Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/220/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210214945
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210214945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta 11,
IČO: 35 704 713, zast. splnomocnenkyňou: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o. advokátska kancelária, Nitra,
Štúrova 13, proti žalovanému: M. A., nar. XX. O. XXXX, bytom A. XXX, zast. advokátom: JUDr. Ladislav
Pongrácz, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203/2, o 17.642,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. apríla 2013 č. k. 5C/76/2010-184
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 3.235,79 eur na trovách právneho zastúpenia
a v sume 1.058 eur na iných trovách, všetko splnomocnenkyni žalobkyne do 15 dní.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 413,70 eur
a to splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť I. žalobkyni istinu
17.642,15 eur s úrokom z omeškania 14,25% ročne zo sumy 17.642,15 eur od 9. mája 2007 až do
zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a II. žalobkyni „trovy“ (správne „náhradu
trov“) konania „titulom súdneho poplatku v sume 1.058 eur“ a „trovy“ právneho zastúpenia v sume

3.235,79 eur k rukám advokáta Mgr. Martina Jánskeho, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, §
273 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil uzavretím 19. decembra 2006 medzi žalobkyňou
ako právnickou osobou a žalovaným ako živnostníkom Zmluvy o leasingovom nájme č. LZF/06/80417
(ďalej aj len „zmluva“), predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla Škoda Octavia
Ambiente 1,9Tdi 77kw od dodávateľa Autotechnika s.r.o., Galantská cesta 2, Dunajská Streda, s

trvaním finančného prenájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu. Na základe tejto
zmluvy žalobkyňa umožnila žalovanému užívať za úhradu uvedené osobné motorové vozidlo s tým, že
vlastníctvo k predmetu leasingu podľa výberu žalovaného pri dodržaní všetkých podmienok uvedených
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach zo žalobkyne prejde na žalovaného. Vstupná
cena predmetu leasingu bola 606.722,70 Sk + 19% daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume
115.277,30 Sk, spolu 722.000 Sk, prvá zvýšená splátka 108.300 Sk a poplatok za prevod vlastníctva
2.380 Sk. Podľa poslednej vety zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné zmluvné podmienkyfinančného leasingu ČSOB Leasing, a.s., pre dopravnú techniku (ďalej len „VZP“) upravujúce vzťahy
medzi zmluvnými stranami v súlade s § 273 Obch. z. a Dohoda o platbách nájomného. Žalovaný prevzal
vozidlo 19. decembra 2006, medzi účastníkmi boli dojednané mesačné splátky 16.051,70 Sk a žalovaný

prestal uhrádzať splátky počnúc 19. januárom 2007, teda nezaplatil druhú a tretiu splátku (splatné
19. januára a 19. februára 2007) v celkovej výške 32.103,40 Sk (2 x 16.051,70 Sk). V dôsledku toho
dňom 18. marca 2007 žalobkyňa vypovedala zmluvu s poukazom na bod 4.4.1 písm. a/ VZP a 13.
apríla 2007 zaslala žalovanému konečné finančné vyúčtovanie pre predčasné ukončenie leasingu vo
výške 531.487,50 Sk, z čoho suma 32.103,40 Sk predstavuje dve nezaplatené splátky do ukončenia

leasingu a suma 499.384,10 Sk jednak neuhradené splátky podľa bodu 4.4.4. písm. e/VZP, ako aj
náhradu škody, pozostávajúcu z nákladov spoločnosti OZA s.r.o. vo výške 1.500 Sk, s ktorou mala
žalobkyňa uzavretú mandátnu zmluvu č. 2006/150/083 s účinnosťou od 31. augusta 2007 a ktorú
poverila vymožením pohľadávok a vyhľadávaním dlžníkov, pričom tá si uplatnila faktúrou č. 02307
vystavenou 28. marca 2007 v prípade predmetnej zmluvy právo na zaplatenie 1.500 Sk. Podľa bodu
4.4.4. písm. a/ VZP v prípade ukončenia leasingu podľa bodu 4.4. je žalobkyňa oprávnená okrem iného

vyúčtovať leasingovému nájomcovi všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane
ich príslušenstva, leasingové splátky a zmluvné pokuty. V prípade leasingových splátok splatných ku
koncu obdobia mesačných, resp. kvartálnych splátok je žalobkyňa oprávnená leasingovému nájomcovi
vyúčtovať aj alikvótnu časť nesplatnej splátky za obdobie, v ktorom predmet leasingu používal; podľa
bodu d/ toho istého ustanovenia potom škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia

leasingu, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou k predmetu leasingu a súčtom splátok istiny
zahrnutýchvsplátkachsplatnýchdodňaukončenialeasingu.Ďalejsúdprvéhostupňapoukázalnato,že
žalovaný nespochybňoval existenciu zmluvy, avšak tvrdil, že v januári 2007 bol vzatý do väzby, kde bol
až do 19. júna 2007 a počas takej doby malo byť motorové vozidlo zaparkované pred jeho panelákom a
kľúče od motorového vozidla mal mať jeho spoločník Tomáš Nagy. Počas trvania jeho väzby malo dôjsť

k odcudzeniu motorového vozidla a záležitosti týkajúce sa ohlásenia odcudzenia motorového vozidla
na polícii vybavoval otec žalovaného. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Dunajská
Streda, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality, sp. zn. ORP 88/OEK-DS-2007
vyplýva, že bolo ohlásené odcudzenie motorového vozidla neznámym páchateľom v čase 11. januára
2007 do 19. januára 2007, ktoré konanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Žalovaný tvrdil, že prípad bol ohlásený aj
na poisťovni (keďže motorové vozidlo bolo poistené proti krádeži) a predložil záznam o sprostredkovaní
poistenia spísaný 19. decembra 2006, podpísaný ním aj sprostredkovateľom poistenia, podľa ktorého
bolo uzavreté havarijné poistenie na leasingované motorové vozidlo s dojednaným ročným poistným
31.840 Sk. Po započítaní bonusu 15.920 Sk celkové ročné poistenie bolo vyčíslené vo výške 15.920 Sk s

dojednanou splátkou poistného 3.980 Sk, ktorú žalovaný uhradil 19. decembra 2006 (o čom svedčí vklad
v hotovosti na účet poisťovne UNIQA, poisťovňa a.s. v Tatra banke). Napriek uzavretej poistnej zmluve
a zaplateniu splátky poistného bol žalovaný 28. marca 2007 vyrozumený o vrátení zmluvy havarijného
poistenia po odstúpení od zmluvy poisťovňou s odôvodnením, že predmet zmluvy nevyhovuje technicko-
poistným podmienkam a súčasne mu vrátili aj zaplatenú splátku poistného 3.980 Sk. Poisťovňa na

výzvu súdu v liste z 8. februára 2013 ako dôvod neplnenia z poistnej zmluvy uviedla neprijatie návrhu
do poistenia, nakoľko nevyhovoval technicko-poistným podmienkam. K akceptácii plnenia aj v prípade
oznámenia poistnej udalosti by teda nedošlo v dôsledku zrušenia zmluvy odstúpením poistiteľa, ktorú
okolnosť v ďalšom žalovaný neriešil, hoci zmluvný vzťah existoval výlučne medzi ním a poisťovňou,
nedomáhal sa plnenia ani v dôsledku zistených skutočností políciou, keď sa nenašiel páchateľ a

nepredložil ani žiadne záznamy týkajúce sa poistnej udalosti a jej riešenia. Súd prvého stupňa mal za
to, že medzi účastníkmi konania bol dojednaný tzv. finančný leasing, ktorý je špecifickým ekonomickým
nástrojom a spája v sebe prvky niekoľkých zmluvných typov. Obsahuje prvky úverové (alebo finančnej
služby), ktoré spočívajú v obstaraní hnuteľnej veci (v danom prípade kúpa motorového vozidla a to podľa
výberu leasingového nájomcu, pričom pri obstaraní sú použité cudzie zdroje a to zdroje leasingovej

spoločnosti), ďalej obsahuje aj prvky nájomnej zmluvy (keďže žalovaný musel platiť mesačné splátky
ako nájomné, nakoľko počas trvania leasingovej zmluvy leasingový nájomca užíva vec, ktorá je vo
vlastníctve iného subjektu - leasingovej spoločnosti) a napokon aj niektoré prvky zmluvy o kúpe
prenajatej veci (upravenej v Obch. z. ako zmluvný typ v ust. § 489 a § 496). Účelom zmluvy bolo
umožniť za úhradu trvalé užívanie motorového vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti žalovaným

ako živnostníkom na podnikateľské ciele s tým, že nebezpečenstvo škôd na predmete leasingu a škôd
spojených s jeho prevádzkou niesol nájomca a predmet leasingu mal prejsť po skončení leasingu do
jeho vlastníctva. Nebezpečenstvo škôd na predmete leasingu prešlo na žalovaného okamihom jeho
prebratia, t. j. na začiatku leasingového vzťahu, kedy si nájomca prebral predmet leasingu priamood dodávateľa. Žalovaný nezabezpečil riadne motorové vozidlo poistnou zmluvou a ostal nečinný pri
riešení odstúpenia od poistnej zmluvy poisťovňou, hoci po vrátení poistného plnenia a oznámení mu
odstúpenia od zmluvy poisťovňou, si musel byť vedomý následkov. Motorové vozidlo bolo odcudzené

v januári 2007 a poistná zmluva bola zrušená až v marci 2007. Z toho súd prvého stupňa vyvodil,
že poistná zmluva v čase odcudzenia motorového vozidla platila. Vzhľadom na dojednania v zmluve (i
tu rozumej leasingovej), podľa ktorých mal poistnú zmluvu uzavrieť žalovaný ako podnikateľ, žalovaný
prevzal na seba záväzok uplatňovať všetky práva plynúce z poistnej zmluvy s tým, že plnenie bolo
vinkulované v prospech leasingového prenajímateľa. Keďže žalobkyňa preukázala náklady, ktoré jej

vznikli predčasným ukončením leasingu, tie predstavujú len náklady mandatára a náklady týkajúce
sa neuhradených splátok dojednaných v zmluve a žalovaný svoju povinnosť zaplatiť po predčasnom
ukončení zmluvy pohľadávku žalobkyne nesplnil, považoval súd prvého stupňa žalobu za dôvodnú.
Medzi účastníkmi neboli zmluvne dojednané úroky z omeškania, súd preto priznal žalobkyni popri istine
aj žalobkyňou požadované a správne vyčíslené zákonné úroky z omeškania 14,25% ročne z istiny od
9. mája 2007, majúc za to, že splatnosť pohľadávky nastala po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, t.

j. po obdržaní žalovaným predžalobnej upomienky. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení) a § 1 ods. 1, § 10 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3 a 4, § 17 a §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej aj „advokátska tarifa“), vecne potom úspechom žalobkyne a ňou vynaloženými trovami na

súdnom poplatku (za žalobu) v sume 1.058 eur a na trovách právneho zastúpenia 3.235,79 eur, ktoré
vznikli dôvodne pri uplatnení práva. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia 3.235,79 eur pozostáva
z odmeny v sume 2.358,58 eur (za sedem úkonov a to 1. prevzatie veci 12. júla 2010, 2. spísanie
predžalobnej výzvy 28. júla 2010, 3. žaloba 16. septembra 2010 a 4. - 7. účasť na pojednávaniach 17.
januára 2012, 3. apríla 2012, 29. januára 2013 a 19. apríla 2013, všetky po 336,94 eur), paušálnych

náhrad (v roku 2010 3 x 7,21 eur = 21,63 eur, v roku 2012 2 x 7,41 eur = 14,82 eur a v roku 2013 2 x 7,81
eur = 15,62 eur), náhrady za stratu času (za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Dunajskej Stredy
a späť 17. januára 2012, 3. apríla 2012, 29. januára 2013 a 19. apríla 2013, 1 polhodina po 12,71 eur,
1 cesta sú 4 polhodiny, 1 cesta 4 x 12,71 eur = 50,84 eur) a cestovného (17. januára 2012 PHM 6,07
eur + amortizácia 16,47 eur; 3. apríla 2012 PHM 6,32 eur + amortizácia 16,47 eur + parkovné 0,30 eur;

29. januára 2013 PHM 6,03 eur + amortizácia 16,47 eur a 19. apríla 2013 PHM 6,09 eur + amortizácia
16,47 eur). Súd prvého stupňa vychádzal tiež z toho, že v roku 2010 výška DPH činila 19% a od roku
2011 20%, v roku 2010 boli 3 úkony spolu s hotovými nákladmi v sume 1.032,45 eur, z čoho 19% činilo
196,17 eur a spolu 1.228,62 eur, v rokoch 2012 až 2013 potom štyri úkony. Spolu s ďalšími sumami
uvedenými v odôvodnení tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3.235,85 eur.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie len žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby, alternatívne navrhol zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Opätovne poukázal na skutočnosť, že sa v čase odcudzenia motorového vozidla nachádzal vo väzbe a

jeho otec podal trestné oznámenie hneď potom, čo zistil krádež motorového vozidla a nahlásil poistnú
udalosť, o ktorej vzniku bola písomne informovaná aj leasingová spoločnosť (žalobkyňa). Tá by podľa
jeho názoru bola aktívne legitimovanou v spore o poistnom plnení (vzhľadom na vinkuláciu poistného
plnenia), ale ostala nečinná. Za nedostatočne objasnenú považoval otázku vzniku a zániku poistnej
zmluvy, nakoľko v spise sa nachádza vrátenie návrhu zmluvy KASKO od UNIQA poisťovňa a.s. z 28.

marca 2007, ako aj oznámenie o zániku poistnej zmluvy z dôvodu neplatenia poistného. On (žalovaný)
urobil všetko, čo mohol, avšak orgány činné v trestnom konaní nevedeli vypátrať páchateľa a táto
skutočnosť nemôže byť na ujmu jemu, čo platí rovnako u odcudzenia motorového vozidla. Ak by
motorové vozidlo nebolo odcudzené, zaplatil by leasingové splátky riadne a včas a aj v prípade, že
by došlo k ukončeniu zmluvy z dôvodu nezaplatenia riadnych mesačných splátok, žalobkyňa by mohla

predať vozidlo a on (žalovaný) by mal zaplatiť iba rozdiel. Žalobu považuje za bezdôvodnú, keď nie je
spravodlivé žiadať od neho zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko zmluva nezanikla vinou žalobcu (?), ale
predmet leasingu bol odcudzený.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti v celom rozsahu potvrdiť.
Odvolanie žalovaného podľa nej neobsahuje žiadnu relevantnú právnu argumentáciu a je absolútne

neodôvodnené. Žalovaný nespochybňoval existenciu zmluvy ani v žiadnom smere nenapádal výškua dôvod žalovanej pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy, pričom predmetom konania v
prejednávanej veci bolo práve uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Ona (žalobkyňa) v konaní
dostatočne preukázala odôvodnenosť, ako aj výšku žalobou uplatnených nárokov. Tvrdenie žalovaného,

že žalobkyňa je aktívne legitimovaná v spore o poistnom plnení vzhľadom na vinkuláciu poistného
plnenia, pričom mala zostať nečinnou, je v prejednávanej veci právne irelevantné, nakoľko predmetom
sporu nebolo uplatnenie nároku na poistné plnenie a naviac je toto tvrdenie žalovaného absolútne
nesprávne. V zmysle VZP 04/06 bol žalovaný ako leasingový nájomca okrem iného povinný aj dojednať
havarijné poistenie predmetu leasingu a teda v danom prípade sa jedná výlučne o vzťah medzi

žalovaným ako poistníkom a príslušnou poisťovňou. Navyše v prípade škody na predmete leasingu
bol žalovaný ako leasingový nájomca v zmysle ustanovenia bodu 3. 2. 5. 1. VZP povinný každú
poistnú udalosť bezodkladne nahlásiť poisťovni. Žalovaný síce tvrdí, že odcudzenie predmetu leasingu
nahlásil do príslušnej poisťovne, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. V danom prípade
dokonca poisťovňa oznámila súdu, že návrh do poistenia nebol prijatý, nakoľko nevyhovoval technicko-
poistným podmienkam, ako aj že k predmetnej veci poisťovňa nedisponuje žiadnymi podkladmi (t. j.

ani oznámením poistnej udalosti žalovaným). Pre prípad vedenia možného sporu o poistné plnenie je
aktívne legitimovaný žalovaný a nie žalobkyňa (ako sa žalovaný nesprávne domnieva). Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že odcudzenie vozidla mu nemôže byť na ujmu, tak potrebné je poukázať na ust. bodu 1. 3. 1. VZP,
podľa ktorého práve leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničení, strát, odcudzenia a
predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec
(keď pominúc napadnutie rozsudku ako celku, od jeho najzásadnejšej časti, teda rozhodnutia vo veci
samej, bolo závislým i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania
(pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným
prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani

opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem),
pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalovaného považovať za
vecne správne rozhodnutie (i keď v časti trov konania s pochybne formulovaným výrokom), nakoľko
súd prvého stupňa v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil

po právnej stránke.

Odvolací súd totiž nemal dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Iba nad rámec dôvodov
použitých súdom prvého stupňa a to na doplnenie, ako aj pre nutnosť vyporiadania sa tiež s odvolacími
námietkami žalovaného považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p.) nasledovné :

Zdôrazniť sa žiada predovšetkým to, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu sumy uplatnenej
žalobou a to nielen pokiaľ šlo o jej výšku, ale ani pokiaľ šlo o uplatnený titul. Preto nebol vytvorený
priestor preto, aby odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu skúmal vecnú správnosť napadnutého
rozsudku vo vzťahu k týmto aspektom uplatneného nároku.

K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa údajnej potreby uspokojenia žalobkyne poisťovňou

odvolací súd uvádza, že táto námietka bola bez relevancie (významu) na žalobou uplatnený nárok a na
správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ totiž žalovaný v rámci ním použitej obrany argumentoval tým,
že povinnosť uhradiť sumu uplatnenú žalobou prešla na poisťovňu (teda na tretiu osobu) a v dôsledku
toho mal byť žalobou uplatnený nárok vyhodnotený ako nedôvodný, tak krajský súd poukazuje na to, že
prioritne ide o záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvného vzťahu so žalobkyňou, ktorého existenciu

žalovaný nenamietal. K zániku takého záväzku žalovaného potom (bez ohľadu na to, či žalovaný mal
alebo nemal uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou) nedošlo.

Pre úplnosť na podporu správnosti záverov súdu prvého stupňa poukazuje odvolací súd v zhode so
žalobkyňou na ustanovenie bodu 1.3.1. VZP, podľa ktorého leasingový nájomca nesie riziká výskytu
nedostatkov, zničení, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na

tom nenesie vinu. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, je leasingový nájomca povinný ihneďinformovať žalobkyňu a je povinný i naďalej platiť leasingové splátky riadne, včas a v plnej výške. Ide tu
o zmluvne dojednaný prechod nebezpečenstva škody na nájomcu už predtým, než sa tento v súlade s
očakávaniami založenými na riadnom chode veci stane vlastníkom predmetu leasingu.

Ďalej je žiadúce poukázať i na ustanovenie bodu 3.2.5.1. VZP, podľa ktorého v prípade vzniku škody
na predmete leasingu je leasingový nájomca povinný každú poistnú udalosť bezodkladne nahlásiť
poisťovni. V prípade, ak to všeobecne záväzné predpisy (prípadne podmienky poisťovne, v ktorej je
predmet leasingu poistený) vyžadujú, je leasingový nájomca povinný škodu nahlásiť taktiež polícii.
Leasingový nájomca je povinný písomne (faxom) oznámiť žalobkyni každú poistnú udalosť na predmete

leasingu, ako aj bez zbytočného odkladu zabezpečiť na svoje náklady uvedenie predmetu leasingu do
stavu predchádzajúceho poistnej udalosti. Povinnosť leasingového nájomcu bez zbytočného odkladu
uviesť predmet leasingu do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou nie je dotknutá tým, že poistné
plnenie nedosiahne náklady na uvedenie predmetu leasingu do pôvodného stavu pred poistnou
udalosťou a dobou, kedy poisťovňa príslušné poistné plnenie vyplatí. V prípade poistnej udalosti konanie
voči poisťovni, prípadne iným subjektom, vedie leasingový nájomca sám, na vlastné náklady.

Toto ustanovenie zmluvy zjednodušene od leasingového nájomcu vyžaduje, aby to bol on, kto sa v
prípade poistnej udalosti bude chovať ako vlastník (hoci ním ešte nie je) a to so všetkými rizikami z
toho plynúcimi.

Do tretice odvolací súd poukazuje na ustanovenie bodu 3.2.7. VZP, podľa ktorého v prípade, ak
príde k poškodeniu, prípadne zničeniu predmetu leasingu, ktoré nie je poistené poistnou zmluvou,

všetky náklady súvisiace s uvedením predmetu leasingu do pôvodného stavu znáša leasingový
nájomca. Toto zmluvné dojednanie prenáša všetky riziká inak kryté poistením, ak toto dojednané
nebolo, na leasingového nájomcu a to s logickým vznikom povinnosti nájomcu poskytnúť leasingovému
prenajímateľovi (tu žalobkyni) plnú náhradu za predmet leasingu, ak sa možnosť tento vrátiť v pôvodnom
stave alebo stave tomu obdobnom zmarí (nerozhodno z akého dôvodu).

Zovšetkýchtýchtodôvodovpotomnemoholodvolacísúdvyhodnotiťargumentáciužalovanéhoakotakú,
ktorá by mala akýkoľvek vplyv na povinnosť uloženú súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel a rovnako
správne priznal v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, ktorej výška nebola odvolateľom
spochybnená. Ako však už bolo zmienené vyššie, neformuloval správne tzv. náhradový nárok, kde

opomenul,žeukladásapovinnosťnanáhradutrovkonania(trovysiplatísámúčastník,ktorémuvznikajú,
najmä podľa § 140 ods. 1 O. s. p.), pri členení náhrady vo výroku sa uvažuje len s trovami právneho
zastúpenia a inými trovami (tu por. § 151 ods. 8 O. s. p.), teda bez uvádzania právneho dôvodu vzniku
iných trov (ktorý má miesto nanajvýš v odôvodnení) a z konkrétnej podoby tzv. náhradového výroku v
tejto veci nebolo celkom zrejmé, či advokát má byť platobným miestom celej náhrady, alebo len časti

predstavovanej trovami právneho zastúpenia (správnou je pritom len prvá možnosť, tu por. aj § 149 ods.
1 O. s. p.).

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 aj 2 O. s. p. potvrdil
vo veci samej a podľa § 220 O. s. p. ho zmenil (nech aj pri zachovaní podstaty rozhodnutia) v časti
trov konania spôsobom podávajúcim sa z druhej vety výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu). Za

platobné miesto náhrady pritom určil už tzv. advokátsku obchodnú spoločnosť a rešpektoval tiež dlhšie
než zákonné lehoty plnenia, uvedené v napadnutom rozsudku (s ktorými sa žalobkyňa nepodaním
vlastného odvolania zjavne uspokojila).

V odvolacom konaní tak rovnako ako v konaní prvostupňovom bola plne úspešnou žalobkyňa (žalovaný
požadujúci zmenu napadnutého rozsudku zamietnutím žaloby s odvolaním neuspel ani len čiastočne)

a bola to ona, komu vzniklo tiež právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p.). Žalobkyňa podala návrh na priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania ato len na trovách právneho zastúpenia, ktoré odvolací súd považoval za účelné trovy s nárokovateľnou
náhradou za jeden úkon právnej služby 336,94 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 7.
júna 2013), paušálnu náhradu k nemu 7,81 eur a 20% DPH spolu v sume uvedenej v tretej (ostatnej)

vete výroku tohto rozsudku (odmenu podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
do 30. júna 2013, paušálnu náhradu podľa § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 rovnakej vyhlášky a DPH podľa § 18
ods. 3 tej istej vyhlášky). Takúto sumu odvolací súd uložil neúspešnému žalovanému zaplatiť úspešnej
žalobkyni a to splnomocnenkyni žalobkyne (§ 149 ods. 1 O. s. p.) v zákonnej lehote 3 dní (§ 160 ods. 1
O. s. p. a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla), pričom napokon v tomto prípade pre vznik len trov

právneho zastúpenia nebol dôvod prisudzovanú náhradu členiť (§ 151 ods. 8 O. s. p. a contrario).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú splnené

dobrovoľne po určených lehotách, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.