Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010539
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114010539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a

prísediacich O.. Z. N. a G. F. na hlavnom pojednávaní 11. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný I. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale
bytom Z. XX, okres N. N. dôchodca oslobodzuje spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu spáchanie
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa
15.11.2013 asi o 13.30h na lúke „Predný vrch“, v katastri obce Strelníky, okres Banská Bystrica, po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení udrel poškodeného L. O., nar. XX.XX.XXXX tupou stranou
kovovej časti valašky, ktorú držal v ľavej ruke, do pravej časti tváre, čím týmto svojím konaním spôsobil

L. O., nar. XX.XX.XXXX prasklinu pravej spánkovej kosti, podpodlebnicový krvný výron s nutnosťou
operačnej liečby, pomliaždenie ľavého spánkového laloka mozgu s krvácaním, ktoré zranenia podľa
znaleckého posudku číslo 20/2014 vznikli poškodením životne dôležitého orgánu a vyžiadali si dobu
práceneschopnosti od 16.11.2013 do 01.05.2014, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa§288ods.3TrestnéhoporiadkusapoškodeníL.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.XXX,okres

N. N. a Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 s nárokmi na
náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala na podpísanom súde obžalobu na I. O. za
spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 15.11.2013 asi o 13.30h na lúke „Predný vrch“, v katastri obce Strelníky, okres Banská Bystrica, po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení udrel poškodeného L. O., nar. XX.XX.XXXX tupou stranou
kovovej časti valašky, ktorú držal v ľavej ruke, do pravej časti tváre, čím týmto svojím konaním spôsobil
L. O., nar. 03.XX.XXXX prasklinu pravej spánkovej kosti, podpodlebnicový krvný výron s nutnosťou

operačnej liečby, pomliaždenie ľavého spánkového laloka mozgu s krvácaním, ktoré zranenia podľa
znaleckého posudku číslo 20/2014 vznikli poškodením životne dôležitého orgánu a vyžiadali si dobu
práceneschopnosti od 16.11.2013 do 01.05.2014.

Obžalovaný I. O. uviedol, že dňa 15.11.2013 pásol okolo obeda na lúke „Predný vrch“ ovce, pričom za
ním prišiel poškodený L. O. s tým, že mu vulgárnymi slovami vyčítal, prečo mu prešiel s kosačkou po jeho
lúke. Odpovedal mu, že zavolá starostu obce a ten mu vysvetlí, že na jeho lúke je cesta pre všetkých, na

čo poškodený reagoval vyhrážkami, že ho udrie a on poškodeného vyzval, aby ho teda udrel. Na to ho
L. O. udrel pravou rukou do oblasti tváre. Následkom toho mu spadol telefón, aj valaška na zem. Ako ich
dvíhal zo zeme poškodený ho chcel udrieť ešte raz, ale to ho iba šuchol a potom ho chcel chytiť. Nakoľko
je po operácii bedrového kĺbu mal strach, že spadne a ublíži si. Preto v obrane chytil koniec valaškydo ľavej ruky, nakoľko ho pravá ruka bolela po nedávnom lekárskom zákroku a zahnal sa s valaškou
smerom na poškodeného. Týmto pohybom zasiahol kovovou časťou valašky, jej tupou stranou hlavu
poškodeného. Inak je pravák, ale v ľavej ruke valašku pre bolesť držať nemohol. Nemieril valaškou na

hlavu poškodeného, ale na jeho telo. Následkom tohto úderu sa L. O. odtackal na bok a kľakol si na zem
a kričal na S. O., ktorý ho potom odprevadil k sebe do domu vzdialeného asi 200 metrov.

Svedok - poškodený L. O. uviedol, že v predmetný deň si všimol, že má zjazdenú lúku kosačkou
(traktorom) a keď išiel po stopách v tráve dostal sa k obžalovanému, ktorý tu pásol ovce. Vyčítal mu,

že mu prešiel s kosačkou po lúke. Na tieto jeho slovné výčitky obžalovaný reagoval tak, že ho udrel
valaškou, ktorú držal v ľavej ruke do pravej strany hlavy. Následkom tohto úderu spadol do kolien,
chytil sa za hlavu a zistil, že krváca. Postavil a z miesta odišiel nejaké 2 metre a viac si nepamätá.
Sprostredkovane vie, že ho po tomto incidente S. O. z lúky odprevadil k nemu na dvor, tu ho ošetrili a
následne prišla po neho záchranka.

Následkom úderu valaškou do hlavy utrpel otras mozgu, krvácanie do mozgu, museli ho operovať.
Slabšie počuje na pravé ucho, v ktorom mu hučí, slzí mu ľavé oko, bolieva ho hlava, pri chôdzi má
otrasy v hlave.

Pri konfrontácii vykonanej medzi obžalovaným I. O. a svedkom - poškodeným L. O. obaja zotrvali na

svojich výpovediach. Obžalovaný I. O. na otázku, kto mohol vidieť priebeh konfliktu a prečo, odpovedal,
že S. O. to vidieť nemohol, lebo vo výhľade mal stromy. Ak to niekto mohol vidieť, bol to P., ktorý sedel
v aute. Na tú istú otázku svedok - poškodený L. O. uviedol, že nevie, kto to videl, lebo k domu S. O.
bol otočený chrbtom. Obžalovaný tiež uviedol, že keď prišli policajti, že im povedal, že ho bolí hlava od
úderu poškodeného.

Svedok S. P. uviedol, že sa osobne pozná aj s I. O., aj s L. O.. Žiadne problémy medzi sebou nemajú.
Samotný konflikt nevidel, sedel v aute poškodeného a čakal naňho. Následne už iba videl ako z lúky
schádza L. O. spolu s S. O. a L. O. tiekla z hlavy krv.

Svedok S. O. uviedol, že sa osobne pozná s obžalovaným I. O., ako aj s poškodeným L. O.. V minulosti
ani s jedným nemal žiadne problémy. Počul trúbenie auta a vyšiel na ulicu, kde videl odstavené vozidlo,
na ktorom prišiel L. O., bolo to sivé auto. Pozrel do vozidla, či sú v ňom kľúče a toto odparkoval vedľa
cesty tak, aby mohlo druhé vozidlo prejsť. Vo vozidle sedel S. P.. Ako sa vracal z vozidla smerom do
rodinného domu, videl, ako hore lúkou kráča L. O. smerom k I. O.. Za akým účelom L. O. za I. O. išiel,

nevie. O niečom sa medzi sebou bavili, o čom nevie, zrazu I. O. pristúpil k L. O. a tohto udrel niečím
po hlave. Následkom toho L. O. zatackalo smerom doľava a spadol na zem. Na tom vybehol za ním
na lúku. L. O. bol krvavý na tvári, zvracal, blúznil. I. O. stál asi 15 - 20 metrov od L. O. a pozeral sa na
neho. Pomoc mu neposkytol. Pomohol mu zo zeme vstať a podopierajúc ho odšikoval ku nemu na dvor.
Nevidel, že by L. O. udrel I. O. po tom, ako vyšiel za ním na lúku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal konfrontáciu svedkov S. P. a S. O. s cieľom odstrániť rozpory v
tom, či sú pravdivé vyjadrenia S. O. o preparkovaní vozidla poškodeného a či teda tento mohol vidieť
konflikt medzi obžalovaným a poškodeným tak ako to popisoval. Každý zo svedkov zotrval na svojich
vyjadreniach, svedok S. P. vylúčil, žeby do vozidla prišiel S. O. a preparkoval ho.

Svedok O. O., syn obžalovaného uviedol, že okolo 13.00h mu zazvonil telefón, pričom videl, že mu
volá otec I. O.. Hovor prijal, ale v telefóne sa mu obžalovaný neozýval, počul hlas poškodeného, ako
sa vyhráža otcovi, že ho udrie zato, že mu prešiel po lúke a preto sa vybral za otcom. Cestou sa ešte
zastavil u starostu obce u neho doma a starosta mu povedal, že akurát volal jeho otec, že L. O. už z

miesta odišiel, preto starosta na lúku s ním odmietol ísť. Išiel na lúku. Svoje vozidlo - Ford Fiesta, šedej
farby odstavil pri kolibe oproti domu S. O.. Autom sa pôvodne chcel dostať až k cestičke na lúku, na
ceste však stálo auto brata L. O. - Opel Astra combi striebornej farby, toto sa mu obísť nepodarilo, preto
vycúval ku kolibe a tam auto odstavil. Keď vystúpil z auta zastavil ho S. O. s tým, aby išiel k nemu do
dvora, aby sa išiel pozrieť, čo L. O. ten blázon spravil, tým myslel jeho otca. S L. O. sa počas jeho

ošetrovania normálne rozprávali a tento mu potom povedal, aby mu išiel preparkovať auto, lebo stálo v
ceste. Preparkovať ho nešiel, toto spravil S. O.. Asi po 10 minútach prišla na miesto záchranka, zobrali
L. O. do sanitky, tento išiel normálne. On potom spolu s políciou išiel na lúku za otcom, kde otca zadržalia zobrali na stanicu. Otec mu povedal, že ho L. O. dvakrát udrel a chcel ho chytiť za ústa. Videl, že má
poranenú hornú peru.

Svedok M. O., starosta obce Strelníky uviedol, že mu v poobedňajšom čase zavolal I. O. s tým, že došlo
medzi ním a L. O. ku konfliktu, pri ktorom udrel valaškou L. O. po hlave. Opýtal sa ho, kde je L. O., na
čo mu povedal, že z miesta odišiel. Potom sa u neho zastavil jeho syn, ktorému hneď povedal čo sa
stalo a on odišiel.

Pokiaľ by mal hodnotiť obžalovaného a poškodeného, oficiálne žiadne informácie o tom, že by mali
konflikty v obci informácie nemá. Určite viac sa v obci angažuje obžalovaný, čo vyplýva aj z jeho
postavenia predsedu urbáru, ale to zas prináša konflikty, pretože niektorí ľudia sa môžu cítiť byť
ukrivdení postupom takéhoto funkcionára. Oficiálne komisia na ochranu verejného poriadku neriešila
ani obžalovaného, ani poškodeného. Neoficiálne môže povedať, že tam nejaké konflikty boli, ale išlo
o krčmové záležitosti

Svedok npor. O. B. uviedol, že bol spolu s nstržm. M. Z. vyslaný operačným dôstojníkom OR PZ Banská
Bystrica na Strelníky, nakoľko tam mal niekto stáť na autobusovej zastávke so zaťatou sekerou v hlave.
Keďže na zastávke nikto nebol, ľudia ich naviedli k miestu činu. Tu na múriku pri rodinnom dome sedel
poškodený, ktorému z hlavy tiekla krv a asi rodina ho ošetrovala. Poškodený im ukázal, kde sa nachádza

páchateľ, čo mohlo byť asi 200 metrov odtiaľ na lúke. Nespomínal si, či im uviedol, čo sa medzi ním a
páchateľom stalo. Vyšli aj s kolegom potom na lúku za obžalovaným, ktorý im povedal, že medzi ním
a poškodeným došlo ku konfliktu. Aké presne slová obžalovaný použil si nepamätal. Na obžalovanom
neboli zrejmé známky poranenia, nežiadal lekárske ošetrenie. Napriek tomu vzhľadom na jeho vek sa
ho spýtal, či nepotrebuje ošetrenie.

Svedok nstržm. M. Z. uviedol, že bol spolu s npor. O. B. vyslaný operačným dôstojníkom OR PZ
Banská Bystrica na Strelníky, nakoľko tam mal chlap niekomu zaťať sekerou do hlavy. Po príchode na
miesto našli vo dvore rodinného domu poškodeného muža, ktorý mal obviazanú hlavu a ošetrovali ho
nejaké osoby. Nevie, ale asi tam bola už aj rýchla zdravotná pomoc. Páchateľ sa mal nachádzať na

lúke po pravej strane od cesty. Za týmto spolu s kolegom vyšli, pričom voči nim agresívny nebol, bol
však rozrušený. Po príchode zaistili valašku, ktorú mal pri sebe. Páchateľ im uviedol, že medzi ním a
poškodeným došlo k výmene názorov ohľadom pozemku, kde pásol ovce a po slovnej výmene názorov
ho mal poškodený fyzicky napadnúť, akým spôsobom, si ale nepamätal, pričom s tou valaškou sa mal
obžalovaný brániť. Lekárske ošetrenie nežiadal, ani nejavil vonkajšie známky zranení.

Závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva znalca O.. N. K.
číslo 20/2014 preukazujú, že poškodený L. O. dňa 15.11.2013 utrpel prasklinu pravej spánkovej kosti,
podpodlebnicový krvný výron s nutnosťou operačnej liečby, pomliaždenie ľavého spánkového laloka
mozgu s krvácaním. Ide o poranenia ťažkého stupňa závažnosti, ktoré vznikli poškodením životne

dôležitého orgánu. Uvedené poranenia vznikli jednorazovým pôsobením vonkajšieho mechanického
násilia tupého charakteru do oblasti pravej spánkovej kosti so vznikom zlomeniny (praskliny)
spánkovej kosti vpravo a mechanizmom contrecopu, teda prenesením násilia oproti vlnou a nárazom
mozgu aj do ľavého spánkového laloku mozgu so vznikom ložiska pomliaždenia spánkového
laloku mozgu a s pretrhnutím premosťujúcich žíl (medzi mozgom a tvrdou plenou mozgovou, teda

podlebnicou) s krvácaním do podlebnicového priestoru tejto oblasti. Uvedenému mechanizmu môže
veľmi dobre zodpovedať úder tupou stranou sekery, príp. valašky do pravej spánkovej krajiny hlavy
poškodeného. Vzhľadom k použitému nástroju (valaška, príp. malá sekera) išlo o strednú intenzitu
útoku. Bezprostredným následkom útoku v danom prípade bolo štrukturálne poškodenie klenby
lebečnej a pomliaždenie mozgu s krvácaním na protiľahlej strane. Pokračujúce krvácania ako priamy

príčinný následok utrpených poranení po niekoľkých dňoch od utrpenia úrazu bezprostredne ohrozovali
poškodeného na živote. Pri dobe liečby a práceneschopnosti možno konštatovať, že presahuje dobu 8
týždňov, pričom táto býva individuálna. V danom prípade bol nevyhnutný operačný zákrok na evakuáciu
narastajúceho krvného výronu. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života bezprostredným
ohrozenímživota,nutnosťouoperačnejliečby,nutnosťouhospitalizácie,nutnosťoudlhodobéhoprísneho

kľudového režimu, bolesťami hlavy. V danom prípade nemožno vylúčiť zanechanie trvalých následkov
raz, avšak tieto je možné vyhodnotiť až po ustálení klinického stavu pacienta, spravidla po uplynutí
jedného roka od ukončenia liečby. Poranenia ohodnotil bodovo vo výške 460 bodov, čo predstavuje
sumu vo výške 7.406,-€.Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj lekárske správy poškodeného nachádzajúce sa na č. l. 121-135,
z ktorých okrem iných skutočností vyplýva, že poškodený L. O. bol hospitalizovaný v nemocnici od

15.11.2013 do 02.12.2013. Na č. l. 136-138 sa nachádzajú lekárske správy obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že tento vyhľadal lekárske ošetrenie nakoľko bol 15.11.2013 inzultovaný známou osobou.

Znalec na doplnenie na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmet doličný - valaška je predmetom
spôsobilým na spôsobenie zranení, ktoré boli u poškodeného konštatované. Pokiaľ sa týka sily, ktorú

musel obžalovaný vynaložiť, aby vznikli takéto zranenia u poškodeného uviedol, že ak je v znaleckom
posudku uvedené, že násilie pôsobilo strednou intenzitou vychádzal zo samotného miesta kontaktu
zraňujúceho predmetu a tela poškodeného. Nešlo o vyjadrenie akú silu musel útočník vynaložiť. Po
oboznámení s obsahom výpovedí obžalovaného a poškodeného, ak tieto konštatujú nie bezprostredné
postavenie tvárou v tvár obžalovaného a poškodeného je možné prisvedčiť, že útočník držal valašku za
porisko a tam potom platí nutnosť vynaloženia nižšej sily a vzhľadom na to, že ide o ľaváka nie je možné

mať za to, že by išlo o cielený mierený útok resp. presnosť útoku je výrazne znížená.

Vo vzťahu k zraneniam spomínaným obžalovaným sa znalec vyjadril, že ak by bol vedený úder päsťou
do oblasti úst osoby, na vzniku zranení a ich prejavov sa spolupodieľajú rôzne okolnosti, napr. záleží
na tom, ktorou časťou päste by boli ústa zasiahnuté, stav chrupu poškodeného. Všeobecne môže

vzniknúť tržnozmliaždené poranenie, ale aj iba samotné pomliaždenie, pričom opuchu (pomliaždeniu)
predchádza podliatina, spôsobená výronom krvi v danom mieste. Po oboznámení s obsahom výpovede
svedka O. O. a lekárskej správy z 18.11.2013 nie je možné vylúčiť, že v čase 15.11.2013 bolo možné
vidieťnapereobžalovanéhoopuchaže18.11.2013prijehoošetrenílekáromužtakétozranenieviditeľné
nebolo, pretože je to dostatočne dlhý čas na to, aby sa opuch vstrebal.

Pokiaľ nebol obžalovaný vyšetrený lekárom cielene k zisteniu zranení na jeho tele nemôže ako
znalec dať nejakú váhu údajom iných osôb, či už príslušníkov polície alebo svedkov či videli na tele
obžalovaného nejaké zranenia alebo ich nevideli. Na ich objektívne zistenie nie je totiž možné uspokojiť
sa iba so zrakovým vnímaním, obžalovaný by musel byť cielene k ich zisteniu vyšetrený lekárom, ktorý

ich zisťuje nielen zrakom, ale aj hmatom, a to nielen vonkajšej časti dutiny ústnej ale aj vnútornej,
prípadne aj tlakom.

Znalec súčasne doplnil, že v osobe poškodeného ide o osobu narodenú v roku 1963, ktorá už pred
vznikom úrazu bola diagnostikovaná na závažné cievne ochorenia a na vzniknutých následkoch, najmä

vo vzťahu k poškodeniam zraku a sluchu poškodeného sa hlavnou mierou podieľali chorobné zmeny
jeho organizmu, nie samotný úrazový dej, pričom pokiaľ ide o samotný úraz konštatoval, že tento môže
byť vyliečený bez následkov.

Prokurátorka sa domáhala uznania viny obžalovaného zo spáchania uvedeného skutku s tým, že svojím

konaním inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví spôsobením zranení na životne dôležitom orgáne, ktoré
si navyše vyžiadali jeho dlhšie trvajúcu práceneschopnosť. Obžalovaný, ktorý je napriek veku podľa nej
dostatočne fyzicky zdatný sa zjavne neprimerane bránil použitím valašky proti telu poškodeného, pričom
vykonané dôkazy nepreukázali dostatočným spôsobom, že by z jeho strany išlo skutočne o obranu pred
trvajúcim útokom tak, ako to tvrdil, keď okrem blízkej osoby si nik iný nevšimol na jeho tele zranenia.

Naproti tomu sa obžalovaný domáhal oslobodenia spod obžaloby práve s poukazom na to, že jeho
konanie bolo konaním v nutnej obrane a že jeho obranu je nutné považovať za primeranú okolnostiam
aj s prihliadnutím na to, že na obranu použil valašku, čo odôvodňoval svojím zlým zdravotným stavom
a vekom vyšším ako je vek poškodeného.

Súd vykonané dôkazy vyhodnotil a prijal nasledovný právny záver:

Tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaného fyzicky nenapadol sú v rozpore s vyjadreniami
obžalovaného o fyzickom útoku poškodeného voči jeho osobe.

Súd za logicky vierohodnejšiu považuje práve výpoveď obžalovaného. Na jeho pravdivosť, keď aj
pominieme obsah výpovede jemu blízkej osoby - syna O. O. nasvedčuje obsah výpovedí príslušníkov
polície, ktorí sa bezprostredne po spáchaní skutku dostavili na miesto a komunikovali s obžalovaným.Obžalovaný od samého začiatku, aj bezprostredne po čine práve im uviedol, že bol poškodeným fyzicky
napadnutý. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že mu poškodený svojím útokom spôsobil aj zranenia, vychádzajúc
z výpovede znalca, že nie je možné vylúčiť existenciu takýchto zranení bezprostredne po čine a ich

úplné vymiznutie do 18. 11. 2013, kedy bol obžalovaný vyšetrený lekárom, súd prisvedčuje obhajobe
obžalovaného, lebo vykonané dôkazy jeho tvrdenia o existencii zranenia pery nevyvrátili. Tak, ako to
už bolo uvedené súd považuje popis skutkových udalostí obžalovaným za vierohodnejší oproti opisu
predneseného poškodeným, pretože podľa verzie poškodeného na jeho slušné slovné výčitky mal
obžalovaný reagovať útokom za použitia valašky. Takéto správanie sa obžalovaného však nezodpovedá

charakteristikám jeho osoby ako ju opísal starosta obce, prípadne jeho bývalý zamestnávateľ Krajské
riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, kde pracoval 31 rokov a jeho úlohami bolo v prvom
rade pomáhať iným. Naopak poškodený sám seba ohodnotil ako osobu výbušnejšej povahy, čo by
zodpovedalo práve opisu skutku obžalovaným. To, že zo strany obžalovaného išlo o bránenie sa útoku
inej osoby nasvedčuje aj to, že ako osoba, ktorá je tzv. pravák na zahnanie sa na telo poškodeného
použil ľavú ruku. Obrane obžalovaného nasvedčuje aj intenzita jeho konania, keď znalec konštatuje

strednú intenzitu dopadajúceho zraňujúceho predmetu na hlavu poškodeného a použitie menšej sily zo
strany obžalovaného. Z výpovedí všetkých svedkov ako aj obžalovaného je súčasne zrejmé, že konflikt
nevyvolal obžalovaný, ale že to bol poškodený, ktorý nahnevaný smeroval k nemu za to, že si dovolil
prejsť kosačkou (traktorom) cez jeho pozemok.

Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok , nie je trestným činom.

Podľa § 25 ods. 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak bola celkom zjavne neprimeraná útoku,
najmä k jeho spôsobu , miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe

obrancu.

Súd dospel k záveru, že obrana obžalovaného bola v danom mieste a čase primeraná útoku
poškodeného, najmä k jeho spôsobu a okolnostiam vzťahujúcim sa k osobám útočníka a obrancu.

Tento záver vychádza z preukázaných údajov obžalovaného o tom, že je po operácii bedrového kĺbu a
v čase činu bol bezprostredne po operácii, ktorá si vyžiadala operačný zákrok aj na jeho pravej ruke,
ktorá bola bolestivá, že mal strach, že ho poškodený zvalí na zem a môže sa mu obnoviť zranenie kĺbu,
pričom v jeho prípade ide o osobu vo vyššom veku (73 rokov) oproti veku poškodeného (50 rokov).
Súd ani vizuálne nedospel k záveru o nejakej fyzickej - výškovej alebo váhovej prevahe obžalovaného

voči poškodenému. Bez existencie zdravotných problémov obžalovaného by ich hodnotil ako fyzicky
rovnocenné osoby.

Konštatovanie o primeranosti obrany obžalovaného súdom je v súlade aj s z rozhodnutím NS SR č. R
26/2006, podľa ktorého je ústavným právom každého občana brániť svoju fyzickú integritu. Nik nie je

povinný ustupovať pred útokmi.

Ďalšie rozhodnutie NS SR č. 4To 66/2006 konštatuje, že napadnutý má právo výberu, či sa útoku
vyhne, alebo sa bude brániť. Riziko vyvolané útokom potom musí útočník znášať sám. Na vybočenie
z medzí nutnej obrany nie je možné usudzovať len z toho, že napadnutý útočníka zranil a sám žiadne

zranenia neutrpel, ak tým odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok a jeho obrana nebola celkom
zjavne neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Ak má byť obrana úspešná, napadnutý môže a
niekedy musí použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky ako použil útočník. Nesmie však
ísťopäťokonanie,ktorébybolovzjavnomnepomereútoku,prípadneprostriedkompoužitýmútočníkom.

Súd je toho názoru, že aj keď poškodený obžalovaného napadol bez použitia predmetov, ktorými by
mohol urobiť svoj útok dôraznejším, teda iba rukami, že poškodený vzhľadom na svoj vek a zdravotný
stav by sa bez použitia takéhoto prostriedku (valašky) útoku poškodeného neubránil.

Nie bez významu sú potom už vyššie konštatované závery o strednej intenzite dopadu tupej strany

sekerynahlavupoškodenéhoazáveryopoužitímenšejsilynazahnaniesasvalaškounapoškodeného,
keď z intenzity konania obžalovaného je možné vyvodiť práve iba obrannú reakciu voči konaniu
poškodeného. Tu potom treba poukázať na rozhodnutie 5Tz 143/1979, ktoré v súlade s uvedenýmzáverom súdu konštatuje, že intenzita obrany a teda primeranosť obrany intenzite útoku nie je závislá
iba od použitého prostriedku, ale od toho, ako ho brániaci použije.

V tomto konkrétnom prípade obžalovaný ako osoba, ktorá je tzv. prvák sa bránila útoku poškodeného
použitím svojej slabšej - ľavej ruky, navyše uchopením zraňujúceho predmetu na jeho vzdialenejšej
strane, ktoré skutočnosti do značnej miery znemožňovali cielený mierený pohyb voči telu poškodeného.
Dospievame tak k záveru o menšej sile a nemožnosti cieleného zamierenia obrany voči telesnej integrite
poškodeného, ktoré skutočnosti vo svojom súhrne s už vyššie konštatovanými okolnosťami prípadu a

porovnávajúc osoby útočníka a obrancu vedú súd k záveru o dodržaní zásad nutnej obrany, teda že
konanie obžalovaného I. O. nebolo celkom zjavne neprimerané útoku poškodeného L. O., zjednodušene
povedané, súd konštatoval, že obžalovaný by sa holými rukami útoku poškodeného neubránil.

Toto samotné konštatovanie súdu je možné považovať za dostatočné k právnemu záveru, že čin
obžalovaného nie činom trestným podľa citovaného ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. zákona a preto bolo

potom povinnosťou súdu obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. poriadku
oslobodiť.

Poškodené strany L. O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX, okres N. N. a Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody, ktoré aj

vyčíslili. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok bolo však povinnosťou súdu poškodených podľa § 288 ods.
3 Tr. poriadku odkázať s ich nárokmi na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.