Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205921
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613205921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky

Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska
cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Bratislava,
Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanej E. M., L. W. U., M. X. Y. XXXX/XX, zastúpenej JUDr.
Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Zimná 59, o zaplatenie 2
094,87 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 8C/156/2013-85 z 24.10.2013 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 094,87 €
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 4.8.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a účastníčkam náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobkyňa žalobou, doručenou mu 3.4.2013 domáhala a
čím žalobu odôvodňovala, čo uviedla, resp. namietala žalovaná v odpore podanom v zák. stanovenej
lehote proti platobnému rozkazu 8Ro/113/2013-35 z 19.4.2013 a, čo uviedla žalobkyňa v písomnom
vyjadrení k odporu žalovanej. Vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a zistil
tento skutkový stav: Žalobkyňa a manžel žalovanej uzavreli 2.3.2007 Zmluvu o spotrebnom úvere

č.UZF/07/90643, za základe ktorej sa žalobkyňa zaviazal poskytnúť manželovi žalovanej účelový
spotrebný úver v sume 163 481 Sk na financovanie motorového vozidla (ďalej len vozidlo) dodaného
firmou Autocentrum aaa auto. Úver sa manžel žalovanej zaviazal splácať v 60 splátkach po 6 504,60
Sk mesačne. Súčasťou zmluvy boli VZZ SÚ 01/07, popis splátok, aj Zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č.07/90643/ZPVP. Keďže manžel žalovanej splátky riadne a včas nesplácal,
žalobkyňa v súlade s čl. VII. bod b) VZP určila k 15.6.2010 predčasnú splatnosť úveru. Nedoplatok
manžela žalovanej teda činil k 5.11.2010 žalovanú sumu 2 049,87 €, ktorá pozostávala z neuhradených

splátok, z úroku zo zostatku úveru, zo zmluvnej pokuty a „po odpočítané“ vznikla odpočítaním z
výťažku z predaja vozidla v sume 2 500 €. Suma 2 500 € bola dohodnutá ako kúpna cena za
vozidlo Škoda „Fábia“ a to medzi manželom žalovanej a firmou GR8 „auciton“ a.s. „0.9.2010“. Manžel
„navrhovateľky“zomrel16.3.2010asúčasťoudedičskéhospisu4D57/2010bolaajZmluvaospotrebnom
úvere č.UZF/07/90643 (č. l. 17), avšak v Osvedčení o dedičstva 4D57/2010, lDnot 121/2010 z 2.8.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.10.2010, sa v súvise pasív po neb. manželovi žalovanej pohľadávka
žalobkyne nenachádza. Na základe dedičskej dohody žalovaná v celku v pomere k dedičstvu nadobudla

nehnuteľnosť v k. ú. Spišská Nová Ves zapísanú na LV č.6821, pod B 65 v 1/2, ktorej všeobecná cena
bola vyčíslená na sumu 19 915 €. Po odpočítaní dlhov vo výške 3 076,23 € čistá hodnota dedičstvačinila 16 838,77 €. Žalovaná následne 14.7.2011 uznala záväzok voči žalobkyni, ktorý spočíval v
povinnosti zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu s tým, že dlžná suma bola vyčíslená na základe konečného
vyúčtovania zmluvy č.UZF/07/90643 z 5.11.2010 a zaviazala sa ju uhrádzať v splátkach. Žalovaná v

účastníckej výpovedi nepoprela, že mala vedomosť o tom, že jej neb. manžel si bral úver na auto,
že vedela, že úver uhrádza v splátkach a že auto, ktoré bolo za úver zakúpené, aj ona užívala. Tiež
priznala, že v dedičskom konaní sa pýtala súdneho komisára, či má uviesť aj pohľadávku žalobkyne, ale
povedal jej, že to netreba miešať s inými dlhmi. Poprela, že by v dedičskom konaní predložila Zmluvou
o spotrebnom úvere č. ÚZF 07/90643 z 2.3.2007 a nevedela vysvetliť prečo sa tam uvedená zmluva

nachádza, pretože ona ju notárovi nepredkladala. Potvrdila že podpis na Dohode o splácaní dlhu v
splátkach zo 14.7.2011 je jej podpisom, ale nevedela si spomenúť či a kde takúto dohodu uzavrela.
Účastníčky konania, napriek tomu, že prevzali jeho poučenie a to žalobkyňa 16.5.2013 a žalovaná
14.5.2013 podľa § 120 ods.4 O. s. p., neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich
tvrdení žiadne skutočnosti, preto vyhlásil 24.10.2013 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil. Citoval
znenie § 90 O. s. p. a uviedol, čo sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie pod

vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, ktorý z účastníkov má vecnú (aktívnu alebo pasívnu)
legitimáciu, čo vecná legitimácia vyjadruje a zdôraznil, že vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí, že súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, že ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie

je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Ďalej, citujúc znenie § 460 a § 470
ods.1 O. z., podotkol, že vykonal dokazovanie a mal preukázané, že žalobkyňa svoj nárok opierala
o Dohodu o splácaní dlhu v splátkach uzavretú medzi ňou a žalovanou zo 14.7.2011, že jej obrana
spočívala v tom, že síce nepopiera inštitút univerzálnej sukcesie v dedičskom konaní, avšak majetok
poručiteľa musí byť „prejedaní“, či už ide o pasíva alebo aktíva, v opačnom prípade by nastal stav právnej

neistoty a, že pohľadávka žalobkyne je - podľa nej - novoobjaveným majetkom - pasívom, keďže nebola
vyporiadaná v dedičskom konaní a preto nie je v spore pasívne legitimovaná a jej uznávací prejav je
neplatným právnym úkonom. Obranu žalovanej o nedostatku jej pasívnej legitimácie pri rozhodovaní
nevzal „v úvahu“, pretože smrť jej manžela je v majetkových veciach takou právnou skutočnosťou,
s ktorou sa jej spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a n. O. z., že faktom je, že dedičstvo sa

nadobúda smrťou poručiteľa a musí byť súdom prejednané a vyporiadané s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľa, avšak rozhodnutie o dedičstve, teda o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa
na dediča, v danom prípade na žalovanú, má iba deklaratórnu povahu, že žalovaná teda okamihom
smrti manžela vstúpila do jeho majetkovoprávnych pomerov v celej šírke a vo všetkých zložkách práv
aj povinností, pretože poručiteľom zanechaný majetok, t.j. aktíva i pasíva (teda všetko čo má majetkovú

hodnotu a je vyjadriteľné v peniazoch) tvorí nerozlučný celok, ktorý na ňu univerzálnou sukcesiou
prešiel, že závažnou skutočnosťou je, že tento prechod si nevyžaduje žiadny právny úkon, žalovaná je
preto v spore pasívne legitimovaná i keď za dlhy svojho neb. manžela zodpovedá len do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva a keďže nezaradenie pohľadávky žalobkyne do súpisu pasív „zahnutých“ do
dedičstva po neb. manželovi žalovanej sa nedotýka režimu prechodu dlhov dedením, s poukazom na

to, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadom neplatnosti dohody uzavretej medzi ňou a žalobkyňou „o
o“ splácaní dlhu v splátkach, vyhovel žalobe žalobkyne. Napokon, citujúc znenie § 150 ods.1 O. s.
p., konštatoval, že účelom tohto ust. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, že toto ust. je výrazom skutočnosti,
že tam, kde zák. nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa

právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zák.,
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania, že zák. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ust. prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami, v takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve

s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, že vychádzajúc z cit.
zákonného ust. je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý indikatívne vypočítava okolnosti relevantné
na jeho aplikáciu, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania „je treba“ prihliadnuť k všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania a, že výrok otrovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí
byť odôvodnená. Zdôraznil, že v posudzovanej veci je významné, že žalovaná bola oslobodená od
platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50 % uznesením z 31.5.2013 (č.l.66), že priznal „navrhovateľke“

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s odôvodnením, že je poberateľkou invalidného dôchodku
vo výške 126,80 €, vdovského dôchodku vo výške 281,50 €, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti -
1 izbového bytu, nemá vyživovacie povinnosti, žije v domácnosti sama, splnomocnila na zastupovanie
v konaní advokátku a k jej výdavkom patrí náhrada za nájom a úhrady za služby poskytované k bytu,
spláca pôžičky a hradí poistky za byt a životnú poistku. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti bol toho

názoru, že v danom prípade na strane žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce
nie len v jej pomeroch, ale aj skutočnosť, že je vdova, teda na úhradu životných potrieb je sama, taktiež
prihliadol na skutočnosť, že mala snahu na základe dohody o splácaní dlhu uvedenú sumu splácať a
teda nevyhýbala sa splneniu záväzku, resp. nesnažila sa túto povinnosť úmyselne obísť. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam mal za to, že aplikácia cit. § 150 O. s. p. je dôvodná, a preto účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

.I. Touto cestou podala žalovaná v zmysle § 205 ods.2 písm. f/ O. s. proti prvému aj druhému výroku
rozsudku odvolanie, keďže má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podané odvolanie odôvodnila nasledujúco. .II. Žalobkyňa svoj nárok opiera o Zmluvu o spotrebnom
úvere č.UZF/07/90643, ktorú uzatvoril R. M., jej neb. manžel. 18.8.2010 právoplatne skončilo dedičské
konanie po poručiteľovi R.. M., vydaním osvedčenia o dedičstve zn. 4D/57/2010-21,lDnot120/2010,

notárom JUDr. Ladislavom Borským so sídlom Hviezdoslavova 51, Spišská Nová Ves, 2.8.2010. Z
uvedeného osvedčenia o dedičstve vyplýva súpis aktív a pasív, teda majetku patriaceho do dedičstva
po poručiteľovi. Dedičkou všetkých aktív a pasív sa na základe dohody dedičov stala ona, žalovaná v
tomto konaní. Pohľadávka ČSOB Leasing, a.s., ako žalobkyne, nebola predmetom dedičského konania.
Reprodukovala, čo uviedol súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (v odseku 5 a 6 na str.4). .III. Základom

hmotnoprávnej úpravy dedičského konania v zmysle občianskoprávnych predpisov je to, že dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa. Na hmotnoprávne ust. však nadväzujú procesnoprávne ust. Nadobudnutie
dedičstva je podmienené potvrdením súdu. Zmyslom dedičského konania je určenie, kto je dedičom
po poručiteľovi, aký bol majetok poručiteľa a ako tento majetok po smrti poručiteľa nadobudnú dedičia,
preto je potrebné prejednať dedičstvo v konaní o dedičstve a vydať o tom rozhodnutie. Súd, resp. notár

ako súdny komisár v konaní o dedičstve zisťuje majetok poručiteľa, zisťuje aktíva a pasíva (pohľadávky
a dlhy poručiteľa), a tiež či poručiteľ nezanechal závet. Dedičské právo procesné upravuje postup
súdu, notára ako súdneho komisára, ako aj účastníkov v dedičskom konaní tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov dedičov a rešpektovaná posledná vôľa poručiteľa. Aj
keď platný O. z. pri úprave dedičského práva vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na

dediča ipso iure, t.j. okamihom poručiteľovej smrti, napriek tomu zachováva princíp úradnej ingerencie
pri nadobudnutí dedičstva. Zachovanie úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva je odôvodnené
požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov alebo iných oprávnení v dôsledku smrti,
ale aj právnej istoty, ak je dedičov viac, a tiež záujmom o čo najúplnejšie zistenie rozsahu majetku
a práv patriacich do dedičstva. V týchto súvislostiach ide o potrebu úradného potvrdenia o tom, kto

nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Vzhľadom na uvedené podstata úradnej ingerencie spočíva v
tom, že nadobudnutie dedičstva je obligátorne spojené s konaním a rozhodnutím príslušného štátneho
orgánu, a to súdu. Rozhodnutie súdu má však hmotnoprávne účinky spätne ku dňu smrti poručiteľa.
Opätovne zdôraznila, že aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, s týmto je spojený princíp
úradnej ingerencie, dedičstvo toho, kto nadobúda dedičstvo, musí byť kvalifikovaným spôsobom zistené

a súdnym rozhodnutím potvrdené v rámci konania, obsahom ktorého je zisťovanie všetkých potrebných
skutočností týkajúcich sa dedičského práva. Uznesením súdu sa síce deklaruje to, čo nastalo smrťou
poručiteľa, predpokladom na toto potvrdenie nadobudnutia dedičstva je však preukázanie dedičského
nároku a vykonanie súpisu aktív a pasív. Dedičkou všetkých aktív a pasív uvedených v Osvedčení o
dedičstve sa na základe dohody dedičov stala ona, žalovaná v tomto konaní. Dohodu možno uzavrieť

len o majetku (dedičstve), ktorý je v čase uzavretia dohody známy, a nie o majetku, ktorý by sa príp.
mohol objaviť v budúcnosti, v takom prípade súd o tomto majetku vykoná nové konanie o dedičstve,
majetok predstavujú či už aktíva alebo pasíva. Z uvedeného vyplýva aj právna úprava konania o
novoobjavenom majetku. Pokiaľ by sa vychádzalo len z uplatňovania princípu univerzálnej sukcesie,
tak ako to uvádza súd vo svojom rozhodnutí, bez potreby jej spojenia s procesnoprávnou úpravou,

konanie o dedičstve by stratilo svoj zmysel a úplne nadbytočným by sa stalo konanie o novoobjavenom
majetku. Konanie o novoobjavenom majetku by nebolo potrebné vykonať nikdy a mohlo by sa z právnej
úpravy úplne vypustiť. Pohľadávku žalobkyne považuje za novoobjavený majetok, ktorý je potrebnéprejednať a úradne potvrdiť, to že ide iba o pasívum zák. následne rieši taktiež. To, že pohľadávka
žalobkyne nebola predmetom pôvodného dedičského konania, možno považovať za pochybenie súdu,
za ktorý koná notár ako súdny komisár, ktorý v konaní o dedičstve zisťujú kto je dedičom po poručiteľovi

a aký bol majetok poručiteľa. Vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov je predpokladom
pre zostavenie úpisu aktív a pasív dedičstva a následne pre rozhodnutie o dedičstve. Súdny komisár
postupuje pri zisťovaní potrebných skutočností v súčinnosti s účastníkmi konania a vychádza z ich
tvrdení a z vyšetrenia, ktoré na tieto účely vykoná. Potrebné informácie zisťuje aj inými dôkaznými
prostriedkami, napr. svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, ak je to

dôvodné pre určenie ceny vecí. Stav dlhov sa spravidla zisťuje dopytom u známych veriteľov. Právna
úprava dedičského práva vychádza zo zásady, že dedičstvo prechádza na dedičov ipso iure, t.j. podľa
samého práva okamihom poručiteľovej smrti. Napriek uvedenému úprava dedičskoprávnych vzťahov
vychádza z toho, že musí dôjsť k prejednaniu dedičstva a vydaniu rozhodnutia (uznesenia o dedičstve
alebo osvedčenia o dedičstve), ktoré môže byť ovplyvnené okolnosťami vyplývajúcimi z hmotnoprávnej
úpravy týchto vzťahov a jednotlivých predpokladov dedenia. Cieľom takto stanoveného postupu je

posilnenie právnej istoty a tiež ochrana spojená s prechodom práv a povinností v prípade smrti fyzickej
osoby na právnych nástupcov. S uvedeným, napr. úzko súvisí aj dispozícia s dedičstvom. Pýtala
sa, nenastáva čistým uplatňovaním zásady univerzálnej sukcesie bez potreby súdneho potvrdenia
nadobudnutia dedičstva maximálny stav právnej neistoty pre ňu? O. s. p. upravuje postup, ak sa po
právoplatnom skončení konania o dedičstve objaví nový majetok po poručiteľovi, ktorý nebol predmetom

prejednania, je to v prípade, že sú tu aktívne aj pasívne hodnoty. Celý zmysel a cieľ právnej úpravy
konania o novoobjavenom majetku je rovnaký ako pri prvotnom konaní o dedičstve. Navyše je toho
názoru, že žalobkyňa nedostatočne preukázala svoj právny nárok, ktorého sa domáhala a nepodložila
požadovanú sumu 2 094,87 € s prísl. v rozsahu potrebnom na unesenie dôkazného bremena. Veď
predsa nemožno uplatňovať iba princíp univerzálnej sukcesie bez zohľadnenia ostatnej právnej úpravy.

Na základe uvedeného sa nestotožnila ani s rozhodnutím, že žiadnemu z účastníkov nebola priznaná
náhrada trov konania a naďalej si uplatňovala náhradu trov konania v celom. .IV. Na základe uvedeného
preto žiadala, v zmysle § 221 ods.1 písm. h/ zrušiť rozsudok v celom jeho rozsahu, a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie.

Žalobkyňa týmto predložila súdu vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaná v podanom odpore spochybňuje

právny základ nároku uplatneného ňou, keď poukazuje na skutočnosť, že súčasťou zoznamu pasív
dedičstva po poručiteľovi R.. M., C..Č..XXXXXX/XXX bola len pohľadávka veriteľa Slovenská sporiteľňa,
a.s. z bankových zmlúv. Právna argumentácia žalovanej neobstojí, keď táto zamieňa právny inštitút
súpisu aktív a pasív dedičstva s generálnou konštrukciou zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa.
Žalovaná nesprávne namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Citovala znenie

§ 470 ods.1 O. z. Dedenie predstavuje univerzálnu právnu sukcesiu, ku ktorej dochádza momentom
smrti poručiteľa, a to v celom rozsahu, t.j. vo vzťahu k celému dedičstvu - celému majetku poručiteľa,
do ktorého patria aj práva a povinností, záväzky a pohľadávky, ktoré mu patrili v čase smrti a ktoré
sú prevoditeľné na iné osoby. Tieto hmotnoprávne následky nie sú nijako závislé a podmienené
skutočnosťou, či konkrétny záväzok poručiteľa bol zaradený do súpisu aktív a pasív dedičstva, keď

tento slúži len vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty majetku patriaceho do dedičstva, resp. určeniu
čistej hodnoty nadobudnutého dedičstva, čo ďalej limituje rozsah zodpovednosti dediča za dlhy, ktoré
na neho prešli dedením. Nezaradenie konkrétneho dlhu do súpisu pasív dedičstva sa nijako nedotýka
právneho režimu prechodu dlhov dedením, nijako nepreukazuje neexistenciu konkrétneho dlhu (Porov.
Civilna zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk 51/1967 a contrario) a tiež sa nedotýka nároku domáhať

sa jeho uspokojenia (Porov. tiež mechanizmus uspokojenia veriteľov podľa § 175n O. s. p.), čo priamo
vylučuje tvrdenia žalovanej. Osvedčenie o dedičstve 4D/57/2010 nepochybne osvedčuje nadobudnutie
dedičstva po poručiteľovi žalovanou v celosti, t.j. aj nadobudnutie dlhov po poručiteľovi žalovanou, takže
rozporovanie predmetnej skutočnosti žalovanou považuje za bezpredmetné. Žalovaná nepreukazuje
žiadne skutočnosti, ktoré by jej nárok vylučovali z generálneho režimu prechodu dlhov dedením. V

nadväznosti konštatovala, že nijako neobstojí tvrdenie žalovanej, že jej pohľadávka, ktorá je predmetom
tohto konania mala byť predmetom konania podľa ust. O. s. p., a to vzhľadom na explicitné ust. práve
§ 175x O. s. p. druhá veta, keď ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o sa nevykoná. Táto zákonná
úprava priamo vylučuje žalovanou predpokladaný postup vysporiadania jej pohľadávky, keď zmyslom
konania o novoobjavenom majetku je rozhodnúť práve o novej majetkovej hodnote a jej rozdelení

medzi povolaných dedičov, ak sa objaví a nie vysporiadavať sa s novoobjaveným dlhom, keďže v tomto
ingerencia súdu, resp. notára ako súdneho komisára ani nie je potrebná, keďže na otázku zodpovednostiza dlhy dáva priamo § 470 a n. O. z. Vzhľadom na všetko uvedené považovala odvolanie „podané
podaný“ žalovanou za neopodstatnené a preto navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba

opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo
vyrovnal.

Žalovanou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:

Podľa § 175x ods.1 O. s. p. ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve

skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj
dlh, súd na návrh (§ 42 ods.3 a § 79 ods.1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa
objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.

So zreteľom na toto ust. nemá tvrdenie žalovanej a to, že pohľadávku žalobkyne považuje za
novoobjavený majetok, ktorý je potrebné prejednať a úradne potvrdiť, nijaký právny význam, lebo

konanie o dedičstve sa vykoná iba o poručiteľovom majetku a nie o majetku niekoho iného.

Žalovaná správnosť svojho názoru, že žalobkyňa nedostatočne preukázala svoj právny nárok, ktorého
sa domáhala a nepodložila požadovanú sumu 2 094,87 € s prísl. v rozsahu potrebnom na unesenie
dôkazného bremena, ničím nepreukázala, preto naň nebolo možné vziať zreteľ.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov, avšak
žiadne trovy neuplatnila a žalovaná nemala ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich
náhradu.Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.