Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/455/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108225705
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108225705.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcov: 1/ MARIANI
GROUP, a.s., Púpavová 28, Bratislava, IČO: 35 854 057, 2/ Patronka West Gate, s.r.o., Púpavová 75,
Bratislava, IČO: 35 805 790, 3/ MARIANI GROUP SHOPPING CENTRE WEST II, s.r.o., Púpavová
75, Bratislava, IČO: 36 281 972, 4/ Technologies, s.r.o., Bernolákova 4, Senec, IČO: 35 710 675, 5/
Network Alliance, s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 35 805 242, zastúpení advokátskou spoločnosťou:
Procházka & partners, s.r.o., Búdkova 4, Bratislava, IČO: 36 854 948, proti žalovanému: WebHouse,
s.r.o., Paulínska 20, Trnava, IČO: 36 743 852, zastúpený advokátskou spoločnosťou: VRANOVIČ/

HALADA s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o ochranu dobrej povesti právnických osôb,
na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C 201/2008-422 zo
dňa 21. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania štátu a účastníkov p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/, 4/ a 5/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 624,79 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa žalobcu 3/, súd nepriznal
žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 3/, vo zvyšku súd návrh zamietol, žalobcom 1/,
2/, 4/ a 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu
vo výške 48,34 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a žalobcom 1/, 2/, 4/ a 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.712,78 eur splnomocnenkyni odporcu.

Rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 19 O.s.p., § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 103 a 107
ods. 4 O.s.p., § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) bod 1, § 6 ods. 4 a § 6 ods. 5
zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode vecne dôvodil tým, že v zmysle ustanovení osobitného
zákona o elektronickom obchode žalovaný nie je pasívne legitimovaný. V konaní bolo preukázané, že
internetovú doménu zaregistroval žalovaný na základe požiadavky spoločnosti, ktorej prenajal priestor
na umiestnenie webstránky. Táto spoločnosť na svojej webstránke zverejnila oznámenie, ktoré podľa

žalobcov zasiahlo do ich dobrej povesti. Žalovaný zo zákona nie je povinný sledovať informácie, ani
oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Žalovaného dňa 30.10.2008 e-
mailom Ing. V. vyzval na odstránenie obsahu webstránky G.. s odôvodnením, že informácie na tejto
stránke sú nepravdivé. Svoju výzvu žiadnym bližším spôsobom nezdôvodnil. Vo varovaní sa uvádza,že konateľ a majiteľ obchodných spoločností je dlžníkom mnohým fyzickým osobám a právnickým
subjektom a vedú sa proti nemu mnohé trestné oznámenia súdne spory. Žalovaný sa až z e-mailu
dozvedel o zverejnenom varovaní a podľa obsahu varovania nemohol podľa názoru súdu jednoznačne

posúdiť, či tvrdenie vo varovaní je protiprávne, alebo či ide o pravdivé tvrdenie, nakoľko Ing. V.
nepoznal. Preto súd dospel k záveru, že v zmysle § 6 ods. 4 zákona o elektronickom obchode žalovaný
nezodpovedá za obsah zverejnenej informácie, podľa názoru súdu nebola jednoznačne preukázaná
vedomosť žalovaného, že je zverejnená informácia protiprávna. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.
Okrem toho sa súd zaoberal otázkou, či tvrdenia uvedené vo varovaní sú pravdivé. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že proti konateľovi obchodných spoločností sa viedli minimálne tri
exekučné konania. Zároveň sa v tom období viedlo a k dnešnému dňu bolo právoplatne skončených
ďalších deväť konaní začatých pred zverejnením varovania, v ktorých boli žalobcovia zaviazaní
zaplatiť pohľadávky uplatnené v týchto konaniach. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že skutkové
tvrdenie z varovania sú pravdivé a preto nemôžu predstavovať neoprávnený zásah do práva na dobrú
povesť navrhovateľov. Naviac dobrú povesť žalobcov ohrozovala aj ich vlastná činnosť, nakoľko si

preukázateľne neplnili svoje zmluvné povinnosti a preto sa proti nim viedli dôvodne viaceré súdne
konania.

Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vo výške priznaného svedočného
48,34 eur vyplateného z rozpočtových prostriedkov súdu. Podľa výsledku konania súd zaviazal žalobcov

spoločne a nerozdielne zaplatiť vzniknuté trovy štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/,
4/ a 5/ priznal náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Súd zaviazal žalobcov k náhrade
trov právneho zastúpenia žalovaného za 7 úkonov právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady
dňa 19.3.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 20.3.2013 a 31.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 8.4.2013,

27.5.2013, 30.9.2013) po 486,29 eur, za účasť na pojednávaní dňa 21.10.2013 v 1/4-ine 121,57 eur +
7x paušálna náhrada 7,81 eur, spolu 3.093,98 eur. Súd priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH (618,80
eur), spolu 3.712,78 eur. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods.
1, § 14 ods. 5, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal
zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 4/ a 5/ prostredníctvom právneho zástupcu a
domáhali sa, aby odvolací súd vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaný je
povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zverejniť po dobu 60 dní na svojej internetovej
stránke G. oznámenie s ospravedlnením červenej farby, a typom písma Times New Roman s veľkosťou

písma 20pt v tomto znení: „Spoločnosť Webhouse, s.r.o. zverejnila na internetovej stránke G. oznam, v
ktorom vyzýva návštevníkov tejto internetovej stránky, aby nespolupracovali so spoločnosťami MARIANI
GROUP, a.s., MARIANI GROUP SHOPPING CENTRE WEST, s.r.o., MARIANI GROUP SHOPPING
CENTRE WEST II, s.r.o., Technologies s.r.o. a Network Alliance , s.r.o., pretože Ing. W. V., ktorý je v
týchto firmách majiteľom alebo konateľom, je dlžníkom mnohým fyzickým osobám alebo právnickým

subjektomavedúsavočinemumnohétrestnéoznámenia,súdnespory.Tvrdeniauverejnenéžalovaným
v tomto ozname sú nepravdivé. Spoločnosť WebHouse, s.r.o. sa za zverejnenie tohto oznamu
ospravedlňuje spoločnostiam MARIANI GROUP, a.s., Púpavová 28, 841 04 Bratislava; MARIANI
GROUP SHOPPING CENTRE WEST, s.r.o., Bazovského 19/1, 841 01 Bratislava, Technologies, s.r.o.,
Bernolákova 4, 903 01 Senec a Network Alliance, s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava.“ Žalovaný

je povinný poskytnúť každému zo žalobcom 1/ a 2/ primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume
11.617,87 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný poskytnúť každému
zo žalobcov 4/ a 5/ primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume 4.979,09 eur do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť
žalobcom 1/, 2/, 4/ a 5/ spoločne a nerozdielne náhradu trov na účet ich právneho zástupcu. Pre

prípad, že odvolací súd bude názoru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku, odvolatelia
navrhujú, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým vo veci samej a vo výroku o trovách konania
rozsudok zrušuje a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolatelia majú za to, že
rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
otázku pasívnej legitimácie žalovaného, teda otázku zodpovednosti žalovaného za protiprávny obsah
zverejnených informácií, pričom pre tento záver neposkytol dostačujúce dôvody a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o absencii dobrej povesti žalobcov 1/, 2/,4/ a 5/. Poukázal na to, že prvostupňový súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku konštatoval, že
žalovanýmalpasívnuvecnúlegitimáciuvspore,avšakžalobcanepreukázal,žedošlokzhoršeniudobrej
povesti žalobcov v hospodárskej súťaži, po zrušení rozsudku však dospel k tomu, že pasívna legitimácia

žalovaného nie je daná.

Odvolatelia sú názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá
pri svojej podnikateľskej činnosti poskytuje registráciu internetových domén (.sk) a poskytuje webový
priestor na umiestnenie internetových stránok (webhosting). Podľa verejného zoznamu Národného

registrátora spoločností SK.NIC a.s. bol žalovaný v rozhodnom čase od 31.10.2008 do 30.12.2008
vlastníkom a registrátorom internetovej domény V., identifikátor J.. Žalovaný si mohol vybrať, či
predmetnú doménu bude registrovať ako jej vlastník alebo len v mene zákazníka, pričom sa rozhodol
pre registráciu na seba ako vlastníka danej domény, teda právny úkon, ktorý mohol modifikovať rozsah
svojej právnej zodpovednosti za obsah webstránky umiestnenej pod ním registrovanou doménou bol
teda výlučne v jeho vlastnej dispozícii. Žalobcovia sú obchodné spoločnosti tvoriace jednu skupinu,

predsedompredstavenstvažalobcu1/akonateľomžalobcov2/,4/a5/jeIng.W.V.,ktorýdňa30.10.2008
zistil, že na internetovej stránke, umiestnenej na internetovej doméne marianigroup.sk bol umiestnený
text: „Varovanie. Nespolupracujte s firmami, v ktorých je majiteľom alebo konateľom osoba Ing. Pavel
Mariani Technologies s.r.o., MARIANI GROUP a.s., MARIANI GROUP SHOPPING CENTRE WEST
s.r.o., MARIANI GROUP SHOPPING CENTRE WEST II s.r.o. a Network Allianz s.r.o.. Táto osoba je

dlžníkom mnohým fyzickým osobám alebo právnickým subjektom a vedú sa voči nemu mnohé trestné
oznámenia, súdne spory“. Ing. W. V. mailom 31.10.2008 požiadal žalovaného o zrušenie obsahu stránky
umiestnenejnadoméneV..Tútosvojužiadosťzdôvodniltým,žeinformáciesúnepravdivé,žalovanýtejto
žiadosti nevyhovel, preto sa Ing. V. domáhal predbežnej ochrany na súde, až na základe predbežného
opatrenia súdu dňa 30.12.2008, teda po dvoch mesiacoch dostupnosti každému užívateľovi internetu,

žalovaný zneprístupnil obsah webstránky umiestnenej na predmetnej doméne. Odvolatelia pritom trvali
na tom, že nepozastavenie zobrazovania textu, ktorý bol nielen spôsobilý, ale aj reálne zasiahol do ich
dobrej povesti v rozhodujúcom období dostatočne odôvodňuje záver o pasívnej legitimácii žalovaného.
Pasívnu legitimáciu odvolatelia odvodili od zápisu autorizovaného registrátora domén SK.NIC a.s.
Žalobcovia k žalobe doložili potvrdenie získané z databázy spoločnosti SK.NIC a.s. umiestnenej na

internetovej stránke G., z ktorého vyplýva, že vlastníkom aj registrátorom domén je žalovaný. Podľa
bodu 10.4 pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne Sk z 18.08.2004, ktorým sa
spravovali registrácie v čase, keď žalovaný doménu registroval na svoje meno znelo nasledovne: Držiteľ
domény vyhlasuje, že bude dbať o to, aby ním užívaná doména neporušovala priamo alebo nepriamo
práva tretích subjektov a v prípade porušenia sám zodpovedá za spôsobenú škodu tretím osobám.

Žalobcovia trvali na tom, že toto ustanovenie potvrdzuje zodpovednosť žalovaného, že umiestnenie
textu bolo spôsobilé zasiahnuť do ich dobrej povesti, nakoľko obsahovalo nepravdivé tvrdenia a každý,
kto sa pripojil cez vyhľadávač na internetovú stránku obsahujúcu tento text sa dozvedel, že žalobcovia
sú ľudovo povedané podvodníci teda nedôveryhodní. Zároveň tento text zasiahol do ich dobrej povesti,
pričom označili dva konkrétne prípady relevantné s ohľadom na čas, keď bol uvedený text prístupný na

internete, podľa ktorých mal žalobca 2/ a 4/ dostať dve zákazky, pričom ich bez bližšieho zdôvodnenia
nedostal. S ohľadom na tieto skutočnosti sa odvolatelia domáhali na súde ochrany svojho dobrého
mena, ospravedlnenia a primeraného zadosťučinenia, pričom s týmito námietkami sa prvostupňový súd
nevysporiadal.

Prvostupňovýsúdsvojzamietajúcivýrokodôvodniltým,žežalovanýniejepasívnelegitimovaný,odkázal
na § 6 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode, pričom podľa názoru súdu
žalovaný nie je pasívne legitimovaný iba a len preto, že nebola preukázaná vedomosť žalovaného,
že je zverejnená informácia protiprávna. Odvolatelia sa však domnievajú, že prvostupňový súd platný
právny stav nesprávne právne vyložil, keď zákon o elektronickom obchode sa na tento špecifický

skutkový kontext nevzťahuje. Predmetné ustanovenia zákona o elektronickom obchode nie sú osobitnou
úpravou k úprave ochrany dobrej povesti právnických osôb obsiahnutej v Občianskom zákonníku,
ktorá je koncipovaná na báze prísnej objektívnej zodpovednosti. To však ani podľa odvolateľov nie
je rozhodujúce, platí totiž, že aj v prípade, ak sa na tento skutkový stav ustanovenia zákona o
elektronickom obchode vzťahujú, nezbavujú žalovaného zodpovednosti za ohrozenie dobrej povesti

žalobcov. Zodpovednosť za neoprávnené zásahy do názvu a do dobrej povesti právnických osôb
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá je konštruovaná ako prísne objektívna
zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu za zavinenie subjektu zásahu. Odvolatelia poukázali
na to, že podľa Najvyššieho súdu SR tento konštantne uvádza, že podľa § 3 ods. 1 Občianskehozákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolatelia citovali § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď právnym predpokladom poskytnutia

ochrany je neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé
nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je
založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie

pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného
zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia či dôkazné
bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (uznesenie NS
SR sp. zn. 4Cdo 212/2007). Podobne judikuje aj Najvyšší súd Českej republiky, napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 1385/2006. Žalovanému tento osobitný právny a skutkový kontext
bráni zbaviť sa zodpovednosti tým, že od obsahu na doméne, ktorú prevádzkoval ako jej vlastník dá

jednoducho ruky preč, ale ponechá ho na doméne až do doby, kým mu opak neprikáže rozhodnutie
súdu. Takýto záver by totiž znamenal, že povinnosť žalovaného zdržať sa zásahu do práv žalobcov
vzniká až v dôsledku rozhodnutia súdu, teda že táto povinnosť nie je daná zákonom, ale ju upravuje
až súd. Vedomosť žalovaného, že sú zverejnené informácie protiprávne, bola preukázaná. Žalovaný
sa už z e-mailu dozvedel o zverejnení varovaní. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru o

aplikovateľnosti ustanovení tak, ako ich vyložil prvostupňový súd, tak by boli práve tieto ustanovenia,
ktoré by zakladali pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže ten ako poskytovateľ služieb vedel vzhľadom
na e-mail Ing. Marianiho o protiprávnosti informácií (o ich spôsobilosti zasiahnuť do dobrej povesti
žalobcov), uložených a zverejnených pod jeho doménou a bol povinný odstrániť ich z elektronickej
komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup, keď sa dozvedel z e-mailu Ing. V. o ich

protiprávnosti. Tým, že žalovaný ponechal dva mesiace od oboznámenia sa s obsahom e-mailu
Ing. V. protiprávny obsah, spôsobilý narušiť dobrú povesť žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ v elektronickej
komunikačnej sieti prístupný, založil svoju pasívnu legitimáciu a zodpovednosť za neoprávnený zásah
do dobrej povesti odvolateľov. S námietkami odvolateľov prednesenými v konaní sa prvostupňový súd
síce vysporiadal, pričom ďalšou skutočnosťou, z ktorej prvostupňový súd odvodil absenciu pasívnej

legitimácie žalovaného je údajná absencia dobrej povesti žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/.

Prvostupňovýsúd savodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianevenovaltvrdeniamodifamačnejpovahe
informácií sprístupnených na internete. Z vykonaných dôkazov prvostupňový súd zistil iba to, že Ing. V.,
prípadne niektorí zo žalobcov boli účastníkmi niekoľkých súdnych sporov o zaplatenie peňažných súm,

z čoho nemožno vyvodiť záver o absencii dobrej povesti odvolateľov. Tieto sumy prípadne rozhodnutia
o povinnosti na jej zaplatenie neboli s ohľadom na počet a objem obchodných transakcií relevantné,
teda neboli spôsobilé ich dobrú povesť v príslušných obchodných kruhoch ani len narušiť, nieto celkom
vylúčiť. Proti Ing. V. nebolo vedené žiadne trestné stíhanie a s touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal.
Odvolatelia majú za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu pravdivosti

uvedenýchdifamačnýchtvrdení,prvostupňovýsúdsanedostatočnevysporiadalskvalitoudobrejpovesti
žalobcov a prvostupňový súd ignorovaním faktu, že proti Ing. V. nebolo doposiaľ vedené trestné stíhanie,
zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nedostatočného zdôvodnenia.

Odvolatelia majú za to, že prvostupňový súd porušil § 118 ods. 2 O.s.p. a odkázali na uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 18/2000, 3Cdo 236/2010 a 5Cdo 189/2010. Zo zápisníc z
pojednávania je podľa odvolateľov zrejmé, že prvostupňový súd nedodržal postup podľa § 118 ods.
2 O.s.p. Prvostupňový súd nezákonným postupom, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššieho súdu žalobcom znemožnil akokoľvek si urobiť čo i len základnú predstavu o tom, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná. V danom prípade prvostupňový súd porušil i § 123 O.s.p., pretože v rámci vykonávania
dokazovania nedal žalovanému možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré vykonal. S poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 18/2010, keďže prvostupňový súd nedodržal postup,
založil inú vadu konania.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcov 1/ 2/ 4/ a 5/ sa písomne vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcov k náhrade trov odvolacieho konania za jeden úkon -písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 624,79 eur. K námietke pasívnej legitimácie
žalovaný uvádza, že z hľadiska zodpovednosti žalovaného za obsah uloženej informácie na webovej
stránke umiestnenej pod doménou V. je úplne irelevantné, či žalovaný registroval doménové meno

ako jej vlastník alebo len v mene zákazníka. Skutočnosť, že žalovaný bol vlastníkom doménového
mena marianigroup.sk totiž nijako nesúvisí so zodpovednosťou za obsah uloženej informácie. V
priebehu konania na súde prvého stupňa žalovaný argumentoval, že doménové meno a webstránka sú
celkom odlišné predmety občianskoprávnych vzťahov, preto nie je možné zamieňať alebo stotožňovať
zodpovednosťvlastníkadoménovéhomenaazodpovednosťvlastníkawebstránkyanaopak. Akákoľvek

zodpovednosť žalovaného z titulu vlastníctva domény za prípadný difamačný zásah spočívajúci v
spísaní, uložení a tvrdení nepravdivého oznámenia na cudzej webstránke je vylúčená. Vlastníctvo
doménovéhomenanezakladázodpovednosťzaobsahcudzejwebstránky,zaobsahuloženejinformácie
umiestnenej v sieti www pod daným doménovým menom. Argumentácia odvolateľov s poukazom
na pravidlá poskytovania menného priestoru v internetovej doméne je irelevantná, pretože tieto
pravidlá upravujú otázku registrácie a užívania doménových mien, nie webstránok. Za obsah webovej

stránky zásadne zodpovedá jej vlastník, pričom ide o zodpovednosť objektívnu. Žalovaný nie je ani
nebol vlastníkom webstránky umiestnenej v sieti www pod doménou V.. Žiadnu informáciu týkajúcu
sa žalobcov nespísal ani neumiestnil na predmetnú webstránku. Ak by za obsah cudzej webovej
stránky zodpovedal aj poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, potom je jeho zodpovednosť
obmedzená zákonom č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode, ktorý upravuje vylúčenie zodpovednosti

poskytovateľov služieb v § 6 ods. 4, ako aj v § 6 ods. 5. V zmysle tejto právnej úpravy by žalovaný
ako poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti zodpovedal za zásah do dobrej povesti žalobcov,
spočívajúci v spísaní, uložení informácie na webstránke príjemcu služby (MAX Bratislava SK, s.r.o.),
umiestnenejsaserverižalovaného,prístupnejvsietiwwwibavtedy,akbyžalovanývedeloprotiprávnom
obsahu uložených informácií a na odstránenie protiprávneho stavu by nekonal bez zbytočného odkladu.

Zároveň nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že žalovaný vedel o protiprávnosti obsahu uložených
informácií, nakoľko bol e-mailom zo dňa 31.10.2008 upozornený na protiprávny obsah predmetnej
webstránky. Z toho e-mailu získal žalovaný vedomosť iba o obsahu predmetnej webstránky a o tom,
že Ing. W. V. považuje tieto informácie za nepravdivé. Pre vznik zodpovednosti však nepostačuje, že
sa žalovaný dozvedel o obsahu uloženej informácie ako takej, ale vyžaduje sa vedomosť o protiprávnej

povahetejtoinformácie.Zoskutočnosti,ženiektooznačiltietoinformáciezanepravdivé,nemožnonijako
vyvodiť to, že žalovaný vedel o protiprávnosti tejto informácie. Žalovaný nemal možnosť objektívne
posúdiť, ktoré z tvrdení je pravdivé a preto mu nemohlo byť zrejmé to, že ide alebo nejde o protiprávnosť
informácie. Z toho vyplýva, že žalovanému z dôvodu neexistencie vedomostí o protiprávnosti obsahu
uloženej informácie nevznikla povinnosť odstrániť túto informáciu z elektronickej komunikačnej siete

alebo aspoň zamedziť k nej prístup (§ 6 ods. 5 zákona o elektronickom obchode) a z rovnakého dôvodu
mu nevznikla ani zodpovednosť za obsah uloženej údajnej difamačnej informácie (§ 6 ods. 4 zákona
o elektronickom obchode). Žalovaný zamedzil prístup k predmetnej webstránke preto, lebo mu to
ukladalo vykonateľné predbežné opatrenie, aj keď sa žalovaný o protiprávnosti nedozvedel. Žalovaný
je názoru, že prvostupňový súd správne interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia zákona o

elektronickomobchode.Pokiaľodvolateliatvrdia,žezákonoelektronickomobchodenemožnoaplikovať,
je treba poukázať na to, že ak zásah do dobrej povesti právnickej osoby má spočívať v spísaní a
uložení informácie na webovej stránke prístupnej v sieti www, potom sa na predmetné vzťahy aplikujú
ustanovenia zákona o elektronickom obchode, ktorý upravuje vylúčenie zodpovednosti poskytovateľa
služieb informačnej spoločnosti. Čo sa týka námietky žalobcov, že prvostupňový súd nesprávne vyvodil

záver o absencii dobrej povesti žalobcov, tento záver vyplýva z vykonaných dôkazov a preto neobstojí
námietka, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu pravdivosti difamačných tvrdení.
Tvrdenia odvolateľov, že prvostupňový súd nedal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, resp. že prvostupňový súd konal a rozhodoval nepredvídateľne, považuje žalovaný za
neopodstatnené a nepreukázané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súduprvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle
§ 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď

vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľom.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná.

Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej

povesti právnickej osoby.

Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto
zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne

každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky.
Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na
objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu zásahu.
Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej

sankcie len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé.

Úspech žaloby na ochranu dobrej povesti právnickej osoby predpokladá existenciu jej dobrej povesti
ako hmotnoprávnej podmienky; bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno neexistencie dobrej povesti
leží na tom, kto ho v konaní na ochranu osobnosti popiera. Povesť je odrazom vnímania druhých o

nás, ktoré je tým pravdivejšie s čím viac zdrojov čerpá. Zlá povesť právnickej osoby je výnimkou zo
zákona prezumovanej dobrej povesti a zakladá ju vždy len vlastná dlhodobá a nepoctivá, podvodná
protiprávna činnosť, alebo naopak dlhodobá neodôvodnená nečinnosť ku škode druhých samotnej
právnickej osoby. Existencia dobrej povesti právnickej osoby v súdnom konaní kumulatívne preukazuje
tieto skutočnosti a to negatívne vyjadrenia samotných členov štatutárnych orgánov právnickej osoby,

či jej vedúcich zamestnancov, hromadné trestné oznámenia podané nespokojnými zákazníkmi či
obchodnými partnermi právnickej osoby v súvislosti s činnosťou právnickej osoby, hromadne verejne
a dlhodobo vyjadrovaná, prevažujúce negatívne stanoviská a sťažnosti nespokojných zákazníkov či
obchodnýchpartnerovnačinnosťprávnickejosoby,trestnéčinnostizozúfalstva,krajnenegatívnečlánkyo nepoctivom, podvodnom, protiprávnom konaní právnickej osoby z úmyslu jej obohatenia, nepoctivé,
podvodné, protiprávne konanie právnickej osoby v rámci jej činnosti.

V slovenskom právnom poriadku sa doménové meno, resp. doména výslovne spomína v zákone
o elektronickom obchode v § 2 písm. d) a doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej
komunikačnej sieti. Dátová doména, teda doménové meno je základom identity na internete, je to
virtuálna adresa a on-line značka, doménové meno sa potrebuje vtedy, ak chce byť subjekt na internete
vidieť pod nejakým názvom, zaregistrovaná doména je jedinečná a má len jedného vlastníka. Doména

je súčasťou internetovej adresy, ktorá smeruje do konkrétneho adresára na danom serveri kde sú
uložené dáta, napríklad webstránka. Táto webstránka sa zobrazí po napísaní adresy do horného riadku
internetového prehliadača. Z technickej stránky je teda internetová doména adresný pojem, ktorý určuje
počítač, server, na ktorom sa nachádza webstránka, e-maily a ďalšie údaje spojené s doménou. Jedným
z dôvodov, prečo boli domény vytvorené je poskytnutie ľahko rozpoznateľného a zapamätateľného
spôsobuidentifikáciealokalizácienainternete.Internetovýprehliadačnájdeserversdoménoupomocou

internet protokolu IP, kde IP adresa je číslo na lokalizáciu počítača na internete. Pre človeka je ťažké
zapamätať si takéto číslo a preto boli vyvinuté domény, aby sa na identifikáciu internetovej adresy mohli
používať ľahko zapamätateľné slová alebo frázy. Každej doméne prislúcha jedna IP adresa. Oficiálnym
registrátorom domény SK pre Slovensko je spoločnosť SK-NIC, a.s.. SK-NIC však nepreberá žiadnu
zodpovednosť za užívanie konkrétnej domény a predovšetkým za užívanie v rozpore s pravidlami

pre poskytovanie menného priestoru v doméne SK stanovenými pre užívanie ochranných známok,
obchodných mien a iných práv týkajúcich sa duševného vlastníctva. Takto je to definované v bode 10.4
pravidiel a všetka zodpovednosť je prenesená na subjekt, ktorý si doménu registruje.

Vzmysle §90O.s.p.účastníkmikonaniasúnavrhovateľaodporca,alebotí,ktorýchzákonzaúčastníkov

označuje. Účastníkmi konania sú teda osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať.

Ak žalovaný označený žalobcom je nositeľom hmotno-právneho vzťahu tvrdeného v návrhu, je vecne
legitimovaný. Legitimácia na strane žalovaného je pasívna, znamená stav vyplývajúci z hmotného
práva, podľa ktorého osoba, ktorá má byť v konaní žalovaným, je subjektom povinností, ktoré majú

byť predmetom konania. Pre nedostatok pasívnej legitimácie t.j., ak návrh smeruje proti osobe, ktorá
nemôže byť povinnou z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, súd návrh zamietne.

Žalovaný je majiteľom domény G., nie je vlastník webstránky umiestnenej pod touto doménou.
VlastníkomwebstránkyjespoločnosťMAXBratislavaSk,s.r.o.Žalovanýjeposkytovateľomwebhostingu

a nevykonal žiadny zásah do dobrej povesti žalobcov. Webhosting (skrátene hosting) je prenájom
servera alebo jeho časti na uloženie webstránky, mailov, databáz, a vytvorenie podmienok na ich
prevádzku na internete. Prevádzkovateľ webstránky v plnej miere zodpovedá za obsah zverejnený
na internetových stránkach. Ak bol však poskytovateľ výslovne upozornený, že obsah zverejnený na
webstránke môže poškodzovať práva tretej osoby, mal by okamžite reagovať na takúto sťažnosť,

napríklad aj stiahnutím takejto informácie z webovej stránky. Ak poskytovateľ na takéto upozornenie
či sťažnosť nereaguje, je to možné posudzovať ako súčinnosť poskytnutú porušovateľovi práva
a prevádzkovateľ by tak mal byť pripravený znášať zodpovednosť za zverejnenú informáciu.
Prevádzkovateľom predmetnej webstránky, na ktorej sa varovanie zverejnilo však nebol žalovaný.

Odvolatelia pasívnu legitimáciu žalovaného odvodili od zápisu autorizovaného registrátora domén
SK.NIC a.s. Žalobcovia k žalobe doložili potvrdenie získané z databázy spoločnosti SK.NIC a.s.
umiestnenej na internetovej stránke G. môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho

úplnosti, zákonnosti, môžu v nej tiež vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal
súd vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť).

Odvolatelia iba všeobecne namietali porušenie práva podľa § 123 O.s.p., neuviedli konkrétne ku ktorému
návrhu na dôkazy sa nemohli vyjadriť ani neuviedli v ktorom štádiu konania im bolo odňaté právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Za tohto stavu, keď odvolací súd ani z obsahu spisu nezistil
porušenie práva odvolateľov vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, považoval uvedenú odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

Pokiaľ odvolatelia v odvolaní poukazovali na skutočnosť, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva

odvolateľov na súdnu ochranu, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, svoje rozhodnutie
pritom ani dostatočne neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., túto odvolaciu námietku nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i

uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 148/2011,
ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,

ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasťprávanaspravodlivýproces(čl.46ods.1ústavy,čl.6ods.1dohovoru)avylučujúcichľubovôľupri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§

157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom

radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§
1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS

76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne riadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne aj vecne
odôvodnil. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stručným a primeraným spôsobom vysporiadal

s argumentáciou žalobcov aj žalovaného, čo spôsobuje presvedčivosť odôvodnenia. Odvolací súd
v napadnutom rozhodnutí nenašiel žiadnu takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok
nepreskúmateľnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia.Žiada sa dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad ÚS SR, sp. zn. III.ÚS209/2004)
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky)
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd

preto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému
rozhodnutiu založeného na nedostatku pasívnej legitimácie, pripomienkam, námietkam, tvrdeniam
uplatňovaných odvolateľmi. Preto odvolací súd svoje rozhodnutie v súlade so zásadou hospodárnosti
konania založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ zamietol,

rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania štátu a účastníkov, potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným žalobcom 1/,2/, 4/ a 5/. Trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 624,79 eur ako odmenu za 1 úkon - písomné vyjadrenie k

odvolaniu vo výške 512,85 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola neúspešným odvolateľom uložená
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.