Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612200252.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľa

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti odporkyni
A., zastúpená opatrovníčkou Z. pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie sumy 1.821,98 €
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.01.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
03.01.2012, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1.821,98 € s úrokmi z omeškania vo

výške 13% ročne zo sumy 1.788,45 € od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že dňa 07.05.2002 právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“)
uzavrel s odporkyňou zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“),ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkyVÚB,a.s.predepozitnéproduktyvznení
ich dodatkov. Na základe zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni produkty a služby
súvisiace s vedením účtu v banke a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zriadil odporkyni na
účte prečerpanie (kontokorentný úver), pričom podmienky čerpania úveru, jeho účel, spôsob, výšku a

termíny splácania, jeho zabezpečenie, podmienky pri jeho neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že odporkyňa využila povolené prečerpanie
na účte / prípadne sa dostala do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradila
riadne a včas, vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 1.821,98 € pozostávajúcej z istiny v sume 1.788,45
€ a z úroku v sume 33,53 € spolu s úrokmi z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky. Nakoľko odporkyňa dlžnú sumu neuhradila, podal voči nej návrh na súd.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Uznesením č. k. 6C/117/2012 - 48 zo dňa 06.02.2013 súd ustanovil odporkyni opatrovníka v osobe

Z. pracovníčky Okresného súdu Pezinok, pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v
prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka odporkyni
ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6 tretia veta
O.s.p.Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 28.10.2014, pojednávania sa osobne nezúčastnili navrhovateľ,
jeho právny zástupca ani opatrovníčka odporkyne, svoju neúčasť ospravedlnili súhlasiac s prejednaním
a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti, pričom zároveň nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a
odporkyne, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 07.05.2002 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
ako bankou a odporkyňou ako majiteľom účtu (ďalej len „zmluva o bežnom účte“) súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa sa zaviazal zriadiť a viesť pre odporkyňu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., s
ktorými sa odporca oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Odporca zmluvu uzavrel ako fyzická osoba
- nepodnikateľ.

Z vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru ku dňu 28.12.2005 v spojení s históriou úverového /
bežného účtu odporkyne súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v sume 1.821,98 €

pozostáva z istiny spotrebiteľského úveru v sume 1.788,45 € a z vyčísleného úroku z úveru v sume
33,53 €.

Z výpisu k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 28.12.2005, t.j. ku dňu zrušenia bežného účtu
súd zistil, že na bežnom účte bol zostatok v podobe nepovoleného debetu v sume 1.821,98 €.

Právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi Všeobecná úverová banka,

a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, mal súd preukázané Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 08.12.2006.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie

uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 369 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,

inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je
možné vyhovieť.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ v konaní neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej

skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc
účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. od
13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň

bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného
nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka.

Pokiaľ ide o aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.

z. od 13.06.2014 na posudzovaný právny vzťah je súd toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho

zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. Z činnosti súdu je všeobecne známe, že veritelia uplatňujú voči odporcom -
spotrebiteľompremlčanénároky(pričompremlčanésúajniekoľkorokov),pretonepraváspätnáúčinnosť
novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. účinným od 13.06.2014 je

nanajvýš akceptovateľná, nakoľko reflektuje na potrebu regulácie uplatňovania šikanóznych nárokov
voči spotrebiteľom.

Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o
úvere. I keď sporné zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o
úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného
záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskehozákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať

aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj
rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným
uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého
obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri

rozhodovaní vychádzal.

Zo špecifikácie výpisu z bankového účtu odporcu vyplýva, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi konania (07.05.2002 - 28.12.2005) mal súd preukázané, že odporkyňa ako majiteľka
účtu vykonávala na účte rôzne debetné a kreditné operácie (vrátane prijatia povoleného prečerpania),
pričom zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo za obdobie trvania zmluvného vzťahu
k zosplatneniu celej dlžnej sumy úveru ani k odstúpeniu od zmluvy. Účet odporkyne bol zrušený

ku dňu 28.12.2005. Premlčacia doba pre každú debetnú položku za bankovom (úverovom) účte tak
plynula samostatne, a teda právny predchodca navrhovateľa, resp. navrhovateľ mohol uplatniť jednotlivé
čiastkovédlžnésumynasúdesamostatne.Súdtakzhľadiskapremlčaniaposudzovaljednotlivédebetné
položky vyplývajúce z bankového účtu odporkyne samostatne. Odo dňa 28.12.2005 potom plynula
premlčacia doba na uplatnenie poslednej čiastkovej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods.

2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula
dňa 28.12.2008. Postúpenie pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na navrhovateľa v priebehu plynutia
premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 400 Obchodného zákonníka). Preto keď konanie
v prejednávanej veci začalo dňa 12.01.2012 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.), bolo to až
po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku navrhovateľa.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., odporkyňa bola v konaní plne úspešná, nenavrhla priznať trovy konania a
žiadne trovy konania jej zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni
sa ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnejčinnosti-Exekučnýporiadok);akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdny
výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)