Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010370
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114010370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a

členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného Q.
O., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/23/2014 zo dňa 05.09.2014, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa

obžalovanému Q. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale
bytom O., R. X

u k l a d á

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/23/2014 zo dňa 05.09.2014 bol
obžalovaný Q. O. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby na
Chorvátskej ulici č. 5 v Bratislave, v lehote stanovenej súdom do 16.12.2013, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.: 1T/82/2010 zo dňa 30.11.2011, právoplatného dňa
24.10.2013, pričom menovaný si výzvu na nastúpenie do výkonu trestu prevzal osobne dňa 09.12.2013.

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona bol

obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. Odvolanie bolo
odôvodnené podaniami obžalovaného zo dňa 18.09.2014 a 10.10.2014 a smeruje proti výroku o treste.

Obžalovaný vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu a vysvetľuje pohnútky, ktoré ho
viedli k podaniu odporu. Už trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom, považuje za neúčelný
vzhľadom na trest, ktorý v tom čase vykonával. Na hlavnom pojednávaní mu bol tento trest navýšený
na päť mesiacov, čo považuje za neodôvodnené rozhodnutie a trest za neprimeraný.

Obžalovaný ďalej v dôvodoch svojho odvolania odmieta úvahy okresného súdu o tom, že by konal
účelovo, keď podal odpor proti trestnému rozkazu. Takéto úvahy okresného súdu označuje za
„nezmyselné“, nakoľko je úplne prirodzené, keď sa ako obvinený snažil vyčerpať všetky zákonné
možnosti s cieľom dosiahnuť čo najmiernejší trest. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom
vyplýva, že okresný súd nezohľadnil vyhlásenie obžalovaného, ktorým oľutoval trestnú činnosť a trest
navýšil na päť mesiacov. Tým vlastne trest navýšil iba preto, že si obžalovaný dovolil podať odpor.

Rozhodnutie okresného súdu je na podklade vyššie uvedených dôvodov v rozpore so zákonom a ide
iba o subjektívne úvahy zákonného sudcu. Preto požiadal krajský súd o objektívne posúdenie veci a
vytýčenie verejného zasadnutia.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, ktorý riadne prevzal predvolanie na verejné zasadnutie a svoju neúčasť
neospravedlnil, ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry označila prvostupňový rozsudok za správny a vydaný v súlade so

zákonom, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátora, v intenciách § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého
rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal
aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na
chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie
mimoriadnehoopravnéhoprostriedkut.j.dovolania(§371ods.1Tr.poriadku),pričomzistil,žeodvolanie

obžalovaného je opodstatnené.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 obžalovaný postupom

podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň na všetky otázky
položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd
prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257
ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
dokazovanie.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného Q. O. uznal vinným z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe tak, ako
je uvedený v obžalobe.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí
vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho nemožno
meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní, zákonne a vecne
správne okresný súd rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
sa nevykoná.

Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku v súvislosti s uloženým trestom, je potrebné konštatovať,
že úvahy, z ktorých okresný súd vychádza pri odôvodnení rozhodnutia o sprísnení pôvodne uloženého
trestu odňatia slobody, postrádajú racionálny základ a preto nie je možné stotožniť sa s nimi.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému pôvodne trestným rozkazom zo dňa 26.05.2014 trest odňatia
slobodyvovýmeretrimesiace.Uznalpritompoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Tr.zákona,teda
priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným. Z výroku o treste, ktorý je obsiahnutý v trestnom
rozkaze je možné zistiť, že okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona,
napriek tomu však konštatoval vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže použil
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný Q. O. odpor, ktorý smeroval proti výroku o treste. Dôvodil
tým, že aktuálne si odpykáva trest, ktorý je pre neho dostatočným ponaučením a nepovažuje za účelné
ukladanieďalšiehotrestu.Poukazovalnato,ževýkontrestunenastúpilpretolebosastaralomatku,ktorá
trpí onkologickým ochorením a bola odkázaná na jeho pomoc. Navrhol preto zohľadniť tieto poľahčujúce

okolnosti a upustiť od potrestania.

Na hlavnom pojednávaní okresného súdu boli po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonané
dôkazy vzťahujúce sa k výroku o treste, o ktoré sa následne súd prvého stupňa oprel pri odôvodnení
svojho rozhodnutia.

Čo sa týka postupu okresného súdu pri stanovení výmery uloženého trestu, tento nie je v súlade s
ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, pričom uvedený záver platí aj pri zohľadnení princípu uvedeného v
§ 355 ods. 3 Tr. poriadku, teda, že po podaní odporu nie je samosudca pri voľbe druhu a výmery trestu
viazaný trestným rozkazom.

Obdobne ako tomu bolo v trestnom rozkaze priznal samosudca obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. V rozpore s výrokom však v odôvodnení prezentuje úvahy, ktorými
nenáležite a rozporuplne hodnotí motiváciu obžalovaného k priznaniu a oľutovaniu trestnej činnosti
a označuje ju za „účelový postup v snahe dosiahnuť zmiernenie trestu“. Odvolací súd sa s takýmto

odôvodnením nestotožňuje a súdu prvého stupňa pripomína, že ak sa raz rozhodne priznanie a
oľutovanie trestného činu uznať ako poľahčujúcu okolnosť, nemôže následne vo svojom rozhodnutí
vysvetľovať, že obžalovaný takýmto správaním iba sleduje zmiernenie trestu a označovať ho za účelové.

Tak ako to uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia aj okresný súd, oproti stavu, ktorý bol z hľadiska

okolností významných pre rozhodnutie o treste, daný už v čase vydania trestného rozkazu, nenastali
do dátumu vyhlásenia prvostupňového rozsudku žiadne zmeny, ktoré by mohli mať dopad na úvahy o
druhu a výmere trestu. Obžalovaný už v rámci svojho prvého výsluchu v prípravnom konaní spáchanie
prečinu priznal a oľutovať svoje konanie a nerešpektovanie výzvy na nástup výkonu trestu odôvodňoval
od počiatku snahou zabezpečiť starostlivosť svojej chorej matke.

Ďalšie kroky, ktoré v konaní podnikol tým, že využil právo podať odpor boli motivované snahou dosiahnuť
priaznivejšie rozhodnutie o treste, tak ako to uvádza obžalovaný aj vo svojom odvolaní.

Čo sa týka priznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, táto sa odvíja od zistenia,

že obžalovaný už bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre úmyselné trestné činy.

Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo teda možné ukladať obžalovanému
trest odňatia slobody v rozpätí od nula do dvoch rokov. Zohľadňujúc všetky rozhodujúce skutočnosti
zistené jednak na strane obžalovaného a tiež okolnosti prípadu, povahu a spôsob spáchania prečinu

v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, dospel odvolací súd k záveru, že trest vo výmere tri
mesiace, ktorý bol pôvodne obžalovanému uložený je dostatočným postihom. Odvolací súd zohľadnil
v prospech obžalovaného okolnosti, ktoré bezprostredne súviseli so spáchaním trestného činu a
ktorými obžalovaný od začiatku prípravného konania vysvetľoval dôvod nenastúpenia výkonu trestu vstanovenej lehote. Napriek tomu, že sa v minulosti už viackrát dostal do rozporu so zákonom a bol
za úmyselné trestné činy viackrát potrestaný, nie je nevyhnutné v posudzovanom prípade pôsobiť na
neho prísnejším trestom odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace je podľa názoru

odvolacieho súdu trestom, ktorý vyhovuje zákonným kritériám, je primeraný a spravodlivý.

Nebolo však možné stotožniť sa s ďalšími argumentami obžalovaného a akceptovať jeho návrhy na
upustenie od potrestania, prípadne na upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pre takýto
postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V prípade obžalovaného ide o páchateľa, ktorý

bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, v troch prípadoch išlo o nepodmienečný trest odňatia slobody.
Nejde teda u neho o ojedinelé vybočenie z medzí zákonných pravidiel, aj keď je možné uznať, že z
hľadiska povahy spáchaného prečinu ide o menej závažné protiprávne konanie. Predovšetkým teda
doterajší život obžalovaného neumožňuje viesť ďalej úvahy o využití postupu podľa § 40 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona o upustení od potrestania.

Čosatýkanávrhunaupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestu,niejevprípadeskutku,ktorýjepredmetom
tohto konania a skutku, za ktorý bol obžalovanému uložený trest v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 1T/82/2010, splnená podmienka súbehu trestných činov, ale ide v tomto prípade o
recidívu. Preto nie je možné uvažovať o ukladaní súhrnného trestu, respektíve o upustení od uloženia
súhrnného trestu.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný
bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V tejto časti nezistil odvolací súd dôvod na zmenu a preto
bol výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody fakticky prevzatý z prvostupňového rozhodnutia.

S poukazom na predchádzajúce úvahy, krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a v súlade s § 322 ods.
3 Tr. poriadku sám v tejto časti vo veci rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.