Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220678
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114220678.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a Mgr. Jozef Mačej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXXX/X,
P., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Františkánska 5, Trnava a otec: I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. G. P. č. XX, P., o zvýšenie výživného pre maloletého a o zmenu úpravy styku
s maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. októbra 2014, č.k.
22P/2/2014-68 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2014, č.k. 22P/2/2014-80 v
časti o zvýšení výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného a
nedoplatku na výživnom p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd s účinnosťou od 01.08.2014 zvýšil výživné otca na
maloletého zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie
od 01.08.2014 do 30.09.2014 pre maloletého v sume 200,- Eur sa povolil otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom
straty výhody splátok. Súčasťou rozhodnutia sa stala dohoda rodičov o úprave styku s maloletým,
podľa ktorej styk počas pracovného týždňa sa ponecháva na dohodu rodičov s rešpektovaním želania
a záujmov maloletého. V čase letných prázdnin sa bude otec s maloletým stretávať každý rok prvý a
posledný týždeň v mesiaci júl a posledný týždeň v mesiaci august, kedy si maloletého prevezme vždy v
pondelok o 9:00 hod. a v nedeľu o 19:00 hod. vráti maloletého späť k matke. Týmto sa mení styk otca
s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/236/2009-49 zo dňa 21.04.2010.
Záverom vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/236/2009-49 zo dňa
21.04.2010 v časti výšky výživného a v časti úpravy styku otca s maloletým. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine a § 160 ods. 1, § 163 ods. 2 O.s.p., § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o
rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je
podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Od ostatného určenia výživného rozsudkom

Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/236/2009-49 zo dňa 21.04.2010, právoplatným dňa 06.05.2010, totiž
na strane maloletého došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom. Maloletý M. od poslednej úpravy výživného v roku 2010 vyrástol, je starší o 4 roky,
fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s
uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.),
ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného,
kedy bol maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy, v šk. roku 2013/2014 ukončil piaty ročník
základnej školy, v súčasnosti je šiestak, teda je žiakom druhého stupňa. Je potrebné uviesť, že prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe
ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Maloletý mal aj v čase poslednej úpravy výživného zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, v
súvislosti s návštevou endokrinológa, psychológa, kardiológa a s tým súvisiacimi cestovnými nákladmi,
venoval sa plávaniu. V súčasnosti mal. M. naďalej navštevuje každé tri mesiace endokrinologickú
ambulanciu, berie denne rastový hormón injekčnou formou, ako aj ďalšie lieky, za ktoré sa dopláca.
Okrem toho chodí každých šesť mesiacov na kontroly ku kardiologičke MUDr. Y. v Trnave a každé dva
roky na kontroly do Detského kardiocentra na Kramároch v Bratislave. S pravidelnými kontrolami sú
spojené cestovné výdavky. Maloletý ďalej chodí na doučovanie zo slovenského a anglického jazyka.
Maloletý má zvýšené výdavky na stravu, pretože sa nestravuje v školskej jedálni. Náklady na maloletého
matka vyčíslila celkovo sumou 310,- Eur mesačne, ktorá suma pozostáva z: doplatkov za lieky 8,- Eur/
polrok, Bachove kvapky 9,- Eur/mesiac, cestovné náklady na kontrolu do Bratislavy 20,- Eur/štvrťrok,
oblečenie/obuv 100,- Eur/mesiac, strava 70,- Eur/mesiac, základná škola 160,- Eur/šk. rok, doučovanie
32,- Eur/mesiac (8,- Eur za hodinu týždenne), mobil 7,- Eur/mesiac, stavebné sporenie 70,- Eur/mesiac.
Maloletý je veľkým fanúšikom futbalu, zvýšené výdavky má matka so zakupovaním športového oblečenia
- dresov a kopačiek.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým pri poslednej úprave výživného bol
priemerný čistý mesačný príjem otca v období 1/2009 do 12/2009 v sume 676,95 Eur, v súčasnosti
pracuje otec stále u toho istého zamestnávateľa, avšak jeho príjem vzrástol, keď podľa potvrdenia
zamestnávateľa otca I. C. D., a.s. tento dosiahol priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od 9/2013
do 8/2014 v sume 907,63 Eur. Otec nové vyživovacie povinnosti nemá. Žije v spoločnej domácnosti so
svojou priateľkou a jej synom, partnerka je zamestnaná na D. V. v J. a má mesačný príjem okolo 700,-
Eur. Otec vyčíslil svoje mesačné výdaje na sumu 500,- Eur na domácnosť, oblečenie a výživné. Uviedol,
že spláca pôžičku v sume 125,- Eur.

Na strane matky súd zistil, že kým pri poslednom rozhodnutí o výživnom, matka bola zamestnaná v
spoločnosti J., s.r.o., pričom jej priemerný čistý príjem v roku 2009 bol 596,57 Eur, v súčasnosti nemá
príjem zo zamestnania, keď je na rodičovskej dovolenke s maloletým G. T., od 27.01.2013 poberá
rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a od 01.01.2014 v sume 203,20 Eur mesačne. Okrem
toho matka poberá prídavky na obe deti, ktorých výška prídavkov v roku 2013 bola spolu v sume 46,20
Eur a v roku 2014 je v sume 47,04 Eur. Matka má príležitostne príjem z predaja vecí po maloletých
deťoch cez internet. Matka má teda na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému G. nar. XX.XX.XXXX. Žije v spoločnej domácnosti zo svojím partnerom C. T.,
ktorý je živnostníkom, podniká v stavebníctve z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
za rok 2013 vyplýva, mal minulý rok priemerný čistý mesačný príjem 435,90 Eur. Matka uvádzala, že
s partnerom bývajú v byte (jej matky), v ktorom platia do fondu opráv 34,57 Eur, za služby 90,- Eur,
mesačne, za rozhlas a TV 2,32 Eur, za plyn 16,- Eur, elektrickú energiu 40,- Eur, telefón 20,- Eur, matka
si už 15 rokov platí životné poistenie v sume 114,94 Eur/štvrťročne.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné otcovi na maloletého
M., a to prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého, primerane možnostiam a majetkovým pomerom
otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky, a to z doterajšej sumy 130,- Eur mesačne
na matkou požadovanú sumu 230,- Eur mesačne. U maloletého boli jednoznačne preukázané zvýšené
výdaje v súvislosti so školskou dochádzkou, kedy je maloletý žiakom druhého stupňa základnej školy,
chodí na doučovanie zo slovenského a anglického jazyka, okrem toho sa venuje futbalu, má tiež zvýšené
výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť, keď je dlhodobo sledovaný kardiológmi a endokrinológom.

U otca maloletého súd vychádzal zo skutočnosti, že jeho čistý mesačný príjem v čase poslednej úpravy
výživného sa pohyboval v sume 676,95 Eur, v súčasnosti jeho príjem vzrástol na sumu 907,63 Eur. Súd
tiež prihliadol na skutočnosť, že príjem jeho partnerky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti je cca 700,-
Eur mesačne. U matky bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že je aktuálne na rodičovskej dovolenke
s ďalším maloletým dieťaťom a jej príjmom sú len štátne sociálne dávky spolu v sume 250,24 Eur. U
matky súd prihliadol aj na skutočnosť, že sa o maloletého osobne stará a na zabezpečení starostlivosti o
neho sa podieľa aj vecnými nákladmi (domácnosť, strava, hygiena, ošatenie). Súd tiež zohľadnil príjem
osoby spolužijúcej s matkou, jej partnera vo výške vyplývajúcej z daňového priznania v sume 435,90
Eur, keď v tomto smere súd zohľadnil tiež skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletému M. má v
prvom rade jeho otec a matka, príjmy osôb spolužijúcich s jeho rodičmi, je dôležité posudzovať pokiaľ ide
o posudzovanie životnej úrovne povinného rodiča a úhradu jeho životných nákladov. V danom prípadne
hlavným dôvodom zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, bolo uplynutie doby viac ako
piatich rokov od poslednej úpravy výživného a zvýšené náklady v súvislosti so štúdiom na druhom stupni
základnej školy maloletého, na jeho doučovanie a zdravotnú starostlivosť. Pre určenie výšky výživného
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. To, v akej miere sa má každý z rodičov podieľať
na celkových nákladoch na dieťa, určujú majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Životnú úroveň
dieťaťa pritom tvorí rodič, ktorého životná úroveň je vyššia. V danom prípade mal súd preukázaný
priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 907,63 Eur, z ktorého príjmu súd považoval za dôvodné
určiť výšku výživného pre maloletého v sume 230,- Eur mesačne, zodpovedajúcu odôvodneným a
preukázaným potrebám maloletého ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca
berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom je prvoradá. Do tejto výšky sa premietla aj aktuálna schopnosť matky podieľať sa na výžive
maloletého, keď táto má aktuálne príjem len zo štátnych sociálnych dávok a má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Súd toto výživné zvýšil v zmysle návrhu matky, od dátumu podania návrhu na súd, t.j. od
01.08.2014.

Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2014 do
30.09.2014 pre mal. M. v sume 200,- Eur. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností
uvádzaných rodičmi, že otec mal určené výživné riadne uhradené. Otec za uvedené obdobie mal zaplatiť
pre maloletého sumu 460,- Eur (za 2 mesiace po 230,- Eur), od ktorej sumy odrátal súd zaplatené výživné
v uvedenom období v sume 260,- Eur (2-krát po 130,- Eur), t.j. výška nedoplatku na zročnom výživnom
za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2014 je 200,- Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom
výživnom pre maloletého zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur v súlade s ustanovením § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Otec je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných
mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak
otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

V predmetnej veci súd vzhľadom na návrhy oboch rodičov rozhodoval tiež o zmene úpravy styku otca
s maloletým M., pričom v priebehu konania rodičia maloletého u styku otca s maloletým sa dohodli a
táto dohoda sa stala súčasťou rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého v časti zvýšenia výživného odvolanie, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu
povinnosť na maloletého zo sumy 130,- Eur na 150,- Eur mesačne. Nesúhlasil so zvýšením výživného
na sumu 230,- Eur. Súd nesprávne vychádzal z príjmu 907,63 Eur, ktorého výška nie je aktuálna. Išlo
o situáciu, keď u zamestnávateľa dostali dvakrát mimoriadne odmeny, za dobré hospodárske výsledky
firmy - bolo to prvýkrát od finančnej krízy od roku 2009. Z tejto sumy však treba odrátať cca 50,- Eur na
stravné a príspevok do odborov. Ako dôkaz pripojil kópiu výplatnej pásky za jún 2014, v ktorom mesiaci
mal príjem 830,52 Eur, pričom stravné predstavovalo 36,91 Eur a príspevok do odborov 8,31 Eur. Matka
sa pred súdom vykreslila ako sociálny prípad, pričom jej rodina užíva 2 autá, v zime chodia na lyžovačku,

v lete na dovolenku k moru, matka si mohla dovoliť zaplatiť v konaní služby advokáta a tiež cca 2 týždne
po podaní návrhu odcestovala na dovolenku k moru.

Matka maloletého a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu vyjadril a navrhol rozsudok v časti zvýšenia výživného
potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, pričom poukázal na súdom zistenú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zvýšenie výživného na maloletého.

Matka k doručenému odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne s tým, že s odvolaním otca nesúhlasí. Je názoru, že konajúci súd rozhodol na základe
vykonaného dokazovania správne o zvýšení výživného pre maloletého. Pokiaľ ide o mesačný príjem
otca, súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu za mesiace september 2013 - august 2014,
mesiac jún 2014 bol v tomto prehľade príjmu zahrnutý, čiže súd ho nezohľadnil. Predloženie potvrdenia
o príjme len za jediný mesiac považuje za účelové. Je správne, že súd zohľadnil pri rozhodovaní
priemerný mesačný príjem otca za obdobie jedného roka a nielen príjem za jeden mesiac. K otázke
príjmu a životných nákladov sa otec mal možnosť vyjadriť na pojednávaní, pričom nepredložil žiadne
listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho mesačné výdavky, či už na domácnosť, pôžičky, ani žiadne
dôkazy o úhrade výdavkov na maloletého nad rámec výživného. Pred skončením dokazovania boli
účastníci konania vyzvaní, aby predložili návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že neskôr sa na ne
bude prihliadať. V otázke príjmu teda nejde o žiadne nové skutočnosti, ktoré by v čase dokazovania
na pojednávaní neboli známe. Súd prihliadol aj na príjem súčasnej partnerky otca maloletého, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľajú na úhrade výdavkov domácnosti. Zdôraznila,
že maloletý je jediným dieťaťom otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá.
Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 5
rokov. Zvýšenie výživného je teda dôvodné, hoci spochybňoval účelnosť takmer všetkých výdavkov
na maloletého. Nesúhlasil ani s tvrdením, že matka sa pred súdom vykreslila ako sociálny prípad.
V priebehu dokazovania preukázala všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce k usúdeniu zmeny
pomerov predovšetkým na strane maloletého a matky. Matka predložila listinné dôkazy, ktoré preukázali
bežné, ako aj zvýšené výdavky na maloletého, ktorý má zdravotné problémy a je sledovaný u lekárov
špecialistov. Pokiaľ otec poukazuje na to, že rodina matky využíva dve autá, chodí na dovolenky a
využíva služby advokátskej kancelárie, matka potvrdila, že jej partner, ktorý prevádzkuje živnosť v oblasti
stavebníctva, vlastní dve motorové vozidlá. Výška príjmu jej partnera bola preukázaná predloženým
daňovým priznaním, preto nie je dôvod na to, aby ju otec akokoľvek spochybňoval. Súčasný partner
matky nemá vyživovaciu povinnosť voči mal. M., ale voči ich druhému dieťaťu, ktoré má s matkou,
zároveň sa podieľa na úhrade nákladov domácnosti, v ktorej žije spoločne s mal. M.. Otec na
pojednávaní vyhlásil, že bol v r. 2014 so synom na dovolenke v Patinciach. Uvedené vyhlásenie urobil v
súvislosti s úpravou styku cez letné prázdniny. Preto je dosť nezrozumiteľné jeho vyhlásenie v odvolaní,
v ktorom považuje za absurdné vycestovanie matky na dovolenku. Prvostupňový súd sa vysporiadal so
všetkými navrhnutými dôkazmi a sumu výživného určil tak, že je zodpovedajúca odôvodneným potrebám
maloletého ako aj možnostiam a majetkovým pomerom otca. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu za správne, spravodlivé a náležite odôvodnené a navrhla, aby ho
odvolací súd potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech,
keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti v celom rozsahu vecne správny a boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnili žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia zdôrazniť nasledovné:

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo
najmä na strane maloletého, ale i na strane matky maloletého k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného.

V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na mal. M. upravená rozsudkom
Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/236/2009-49 zo dňa 21.04.2010 a to s účinnosťou od 01.09.2009
bolo zvýšené výživné otca na maloletého zo sumy 116,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne, pričom od
tohto času uplynula doba viac ako päť rokov a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre
maloletého nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. K zmene pomerov, ktoré
odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého v súvislosti
s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Okrem toho bolo preukázané, že maloletý má
zvýšené náklady aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom a matka s ním pravidelne navštevuje lekárov
- špecialistov. Už len v súvislosti s prechodom mal. M. na vyšší stupeň školského systému nepochybne
vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a
celkový rozvoj maloletého.

Súd prvého stupňa v konaní dostatočne skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných,
teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého správne konštatoval zmenu pomerov, keď pri poslednej
úprave výživného bol priemerný čistý mesačný príjem otca v období 1/2009 do 12/2009 v sume 676,95
Eur, v súčasnosti pracuje otec stále u toho istého zamestnávateľa, avšak jeho príjem vzrástol, keď podľa
potvrdenia zamestnávateľa otca I. C. D., a.s. tento dosiahol priemerný mesačný čistý príjem za obdobie
od 9/2013 do 8/2014 v sume 907,63 Eur. Otec nové vyživovacie povinnosti nemá. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou priateľkou a jej synom, partnerka je zamestnaná na D. V. v J. a má mesačný príjem
okolo 700,- Eur. Námietka otca, že jeho príjem je pravidelne nižší je neakceptovateľná, pretože súd
vychádza z výšky zisteného priemerného mesačného zárobku za 12 mesiacov, pričom podľa zaužívanej
súdnej praxe výživné má predstavovať 20%-30% priemerného zárobku povinného rodiča a zistená výška
sa priznáva výživou oprávneným osobám. V danom prípade však otec inú vyživovaciu povinnosť okrem
maloletého nemá.

Na strane matky súd zistil, že prišlo k zmene pomerov, nakoľko, že kým pri poslednom rozhodnutí o
výživnom, matka bola zamestnaná v spoločnosti J., s.r.o., pričom jej priemerný čistý príjem v roku 2009
bol 596,57 Eur, v súčasnosti nemá príjem zo zamestnania, keď je na rodičovskej dovolenke s mal. G.
T., od 27.01.2013 poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a od 01.01.2014 v sume
203,20 Eur mesačne. Okrem toho matka poberá prídavky na obe deti, ktorých výška prídavkov v roku
2013 bola spolu v sume 46,20 Eur a v roku 2014 je v sume 47,04 Eur. Matka má príležitostne príjem
z predaja vecí po maloletých deťoch cez internet. Matka má teda na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výživného ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G., nar. XX.XX.XXXX. Žije v spoločnej domácnosti zo
svojím partnerom C. T., ktorý je živnostníkom, podniká v stavebníctve, z daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva, že mal za minulý rok priemerný čistý mesačný príjem 435,90
Eur.

Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, odvolací súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu
rozhodujúcimi. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy
maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samé
sa živiť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné
otcovi na mal. M. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 01.08.2014 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na maloletého
za čas od 01.08.2014 do 30.09.2014 v sume 200,- Eur, ktorý súd otcovi dôvodne povolil zaplatiť v
mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 3 O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.