Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113200362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti R., X., nar. XX.XX.XXXX a W. nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky: X. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. U., R. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Banská
Bystrica, Pod Rybou 5 a otca: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. U., R. XX, t. č. Y. XXX, zastúpený
JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Zvolen, Nám. SNP 80/22 , o zníženie a o zvýšenie
výživného, o odvolaní matky maloletých detí zo dňa 24. 10. 2014 a odvolaní otca maloletých detí zo

dňa 03.11.2014 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/6/2013-424 zo dňa 16. 09.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného ( výrok I.), rovnako
zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného ( výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania ( výrok III.) .

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žeotecmaloletýchdetísapodanýmnávrhom
domáhal zníženia výživného na maloletú X. zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a
maloletého W. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, počnúc

dňom 08. 01. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnil tým,
že posledná úprava výživného bola v roku 2010 v rámci rozvodového konania. Od poslednej úpravy
výživného sa jeho finančné pomery zmenili, jeho súčasný príjem predstavuje v priemere 500 Eur
mesačne a preto na tento čas mu nedovoľuje platiť stanovené výživné. Taktiež poukázal, že na strane
matky sa zmenili pomery, keďže v čase poslednej úpravy výživného poberala iba rodičovský príspevok,
v súčasnosti si založila živnosť a podniká, má nového priateľa, s ktorým býva v spoločnej domácnosti.

Matka maloletých detí s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, pretože sa zmenili pomery na

strane maloletých detí tým, že maloletá X. už navštevuje 2. stupeň ZŠ, 5. ročník a maloletý W. navštevuje
2. ročník ZŠ. Nároky maloletých detí sa oproti roku 2010 zvýšili. Z dôvodu zvýšených výdavkov na
maloleté deti žiadala zvýšiť návrhom výživné na maloletú Katarínu zo sumy 140 Eur mesačne na sumu
160 Eur mesačne a maloletého Tomáša zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne.Posledná úprava výživného otca na maloleté deti bola v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 14C/125/2010-31 zo dňa 16. 09. 2010, kedy bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté

deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Kataríny
výživným vo výške 140 Eur mesačne a maloletého Tomáša výživným vo výške 110 Eur mesačne. Obaja
rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Príjem matky pozostával z rodičovského príspevku vo
výške 164 Eur mesačne a poberania rodinných prídavkov na 2 mal. deti vo výške 44 Eur mesačne. Otec
mal. detí vo svojej výpovedi vyčíslil svoj príjem v rozpätí od 600 do 700 Eur brutto.

Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o
maloleté deti nezistil žiadne nedostatky. Od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako 3 rokov,
za ktorú sa zmenili pomery na strane maloletých detí. Maloletá X. prestúpila na 2. stupeň ZŠ. Maloletý
W. nastúpil do ZŠ. Návrh matky na zvýšenie výživného preto považuje za dôvodne podaný a doporučil
súdu mu vyhovieť a primerane zvýšiť výživné možnostiam, schopnostiam otca. Návrh otca na zníženie
výživného doporučil súdu zamietnuť z dôvodu, že nie je v záujme maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd návrh otca maloletých detí na zníženie výživného a rovnako aj
návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že nemal preukázanú zmenu
pomerov na strane oprávneného t.j. maloletých detí ani na strane povinného t.j. otca maloletých detí, a
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie rodičia maloletých detí.

Otec maloletých detí vo svojom odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za neobjektívne,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho skutkového zistenia na základe
vykonaného dokazovania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že mu
uloží povinnosť prispievať na maloletú XX,-Eur výživným v sume 80,- Eur mesačne a na maloletého W.
výživným v sume 70,-Eur mesačne, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Matka maloletých detí vo svojom odvolaní namietala, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. Navrhla odvolaciemu súdu, aby
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako uviedla vo svojom návrhu zo dňa 21.01.2013, a zároveň žiadala

zaviazať otca maloletých detí k zaplateniu zročného výživného ako uviedla v odvolaní.

Otec maloletých detí na odvolanie matky maloletých detí reagoval vyjadrením, v ktorom uvádzal
súdu známe skutočnosti z doposiaľ vykonaného dokazovania, a žiadal aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, ktorým bol návrh matky o zvýšenie výživného zamietnutý,
potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k zaslaným odvolaniam nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212
ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
(ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o
veci.Dôvody,prektorétakurobil,správneapodrobnerozobralvodôvodnenírozsudku.Stýmitodôvodmi

sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôrazneniasprávnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dodáva: Hmotnoprávnom podmienkou pre zmenu
prv určenej vyživovacej povinnosti je podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmena pomerov. Podľa 78 ods.3
Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov

musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletých detí ako aj na strane povinného,
t. j. otca. V prípade zníženia výživného súd skúma na strane povinného dôvody, ktoré mu bránia plniť
si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v doposiaľ stanovenej výške. Pre zníženie
výživného sú však právne relevantné len objektívne dôvody na strane povinného rodiča, ktorým je napr.
strata zamestnania z organizačných dôvodov, výrazné zhoršenie zdravotného stavu, pre ktorý nemôže

byťplnohodnotnezaradenýdopracovnéhopomeru,pribudnutievyživovacejpovinnosti.Vzmysleplatnej
judikatúry súd však nevychádza z reálneho príjmu rodiča, ktorý dosahuje, ale z možností, schopností
povinného rodiča dosahovať potencionálny príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, skúsenosti, praxi,
zdravotnému stavu.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať
potencionálny príjem tak ako v čase poslednej úpravy výživného, čím na strane otca nemal preukázanú

zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu doposiaľ určenej výšky výživného a pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky výživného, išlo by o neprípustné
preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

V rámci tohto konania sa aj matka domáhala návrhom zvýšenia výživného. Odvolací súd
nespochybňuje, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 4 rokov, za ktorú sa jej zvýšili

odôvodnené potreby mal. detí vzhľadom na ich vek, ktoré súdu právne relevantným spôsobom
preukázala, avšak pre zvýšenie výživného súd nemal splnené podmienky na strane otca, t. j. zvýšený
príjem, ktorý by mu umožňoval podieľať sa na výžive maloletých detí zvýšeným výživným. V tejto
súvislosti súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, podľa ktorého má maloleté
dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo podľa názoru súdu doposiaľ stanoveným

výživným majú mal. deti zachované.

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,

ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62
ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich
rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V danom prípade nebola vykonaným dokazovaním preukázaná taká vynútená zmena pomerov na
stranepovinnéhootcamaloletýchdetíaninastraneoprávnenýchmaloletýchdetí,ktorábyodôvodňovala
zmenu výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 OSP ako vecne správny.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.