Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1074/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213210927
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213210927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
W.W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX E. T., zastúpený splnomocneným advokátom JUDr.
Jozefom Veselým, so sídlom Advokátskej kancelárie Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcom: 1/
S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. G. XXX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr.
Vladimírom Zvarom, so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, 2/ mal. J. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. Plachtince 235, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, v konaní o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého

dieťaťa, o odvolaní odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/288/2013-90 zo
dňa 26. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť
prispievať na výživu maloletého J. G., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 11. 2013 a vo výroku, ktorým uložil otcovi
povinnosť zaplatiť matke nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 11. 2013 do 26. 06. 2014 v sume
800 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o určenie otcovstva zastavil (prvý výrok). Maloletého J.

G., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok (druhý výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom 01. 11. 2013 (tretí výrok). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 11. 2013 do 26. 06.
2014 v sume 800 eur uložil otcovi zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). O
trovách konania rozhodol tak, že ani žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (piaty výrok).

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/ (ďalej len „matka“

maloletého dieťaťa), a to do časti rozhodnutia okresného súdu o výživnom na maloleté dieťa.
Uviedla, že s navrhovateľom (ďalej len „otec“) vlastne nikdy spolu nežili, nehospodárili spolu ani
spolu nezabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Tvrdila, že otec ani nikdy neprispieval na výživu
maloletéhožiadnoupeňažnomsumou.Peniazejejnedalianirodičiaotcamaloletéhodieťaťa.Síceobčas
(asi štyrikrát do mesiaca) u nich s maloletým aj prespala a vtedy rodičia otca aj urobili nákup potravín
a plienok pre maloletého, ale z nakúpených potravín sa navarilo pre celú rodinu. Občas po narodení
maloletého tiež otec prespal v domácnosti jej matky (starej matky maloletého zo strany matky), ale otec snimi nikdy riadne nežil. Ďalej uviedla, že rodičia otca maloletého síce kúpili maloletému výbavičku a kočík
spoluvhodnoteasi1000euraoteckúpilmaloletémusezónneoblečeniespoluasivsume800eur,alena
výživu maloletého inak neprispieval. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že v roku 2013 spolu žili v prenajatom

byte vo E. T.. V tomto byte sa síce s maloletým zdržiavala od augusta do novembra 2013, ale len pár dní
do mesiaca, lebo s otcom maloletého sa vždy pohádali a následne aj s maloletým odchádzala ku svojej
matke. Toto nemožno považovať za spolužitie, pričom ani počas tohto obdobia jej otec neprispieval na
výživu maloletého. S maloletým žili len s jej rodičovského príspevku, z ktorého dokonca musela dávať
otcovi dieťaťa vreckové. Keď rodičovský príspevok minula, otec ju s maloletým vyhodil z bytu a znovu

ju prehovoril, aby sa vrátila, keď dostala nový rodičovský príspevok. Od novembra 2013 sa už s otcom
maloletého vôbec nestretáva, otec o maloletého neprejavuje záujem, výživným neprispieva. Uvedené
skutočnosti podľa matky preukazujú, že okresný súd v rozsudku nesprávne uviedol, že s otcom spolu
žili do novembra 2013, preto neurčil okresný súd výživné od narodenia dieťaťa, ale len od 01. 11. 2013.
Tvrdila pritom, že nie je pravda, že by s otcom spolu žili od narodenia maloletého až do novembra 2013.
Otec maloletého nechcel, videl ho prvý krát, keď mal maloletý tri mesiace. Matka ďalej uviedla, že návrh

na určenie otcovstva nepodala z dôvodu, že otec dieťaťa sa jej vyhrážal, že syna jej zoberie, fyzicky ju
napádal, nadával jej a poškodil aj auto jej rodičov. Podľa názoru matky má maloletý právo podieľať sa
na životnej úrovni otca, ktorá je nadštandardná. Hoci otec dosahuje len minimálnu mzdu, je zamestnaný
v spoločnosti svojej matky a jeho výdavky sú mesačne vo výške niekoľko tisíc eur. Otec mesačne platí
za prenájom bytu 200 eur, spláca úver po 200 eur, vlastní tri motorové vozidlá, má úspory minimálne v

sume 5 000 eur ako to sám priznal v konaní pred okresným súdom, denne sa stravuje v reštauračných
zariadeniach, kupuje si značkové a drahé oblečenie a obuv, chodí do barov. Matka žiadala určiť výživné
na maloletého vo výške 150 eur mesačne. Maloletý je veľmi živé a vnímavé dieťa, rád papá, veľmi rýchlo
rastie, preto jej vznikajú vysoké výdavky najmä na stravu s tým, že maloletému sa snaží kupovať len
zdravé bio potraviny. Značné výdavky jej vznikajú aj na nákup oblečenia pre maloletého, hračiek a v

súvislostisvýletmiakultúrnymičišportovýmipodujatiami.Matkauviedla,ževýdavkynamaloletéhočinia
mesačne minimálne 300 eur. Keďže tieto výdavky hradila len zo svojho rodičovského príspevku, musela
sa zamestnať na dohodu, aby to finančne zvládla. Matka ďalej uviedla, že nevlastní žiadny majetok,
nemá úspory a finančne jej musí vypomáhať jej matka a babka. Na základe uvedeného matka žiadala,
aby odvolací súd rozsudok okresného zmenil, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého

výživným v sume 150 eur mesačne počnúc dňom 06. 11. 2011 a nedoplatok na výživnom aby odvolací
súd uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok okresného súdu v plnej
miere rešpektuje a matke uhradil už aj nedoplatok na výživnom v sume 800 eur a ďalej chce platiť aj
výživné na maloletého po 100 eur mesačne. Rozsudok okresného súdu otec navrhol potvrdiť. Práva

na náhradu trov konania sa vzdáva. Otec uviedol, že ako otec dieťaťa využil svoje oprávnenie a tiež
toto oprávnenie využili aj jeho rodičia a podali na Okresný súd Veľký Krtíš návrh na úpravu styku
s maloletým, nakoľko matka a jej rodina im bránia stretávať sa s maloletým. Je paradoxné, že on
musel žiadať o určenie otcovstva, pretože matka ako sama uviedla na pojednávaní pred okresným
súdom by takýto návrh nikdy nepodala a vyhlásila, že v takomto prípade by nechcela od neho žiadne

výživné, avšak po určení otcovstva matka žiada na maloletého výživné od narodenia a žiada výživné vo
vyššom rozsahu ako bolo určené okresným súdom. Matka v podanom odvolaní v podstate opakuje svoje
tvrdenia, ktoré uvádzala aj pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vysporiadal.
Matka pred okresným súdom sama uviedla, že k prerušeniu ich spolužitia došlo v mesiaci november
2013 a dovtedy si on svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému s pomocou svojich rodičov plnil

nadštandardne. Ak by bolo pravdou to čo uviedla matka v podanom odvolaní, mohla už po narodení
podať na súd návrh na určenie výživného, pričom tak neurobila. Podľa jeho názoru výživné určené
okresným súdom je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa. S poukazom na to, že matka
pracuje v pohostinskom zariadení a to aj v nočných hodinách a v tom čase sa o maloletého starajú
jej rodinní príbuzní, otec uviedol, že matkinu starostlivosť o maloletého považuje za nedostatočnú. S

podaným odvolaní nesúhlasí. Ďalej otec uviedol, že u neho došlo k zmene pomerov v tom smere, že mal
haváriu na motocykli, pričom došlo k zničeniu tohto motocykla (k totálnej škode), čím sa zmenšil jeho
majetok. Naviac pritom utrpel rôzne zranenia, ktoré ho v súčasnej dobe obmedzujú naplno sa zapojiť
do pracovného procesu.

Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212
ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok

okresnéhosúduvovýrokuourčenívýživnéhonamaloletéhodieťaavovýrokuonedoplatkunavýživnom
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Z podaného odvolania matky vyplýva, že z dôvodov v ňom uvedených matka nesúhlasí s výškou
výživného tak ako bolo určené okresným súdom a tiež nesúhlasí s počiatkom určenia vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Matka sa podaným odvolaním dožaduje zmeny rozsudku

okresného súdu tak, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
sume 150 eur mesačne, počnúc dňom 06. 11. 2011, t.j. dňom narodenia maloletého dieťaťa.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol o
výživnom na maloleté dieťa s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine). Okresný súd mal za to, že výživné v sume 100
eur mesačne zodpovedá potrebám maloletého ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

Výživné určil okresný súd od 01. 11. 2013 s odôvodnením, že obaja rodičia zhodne tvrdili, že od tohto
dátumu natrvalo prerušili svoje spolužitie. Aj keď matka uviedla, že prv sa jednalo o prispievanie na
maloletého nie zo strany otca ale zo strany jeho rodičov, okresný súd k tomu dodal, že zjavne rodičia otca
poskytovali výživné na maloletého za otca dieťaťa. Okresný súd ďalej uviedol, že aj vypočutá svedkyňa
P. G. potvrdila, že keď rodičia dieťaťa žili v jej domácnosti, tak otec zabezpečoval nákupy do domácnosti

a taktiež zakupoval aj potrebné veci pre maloletého. Okrem toho okresný súd poukázal na tú skutočnosť,
že matka maloletého mohla už skôr podať návrh na určenie otcovstva k maloletému, pričom sama na
pojednávaní uviedla, že by takýto návrh nepodala. K otcovi súd uviedol, že síce v súčasnosti dosahuje
minimálnu mzdu, ale má úspory, taktiež má investované finančné prostriedky v motorových vozidlách,
ktoré hodlá predať a spláca úver mesačne po 200 eur. S prihliadnutím na tieto skutočnosti okresný

súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého výživné v sume
100 eur mesačne. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami podľa okresného súdu postačuje
na pokrytie výdavkov maloletého dieťaťa. Okresný súd ďalej uviedol, že matka si svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému s prihliadnutím na vek dieťaťa plní výkonom osobnej starostlivosti.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady
pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, preto sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Tvrdenia matky uvedené v podanom

odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné, vyžadujúce si zmenu rozsudku okresného súdu vo
výroku o určení výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré matka maloletého uviedla v
podanom odvolaní, odvolací súd k týmto dodáva, že matka si na viacerých miestach odvolania vzájomne
odporuje. Na jednej strane matka uvádza, že otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieval, no na
strane druhej nespochybnila, že otec kúpil maloletému oblečenie v hodnote 800 eur a tiež otcovi rodičia

kupovali maloleté rôzne veci, dali mu aj 1 000 eur na zakúpenie kočíka a ostatných potrieb. Tiež matka
uviedla, že pokiaľ žili s otcom maloletého spolu, kupol potraviny, čo tiež dosvedčila aj jej matka (stará
matka maloletého). Okresný súd určil počiatok určenia vyživovacej povinnosť k maloletému dieťaťu
počnúcdňom 01.11.2013.Matkavpodanomodvolanížiadalavyživovaciupovinnosťurčiťpočnúc
dňom 06. 11. 2011, teda dňom narodenia dieťaťa. Odvolací súd k určeniu výživného spätne až

dva roky pred začatím konania nevidí dôvod. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine v
tretej vete ust. § 77 ods. 1 umožňuje súdu v prípade určovania výživného na maloleté dieťa, aby výživné
priznal aj tri roky spätne odo dňa začatia konania, avšak zároveň stanovuje, že takýto postup je možný
len vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnej veci konanie začalo na návrh
navrhovateľa (otca maloletého) dňa 18. 12. 2013. Matka žiaden návrh nepodala a podľa jej vyjadrení v

rámci výsluchu pred okresným súdom tak ani nehodlala urobiť. Matke pritom nič nebránilo obrátiť sa na
súd s rovnakým návrhom ako podal otec a dožadovať sa tiež určenia výživného na maloletého. Pokiaľ
tak matka neurobila resp. ani tak nechcela urobiť, nemôže sa teraz úspešne domáhať určenia výživného
spätne ku dňu narodenia maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou výživného tak akobolo určené okresným súdom. Matka len všeobecne vyčíslila výdavky spojené s výchovou a výživou
maloletého. Z obsahu spisu nevyplýva, že by maloletý mal mať iné (zvýšené) potreby v porovnaní
s potrebami detí vo veku maloletého J.. Výživné v sume 100 eur aj podľa odvolacieho súdu pokryje

odôvodnené potreby maloletého, pričom takto určené výživného zodpovedá tiež aktuálnym možnostiam
a schopnostiam povinného otca, pričom v takto určenom výživnom sa premieta tiež zásada, podľa ktorej
má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Odvolací súd teda záverom dodáva, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania, zohľadnil
všetky zákonné kritériá a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu určil v primeranej výške.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.