Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010424
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914010424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich

Márie Trochovej a JUDr. Tatiany Halászovej v trestnej veci obžalovaného X. Y., nar. XX.XX.XXXX v K.
R., pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: X. Y. Á. K. C. G. T. , nar. XX.XX.XXXX v K. R., trvale bytom K. R., R. XXX/XX, bez
pracovného pomeru, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 06.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na R. K. pri pohostinstve H. M., pri stretnutí s ml.
C. L. sa ho opýtal, čí má u seba nejaké veci a hneď mu strčil ruku do ľavého vrecka mikiny, odkiaľ mu

zobral mobilný telefón značky Samsung, ktorý si odložil do svojho vrecka a odmietal mu ho vrátiť, čím
spôsobil ml. C. L. škodu vo výške 10 eur,
- dňa 21.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na K. N., za budovou bývalého Z. prišiel k ml. K. F.,
ktorého sa spýtal, či má nejaké veci pri sebe, potom mu strčil ruku do vrecka mikiny, odkiaľ mu zobral
mobilný telefón zn. Nokia, ktorý si odložil do svojej mikiny a tento mu odmietol vrátiť, čím spôsobil ml.
K. F. škodu vo výške 35 eur,
- dňa 21.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na K. N., za budovou bývalého Z., v podnapitom
stave zapískal na ml. C. L., nar. XX.XX.XXXX a ml. K. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorí prišli k nemu a potom

si od nich pýtal cigaretu, ktorú mu dal ml. C. L., následne sa spýtal ml. C. L.Á., čo má v ruksaku, ktorý
mal na pleciach a zároveň mu ramienko ruksaku dal z pleca dole, ktoré si ml. C. L. vytiahol späť na plece
a povedal obžalovanému Y. aby prestal, ale nekládol odpor, pričom dovolil obžalovanému zobrať mu
ruksak z pleca, v ktorom mal rôzne veci a ktorý odniesol obžalovaný Y. ku kvetináčom, kde ho odložil,
čím spôsobil ml. C. L. krádežou ruksaku s vecami škodu vo výške 37,31 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.

3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal dňa 01.07.2014 pod číslom konania
2Pv/190/14/6609-31 na súd obžalobu na obvineného X. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d/ Trestného zákon a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že obvinený mal
1/

dňa 21.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na K. N., za budovou bývalého Z., v podnapitom stave
zapískal na ml. C. L., nar. XX.XX.XXXX a ml. K. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorí prišli k nemu a potom si
od nich pýtal cigaretu, ktorú mu dal ml. C. L., následne sa spýtal ml. C. L., čo má v ruksaku, ktorý mal
na pleciach a zároveň mu ramienko ruksaku dal z pleca dole, ktoré si ml. C. L. vytiahol späť na plece
a povedal obvinenému Y. aby prestal, na čo tento napriahol voči nemu ruku zovretú v päsť a povedal

mu „ty prestaň, lebo ti utiahnem“, čoho sa ml. C. L. zľakol a nekládol odpor, pričom dovolil obvinenému
zobrať mu ruksak z pleca, v ktorom mal rôzne veci a ktorý odniesol obvinený Y. ku kvetináčom, kde ho
odložil, čím spôsobil ml. C. L. krádežou ruksaku s vecami škodu vo výške 67,31 eur,
2/
- dňa 06.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na R. K. pri pohostinstve H. M., pri stretnutí s ml.

C. L. sa ho opýtal, či má u seba nejaké veci a hneď mu strčil ruku do ľavého vrecka mikiny, odkiaľ mu
zobral mobilný telefón značky Samsung, ktorý si odložil do svojho vrecka a odmietal mu ho vrátiť, čím
spôsobil ml. C. L. škodu vo výške 10 eur,
- dňa 21.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na K. N., za budovou bývalého Z. prišiel k ml. K. F.,
ktorého sa spýtal, či má nejaké veci pri sebe, potom mu strčil ruku do vrecka mikiny, odkiaľ mu zobral

mobilný telefón zn. Nokia, ktorý si odložil do svojej mikiny a tento mu odmietol vrátiť, čím spôsobil ml.
K. F. škodu vo výške 35 eur.

Zákonní zástupcovia oboch poškodených na hlavnom pojednávaní uviedli, že nežiadajú priznať žiadnu
škodu, pretože im všetky veci boli vrátené.

Obhajca obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby uviedol, že obžalovaný sa necíti
byť vinný zo spáchania tohto skutku z dôvodu, že poškodený ml. C. L. obžalovanému predmetný ruksak
dobrovoľne vydal a vo vzťahu k skutkom uvedeným v bode 2/ nemal žiadne námietky na ich právnu
kvalifikáciu.

Obžalovaný X. Y. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že necíti
byť vinný zo skutkov, ktoré sú mu v obžalobe kladené za vinu.

Ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 06.03.2014 a je uvedený pod bodom 2/ obžaloby uviedol, že išiel aj so

svojimi priateľmi so R. B. na K. N. v Rimavskej Sobote a pri pohostinstve H. M. sa stretol s poškodeným
C. L.. Rozprávali sa a on sa ho počas rozhovoru pýtal, prečo ho viackrát oklamal a doposiaľ mu nevrátil
peniaze, ktoré poškodenému požičal. Poškodený mu mal sľúbiť, že mu peniaze vráti večer a zároveň
mu dal svoj mobilný telefón do zálohy a povedal mu, že keď bude mať peniaze, tak mu na ten telefón
zavolá. Následne sa rozišli a potom neskôr večer na ten telefón volal poškodeného otec a pýtal sa ho

kde je C. a prečo má obžalovaný jeho telefón, na čo mu mal tento povedať, že Adam už išiel domov a
aby od neho zistil z akého dôvodu má obžalovaný C. telefón.

Na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že C. pozná viacej ako rok, stretávali sa skoro každý deň,
čo odôvodnil tým, že poškodený C. chodí do školy v tej časti mesta, kde on býva, podľa obžalovaného

sú dobrí kamaráti.Na otázku, či obžalovaný požičal poškodenému L. peniaze, obžalovaný uviedol, že poškodený si od
neho požičal 30 eur, ktoré súrne potreboval, avšak nevedel uviesť na aký účel, peniaze mu požičal,

lebo tak spravil už aj predtým a poškodený mu sľúbil, že mu peniaze vráti. Obžalovaný zároveň dodal,
že poškodený L. mu v čase, keď sa mal skutok stať, toho dňa 06.03.2014, tak mu dal svoj mobilný
telefón dobrovoľne ako zálohu, čo zdôvodňoval tým, že poškodený si bol vedomý toho, že viackrát
obžalovanéhooklamal,nedodržalsvojsľubapožičanépeniaze,tedatých30eurmuaždoposiaľnevrátil.

Ku skutkom, ktoré sa mali stať dňa 21.03.2014 obžalovaný uviedol, že uvedený deň bol piatok a že aj so
svojimi kamarátmi sedel na lavičke pri Z. a keď išiel okolo poškodený C. L. aj so svojimi kamarátmi, tak
na neho zapískal a zavolal ho k sebe. Keď poškodený ku nemu prišiel, tak sa spolu rozprávali o rôznych
veciach, neskôr mu obžalovaný vytýkal, že opäť nedodržal sľub a peniaze mu nevrátil aj napriek tomu, že
už mu dal do zálohy telefón. Podľa obžalovaného sa spoločne rozprávali okolo polhodiny a potom prišiel
k nim ďalší poškodený K. F., ktorý sa spýtal C. L., či ide s nimi alebo zostáva, na čo obžalovaný opäť

C. povedal, aby mu nechal nejakú zálohu v hodnote doposiaľ nevrátených 30 eur. Podľa obžalovaného
mu poškodený L. následne nechal svoju školskú tašku - ruksak aj s vecami v ňom a mali sa dohodnúť,
že keď poškodený L. zoženie peniaze, tak mu ich vráti. Keďže poškodený L. nemal telefón, obžalovaný
tvrdil, že si L. požičal telefón od F. a dal ho obžalovanému s tým, že na tento telefón obžalovanému
zavolá, keď zoženie peniaze. Potom obaja poškodení, teda L. a F. odišli so svojou partiou a obžalovaný

na mieste zotrval ani hodinu a neskôr odišiel domov. Ruksak od L. vzal obžalovaný k sebe domov s tým,
že keď príde večer L. s peniazmi, tak že mu ho vráti.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že L. mu dal ruksak sám dobrovoľne a on ho potom odložil
ku kvetináčom, poprel, že by sa L. vyhrážal a hrozil mu v tejto súvislosti. Tiež poprel, že by vzal

poškodenému F. z jeho mikiny mobilný telefón a opäť zopakoval, že mobil si od F. vypýtal L. a následne
mu ho dal s tým, že naň neskôr zavolá.

Svedok - poškodený ml. C. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná a že sa s ním
stretával najmä na R. B. v Rimavskej Sobote. Viackrát poprel, že by si niekedy požičal od obžalovaného

peniaze a z tohto dôvodu sa vo vzťahu k nemu necítil byť ani jeho dlžníkom.

Ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 06.03.2014 poškodený uviedol, že v kritický čas išiel aj s priateľom ml.
J. W. cez mesto a keď sa stretli s obžalovaným, tak tento ho zastavil, bez akéhokoľvek vysvetlenia mu
mal strčiť ruku do vrecka a vziať mu odtiaľ jeho mobilný telefón. Tvrdil tiež, že keď sa ho pýtal, že prečo

mu telefón berie, tak obžalovaný na to nereagoval.

Ku skutkom, ktoré sa mali stať dňa 21.03.2014 vypovedal tak, že išiel aj so svojimi priateľmi a keď
sa stretli s obžalovaným, tak tento na neho zapískal a volal ho k sebe a pýtal si od neho cigaretu.
Bolo to v časti medzi Z. a základnou školou, pričom poškodený mu ušúľal cigaretu, ktorú mu dal a

tvrdil, že obžalovaný sa pýtal aké veci má v ruksaku. Následne mu mal dať ruku na plece a začal ťahať
ruksak za ramienko a tak mu ho začal sťahovať a keď si dal poškodený ramienko ruksaku späť, tak mal
obžalovaný natiahnuť ruku a povedať mu „utiahnem ti“, čoho sa poškodený zľakol a v ďalšom konaní
už obžalovanému nebránil. Počas výpovede poškodený ukázal akým spôsobom sa na neho zahnal
obžalovaný pravou rukou, ktorú mal zovretú v päsť. Po tom, ako mu obžalovaný vzal ruksak, tak ho

odložil ku kvetináčom a následne obžalovaný vzal K. F. mobil z vrecka. V tejto súvislosti poškodený L.
uviedol, že nevidel akým spôsobom obžalovaný F. mobil vzal, len o tom vedel.

Na doplňujúce otázky obhajcu obžalovaného poškodený uviedol, že boli štyria v partii, z toho dvaja
zostali pri plote a on aj s F. išli k obžalovanému, keď tento zapískal a volal L..

Obžalovaný k výpovedi tohto svedka - poškodeného uviedol, že klame, že nehovorí pravdu a na jeho
otázku, ako dlho sa spolu rozprávali dňa 21.03.2014, uviedol, že sa na to nepamätá a že to nevie.

Zákonný zástupca poškodeného C. L. - svedok Š. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného

nepozná, nikdy ho nevidel, ani syn - poškodený C. L. mu o ňom nikdy nehovoril a ani mu v súvislosti s
ním neoznámil, že by si od obžalovaného požičal niekedy nejaké peniaze.Ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 06.03.2014 uviedol, že sa pamätá len na to, ako sa vrátil večer z práce
a syn mu povedal, že mu nejakí dvaja alebo traja vzali z vrecka mobil, pričom syn nekonkretizoval kto
mu mobil vzal. Dodal, že sa pokúšal telefonovať na synove číslo, ale najprv hovor nikto neprevzal a

neskôr už telefón ani nevyzváňal.

Ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 21.03.2014 uviedol, že opäť keď sa vrátil v ten čas z práce, tak mu syn
povedal, že ho opäť zastavil ten istý, pýtal si od neho najskôr cigaretu a potom, že mu začal brať ruksak
a keď sa syn začal brániť, tak že sa mu ten dotyčný vyhrážal, čoho sa syn zľakol a nechal si ruksak vziať.

Na doplňujúce otázky uviedol, že nemá vedomosti o tom, že by si jeho syn požičiaval vonku od známych
peniaze, on synovi dáva vreckové podľa potreby, a to 2 eurá až 3 eurá a keď má syn sviatok, tak dostáva
od rodinných príbuzných finančnú hotovosť.

Na otázku obžalovaného, či si pamätá ako spolu telefonovali, svedok uviedol, že si na telefonát

nespomína a opäť zopakoval, že sa pokúšal volať na synov mobil, avšak hovor nikto neprevzal.

Vo veci bol ďalej na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok - poškodený mal. K. F., ktorý vypovedal tak,
že pred samotným skutkom videl obžalovaného asi jedenkrát. K samotnému skutku, ktorý sa stal dňa
21.03.2014 uviedol, že bol vonku v meste s C. L., Z. Š. a J. R. a keď išli popri Z. na ulici K. v Rimavskej

Sobota, tak tam videl partiu mladých. Z tejto partie obžalovaný privolal C., aby išiel k nemu a on C.
nasledovalsodôvodnením,žeC.hovolal,abyišielsním.ObžalovanýsasC.oniečomrozprávali,onstál
vedľa nich a ďalší dvaja, teda Z. aj s J. zostali pri škôlke vedľa plota. Podľa poškodeného si obžalovaný
pýtal cigaretu od C. a potom začal C. sťahovať z pliec ruksak, čo mu však C. nedovolil. Tvrdil, že stál asi
jeden až dva metre od C., pričom sa stále nepozeral na C. a obžalovaného čo robia, registroval len, že

sa o niečom rozprávajú a popri tom zaregistroval aj to, ako sa obžalovaný rukou zahnal na C. a potom
už len videl ako mal obžalovaný v ruke C. ruksak a ako ho odložil ku kvetináčom. Nevedel sa vyjadriť o
tom, či si C. pýtal ruksak naspäť, ani o tom čo bolo predmetom rozhovoru C. s obžalovaným.

Na doplňujúcu otázku, či sa aj jemu niečo stalo, uviedol, že obžalovaný mu siahol do vrecka mikiny,

odkiaľ mu vzal mobilný telefón, nepamätal sa, či obžalovaný pritom niečo hovoril.

Na otázku obhajcu obžalovaného, v akom poradí išli na privolanie obžalovaného Y., svedok - poškodený
uviedol, že najprv išiel k nemu C. a on išiel hneď za ním, pričom Z. aj s J. zostali pri plote škôlky, čo
bolo od nich asi necelých 50 m.

Na ďalšiu otázku, že prečo Z. a J. vo výpovediach hovoria, že k obžalovanému išiel najprv C. a on išiel
za ním len asi po 10 minútach až 15 minútach, svedok - poškodený uviedol, že sa na to už presne
nepamätá a nevie sa k tomu vyjadriť.

Zákonný zástupca poškodeného ml. K. F. - svedok H. F. vo vzťahu ku skutku uviedol len to, že so synom
nebýva, pretože s jeho matkou sú rozvedení, syn bol však u neho, keď mu telefonovali policajti, aby sa
dostavil na výsluch a syn mu počas cesty na políciu povedal, že bol s kamarátom C. L.F. vonku a pri
Z. mu vzali mobilný telefón.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka nevyjadril a nemal na neho žiadne otázky.

Svedkyňa mal. Z. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritický čas, t.j. dňa 21.03.2014 bola vonku s
kamarátmi C. L., K. F. a J. R., pričom keď boli pri Z., tak C. aj s K. od nej a J. odišli a ona aj s J. ich čakali
pri plote. Keď sa vrátili, tak im povedali, že K. nemá mobil a C. ruksak, avšak nič bližšie nekonkretizovali.

Ona ani s J. nevidela čo sa odobralo pri Z., pretože odtiaľ to miesto, kde bol C. s K., nebolo vidieť.

Vzhľadom k tomu, že svedkyňa vypovedala na hlavnom pojednávaní rozdielne ako v prípravnom konaní,
bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná podstatná časť jej výpovede z prípravného konania zo
dňa 22.03.2014 (čl. 48 až 49). V prípravnom konaní na rozdiel od hlavného pojednávania ku skutku

vypovedala tak, že keď prechádzali po chodníku pri základnej škole, tak jeden chlapec (až neskôr sa
od C. dozvedela, že sa volá X.) zakričal na C., aby prišiel k nemu, pričom C. ostatným povedal, aby ho
počkali na rohu škôlky, ktorý sa nachádza vedľa základnej školy a C. sám odišiel k X.. Pri rohu škôlky
tak na C. čakali spolu s J. a K., a to asi 10 minút až 15 minút a potom ona aj s K. sa išli pozrieť za C..Keď boli pri C. asi na 3 metre až 4 metre, tak ona povedala C., aby sa ponáhľal a K. mu zas povedal,
že ho volala starká a že majú ísť na F., pričom X., keď ich zbadal, tak im ukázal rukou, aby išli preč. K.
ho však volal C. aj X., tak preto sa k J. vrátila len ona sama a s J. na oboch, teda na C. a K. čakali asi

15 minút. Keď sa C. a K. vrátili, tak C. nemal svoj školský ruksak značky Niké a K. nemal mobil. To, že
im chýbajú veci im povedal K., avšak konkrétne neuviedol, kto im veci zobral.

Po prečítaní uvedenej časti jej výpovede z prípravného konania svedkyňa uviedla, že udalosti sa stali
tak, ako o nich vypovedala v prípravnom konaní a rozdiel prečo vypovedala na hlavnom pojednávaní

odlišne odôvodnila odstupom času a tým, že už po dlhšom čase sa presne nepamätá, ako sa to celé
odohralo.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne nevyjadril a nemal na ňu žiadne otázky.

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritický čas bol vonku aj s kamarátmi C. L., K. F. a Z.

Š. a keď boli pri Z., tak C. odišiel k obžalovanému a potom za ním šiel aj K. a on aj s Z. ich čakali pri
plote. Keď sa vrátili, tak C. nemal školskú tašku a K. mobil.

Vzhľadom k tomu, že svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní rozdielne ako v prípravnom konaní,
bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná podstatná časť jeho výpovede z prípravného konania

zo dňa 15.04.2014 (čl. 56 až 58). V prípravnom konaní podstatné ku skutku uviedol, že pri Z. zapískal
obžalovaný na C. a zavolal ho k sebe, pričom podľa svedka tam bol C. asi polhodinu. Následne išiel k
C. K., lebo volal C. starký, že C. má ísť domov a K. mu to išiel povedať. K. bol u C. asi 10 minút a keď
sa C. aj s K. vrátili, tak podľa svedka sa C. smial a K. bol skleslý. Svedok uviedol, že C. si z toho čo sa
stalo robil srandu a nebral to vážne. Uviedol, že C. si myslel, že mu vrátia veci a aj K. mobil, pričom on

nevidel ako im tieto veci vzali a na túto okolnosť sa nepýtal ani C. a ani K..

Aj tento svedok uviedol, že udalosti sa odohrali tak, ako o nich vypovedal v prípravnom konaní a
rozdielnosť svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vysvetlil odstupom času, ktorý uplynul od uvedenej
udalosti.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka nevyjadril a nemal na neho žiadne otázky.

Svedok D. Á. na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak obžalovaného, ako aj C. L. pozná a že bol osobne
prítomný aj pri jednom stretnutí L. s Y.. K tomuto vzájomnému stretnutiu uviedol, že raz mu telefonoval

C., že súrne potrebuje odviezť autom a keď pre neho prišiel, tak ho čakal C. aj s Y. niekde na ulici Č. v
Rimavskej Sobote. Obaja mu nastúpili do auta a keď C. odviezol kam potreboval, tak ho čakal aj s Y. pri
aute. Keď sa C. vrátil, tak odovzdal Y. nejakú finančnú hotovosť a svedok potom odišiel autom preč.

Na doplňujúce otázky svedok nevedel bližšie konkretizovať z akého dôvodu C. odovzdal Y. finančnú

hotovosť s odôvodnením, že ho to nezaujímalo a ani sa na to nikoho nepýtal.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi tohto svedka bola aj v jeho prípade podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, a to zo dňa 22.03.2014 (čl. 46 až 47), a to v časti
týkajúcej sa čo mu C. vravel, keď nastupovali do auta. V prípravnom konaní svedok v tejto súvislosti

uviedol, že mu C. povedal, že potrebuje, aby ho rýchlo odviezol k nemu domov, lebo C. potrebuje vrátiť
peniaze. Po prečítaní tejto časti výpovede svedok uviedol, že sa mu to ozrejmilo a že mu to C. o tých
peniazoch hovoril, keď nastupoval do auta.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka nevyjadril a nemal na neho žiadne otázky.

Vo veci bol vypočutý aj svedok H. P., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pozná aj s
obžalovaným a že pozná aj C. L. a mal vedomosť o tom, že vzájomne sa poznajú aj obžalovaný s C. L..
Všetci traja sa tiež spoločne niekoľkokrát stretli, pričom svedok uviedol, že pri ich poslednom vzájomnom
stretnutí sa obžalovaný Y. viackrát pýtal L., že kedy mu tento vráti peniaze, ktoré mu L. dlhoval. Svedok
tiež uviedol, že oni dvaja sa medzi sebou rozprávali aj o nejakej protihodnote, ktorú však nekonkretizovali

a mal vedomosť o tom, že L. bol Y. dlžný sumu 30 eur alebo 40 eur.Svedok V. P. tiež uviedol, že pozná tak obžalovaného Y., ako aj C. L., ani pri jednom zo skutkov, ktorých
spáchanie je obžalovanému kladené za vinu však prítomný nebol. Len z počutia vie, že C. bol dlžný
nejaké peniaze Y., čo svedkovi potvrdili obaja, teda tak obžalovaný Y., ako aj C. L..

Svedkovia E. K. a K. L. sa k samotným skutkom vyjadriť nevedeli, aj oni len z počutia vedeli, že Y. mal
ako zálohu C. L. tašku, lebo L. mu bol dlžný.

Svedok ml. J. W. vypovedal o tom, ako začiatkom marca 2014 išiel s C. po meste a keď prechádzali cez

R. K., tak sa stretli s neznámymi osobami, ktoré sa s C. rozprávali, pričom on stál bokom a všimol si len
to, že C. prehľadávali vrecká. Svedok s určitosťou nevedel potvrdiť, či medzi osobami bol aj obžalovaný
Y. a C. mu následne povedal len to, že mu vzali mobilný telefón.

Svedok ml. U. L. je bratrancom obžalovaného. Hneď po zákonnom poučení a zložení prísahy začal svoju
výpoveď na hlavnom pojednávaní tým, že na polícii nevypovedal pravdu. Uviedol, že pokiaľ vypovedal

na polícii, tak len vyhýbavo odpovedal na jemu kladené otázky, že o ničom nevie, resp., že tam nebol.

Na hlavnom pojednávaní však svoju výpoveď zmenil a uviedol, že v čase keď sa mal stať skutok pri Z.,
t.j. dňa 21.03.2014, tak, že pri tomto skutku bol a tvrdil, že keď išiel okolo C. L. so svojimi kamarátmi, tak
Y. privolal C. k nemu, čo tento aj spravil. Spoločne sa rozprávali o dlžobe, ktorú mal L. voči Y., svedok

však tvrdil, že konkrétne sa na ich rozhovor nepamätá, lebo tam bol aj s priateľkou, ktorej sa zväčša
venoval. K veci samej ďalej uviedol, že vie ako C. odovzdal X. svoju tašku, a to ako zálohu za svoju
dlžobu. Neskôr k nim prišiel aj C. kamarát, ktorý C. volal, či už nejdú preč. Podľa svedka sa C. ďalej
spýtal X., že kde bude asi za hodinu a keď mu na to X. nevedel odpovedať, tak si C. požičal od toho
kamaráta mobilný telefón, tento odovzdal X. s tým, že mu na tento telefón neskôr zavolá.

Na doplňujúce otázky, aby svedok vysvetlil prečo vypovedal inak v prípravnom konaní, svedok uviedol,
že v tom čase, keď vypovedal na polícii, tak sa nechcel dostať do nepríjemností a zúčastňovať sa
výsluchov. Neskôr sa však dozvedel, že Y. môže dostať trest odňatia slobody aj vyšší ako 7 rokov a preto
sa rozhodol vypovedať to, čo videl, aby Y. nebol potrestaný za to, čo nespravil. Svedok tvrdil, že o výške

trestu sa dozvedel od svojich rodičov, ktorí boli prítomní na pojednávaní v tejto trestnej veci na súde.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného v ďalšom prečítané
výpovede svedkov z prípravného konania X. V. (čl. 59 až 61) , J. F. (čl. 62 až 63), D. K. (čl. 64 až 65) a
ml. E. M. (čl. 66 až 67). Ani jeden z uvedených svedkov nebol prítomný pri skutkoch, ktorých spáchanie

je obžalovanému kladené za vinu, preto sa k nim vyjadriť nevedeli, mali o nich len vedomosť, a to z
počutia, pričom nekonkretizovali od akých osôb sa o skutkoch dozvedeli.

Okrem uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané: zápisnica o vydaní veci z čl. 78
a 79, zápisnica o vrátení vecí z čl. 81 a 82, odborné vyjadrenie k hodnote veci z čl. 83 a 84, laboratórne

výsledky z č. 86, správa z čl. 88, hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica na obžalovaného z čl. 89 a 90, správa o povesti z čl. 92 a 93, výpis z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR z čl. 94 a 95, odpis z registra trestov z čl. 96 a 97.

Obžalovaný k prečítaným svedeckým výpovediam a listinným dôkazom nemal žiadne pripomienky.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené zákonné
ustanovenia dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vo vzťahu ku skutku, ktorý sa podľa obžaloby mal stať dňa 06.03.2014 bolo zistené, že uvedeného dňa
asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na R. K. prechádzal poškodený ml. C. L. spoločne so svedkom J. W.
popri pohostinstve H. M., pričom sa stretli s obžalovaným X. Y., ktorý počas rozhovoru s poškodeným L.,
tomuto strčil ruku do vrecka mikiny, ktorú mal poškodený L. oblečenú na sebe a vzal mu odtiaľ mobilný
telefón značky Samsung. Tento skutkový dej mal súd za preukázaný jednak z výsluchu poškodeného

ml. C. L., ako aj svedka ml. J. W., ktorý videl, že niekto pre neho neznámy prehľadával ml. C. L. vrecká
a nepriamo aj z výsluchu otca poškodeného, a to Š. L., ktorému večer poškodený syn povedal, že mu
niekto prehľadával vrecká a vzal odtiaľ mobil.

Ku skutku, ktorý sa podľa obžaloby mal stať dňa 21.03.2014 asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na
K. ulici za budovou bývalého Luxu, pri ktorom mal obžalovaný Y. použiť hrozbu bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa ruksaku poškodeného L., ktorý mal tento na pleciach a ktorý obžaloba
právne kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, súd uvádza,
že po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a zhodnotení celého dokazovania súd nemal
za preukázané, že obžalovaný Y. použil hrozbu bezprostredného násilia za účelom získania ruksaku
poškodeného L., prípadne, že tento ruksak získal násilím.

Hneď na úvod k tomuto skutku považuje súd za potrebné uviesť, že v súvislosti so skúmaním motívu
konania obžalovaného Y. a tiež skúmania za akých okolností sa ruksak poškodeného L. dostal do
dispozície a držby obžalovaného Y., súd ako predbežnú otázku skúmal, či medzi nimi dvoma došlo k
pôžičke určitej finančnej hotovosti a kto bol v tomto prípade dlžníkom. Túto predbežnú otázku súd riešil aj

z toho dôvodu, že obžalovaný Y. sa počas celého trestného stíhania bránil tým, že poškodený L. mu svoj
ruksak odovzdal dobrovoľne, a to preto, lebo mu bol dlžný a ešte stále mu nevrátil peniaze v sume 30 eur.

Výpoveď poškodeného ml. C. L. o tom, že nikdy nebol nič dlžný obžalovanému Y. považoval súd pri
skúmaní uvedenej predbežnej otázky za nepravdivú a účelovú z nasledovných dôvodov. Existenciu

pôžičky v sume 30 eur obžalovanému Y. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdili svedkovia H. P.V.,
V. P., E. K., K. L., ako aj U. L.. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj nestranný svedok D. Á., ktorý
uviedol, že raz osobne viezol vo svojom motorovom vozidle tak poškodeného, ako aj obžalovaného, a
to z toho dôvodu, že ho o to poškodený L. požiadal a uviedol mu, že potrebuje vrátiť peniaze. Svedok
videl ako poškodený L. určitú finančnú hotovosť odovzdal obžalovanému Y., pričom k tejto pôžičke a jej

vráteniu došlo ešte predtým, ako bola Y. poskytnutá L. ďalšia pôžička v sume 30 eur.

Na uvedenom základe súd ustálil, že v čase keď sa mali skutky podľa obžaloby stať, bol poškodený ml.
C. L.F. obžalovanému Y. dlžný sumu 30 eur.

K samotnému skutku, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zákona súd uvádza, že v konaní sa nepreukázalo použitie násilia obžalovaným a ani jeho
hrozby počas toho, ako mu tento bral ruksak z pliec. Podľa obžaloby malo násilie spočívať v tom, že
obžalovaný mal napriahnuť voči poškodenému ruku zovretú v päsť a mal mu povedať „ty prestaň, lebo
ti utiahnem“, čo mal urobiť obžalovaný v čase, keď mu poškodený mal brániť v snímaní ruksaku z pliec.

Obžalovaný sa v tejto súvislosti bránil tým, že poškodený mu ruksak dobrovoľne odovzdal, prípadne mu
ho dovolil vziať, a to ako zálohu za doposiaľ nevrátenú pôžičku. Na hlavnom pojednávaní nikto iný okrem
poškodeného ml. C. L. uvedenú formu vyššie popísaného násilia netvrdil. Ďalší poškodený F., ktorý v
tom čase stál tesne za L., síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že zaregistroval ako sa obžalovaný
rukou zahnal na C. a potom už len videl, ako mal obžalovaný v ruke C. ruksak. Vypovedal však aj o tom,

že sa stále na nich nepozeral, registroval len, že sa o niečom rozprávajú a nič iné z čoho by bolo možné
usudzovať o násilnom správaní sa Y. k L. si nevšimol. Ku skutku, ktorý sa mal podľa obžaloby stať v ten
istý čas a k jeho škode vypovedal tak, že mu obžalovaný Y. siahol do vrecka mikiny a vzal mu odtiaľ jeho
mobilný telefón, pričom sa nepamätal na to, či mu obžalovaný aj niečo hovoril, prípadne robil.

Ani ďalšie konanie a správanie sa poškodených L. a F. však nesvedčia o tom, že by obžalovaný použil
násilie,pretožesvedokR.privýpovedivprípravnomkonaní,naktorejzotrvalajnahlavnompojednávaní,
uviedol, že keď sa k nemu a Z. Š. obaja vrátili, tak sa C. L. smial, robil si srandu a nebral vážne to, čo
sa stalo. L. sa vyjadril aj o tom, že si myslel, že mu vrátia veci a tiež aj F. mobil. Z uvedeného dôvodu tuexistujepochybnosťopoužitínásiliaalebojehohrozby,pretoženiejelogickésprávaniesapoškodeného,
ak po tom, ako proti nemu malo byť použité násilie, prípadne jeho hrozba, aby sa z toho len smial a
robil si zo vzniknutých vecí srandu. Podľa názoru súdu, pokiaľ by sa obžalovaný Y. skutočne zmocnil

L. ruksaku za použitia násilia, prípadne jeho hrozby, poškodený L.Á. by po príchode k svedkom Š. a R.
mal prirodzene reagovať tak, že im minimálne o použitom násilí povie, čo sa však nestalo.

Nikto iný z vypočutých svedkov násilné konanie, prípadne správanie sa obžalovaného Y. vo vzťahu k
poškodenému L. nevidel a ani o ňom nepočul, a to tak z ďalších členov partie poškodených, konkrétne

svedkovia Š. a R. a ani z partie obžalovaného, teda svedkovia P., K., L. a L..

Na uvedenom základe preto súd ustálil a zmenil skutkový dej tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a na rozdiel od obžaloby z neho vypustil časť, v ktorej obžaloba videla použitie násilia.

Po zmene skutkového deja súd konanie obžalovaného Y., ku ktorému došlo dňa 06.03.2014 asi o 15.30

h v Rimavskej Sobote pri pohostinstve H. M., ktorého sa dopustil voči poškodenému ml. C. L. a konanie,
ku ktorému došlo dňa 21.03.2014 tiež asi o 15.30 h v Rimavskej Sobote na K. ulici za budovou bývalého
Z., ktorého sa dopustil voči poškodeným ml. C. L. a ml. K. F., ktoré konania spočívali v tom, že vzal
poškodenému L. v jednom prípade z vrecka jeho mikiny mobil a v ďalšom mu sňal z ramien ruksak a
poškodenému F. vzal z vrecka jeho mikiny mobil, právne kvalifikoval ako pokračovací prečin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil
a čin spáchal na veciach, ktoré mali poškodení pri sebe.

Na tomto základe súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Obžalovaný X. Y. je bez pracovného pomeru. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Podľa výpisu z
ústrednej evidencie priestupkov sa doposiaľ dopustil jedného priestupku proti verejnému poriadku podľa
§ 47 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR o priestupkoch, a to dňa 03.01.2012, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 10 eur. Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že súdne trestaný nebol.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného bolo ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadnuté k tomu, že podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna, preto
súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k tomu, že
u neho prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a preto sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej

trestnej sadzby o 1/3-tinu.

Za žalovaný prečin pokračovací krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je možné uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností,sahornáhranicatrestnejsadzbypodľa§38ods.3Tr.zákonaznižujeo1/3-tinu,tedana1roka

4 mesiace. Obžalovanému bolo teda možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní do 1 roka a 4 mesiacov.
S prihliadnutím k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný a za priestupok bol stíhaný v
blokovom konaní iba jedenkrát, a to ešte v roku 2012 mal súd za to, že na jeho nápravu a prevýchovu
je postačujúce uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody. Keďže sa však dopustil pokračujúceho
prečinu krádeže a tohto sa dopustil v troch prípadoch, súd považoval za potrebné uložiť mu uvedený

trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom,
avšak na dlhšiu skúšobnú dobu.

Z uvedených dôvodov bol preto obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.