Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213221546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČ: CHE-100.023.266, v konaní
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi:
H. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. XXXX/XX, O., o zaplatenie 159,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.9.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.) súdu doručil
návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 159,98 € spolu s príslušenstvom,
ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) uzatvoril dňa 25.1.2007 zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v podobe úverového rámca vo výške 995,49 €,
ktorý sa odporca zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,19 €. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.
Právny predchodca navrhovateľa ku dňu 1.8.2008 zmluvu s odporcom vypovedal. Dňa 24.9.2008
uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, v ktorej
odporca uznal svoj záväzok vo výške 126,81 € zo zmluvy č. 0017448469. Podaným návrhom si uplatnil
nazaplateniesumuvovýške159,98€pozostávajúcuzdlžnejistinyvovýške70,22€,poplatkovvovýške

79,27 € a úroku z dlžnej sumy vo výške 10,49 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania
a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti o vydanie
pôžičkovej karty Triangel, obchodných podmienok, dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok,
zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, oznámenia o postúpení pohľadávky, doplnenia
návrhu, výpisu z pôžičkovej karty Triangel, vyjadrenia odporcu, rozhodnutia ÚPSVaR, zmluvy o
postúpení pohľadávok spolu s prílohou, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, uznesenia

č.k. 14C/30/2014-68 zo dňa 11.6.2014, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, faxového podania
navrhovateľa zo dňa 12.11.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o.
(pôvodný navrhovateľ) a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpenou spoločnosťouConsumer Finance Holding, a.s. dňa 19.12.2011, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. nadobudla od
svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy, ktorá je predmetom tohto
konania. Následne dňa 31.1.2014 uzavrel pôvodný navrhovateľ so spoločnosťou Intrum Justitia Debt

FinanceAGzmluvuopostúpenípohľadávok,nazákladektorejpohľadávku,ktorájepredmetomkonania,
nadobudla spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. O zmene účastníka na strane navrhovateľa
rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/30/2014-68 zo dňa 11.6.2014.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom úveru v
podobe úverového limitu poskytnutého odporcovi jeho právnym predchodcom celkove vo výške 995,49

€. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 25.1.2007
a dohody o uznaní dlhu zo dňa 24.9.2008.

Predloženými výpismi z pôžičkovej karty Triangel mal súd preukázané realizované transakcie na účte
odporcu.

Odporca v priebehu konania uviedol, že dlžnú sumu vie zaplatiť len v mesačných splátkach. Pokiaľ ide
o dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, doplnil, že on slovenský jazyk neovláda, preto všetky listiny,

ktoré sú mu doručené v slovenskom jazyku predloží kolegyni v práci, ktorá mu obsah listiny pretlmočí
a v prípade, ak má uhradiť nejakú dlžnú sumu, telefonicky s veriteľom dohodne jej úhradu. Uzavretie
takejto dohody si však nepamätal. Taktiež uviedol, že nevie o tom, že by nejakú dlžnú sumu na základe
takejto dohody splácal. Pokiaľ ide o podpis na dohode uviedol, že podpis na dohode sa podobá na jeho
podpis, avšak zo strany navrhovateľa bola predložená len kópia dohody, nie originál listiny, z ktorého

by bolo jednoznačné, či ide o jeho podpis.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena

jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorýnesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej sumy titulom
spotrebného úveru, ktorý mu bol poskytnutý titulom úverového limitu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla zo
zmluvy o úvere, ktorá je v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou
povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou

osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane
spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a dlžníkom teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých
základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie

obsahu zmluvy alebo jej zmeny pre ich uzavretím.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa, ktoré odporca nepopieral, vyplynulo, že ku dňu 1.8.2008 bola zmluva
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
vypovedaná. Navrhovateľ uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy odvodzoval od dohody o uznaní
dlhu a jeho splácaní zo dňa 24.9.2008 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporcom. Súd

ako otázku predbežnú riešil platnosť tohto právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním s poukazom
na skutočnosť, že odporca slovenský jazyk vôbec neovláda a uzavretie dohody o uznaní dlhu a jeho
splácaní popieral, súd vyslovil, že právny úkon - uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym
úkonom z dôvodu, že tento nebol urobený slobodne, vážne určite a zrozumiteľne. Okrem toho súd
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní ani neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu predložil

dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 24.9.2008 len v podobe faxového podania, čo súd
nepovažoval za jednoznačný dôkaz o uzavretí takejto dohody (akým by bol originál tejto listiny) navyše,
keď odporca uzavretie takejto dohody popieral. Predložená dohoda o uznaní dlhu taktiež podľa názoru
súdu neobsahuje riadnu špecifikáciu dlhu čo do výšky, keď obsahuje len konkrétnu sumu bez toho, aby
z tejto listiny bolo zrejmé, z čoho táto suma pozostáva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď odporca v posudzovanom právnom vzťahu vystupuje ako
spotrebiteľ, tomuto poskytol ochranu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. Prihliadnuc na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
potom súd konštatuje, že nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania vznikla dňa 1.8.2008
(dňom zosplatnenia úveru) a zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bol návrh na začatie konania

na súd podaný až dňa 24.9.2013, pohľadávka bola uplatnená podaným návrhom na začatie konania na
súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá začala plynúť
dňa 2.8.2008 (teda v deň nasledujúci po zosplatnení úveru) a uplynula dňa 1.8.2011). Preto vychádzajúc
z vyššie uvedeného súd návrh voči odporcovi zamietol.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešným účastníkom, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže

si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.