Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314212352
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314212352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 01 Bratislava,
Údernícka 5, proti odporcovi: N. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom 040
01 Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom
040 01 Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 65,25 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny
poplatok za elektronické podanie vo výške 3,- eurá, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa svojim písomným podaním,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 5. 2014 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny
vo výške 65,25 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 6. 5. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6. 5. 2009 bola uzatvorená s odporcom zmluva o pôžičke číslo
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 1332,- eur. Odporca
sa zaviazal finančné prostriedky pravidelne splácať v 24 mesačných splátkach po 55,50 eura, čo
nedodržal. Do podania návrhu na súd odporca uhradil na základe uvedenej zmluvy celkovo sumu
1276,50 eura. Keďže odporca nedodržal platobnú disciplínu, navrhovateľ ho listom zo dňa 26. 4. 2012
vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, čo sa nestalo.

Pohľadávka bola počas konania postúpená na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 10. 6. 2014
uzatvorenej medzi postupcom spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a postupníkom EOS KSI
Slovensko, s.r.o. a ku dňu postúpenia pohľadávky odporca dlhoval sumu dlžných splátok a príslušenstva
v celkovej výške 65,73 eura.

Elektronickým podaním zo dňa 9. 8. 2014 do konania vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, právne zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom.

Odporcovi súd doručil návrh dňa 11. 9. 2014 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 22. 10. 2014, ani jeden sa
k návrhu nevyjadril.Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré
ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme
hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti

účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.
10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,

od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá
absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

V prejednávanej veci súd postupoval s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti,
hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci rozhodol.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o poskytnutí

bezúčelovej pôžičky, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Právny predchodca navrhovateľa súdu k návrhu doložil ako listinný dôkaz Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky číslo XXXXXXX zo dňa 6. 5. 2009. Na základe tejto zmluvy bola odporcovi
schválená pôžička vo výške 1000,- eur, s mesačnou splátkou 55,50 eura, počet mesačných splátok
24, celková suma pôžičky 1332,- eur, konečná splatnosť 24 mesiacov, ročná úroková sadzba 33,44 %,
priemerná RPMN 34,49 %.

Súd konštatuje, že iné údaje zo zmluvy, jej druhá strana, ako ani všeobecné podmienky, nie sú čitateľné
a teda ani preskúmateľné zo strany súdu. Údaje, ktoré sú v zmluve čitateľné, postačujú na prijaté závery:

Zmluva o úvere sa spravuje zák. č. 258/2001 Z.z. účinný k 6. 5. 2009.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Na účely
tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d/ ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e/poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká

úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu

vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienkybysapostaveniespotrebiteľaoprotiobčianskoprávneúpravezhoršilo.Ustanovenie§54ods.
1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje

ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti
tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru ako absolútneho
obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj
obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ
zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným

zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že
by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením
lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká
právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy

inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre
podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe
o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je
argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť
aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia

právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v
konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie
obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne

odlišné negatívne následky. Pri názore navrhovateľa by sa v celej škále dualisticky upravených inštitútov
súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane premlčania), s čím sa podľa
súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o
občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnémuprávu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve
strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá

na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti
spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.
Nemožnoprehliadnuťpritomfakt,žesútopredovšetkýmdodávatelia,ktorí uplatňujúvecinasúde.Spory
iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre
všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. e/ až j/, ods. 3 až 5 ZoSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa 524 ods. 1 a 2 OZ, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky

sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však
vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Postupca stráca postúpenú
pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie
je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky
postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky

právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet
zálohu a pod.). Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku
nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s
námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo
sa o postúpení pohľadávky dozvedel. Pokiaľ s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj

príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, prípadne o náklady
spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3). Zmena v osobe veriteľa nemá podľa ustanovenia § 111 vplyv
na plynutie premlčacej doby.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca

uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver - pôžičku vo
výške 1000,- eur (nie 1332,- eur, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu, pretože suma 1332,- eur sú
celkové náklady na pôžičku!). Predložená zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e/ až
j/ ZoSÚ, preto sa spotrebiteľský úver považuje podľa § 4 ods. 3 za bezúročný a bez poplatkov a podľa§ 4 ods. 4 od spotrebiteľa (odporcu) nemôže veriteľ (navrhovateľ) požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve.

Odporca splatil navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, celkovo sumu 1276,50 eura, pričom
mal splatiť len sumu 1000,- eur, teda splatiť viac, ako bol povinný. Túto sumu uhradil, podľa prehľadu
splátok (č.l. 6 spisu), už dňa 15. 6. 2011, teda právny predchodca navrhovateľa neoprávnene vyzval
odporcu na úhradu celkovej istiny 61,05 eura listom zo dňa 26. 4. 2012, kedy v tom čase už mal odporca
uhradenú celú pôžičku.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a návrh zamietol,
nakoľko bol podaný nedôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech (resp. úspech vo väčšej časti), má právo na náhradu
všetkých (pomerných) trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže odporca bol v konaní plne úspešný, mal by právo na
náhradutrovkonania,avšakichnáhradusipredsúdomneuplatnil,žiadnetrovykonaniamuaninevznikli,
preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, súd poukazuje na nasledovné zdôvodnenie.

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov).
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti
ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Nahrádzajú sa len účelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom,
avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné priznať náhradu trov konania za zastúpenies poukazom na to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, keďže vedľajší účastník má za cieľ
poskytovať ochranu spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach
pred orgánmi štátnej správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov a teda

musí poznať právo a musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Preto nie je účelne
vynaložiť ďalšie trovy na zastupovanie advokátom. Z uvedeného dôvodu súd na základe svojej úvahy
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za právne zastúpenie. Vedľajší účastník sa k
návrhu ani nevyjadril, nevykonal žiadne úkony, preto mu žiadne trovy konania ani nemohli vzniknúť a
už vôbec nie účelne vynaložené trovy konania.

Súd zároveň zaviazal vedľajšieho účastníka na zaplatenie súdneho poplatku za elektronické podanie vo
výške3,-euráatopodľazák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovs
poukazomnapoložku20aSadzobníkasúdnychpoplatkov,podľaktorejzavyhotovenierovnopisupodaní
a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom,
ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 eura najmenej 10,- eur za podanie, ktoré je návrhom
na začatie konania s prílohami, najmenej 3,- eurá za ostatné podania s prílohami.

Vedľajší účastník doručil súdu podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, ktorým vstúpil do konania, teda sa jedná o podanie, ktoré nie je návrhom vo

veci samej, toto podanie malo 11 strán, t.j. súdny poplatok je 11 x 0,10 eura, spolu 1,10 eura, avšak
minimálny poplatok za takéto podanie sú 3,- eurá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.