Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223365
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110223365.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a sudcov JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. D.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, U., právne zastúpený advokátkou JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
so sídlom J. P. X, U., proti odporkyni: K. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, toho času H. XX, U., právne
zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Chlapíkom, so sídlom I. XX, U., o úpravu pomerov na dobu
po rozvode k maloletému N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní odporkyne - matky maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 3. októbra 2013 č. k. 24C 114/2010-303, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 03.10.2013 č. k. 24C/114/2010-303 rozhodol o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému N. J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva tak, že maloletého zveruje
N. J. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, ktorá bude uskutočňovaná
tak, že každý nepárny týždeň kalendárneho roka od pondelka do nasledujúceho pondelka bude maloletý
v starostlivosti matky, každý párny týždeň kalendárneho roka od pondelka do pondelka nasledujúceho
týždňa bude maloletý v starostlivosti otca. Počas návštevy základnej školy si rodič vyzdvihne maloletého
v škole, počas prázdnin výmena dieťaťa do starostlivosti rodiča prebehne na mieste trvalého bydliska

maloletého o 16:00 hod.. Súd výživné rodičov neurčuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Okresný súd takto rozhodol po tom, ako už predtým rozsudkom zo dňa 14.02.2012 č.
k. 24C/114/2010-91 v tomto konaní manželstvo účastníkov rozviedol, pričom v tejto časti rozsudok o
rozvode nadobudol právoplatnosť 01.03.2012. Pôvodne prvostupňový súd zveril maloleté dieťa na čas
po rozvode do výchovy a starostlivosti matky, avšak v dôsledku podaného odvolania v tejto časti bol
rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie odvolacím súdom.
Preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní konal a rozhodoval už len o úprave práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Vodôvodnenírozhodnutiaďalejsúdprvéhostupňakonštatoval,žeeštevčasetrvaniamanželstvamedzi
účastníkmi konania súd už rozhodoval v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k tomuto maloletému
dieťaťu a rozsudkom zo dňa 01.12.2011 č. k. 21P 546/2010-138, ktorý nadobudol právoplatnosť
04.01.2012 zveril maloletého N. J. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždennom
intervale, pričom výživné rodičom neurčil. Túto skutočnosť považoval za dôležitú odvolací súd, ktorý
v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému synovi na čas po rozvode uznesením zodňa 25.06.2012 č. k. 5Co/185/2012-152 zrušil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol maloletý
N. J. zverený do výchovy a starostlivosti matky a otcovi určené výživné a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, keď odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, pretože

mal skúmať, či došlo k takej zmene pomerov v krátkom časovom období od právoplatného rozsudku
opatrovanského súdu o striedavej rodičovskej starostlivosti, ktorá zmena pomerov by odôvodňovala iné
rozhodnutie, než ako krátko predtým rozhodol opatrovanský súd v konaní 21P/546/2010 rozsudkom
zo dňa 01.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.01.2012. V zrušujúcom uznesení odvolací súd
uviedol aj ďalšie dôvody a skutočnosti, ktorými by sa mal súd prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberať.

Okresný súd v ďalšom konaní aj v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vykonal
rozsiahle dokazovanie, vrátane oboznámenia sa s dôkazmi vykonanými v konaní 21P/546/2010 a
obsah všetkých vykonaných dôkazov podrobne opísal v odôvodnení terajšieho písomného vyhotovenia
rozsudku prvostupňového súdu, následne citoval ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine, dôkazy
vyhodnotil podľa § 132 a nasl. O.s.p. a rozhodol o striedavej rodičovskej starostlivosti, keď veľmi
správne a citlivo vyhodnotil celú situáciu, ktorá vyplývala z vykonaného dokazovania s tým, že také

rozhodnutie (o striedavej rodičovskej starostlivosti) je v danej situácii najmenej zlým rozhodnutím a
napriek dohasínajúcim konfliktom rodičov súvisiacich s rozvratom a rozvodom manželstva, je takéto
riešenie pre dieťa najprijateľnejšie, keďže maloletý syn má kladný vzťah k obom rodičom. V záverečnej
časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa veľmi správne vyzval oboch rodičov aby
korektne komunikovali, pokiaľ ide o vzťah k maloletému dieťaťu, aby odstránili napätie a začali spoločne

riešiť problémy svojho dieťaťa, rešpektujúc aj veľmi dobrý vzájomný citový vzťah medzi dieťaťom a
starými rodičmi.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá nesúhlasila
s takýmto riešením a úpravou práv a povinností rodičov k maloletému synovi na čas po rozvode a
navrhovala, aby súd maloletého N. J. zveril do jej výchovy a starostlivosti a otcovi dieťaťa určil výživné.

V tomto smere navrhovala odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa.

Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
Vzhľadom na vzťah dieťaťa k obom rodičom považoval takéto rozhodnutie za najprijateľnejšie.

Kolízny opatrovník sa vo veľmi stručnom vyjadrení k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že sa pripája
k odvolaniu matky dieťaťa.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní
a to postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia ústneho
pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý veľmi
podrobne a precízne popísal vykonané dôkazy, ich obsah, vrátane znaleckého dokazovania, vyhodnotil

vykonané dôkazy v súlade so zákonom (§ 132 a nasl. O.s.p.) a dospel aj k správnemu právnemu záveru,
preto odvolací súd sa obmedzuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len na konštatovanie správnosti
odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu.

Odvolací súd len dodáva, že o takejto forme úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu (striedavá rodičovská starostlivosť) už bolo rozhodnuté opatrovanským súdom, tak ako

konštatoval prvostupňový súd a to rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2012, č.
k. 21P/546/2010-138 a odvolací súd taktiež nevidel podstatnú zmenu pomerov od právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia v zmysle § 26 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala po relatívne
krátkom časovom období meniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu. Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby

v záujme ich spoločného maloletého syna sa v budúcnosti snažili vyhnúť konfliktom, ktoré vyplývali z
predchádzajúceho spolužitia, ktoré skončilo rozvratom a rozvodom manželstva. Odvolací súd vyzýva
oboch rodičov, aby v tomto smere urobili akúsi „deliacu čiaru“ a pred maloletým synom sa správali vočisebe korektne v záujme ďalšieho zdravého, psychického a fyzického vývoja ich maloletého syna Patrika
a aby v otázke kontaktov každého z rodičov s maloletým dieťaťom boli voči sebe ústretoví.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníci nemajú právo na náhradu

trov odvolacieho konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní o rozvod manželstva už bolo
rozhodnuté o trovách konania a pokiaľ ide o konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, vychádzal analogicky z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ v spojitosti s § 224 ods.
1 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.