Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413208519
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413208519.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna, a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľky: V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Z. X/X zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom,
advokátom, so sídlom Šala, Jarmočná 2264/3, proti odporcovi: Y.. S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
nad Z., Y. X/XX - zastúpený Mgr. Kristínou Grausovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Františkánske

nám. 3, o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a návrhu odporcu
na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, na odvolanie odporcu zo dňa 29. 07. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 10C 88/2013-146 zo dňa 06. 06. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že I. Odporca Y.. S. F., nar. XX.XX.XXXX je
p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky V. F., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 290,- €
mesačne, počnúc dňom 16.07.2013, ktoré takto určené výživné je odporca p o v i n n ý zasielať k
rukám navrhovateľky vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, pod následkom výkonu rozhodnutia.

II. Zročné výživné za obdobie od 16.07.2013 do 06.04.2014, spolu vo výške 1.052,- € je odporca

Y.. S. F., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý uhrádzať v 70,- € mesačných splátkach spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania, počnúc dňom právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia k rukám
navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Súd návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podala dňa 16.07.2013 (čl. 1 - čl. 3) na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh, ktorým sa domáhala

určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa voči odporcovi, v ktorom žiadala, aby súd určil jeho
vyživovaciu povinnosť na sumu 431,- € mesačne od podania návrhu na tunajší súd, vždy do 15 - teho
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo upravované
výživné odporcu, v tom čase k maloletej navrhovateľke, rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P
264/2008 - 544 zo dňa 05.10.2011, kedy rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu v ktorej sa odporca
zaviazal uhrádzať výživné na dieťa vo výške 166,- € mesačne, počnúc dňom 23.07.2008. Svoj návrh

ďalej odôvodnila tým, že v súčasnosti je plnoletá, je študentkou druhého ročníka B. školy D. T. B. školamanažmentu v O., kde má zvýšené výdavky týkajúce sa úhrady školného ako aj ďalšie náklady spojené
so štúdiom a zabezpečením svojich základných životných potrieb.

Odporca nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti a zároveň vo svojom písomnom vyjadrení k
podanému návrhu navrhovateľky na čl. 29 - čl. 36 podal návrh na zrušenie svojej vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že návrh navrhovateľky považuje za likvidačný,
nemajúci oporu v jej reálnych potrebách a jeho pomeroch.

Na súdne pojednávanie konané dňa 06.06.2014 (čl. 140 - čl. 144) sa dostavili všetci účastníci konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so spisom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 10C
88/2013, s pripojenými prílohami a správami, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P 264/2008 - 544 zo dňa 05.10.2011 súd naposledy

upravoval vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, v tom čase ako k maloletej, kde schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej sa odporca zaviazal uhrádzať výživné vo výške 166,- € mesačne, počnúc dňom
23.07.2008.

Navrhovateľka a jej právna zástupkyňa podaný návrh na určenie vyživovacej povinnosti odporcu k

plnoletému dieťaťa odôvodnili tým, že suma, ktorú doposiaľ odporca uhrádza navrhovateľke vo výške
166,- € mesačne nepostačuje na úhradu nákladov, ktoré má navrhovateľka, ktorá je t. č. plnoletá, je
študentkou druhého ročníka vysokej školy, kde ročné školné bakalárskeho programu predstavuje sumu
2.222,- € a ročné školné magisterského programu predstavuje sumu 2.500,- €. V súčasnej dobe žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá v prevažnej miere uhrádza všetky jej náklady týkajúce sa

nie len štúdia, študijného programu, ale aj jej základných životných potrieb. Odporca naďalej prispieva
na jej výživu sumou 166,- € mesačne. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky ako uviedla vo svojom
písomne podanom návrhu navrhovateľka, patrí stravovanie približne vo výške 210,- € mesačne, telefón
vo výške 30,- € mesačne, oblečenie a obuv približne vo výške 50,- € mesačne, súkromné hodiny
ruského jazyka + pomôcky vo výške 60,- € mesačne, kozmetika a drogéria vo výške 80,- € mesačne,

iné výdavky spojené so štúdiom, knihy, ISIC karta, program Office, Notebook, antivírusový program,
administratívne náklady približne vo výške 66,- € mesačne, náklady spojené s bývaním vo výške 120,-
€ mesačne, náklady na cestovanie približne vo výške 60,- € mesačne. V uvedených nákladoch nie
sú zohľadnené náklady týkajúce sa kultúrneho vyžitia, dovolenky a pod. Jej ďalšími nákladmi boli
náklady spojené so štúdiom ako zakúpenie notebooku v hodnote 278,94 € ako aj náklady týkajúce

sa okuliarov, bežný nákup do školy, lieky a pod. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žiadala, aby
súd určil vyživovaciu povinnosť odporcovi vo výške 431,- € mesačne od podania návrhu na tunajší
súd, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že žiadala aj náhradu trov konania.
Zároveň uviedla, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Právna zástupkyňa
navrhovateľky trvala na zistených podkladoch pripojených k súdnemu spisu, výpovedi svojej klientky,

ktoréjednoznačnepotvrdzujúopodstatnenosťaodôvodnenosťpodanéhonávrhunaurčenievyživovacej
povinnosti odporcu k navrhovateľke minimálne vo výške 400,- € mesačne od podania návrhu na tunajší
súd, t. j. od 16.07.2013. Zároveň poukázala, že odporca je spoluvlastníkom minimálne nadštandardného
rodinného domu súp. č. P. na parc. č. CKN B. na LV č. R. v KÚ O. Z.. Dlh na bežnom výživnom,
ktoré má doposiaľ určené k navrhovateľke nemá žiaden, výživné si uhrádza pravidelne, ale okrem

bežného výživného neprispeje žiadnou finančnou čiastkou ani naturálne. Všetky náklady týkajúce sa
navrhovateľky v podstate hradí jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Odporca na súdnom pojednávaní jednoznačne poukázal na svoje písomné vyjadrenie k podanému
návrhu navrhovateľky, na jeho určenie vyživovacej povinnosti na čl. 29 - čl. 36 s tým, že s podaným

návrhom navrhovateľky nesúhlasí a taktiež považuje za spôsobilý podnet pre zmenu pomerov jej návrh,
keďže je študentkou bakalárskeho študijného programu vysokej školy, ale podľa jeho názoru došlo
k takej zmene pomerov, na základe ktorej je potrebné zaoberať sa znížením, resp. zrušením jeho
vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, pretože sa jedná o súkromnú vysokú školu, kde ročné školné
predstavuje sumu vo výške 2.150,- €, pretože rovnaký, resp. obdobný študijný program poskytujú

na Slovensku viaceré verejné vysoké školy, na ktorých je denné štúdium bezplatné, napr. Univerzita
Komenského, fakulta manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave a pod. Preto nepovažuje ani z
pohľadu otca navrhovateľky za racionálny jej výber v tejto súkromnej vysokej škole s nezanedbateľne
vysokým ročným školným na úkor verejnej vysokej školy, ktorá školné nevyberá. Z týchto dôvodovpreto podľa neho navrhovateľkou identifikované školné vo výške 2.222,- € nepredstavuje výdavok na
jej odôvodnené potreby a súd by na túto sumu pri určovaní výživného nemal vôbec prihliadať. V tejto
súvislosti tiež uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo si navrhovateľka za daných okolností zvolila dennú

formu štúdia, keď štúdium na predmetnej vysokej škole je spoplatnené rovnako pre dennú ako aj externú
formu. Pri rovnakých výdavkoch a s rovnakým výstupom v podobe totožného vzdelania by totižto bolo
v jej schopnostiach a možnostiach zamestnať sa popri štúdiu a svoje životné potreby si uspokojovať
priamo z vlastného príjmu. Poukázal aj na skutočnosť, že býva v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, ktorá je vlastníčkou dvoch bytov a je možné ich bývanie považovať za vysoký nadštandard.

Skutočnosť, že návštevou danej vysokej školy sa zvýšia aj náklady aj na jej ubytovanie, keďže táto
vysoká škola nedisponuje ubytovaním na internátoch, ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom jeho
zvýšenia vyživovacej povinnosti. Ďalšie náklady, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu ako
dôvod zvýšenia vyživovacej povinnosti spojené so zabezpečením kozmetiky, školy, je toho názoru,
že navrhovateľke nič nebráni v tom, že je plnoletá a môže si rozšíriť svoje schopnosti o pracovné
skúsenosti, napr. formou brigád a tým si zabezpečiť aj určitý príjem. Zároveň nevidí žiaden dôvod na to,

aby navrhovateľka študovala zvolenú vysokú školu dennou formou, je tu totiž tá skutočnosť, že pokiaľ
by študovala externe, znamenalo by to pre ňu rovnaký výdavok ako aktuálne a na druhej strane taktiež
rovnaký prínos vo vzdelaní, mohla by sa uchádzať o riadne zamestnanie a tým si zabezpečiť aspoň
určitú formu príjmu. Z tohto hľadiska je vôbec otázne, či je vôbec existencia vyživovacej povinnosti
zo strany rodičov u navrhovateľky potrebná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že od roku 1997 je

samostatne zárobkovo činnou osobou. Podniká pod obchodným menom Y.. S. F. - KMKP - Internacionál.
Žiadnu inú zárobkovú činnosť, a to vrátane jeho povolania ako učiteľa vykonáva a ani nemá možnosť
vykonávať zo zdravotných dôvodov, keďže od narodenia trpí srdcovou vadou, diagnostikovali mu vredy
na dvanástniku, v dôsledku čoho často trpí zažívacími ťažkosťami, hypertenziou a pravidelne, každých
2 až 5 rokov sa mu vytvárajú obličkové kamene, pri ktorých je dlhšie hospitalizovaný. Je vlastníkom 1

rodinného domu a pozemkov v KÚ Banská Z., na LV č. XXX. Druhú polovicu vlastní spoluvlastníčka,
ktorá sa prostredníctvom súdu snaží o zrušenie spoluvlastníctva. Vzhľadom k tomu, že sa už dlhšiu
dobu nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, predmetný spoluvlastnícky podiel sa už niekoľko rokov
snaží predať, ide o nedokončenú prestavbu a zároveň je vlastníkom bytu o výmere 27,9 m2 v KÚ
P. Z.. Je spoločníkom dvoch obchodných spoločností. Jedna z nich už niekoľko rokov nevykazuje

podnikateľskú činnosť, jedná sa o spoločnosť Rowex cs, s. r. o., IČO: 36 806 757, kde sa podieľa na
imaní vkladom vo výške 1.659,695944 € a obchodnú spoločnosť ZH správcovská, s. r. o., IČO: 36 715
336, kde sa podieľa na imaní vkladom vo výške 996,- €. Iný majetok nevlastní. Navrhované výživné
teda považuje za likvidačné, nemajúce oporu v navrhovateľkiných reálnych potrebách a jeho pomeroch.
Zároveň podal návrh, aby súd po preskúmaní relevantných skutočností zrušil jeho vyživovaciu povinnosť

k navrhovateľke a priznal mu trovy konania.

Právna zástupkyňa odporcu sa plne pripojila k písomnému podaniu odporcu na čl. 29 - čl. 36, poukázala
na to, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom č. k. 4C 99/2012 je práve
riešené zrušenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu v KÚ Z. Z., ktoré doposiaľ nie je

právoplatné ukončené. Poukázala na výsledok hospodárenia za účtovné obdobie roku 2012, ktoré bolo
výške 1.359,- €, pričom sa jedná o minimálny zisk danej spoločnosti u odporcu, ktorý iný príjem nemá a
vzhľadom aj na jeho výpoveď a písomné vyjadrenie uvedené vyššie, maximálne navrhovala vyživovaciu
povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 200,- € mesačne, počnúc dňom podania návrhu na tunajší
súd, t. j. dňom 16.07.2013. Vyššia vyživovacia povinnosť zo strany odporcu k navrhovateľke by bola pre

neho likvidačná vzhľadom na jeho momentálnu finančnú, materiálnu a sociálnu situáciu ako aj zdravotné
problémy, ktoré uviedol odporca.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal potom jednoznačne preukázanú opodstatnenosť

a odôvodnenosť podaného návrhu z časti navrhovateľky voči odporcovi s tým, že vychádzal zo
skutočnosti, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke v čase keď
táto bola maloletá, kedy bola odporcovi určená výška vyživovacej povinnosti k odporkyni v sume 166,-
€ mesačne, počnúc dňom 23.07.2008. Je nepochybné, že za dané obdobie je navrhovateľka staršia,
vyspelejšia, zvýšili sa náklady nie len na zabezpečenie jej základných životných potrieb, ale i ďalších

potrieb, a to hlavne z dôvodu, že v súčasnosti je už plnoletá, od 01.09.2012 je študentkou bakalárskeho
programu na vysokej škole manažmentu formou denného štúdia, kde tak ako uviedla a podľa potvrdenia
danej univerzity (čl. 84) uhradila aj ročné školné, ktoré predstavuje sumu 2.222,- €, t. j. 185,- € mesačne.
Nepochybne jej ďalšími nákladmi sú náklady spojené so štúdiom na tejto škole, keďže sa jedná o denné
štúdium, nepochybne je to aj úhrada stravy, ubytovania a ďalšie náklady spojené so zabezpečením

základných životných potrieb, ako aj hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, kultúrneho vyžitia,
cestovania, ktoré presne rozpísala vo svojom písomnom návrhu ako aj uvádzala vo svojej výpovedi
navrhovateľka, s ktorými sa súd stotožňuje. Nepochybne mal súd zistené, že náklady niekoľkonásobne
prevyšujú bežné výživné uhrádzané odporcom doposiaľ, keďže okrem bežného výživného odporca
neprispeje finančne ani naturálne navrhovateľke na jej zvýšené náklady spojené hlavne so štúdiom a

tieto hradí výlučne jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Súd má zistené, že navrhovateľka
nedisponuje a nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Oproti tomu odporca je
SZČO od 01.07.1997 doposiaľ. Vlastní nehnuteľnosti v KÚ Banská Hodruša v polovici ako aj rodinný
dom, v celosti je vlastníkom bytu v KÚ P. Z., podniká pod obchodným menom Y.. S. F. - KMKP -
Internacionál a je spoločníkom v ďalších dvoch obchodných spoločnostiach. U jednej z obchodných

spoločností sa podieľal na imaní vkladom vo výške 1.659,695944 € a u druhej vo výške 996,- €. Z
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 (čl. 39 - čl. 45) mal súd preukázané jeho
príjmy 4.880,54 €, výdavky 14.727,06 €, strata - 9.846,52 €, základ dane 0,- €. Nepochybne bral súd do
úvahy aj skutočnosť, že odporca je prokuristom v obchodnej spoločnosti PROEKOMK, spol. s r. o. a v
obchodnej spoločnosti Bývanie JMK s. r. o. (čl. 91, čl. 76, čl. 73, čl. 71).

Vzhľadom na prevedené dokazovanie mal súd potom jednoznačne preukázanú čiastočnú
opodstatnenosť a odôvodnenosť podaného návrh navrhovateľky na zvýšenie, resp. určenie vyživovacej
povinnosti tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia, pričom je toho
názoru, že určená výška vyživovacej povinnosti je primeraná, vzhľadom na vek, potreby, štúdium

navrhovateľky, kde náklady týkajúce sa tohto štúdia boli preukázané súdu predložením listinných
dôkazov zažurnalizovaných v súdnom spise a je toho názoru, že vykompenzovaním druhej časti týchto
finančných nákladov zo strany matky navrhovateľky aspoň primerane dôjde k úhrade všetkých nákladov
týkajúcich sa základných životných potrieb, štúdia, ako aj kultúrnych a športových potrieb navrhovateľky.Určenie výšky tejto vyživovacej povinnosti súd potom určil od podania návrhu navrhovateľky na
tunajší súd podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a
schopnostiachodporcuuhrádzaťtaktourčenévýživnévzhľadomnajehofinančné,majetkovédispozície,

ktorú sú uvedené vyššie, ako aj skutočnosť, že okrem bežného výživného, ktoré mal doposiaľ určené
na navrhovateľku ešte ako maloletú pred tromi rokmi vo výške 166,- € mesačne, sa nijakým spôsobom
nepodieľal a nepodieľa na jej zvýšených výdavkoch, ktoré sú spojené s úhradou jej základných životných
potrieb ako i štúdiom na vysokej škole, ktorým si zabezpečuje svoje finančné osamostatnenie sa v
budúcnosti, čo súd považuje za jednoznačne správne, ako aj výber školy, ktorú si zvolila navrhovateľka

slobodne, vo vlastnom uvážení a zároveň poukazuje na skutočnosť, ktorú si odporca musí uvedomiť,
že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd nevychádza len z horecitovaných zákonných ustanovení,
podľa ktorých je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby navrhovateľa, pričom jeho miera je rôzna,
podľa okolnosti prípadu, odstupňovaná podľa veku, štúdia, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného
stavu, kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Toto však nie sú len jediné relevantné
kritéria, ktoré sa pri určení výšky výživného zohľadňujú, pretože sa tú skúma aj životná úroveň povinných

rodičov, pričom pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné súd určí výživné vo
výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp.
jeho nižšom finančnou príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby dieťaťa
- navrhovateľky. U povinnej osoby - odporcu, sú preto rozhodujúceho jej reálne schopnosti a možnosti
poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové jeho

reálne schopnosti a možnosti, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne, to znamená, že
sa skúma jednak to, či jeho aktuálny príjem objektívne zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam,
teda napríklad to, či k poklesu jeho aktuálneho príjmu nedošlo zo subjektívnych dôvodov, ale zároveň sa
skúmajú i jeho celkové majetkové, finančné, sociálne pomery. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav
potom mal súd preukázateľne zistené, že určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia, je z časti primerané, z časti pokryje
skutočné náklady navrhovateľky na štúdium a jej základné životné potreby a je v možnostiach a
schopnostiach odporcu túto výšku vyživovacej povinnosti hradiť navrhovateľke. Vzhľadom na takto
zistený skutkový stav súd potom návrh odporcu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke
zamietol jednoznačne ako neopodstatnený a neodôvodnený. Keďže súd v plnom rozsahu nevyhovel

podanému návrhu navrhovateľky, čo do zvyšku jej návrh potom zamietol. Súd zároveň určil aj zročné
výživné za obdobie od 16.07.2013 (t. j. od určenia vyživovacej povinnosti, t. j. od podania návrhu do
06.04.2014, t. j. do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, t. j. 8 mesiacov x 124,- € = 992,- € + 15 dní za júl
2013 x 4,- € = 60,- €, spolu 1.052,- €), kde v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. povolil odporcovi
mesačné splátky.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. „

Proti rozsudku odvolanie podal odporca, ktorý uviedol, že je presvedčený o tom, že tu nie je a ani

v čase rozhodnutia prvostupňového súdu nebol dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko
navrhovateľka je zamestnaná a preto je schopná sama sa živiť v ohľadom na jej špekulatívne konanie a
rozpor s dobrými mravmi navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vrátený prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom, aby došlo k precíznemu posúdeniu všetkých
troch rozhodujúcich kategórii vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a svoje rozhodnutie riadne a

zákonne odôvodnil.

Prípadne odporca navrhol, aby krajský súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu prispievať na výživu
navrhovateľky a zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného.

Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V ďalšom odporca tvrdil, že rozsudok je vo výroku a zároveň aj v odôvodnení nesprávny a trpí viacerými
vadami. Celé rozhodnutie je potom nepreskúmateľné a arbitrárne.

K návrhu navrhovateľky zaslal súdu písomné vyjadrenie, kde označil za pochybnú každú položku, ktorú
vo svojom návrhu uvádzala navrhovateľka.Rozsudok uviedol, že sa „stotožňuje" s výdavkami, ktoré vo svojom návrhu „presne rozpísala"
navrhovateľka. V nadväznosti na toto skutkové zistenie „... mal preto jednoznačne preukázanú
opodstatnenosť a odôvodnenosť podaného návrhu sčasti...". Tieto dva kľúčové závery si podľa názoru

odporcu absolútne protirečia.

Podľa výrokovej časti súd vyhovel podanému návrhu iba čiastočne a v celom odôvodnení však chýba
dôvod, pre ktorý to bolo práve v časti 290,- € a nie v nižšej, alebo vyššej časti. Podľa jeho názoru súd
mal postupovať správne tak, že sa mal vyjadriť konkrétnym kladným, alebo záporným stanoviskom k

jednotlivej položke údajných nákladov navrhovateľky. Každú položku mal samostatne dôkladne skúmať,
vykonať k nej dokazovanie, zvážiť presné námietky protistrany a na záver uviesť konkrétnu výšku
nákladov, ktoré považoval za dôvodné a úvahu, ktorou sa pri zistení svojho záveru riadil.

Odporca preto považuje rozsudok za nepodarok, ktorý nie je možné vecne preskúmať.
V odvolaní opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľka navštevuje súkromnú vysokú školu, kde platí školné

vo výške 2 150,- € ročne a odvolateľovi nie je zrejmé, odkiaľ súd prevzal informáciu o tom, že je to 2
222,- € ročne.

Navrhovateľka musela pri výbere vysokej školy ako dospelá a racionálne zmýšľajúca osoba dôkladne
zvážiť aj náklady spojené s jej štúdiom a možnosti, ktoré v tejto súvislosti má. Je presvedčený, že

výber súkromnej vysokej školy s nezanedbateľným školným, pričom odbor, ktorý študuje nie je nijako
špecificky prípadne nedostupným v sektore verejných vysokých škôl, nie je odôvodnenou potrebou
dieťaťa, pokiaľ sa rodičia resp. dieťa s povinným rodičom vopred nedohodli o úhrade takto vznikajúcich
nákladov a o ich opodstatnenosti.

Pre navrhovateľku by bolo ekonomicky priaznivejšie študovať externe a pritom si zabezpečovať svoje
potreby príjmom z vlastnej práce. Podľa najaktuálnejších informácii, by dokonca šetrila 850,- € každým
rokomajvprípade,pokiaľbyštudovalaexterneažiadnuprácubynevykonávala.Vzáverečastirozsudku
možno uviesť, že z celého návrhu nie je zrejmé, v akej konečnej sume považoval súd mesačné náklady
navrhovateľky za opodstatnené.

Odvolateľ namietal, že v odôvodnení rozsudku sa súd iba okrajovo a heslovite venoval jeho majetkovým
pomerom, avšak údaje podáva zavádzajúco a skreslene. Na pojednávaniach uviedol a doložil to
aj listinným dôkazom, že bol samostatne zárobkovo činná osoba, avšak niekoľko posledných rokov
dosahoval iba stratu. Predložil súdu aj údaje za rok 2013, pričom súd do odôvodnenia rozsudku ani

neprevzal a uvádza jedine údaje za rok 2012. Aktuálne nemá žiadny príjem a ani nepodniká. K záveru
súdu, že sa podieľa na základom imaní dvoch spoločností uviedol, že tieto spoločnosti nevykazujú
žiadnu podnikateľskú činnosť a sú stratové. Z funkcie prokuristu mi neplynú žiadne príjmy. Čo sa týka
nehnuteľností, ktoré súd v odôvodnení opisuje, no bližšie nešpecifikuje, polovica rodinného domu v W.
Z. je nepredajná. O nehnuteľnosť nikto nemá záujem. Pokiaľ ide o byt v k.ú. P. Z., ide o jednoizbový byt

o rozlohe 27,9 m2, ktoré aktuálne zabezpečujú jeho bytové pomery.

Súd si mal zadovážiť aj podklady k rozsahu výživy matky navrhovateľky. Súd musí podrobne preskúmať,
aké majetkové pomery má matka navrhovateľky a aká je jej zákonná vyživovacia povinnosť. Nie je mu
zrejmé, ako súd mohol ustáliť jeho vyživovaciu povinnosť, keď táto je iba časťou vyživovacej povinnosti k

navrhovateľke. Pokiaľ nedošlo k preskúmaniu pomerov matky navrhovateľky, opísaná časť vyživovacej
povinnosti nie je kvalifikovaná ani určiteľná.

Odporca v ďalšom uvádza, že navrhovateľka sa v súčasnosti zamestnala. Vykonáva závislú prácu v
pracovnom pomere. Navrhovateľka sa zamestnala pár dní po vyhlásení rozsudku. Navrhovateľka je teda

schopná sama sa živiť. Odporca preto žiada súd, aby si zabezpečil aktuálne potvrdenie zo sociálnej
poisťovne.

Rozsudok teda trpí značnými vadami, je nesprávny, nepreskúmateľný, nestojí na pevnom základe
predcízne vykonaného dokazovania a z toho plynúcich jednoznačných záverov a preto v právnom

prostredí nemôže obstáť. Prvostupňový súd sa totiž nevysporiadal ani so základnou úlohou, ktorá pred
ním stála a to v podobe dôkladného zistenia objektívnej kategórie odôvodnených potrieb navrhovateľky,
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinných osôb, prispôsobenia odôvodnených potrieb
navrhovateľky schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom tých povinných osôb. Rozsudok jeplytký a ako celok nie je odôvodnený, vykazuje prvky nekonzistentnosti a podávajú sa ním iba určité
skutkové okolnosti výrazne skresľujúce a zavádzajúcou formou.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za
vecne správny. Prvostupňový súd v danej veci správne zistil skutkový stav a tento správne právne
posúdil, pričom dodržal všetky príslušné ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky. V plnom
rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom a to tak s výrokovou časťou, ako aj s jeho odôvodnením.

Odporcom tvrdené pochybenia obsiahnuté v odvolaní považuje za bezpredmetné. Odvolacie dôvody
ním tvrdené nie sú dané a nie je daný ani žiadny iný relevantný dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť
a zákonnosť citovaného rozsudku.

Odporca tvrdí, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené. Ako tieto dôkazy odporca uvádza skutočnosť, že dňa 10. 06. 2014

ukončil svoju podnikateľskú činnosť a zároveň dňa 02. 06. 2014 vypovedal prokúru v obchodných
spoločnostiach, v ktorých vykonával funkciu prokuristu. Konanie odporcu považuje za špekulatívne a
z jeho strany sa jedná opätovne iba o snahu vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. V skutočnosti
vypovedania prokúry odporcom považuje za špekulatívne a jedná sa o opätovnú snahu vyhnúť sa
plneniu vyživovacej povinnosti. Namietanú skutočnosť mohol odporca použiť už v konaní na prvom

stupni, nakoľko mu bola v tom čase známa. Keďže k vypovedaniu prokúry odporcom došlo ešte pred
ukončením posledného pojednávania vo veci.

Obsah odvolania odporcu tvoria výlučne tvrdenia, ktoré neobstoja, nakoľko sa nezakladajú na pravde a
ktorými sa odporca snaží účelovo navodiť dojem, že je nemajetný. Ako príklad uvádza, že nehnuteľnosť,

ktorej podielovým spoluvlastníkom je odporca (polovica rodinného domu v O. Z.) v žiadnom prípade
nemožnopožadovaťzastarýsocialistickýnedokončenýdom,nakoľkosajednáonadštandardnústavbu,
čo mal prvostupňový súd jednoznačne preukázané priloženou fotodokumentáciou.

Nákladynaštúdiumnavrhovateľky,bolivkonaníjednoznačnepreukázanélistinnýmidôkazmi.Čosatýka

odporcových úvah o špekulatívnosti konania navrhovateľky tak poukazuje, že navrhovateľka sa vzdala
odvolania priamo na pojednávaní z toho dôvodu, že vzhľadom na negatívny prístup odporcu k nej ako
k jeho dcére prezentovaný ako aj na pojednávaní tak aj mimo pojednávacej miestnosti ju mimoriadne
psychicky vyčerpával. Práve konanie odporcu, ktorý niekoľko dní pred posledným pojednávaním vo
veci vypovedal bezdôvodne prokúru v obchodných spoločnostiach a len niekoľko dní po vyhlásení

rozsudku rovnako bezdôvodne ukončil svoju podnikateľskú činnosť, možno považovať za konanie
účelovo načasované a špekulatívne.

Navrhovateľka poukazuje na R 27/1970, z ktorého: „pre posúdenie schopnosti a možnosti rodičov v
zmysle ust. § 96 ods. 1 ZR (teraz 75 ods. 1) nie je rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj

majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Ak
súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z
dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej výkon
nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); k tomu ak to tak nie je, vychádza

z príjmov rodičia pred zmenou zamestnania."

V tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že odporca nie je invalidným dôchodcom a preto
bezdôvodnévypovedanieprokúry,akoajukončeniepodnikateľskejčinnostinemožnopovažovaťzanový
dôkaz v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ OSP a takáto skutočnosť nemôže byť ani na ťarchu navrhovateľky,

ktorá sa štúdiu na vysokej škole svedomito pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Je pravda,
že navrhovateľke sa naskytla príležitosť uzavrieť pracovnú zmluvu, avšak túto skutočnosť nepovažuje
za relevantný dôvod na zmenu resp. zrušenie napádaného rozsudku odporcom. Navrhovateľka v
konaníjasnešpecifikovalasvojeodôvodnenépotreby,ktoréžiadalauhrádzaťodporcomprostredníctvom
výživného, pričom tiež jasne uviedla, že do týchto potrieb, z ktorých svoj nárok vyvodzovala, nezahrnula

náklady na svoje voľnočasové aktivity, prípadný zahraničný štúdijný pobyt a pod. Je teda logické, že
navrhovateľka má záujem uvedené náklady si hradiť sama, za ktorým účelom aj pracovný pomer na
dobu určitú do 31. 12. 2014 „uzatvorila mimo uvedeného navrhovateľkou vykonávaná práca jej poskytuje
zároveň užitočnú prax do budúcna.Záverom navrhovateľka uviedla, že invektívy odporcu uvádzané v odvolaní právnou zástupkyňou (...Ako
celok preto možno rozsudok považovať za nepodarok..., rozsudok je plytký...) rozhodne nie sú namieste,

ba považuje ich za vrcholne nedôstojné.

Navrhla preto rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvéhostupňa.Zobsahuspisuvyplýva,žeprocesnýsúdsprávnepostupovalarozhodolvzmyslevýroku.

Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza. Z obsahu odvolania

odporcu vyplýva, že tento vytýka rozsudku nespreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, nejasnosť. Senát
odvolacieho súdu už vo viacerých rozhodnutiach vyjadril stanovisko zastávané autormi Jaromírom
Jirsom, prípadne Alenou Vynterovou, alebo Pavlom Vrchom podrobne rozobrané aj v publikácii
„odůvodnení civilního rozsudku", z ktorého vyplýva, že v súdnom rozhodnutí má byť kladený akcent
predovšetkým na verdikt nie na listine a podrobné rozoberanie jednotlivých návrhov účastníkov. Pokiaľ

sudca verejne vyhlási rozsudok v písomnom vyhotovení má vyložiť všetky právne relevantné skutočnosti
tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Nie, aby rozsudok bol presvedčivý pre
účastníkov, jeho potencionálnych „čitateľov", ale jednoducho aby bol jasný zrozumiteľný a presvedčivý.

Presvedčivosť sa ovšem nedosiahne kvetnatým slovom, ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej

dizertačnej práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých
najzásadnejších momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd k vydaniu rozsudku.

Pre opačný názor, ktorý je tiež verejne prezentovaný niet objektívne žiadnych dostupných podkladov.

Presvedčivosťnemožnochápaťakokategóriuabsolútnu,žerozsudokkaždéhopresvedčísvojouvecnou
správnosťou, ku ktorej sa v takto chápanom smere objektívne nemožno ani dopracovať, ale ako
presvedčivosť výsledku intelektuálnej práce sudcu vyjadrenú v ním vydanom rozsudku. Ako logicky
pochopiteľný celok, ktorého jadro tvoria jednotlivé skutkové zistenia urobené z riadne vykonaných
dôkazovlogickyústiacichdozáveruozistenejskutkovejpodstateprípadu,ktorábolasudcompodrobená

právnej kvalifikácii a ktorá vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod sudcom vyhľadanú právnu
normu, či ním prijatý záver, že takáto norma nebola nájdená a preto k subsuncii resp. k aplikácii nebolo
možné pristúpiť.

Pre odvolací súd je pochopiteľné, že jednotlivé špecifikácie nákladov navrhovateľky sú orientačné a

nie sú konštantné, preto pokiaľ zo svojich skúseností ich súd považuje za prijateľné, nemusí sa nimi
osobitne,podrobnezaoberať.Vkonkrétnomprípadenešlootoposúdiť,činavrhovateľkavynaložípresne
určenú sumu na zabezpečenie takej, alebo onakej položky pri svojom štúdiu, ale o to, či vynaloženie
takejto položky je vzhľadom ku všetkým okolnostiam (potrebnosti k štúdiu, potrebnosti k osobnému
životu a pod. ako aj k možnostiam rodiča) akceptovateľné.

Zákon výslovne ukladá (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), aby pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal
a/ jednak na odôvodnené potreby oprávneného b/ jednak aj na schopnosti a možnosti povinného (pozri
aj článok 4).

Je tu zreteľná tendencia zákona, aby odôvodnené potreby oprávneného zásadne plne hmotne
zabezpečili, pričom tu nejde len o výživu v úzkom slova zmysle, ale v zásade o všetky nevyhnutné
potreby nutné pre život kultúrneho človeka.Do odôvodnených potrieb oprávneného treba teda rátať nielen vlastnú výživu, náklady na štúdium,
ale aj ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne, športové potreby a pod. Samozrejme
potrebyoprávnenéhosúrôznepodľajehovekuapohlavia,zdraviaavlastnýchschopnostíazárobkových

možností.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného, musí súd zvažovať nielen stav aký v skutočnosti u
povinného je, ale posudzovať telesnú a duševnú spôsobilosť povinného do akej miery sa zrovnáva
s týmto stavom a posúdiť, akú výšku príjmov by mohol povinný dosahovať podľa svojich osobných

vlôh a nadania. Nerozhoduje iba skutočný príjem povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť mať
príjem vyšší. Povinný musí vyvinúť takú zárobkovú činnosť, ktorá zodpovedá jeho telesným a duševným
schopnostiam.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že okolnosti nepriaznivého zdravotného stavu odporca síce tvrdil,
ale ničím nepreukázal. Správne poznamenala v odvolaní navrhovateľka nie je invalidným dôchodcom.

Pokiaľ v odvolaní odporca poukazuje na to, že navrhovateľka uzavrela pracovný pomer, táto skutočnosť
bola navrhovateľkou vysvetlená. Išlo o zabezpečenie si finančných prostriedkov na štúdijný pobyt v
zahraničí. Ak by si navrhovateľka prostriedky na štúdijný pobyt v zahraničí nezabezpečovala vlastnou
prácou, nepochybne by bolo aj na odporcovi, aby jej na takýto štúdijný pobyt, ktorý je pri príprave na

jej budúce povolanie potrebný, prispel.

Úspešnej navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná krajský súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s odkazom na ust. § 150 ods. 1 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa
je potrebné vidieť skutočnosti, že ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, (aj keď v tomto prípade značne

narušené), ktoré však v prvom rade patria do kategórie morálky a dobrých mravov a až následne do
oblasti práva.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.