktorý
sa viedol na Okresnom súde Bratislava IV, v konaní 4C 68/01 bolo vydané predbežné opatrenie pod
touto spisovou značkou dňa 11.06.2001, pričom toto rozhodnutie má vyznačenú právoplatnosť dňom
30.11.2001 a bolo riadne podľa výpisu z listu vlastníctva aj evidované v časti C t. j. ťarchy, pričom toto

predbežné opatrenie prikazovalo odporkyni t. j. poškodenej E. R. - G. zdržať sa akýchkoľvek dispozícii s
nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzali zapísané na LV číslo XXXX, katastrálne územie T. - C.. Predmetný
spor gradoval až do tých rozmerov, že poškodená E. G. - R. uzavrela zmluvy o pôžičke a to v dvoch
prípadoch od dvoch fyzických osôb a to od pána E. Š., od ktorého si mala požičať sumu 10 mil. Sk a od
pána C. 5 mil. Sk s tým, že vzhľadom na to, že nebola pôžička vyrovnaná, viedlo sa exekučné konanie

zo strany oprávneného E. Š. voči povinnej E. R. - G.. Je zrejmé, že v konečnom dôsledku aj vydané
poverenie pre súdneho exekútora D.. D. M. zo strany súdu bolo obmedzené predbežným opatrením
Okresného súdu Bratislava IV, ktorý vydal predbežné opatrenie a zamedzil povinnej E. R. akúkoľvek
dispozíciu nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom sporu. Konečné rozhodnutie súdov v tejto veci, ktoré
bolo ukončené rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 9Co 61/2007 - 520 zo dňa 13.12.2007,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2008.

Vo vzťahu k žalovaným skutkom, ktoré sú popísané v bodoch 1 až 3, kde bolo obžalovanému kladené za
vinu, že sa inému vyhrážal usmrtením resp. inou ťažkou ujmou a to tým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu, čím sa mal dopustiť trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a Tr. zákona účinného do 31.08.2002 je nutné uviesť, že z vykonaného dokazovania vôbec

nie je preukázané, že by k takémuto skutku došlo, pričom vo veci bolo vypočutých množstvo svedkov,
pričom žiadny zo svedkov nevie popísať či došlo k nejakým konkrétnym vyhrážkam v tom zmysle, že
tieto vyhrážky by mal vysloviť práve obžalovaný, navyše nie je vôbec preukázané o aké vyhrážky sa
malo jednať a nie je ani preukázané, že obžalovaný by bol použil resp. hrozil použitím strelnej zbrane.

V tejto situácii je nutné si uvedomiť, že výpovede viacerých svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom

konaní neboli tieto výpovede použiteľné a boli právne irelevantné, nakoľko boli učinené pred vznesením
obvinenia obžalovanému pre konkrétny skutok, za ktorý je momentálne stíhaný. Iba časť svedkov bola
riadne prepočutá v rámci prípravného konania, pričom tieto výpovede samozrejme mohli byť použité a
môže na ne súd prihliadať.

Je nepochybné, že došlo k úkonom zo strany popísaných osôb tak ako uvádza vo výpovedi jednak

obžalovaný, jednak aj svedkovia, ktoré smerovali zo strany poškodenej E. G., právneho zástupcu
oprávneného E. Š. D.. D. I., súdneho exekútora D.. M. ako aj objednanej SBS J., ktorej klientkou bola
práve poškodená E. G., ktorí sa domáhali vstupu na pozemok a do nehnuteľnosti vlastnícky patriacej
v jednej polovici obžalovanému čo bol stav existujúci podľa listu vlastníctva a evidencie nehnuteľnosti
na príslušnom katastrálnom úrade. Samozrejme za existencie vykonávania úkonov týchto osôb v rámci

exekučného konania, ktoré sa viedlo proti povinnej E. R. G., ktorá figurovala na liste vlastníctva ako
spoluvlastník v jednej polovici je zrejmé, že išlo o úkony, ktoré boli vykonávané v rozpore s existujúcim
predbežným opatrením, ktoré vydal Okresný súd Bratislava IV.

Podľa názoru súdu je zjavné, že exekučné konanie, v ktorom vystupovala ako povinná E. R. G. bolo
vedené účelovo s úmyslom prinútiť obžalovaného k opätovnému vyplateniu kúpnej ceny podielu k

dotknutej nehnuteľnosti na U. XX R. T., ktorý v jednej polovici pred uzavretím kúpnej zmluvy patrilpoškodenej E. R. G.. Poškodená E. R. G. pred súdom využila svoje právo a odmietla vypovedať pre
svoj príbuzenský vzťah k obžalovanému, keďže sa jedná o vzťah súrodenecký, čím samozrejme bola
znemožnená možnosť, aby súd bližšie zistil okolnosti za akých malo dôjsť v danom období k pôžičke

pre poškodenú a to od dvoch osôb v celkovom objeme 15 mil. Sk.

Vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo preukázané, že skutky popísané v bodoch 1 až 3 obžaloby sa stali
(skutok trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zákona
účinného do 31.08.2000) súd obžalovaného s poukazom na ustanovenie § 285 písm. a) Tr. poriadku
spod obžaloby v týchto bodoch oslobodil.

V bode 4 obžaloby bol obžalovaný stíhaný pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr.

zákona účinného do 31.12.2005 s tým, že obžalovaný mal v presne nezistenom času dňa 02.05.2002
zaslať list adresovaný do rúk H.. D.. D. J. z Prezídia policajného zboru SR, v ktorom mal lživo obviniť
D.. D. I. z trestného činu vydierania, ktoré sa mal dopustiť 29.04.2002 v Bratislave na U. XX.

Predmetný list adresovaný na Policajné prezídium Bratislava do rúk H.. D.. D. J. sa nachádza na čl.
36 spisového materiálu, pričom okrem iných osôb je označené ako trestné oznámenie na D.. D. I.,

pre trestný čin vydierania, kde následne popisuje obžalovaný všetky skutočnosti, ktoré sa odohrali
práve pri úkonoch v súvislosti s vedením exekučného konania a oceňovaní nehnuteľnosti na U. XX, T.,
kde obžalovaný viedol občiansko-právny spor s poškodenou E. R. G.. V predmetnom liste obžalovaný
uvádzal, že bol obeťou vyhrážkou neznámych osôb, pričom pri samotnom úkone oceňovania mu D.. I.
uviedol, že či nepochopil, že prečo neznámy muž bol za ním. Muža, ktorého mal D.. I. na mysli mu dňa

28.04.2000 o 20.30 hod. zazvonil na bránu a povedal, že ak sa s I. nedohodne t. j. nedá mu peniaze
bude mu unesená dcéra resp. zlikvidujú jeho a celú jeho rodinu, pričom v závere vzhľadom na obavy
osobu svoju a osoby jeho rodiny, svojho majetku, keďže pociťuje reálnu hrozbu a dôvodnú obavu, že
budú vyhrážky vykonané žiadal o policajnú asistenciu a ochranu.

Z vyššie uvedeného listu je zrejmé, že obžalovaný popisoval všetky skutočnosti, ktoré reálne vyplývali

z jeho občiansko-právneho sporu, ktorý viedol so svojou sestrou poškodenou E. R. G.. Vzhľadom ku
skutočnosti, že situácia sa vyhrocovala až do tých okolností, ktoré sa odohrávali v rámci exekučného
konania, kde povinnou bola E. R. G. je zrejmé, že napriek tomu, že majetok patriaci obžalovanému
bol chránený existujúcim rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV o vydanom predbežnom opatrení,
ktoré zakazovalo akýmkoľvek spôsobom nakladať E. R. G. s predmetnou nehnuteľnosťou dochádzalo k

vyhroteným situáciám tým, že práve poškodená sa snažila za asistencie ozbrojenej SBS a ďalších osôb
medzi ktoré patril aj D.. I. ako právny zástupca oprávneného E. Š. vykonať úkony v rámci exekučného
konania, ktoré však vykonať nebolo možné, vzhľadom na existujúce rozhodnutie súdu.

Trestného činu krivého obvinenia sa obžalovaný dopustí vtedy ak úmyselne lživo obviní inú osobu,
pričom v danom prípade „lživým obvinením“ treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa

zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu
a kto ho spáchal.

Obžalovaný vypovedal, že do listu, ktorý adresoval na Policajné prezídium Bratislava k rukám H.. D..
D. J. neuvádzal, žiadne skutočnosti, ktoré by boli vymyslené resp. nepravdivé, popisoval len to čo sa
naozaj stalo resp. čo sa udialo.

V danej súvislosti treba poukázať na tú skutočnosť, že zo subjektívnej stránky sa musí jednať o priamy
úmysel páchateľa privodiť trestné stíhanie inej osobe, pričom v danom prípade nebolo preukázané, že
takýto úmysel obžalovaný mal, pretože list treba chápať aj v tých súvislostiach v akých bol napísaný a
to, že obžalovaný sa cítil ohrozený nielen vo vzťahu ku svojej osobe a svojmu majetku, ale aj vo vzťahu
ku svojím rodinným príslušníkom a žiadal políciu o ochranu. Je teda zrejmé, že úmyslom obžalovaného

nebolo privodiť trestné stíhanie D.. D. I., pretože trestné oznámenie smerovalo aj voči ďalším osobám,
ale jeho úmyslom bolo zabezpečiť ochranu svojej osoby, osôb svojich rodinných príslušníkov a svojhomajetku. V týchto súvislostiach je nutné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný v konečnom dôsledku
aj v rámci občiansko-právneho sporu, ktorý viedol

s poškodenou E. R. G. bol úspešný, čo znamená, že právo stálo na jeho strane.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný uviedol okolnosti, ktoré sa mali odohrať spôsobom akým popisuje
vo svojom liste, a to že mu malo byť vyhrážané prostredníctvom elektronického vrátnika resp. cez
telefón od brány domu a potom následná skutočnosť, že mu bolo zo strany D.. I. naznačené, že či
nepochopil z akého dôvodu sa tieto okolnosti odohrali je zrejmé, že takéto konanie je možné veľmi ťažko
preukázať pretože sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu, ale nie je možné jednoznačne ustáliť, že k takémuto
niečomu nedošlo a teda vyvodiť z toho záver, že sa jedná o objektívne nepravdivé obvinenie založené na

vymyslených skutkových okolnostiach. Ak by sa totiž zovšeobecnilo, že to čo sa nepreukáže resp. nie je
možnédokázaťateda dôjdekzastaveniutrestnéhostíhaniabysamozrejmenadruhejstraneznamenalo
automaticky trestnú zodpovednosť pre krivé obvinenie osoby, ktorá podala trestné oznámenie. Podľa
platnej judikatúry R63/1991 pri posudzovaní viny páchateľa trestného činu krivého obvinenia podľa §
174 Tr. zákona sa totiž nestačí zaoberať iba otázkou či osoba vo vzťahu, ku ktorej obvinenie smerovalo

skutočne spáchala trestný čin, prípadne či bola za neho stíhaná a odsúdená, pretože orgány činné v
trestnom konaní musia zároveň preukázať, že páchateľ trestného činu krivého obvinenia si bol vedomý
toho, že inú osobu obviňuje nepravdivo.

Na základe vyššie uvedených okolností potom súd dospel k záveru, že ku skutku v bode 4 obžaloby
nie je možné preukázať subjektívnu stránku konania obžalovaného, preto súd podľa § 285 písm. b) Tr.

poriadku obžalovaného v tomto bode obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd pri starostlivom zvážení všetkých okolností
dospel k záveru, že v bodoch 1 až 3 obžaloby nebolo dokázané, že sa tieto skutky stali a v bode 4
obžaloby, že skutok je trestným činom preto podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku tak ako
sú vyššie zdôvodnené súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15

dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde.