Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313201344
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313201344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán,
so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti odporcovi: W. L., nar. X.X.XXXX, bytom K., B. XX, o
zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 17.9.2013 č.k. 30C/160/2013-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania na trovách
právneho zastúpenia v sume 29,57 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel žalobe navrhovateľa a odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 34,20 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne poukazom na ust.

§ 8 ods. 5, 6, § 16 ods. 4 písm. c) a f) zák. č. 514/2009 o doprave na dráhach v znení neskorších
predpisov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca dňa 16.11.2011 cestoval na
linke mestskej hromadnej dopravy číslo 13 v Bratislave bez platného cestovného lístka a preto uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70 Eur, teda cestovné vo výške 0,70 Eur a 100-násobok
základného cestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a zliav vo výške 50,- Eur. Pokiaľ
ide o argumentáciu odporcu, súd ju nemohol zohľadniť, nakoľko odporca nepreukázal, ani nenavrhol
dôkaz, že by sa na výzvu revízora preukázal platným cestovným lístkom. O náhrade trov konania súd

rozhodolpodľa§142ods.1spoužitím§150ods.2O.s.p.anavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspech
priznal náhradu trov konania tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu zohľadniac najmä skutočnosť, že
zo strany navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka
právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh voči nemu v celom rozsahu zamietne. Podľa záznamu

dopravného podniku mal cestovať v spoji číslo 15 a keď sa voči tomu ohradil, že taký spoj neexistuje,
už zrazu cestoval v spoji číslo 13, čo považuje za smiešne, je to chyba dopravného podniku. Taktiež
lístok nestojí 70 centov, ale 50 centov, čo je tiež chyba dopravného podniku. Nesúhlasí s výrokom, žesúd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania. Drží sa odporu, ktorý podal. Všetko je to nezmysel
dopravného podniku, je zreteľné, že dopravný podnik pochybil, keď zo spoja 15 urobil po čase spoj 13.

Navrhovateľodvolacínávrhnepodal.Kdoručenémuodvolaniuodporcupredložilprostredníctvomsvojho
advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania na trovách
právneho zastúpenia vo výške 29,57 Eur (za jeden úkon právnej služby písomné podanie vo veci
samej - vyjadrenie k odvolaniu á 16,60 Eur plus 1x režijný paušál 8,04 Eur plus DPH). Tvrdenia

odporcu v odvolaní považuje navrhovateľ za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa uhradeniu
dlžnej sumy. Osobné údaje odporcu revízor získal z predloženého občianskeho preukazu, ktorým
sa odporca preukázal a ktorý nie je ku dňu vyjadrenia na oficiálnej stránke MV SR evidovaný ako
stratený alebo odcudzený. Odporcovi bol odovzdaný aj tzv. informačný leták, ktorým bol upozornený,
že ak dlžnú sumu v lehote nezaplatí, pristúpi sa k vymáhaniu prostredníctvom advokátskej kancelárie,
kedy pôvodná pohľadávka vzrastie i na to, že ak sa nepodarí pošte doručiť pokus o zmier - výzvu

na zaplatenie, nie je to prekážkou podania žaloby. Nakoľko odporca pohľadávku v stanovenej lehote
neuhradil, podal navrhovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu. Odporca pohľadávku ani čiastočne
neuhradil ani ku dňu písania vyjadrenia. Plne sa pridržal názoru Okresného súdu Galanta vysloveného
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Okrem toho, že odporca doposiaľ nijakým relevantným
spôsobom nespochybnil, či nevyvrátil pravdivosť tvrdení navrhovateľa, zakaždým vo svojich podaniach

uvádza bezpredmetné a účelové tvrdenia, ktoré nijakým spôsobom neprispievajú k objasneniu merita
veci. Svoje vyjadrenia pritom ani raz nepodložil žiadnym relevantným dôkazom preukazujúcim prípadný
opak tvrdení navrhovateľa, čo napokon skonštatoval aj okresný súd. Navrhovateľ tiež poukázal na
skutočnosť, že v súčasnosti eviduje proti odporcovi celkovo 9 neuhradených pohľadávok za obdobie od
roku2009doroku2013,zčohoje zrejmé,žeodporcaopakovaneavedomeporušujeprepravnéatarifné

podmienky navrhovateľa, pričom ani jenu z týchto pohľadávok dobrovoľne neuhradil a to ani sčasti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má aspoň

základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada
dodať už iba nasledovné:

Skutočnosť, že odporca cestoval dňa 16.11.2011 prostriedkom mestskej hromadnej dopravy
navrhovateľaaprikontrolesanevedelpreukázaťplatnýmcestovnýmlístkomvyplývazlistinnéhodôkazu

založeného v spise, z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok. Je pravdou, že v hlásení
je uvedené, že cestoval linkou číslo 15 a až na námietku odporcu navrhovateľ vo svojom vyjadrení k
podanémuodporuuviedol,žezostranyrevízoradošlokchybevpísaní,keďsprávnemábyťuvedené,že
odporca cestoval linkou číslo 13. I odvolací súd takúto chybu v písaní považoval za nerozhodnú, keďže
z ďalšieho obsahu hlásenia je zrejmé, že revízorovi sa odporca preukázal občianskym preukazom,

z ktorého údaje zapísal do hlásenia a ktoré nemal možnosť získať iným spôsobom. Odporca pritom
ani netvrdil, že by v rozhodnom období občiansky preukaz stratil, resp. mu bol odcudzený. Rovnako
irelevantné bolo ďalšie tvrdenie odporcu, ktorým sa bránil v priebehu konania, že raz ho zadržal revízor a
chcel zaplatiť pokutu na mieste, avšak revízor mu nemal vydať z veľkej bankovky, už len z toho dôvodu,že odporca ničím toto svoje tvrdenie nepreukázal, ani žiaden dôkaz naň nenavrhol a i keby tomu tak
bolo, nezbavuje to odporcu povinnosti zaplatiť žalovanú sumu. Navrhovateľ v priebehu konania rovnako
vyvrátil tvrdenie odporcu, že cestovný lístok stojí 50 centov a nie 70 centov, ako je uplatnené, keďže v

zmysle čl. 2 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave cestovný lístok na jednu cestu s časovou
platnosťou 15 minút, teda základné cestovné je vo výške 0,70 Eur. Pre rozhodnutie o predmetnej žalobe
nie je ani rozhodujúce, či pokus o zmier navrhovateľ odporcovi doručil alebo nie.

V odvolaní odporca tiež namieta, že súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania. Z obsahu

spisu bolo zistené, že súd nariadil riadne pojednávanie na deň 17.9.2013, pričom podľa úradného
záznamu založeného na č.l. 41 spisu asistentka dňa 16.9.2013 odporcovi telefonicky oznámila termín
pojednávania 17.9.2013 o 8.30 hod. v pojednávacej miestnosti P8, ktorý termín odporca zobral na
vedomie. Podľa zápisnice sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Prvostupňový súd preto
správne v súlade s ust. § 101 ods. 2 vec prejednal v neprítomnosti odporcu, pričom prihliadol na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Po vyčerpaní odvolacích dôvodov s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa tak vo veci samej ako i v časti o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi
osobitne nenapadnutej, ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. §
224ods.1O.s.p.vznikloprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniavočineúspešnémuodporcovi.Trovy
navrhovateľa spočívajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 16,60 Eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení, k čomu je

potrebné pripočítať tzv. režijný paušál v zmysle § 15a v spojení s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ako i
20% DPH v zmysle 18 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak advokátovi navrhovateľa vznikol nárok na zaplatenie
sumy 29,57 Eur. Túto sumu zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.