Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/111/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210011151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kán

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210011151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.

augusta 2014, v trestnej veci proti obžalovanému V.. V. R., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., ul. G.
jednoty č. XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V.. V. R., nar. XX. augusta XXXX v Y.,
trvale bytom Y., ul. G. jednoty č.XX,

j e v i n n ý, ž e

ako výsadkový sprievodca dňa 25.4.2009 v čase okolo 14.10 hod. na letisku v Košiciach - Barci, po
tom ako do lietadla C - 172, trupové označenie OM - AIR nastúpili žiaci základného parašutistického
výcviku a ktoré následne vzlietlo do výšky cca 1025 m v smere na obec Šebastovce v Košiciach, nezapol
žiakovi základného parašutistického výcviku I.. I. D. výťažné lano do kotviaceho oka lietadla, čím mu
znefunkčnil hlavný padák a porušil tak dôležitú povinnosť vyplývajúcu z bodu 6.1.2.2 smernice V - PARA
- 1, v dôsledku čoho I.. I. D. pádom z výšky cca 1025 m utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 149 ods. 2 s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 48 ( štyridsaťosem ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať činnosť
inštruktora parašutizmu po dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť, aby poškodenému C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. G. č. XX, nahradil škodu spôsobenú trestným činom vo výške 2 801,07 EUR. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, ktoré doplnil v intenciách uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To 116/2012 zo dňa

10.04.2013 a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov, resp. oboznámením
výsledkov znaleckého dokazovania a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné :

Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že v kritický deň pracoval na letisku Košice - Barca ako inštruktor
- vysadzovač. Pred kritickým výsadkom vysadil 2 lietadlá ľudí, teda celkom 4 žiakov parašutistického

výcviku. S poškodeným, ako aj ďalším žiakom (nakoľko na jednotlivé výsadky žiaci nastupovali do
lietadla po dvoch) bol vykonaný nácvik vystúpenia ešte na zemi a bol poučený o nahmatnutí uvoľňovača
odhozu hlavného padáka a uvoľňovača záložného padáka. Po nastúpení do lietadla, oboch žiakov
„ukotvil“ - výťažné laná (laná od hlavného padáka) zapol a ukotvil pomocou karabíny do pevného bodu.
Dve výťažné laná z predchádzajúceho letu ešte tesne predtým, ako zapol „nové“ laná, odopol a následne

tieto odniesol kolegovi stojacemu obďaleč.
Po odštartovaní, a následnom vystúpení do stanovenej výšky 1200 metrov dal poškodenému pokyn na
výskok. V okamihu ako tento vyskočil si všimol, že výťažné lano spojené s hlavným padákom nebolo
ukotvené. Hneď na to zastavil druhého žiaka, ktorý mal vyskočiť potom, čo zoskočí poškodený.
Obžalovaný taktiež uviedol, že potom, čo „staré“ výťažné laná odopol a „nové“ laná zapol (medzitým

staré laná odniesol), po jeho návrate do lietadla už neskontroloval, či sú obe výťažné laná upevnené,
nakoľko to nepovažoval za potrebné. Zároveň v tejto súvislosti ale priznal, že je jeho povinnosťou
skontrolovať ukotvenie výťažných lán ešte tesne pred výskokom. Túto kontrolu však v tomto prípade
nevykonal, nakoľko sa spoliehal na to, že výťažné laná sú správne upevnené - tak ako ich upevnil na
začiatku (t. j. po nastúpení do lietadla).

Obžalovaný ozrejmil okolnosti, prečo uviedol, že to poškodenému nešlo pri vystupovaní z lietadla.
Opakovaný výstup z lietadla bol z toho dôvodu, že poškodený bol vysokej postavy. Výskok bol
realizovaný vo výške 1 025 m, pričom sám pilota naviedol na výšku 1 200 m, výšku odkontroloval na
svojom výškomery i výškomery pilota. Údaj je pritom vypočítaný z bezpečnostného prístroja, ktorý v
tejto výške nie je

nakalibrovaný s dostatočnou presnosťou.

Výpoveď svedka Z. S. bola zhodná s jeho výpoveďou z prípravného konania. Svedok v rámci jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní k veci dodal, že po dopade poškodeného on osobne skontroloval

záchranný systém - prístroj MPAAD, pričom uviedol, že tento bol aktivovaný (zlyhal však systém
samotnéhootvoreniapadáku).Svojuvýpoveďdoplnilvzmysleintenciíkrajskéhosúdutak,ževlastníkom
padákabolonauvedený padákmoholpoužívaťnavýcvikžiakovstým,žemusímaťvšetkykomponenty,
potrebné na takýto výcvik. Všetky komponenty, ktoré sú potrebné na padáku, na výcvik žiakov tam boli,
prípadne boli dorobené u výrobcu asi pol roka predtým. Výrobca bol požiadaný, aby urobil úpravu obalu

na obal študentský. Išlo o úpravu chlopničky na záložnom padáku. Túto úpravu výrobca zapisuje do
kartičky.

Aj výpovede ďalších svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní sa zhodovali s ich skoršími
výpoveďami pred orgánom činným v trestnom konaní. Menovite sa jednalo o výpovede svedkýň I.. G.

D., W. W., svedkov I. D., D. Y. a V.. I. D..
Z ich obsahu neboli zistené v zásade žiadne skutočnosti relevantné pre objasnenie skutku, ktorý bol
predmetom trestného konania. Tieto výpovede boli všeobecného charakteru. K samotnému skutku
nemali výraznejšiu relevanciu.

Svedok U. G., ktorý bol taktiež jedným z frekventantov, na hlavnom pojednávaní poznamenal, že
obžalovaným mu bolo pred zoskokom zapnuté výťažné lano, pričom on si toto upevnenie aj sám
následne skontroloval.
Rovnako k veci vypovedal aj svedok I.. C. D. a síce, že obžalovaný mu po nastúpení do lietadla zapol
výťažné lano, resp. lano zakotvil do pevného bodu (pod sedadlom).Z výpovede frekventantky I.. U. R., ktorá mala vyskočiť

ako druhá v poradí ( po nebohom poškodenom ) však vyplynulo, že ona nemá žiadosť vedomosť o tom,

že by jej potom, čo lietadlo po tragickej udalosti pristálo, „niekto niečo odopínal“, nakoľko z lietadla bez
akýchkoľvek zábran vystúpila.

Svedok I. K., ktorý bol členom odbornej komisie Leteckého úradu Slovenskej republiky poverenej
vypracovaním Záverečnej správy o odbornom vyšetrovaní leteckej parašutistickej nehody, v rámci

jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bezprostrednou príčinou predmetnej nehody bolo
nezapnutie výťažného lana, ktorého funkčnosť je povinný zabezpečiť inštruktor. Pokiaľ je výťažné lano
správne zapnuté a ukotvené, po zoskoku frekventanta musí v lietadle zostať. Po príchode na miesto
nešťastia však bolo toto výťažné lano pri parašutistovi, zapnuté na padáku.

Znalec V.. C. Y., C.. ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom

rozsahu trvá na ním podanom znaleckom posudku, resp. na záveroch v ňom uvedených.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pravdepodobnou príčinou, prečo začal parašutista
padať voľným pádom bolo, že nemal zapnuté výťažné lano. Následkom toho, že výťažné lano nebolo
zapnuté, otvorenie hlavného padáka bolo znemožnené. Zároveň podotkol, že poškodený mal byť v
dostatočnej miere pripravený na situáciu, že sa mu hlavný padák neotvorí. V takejto situácii vedel,

že má otvoriť záložný padák. Tento sa však neotvoril z neznámych príčin. Pri meraní bolo zistené, že
na vytiahnutie ručného uvoľňovača záložného padáka bolo potrebné mierne zvýšené fyzické úsilie. S
najväčšou pravdepodobnosťou, ak by sa poškodený snažil otvoriť záložný padák, tento by sa otvoril.
Zlyhanie záchranného systému MPAAD (konkrétne rozbušky, ktorá bola jeho súčasťou) znalec vysvetlil
nedodržaním dĺžky uzatváracieho šnúrového očka.

Znalec taktiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle legislatívy (konkrétne smerníc s označením V-
PARA1 a V- PARA2), mal výcvik na predmetný skok trvať

v priebehu dvoch dní celkovo 7 hodín.

Svoju výpoveď doplnil tak, že za absenciu potvrdenia o zdravotnom stave a spôsobilostí pre výkon
výcviku je zodpovedný inštruktor a následne je to na riadiacom zoskokov a túto funkciu zastával Z. S..
Za nezapnutie výťažného lana je zodpovednosť na vysadzovačovi, t.j. V.. V. R..
Obal padáka bol správne servisovaný a bol použiteľný pre takýto typ zoskoku. Svojím tvarom nemohol
miasť frekventantov výcviku. Tí, ktorí výcvik realizujú, obžalovaný V.. R. i vedúci zoskokov pán S., tento

padák poznali a používali a nemohol ich miasť tvar obalového dielca. Doba výcviku nebola zo strany
organizátorov výcviku dodržaná a bola skrátená o 1-2 hodiny. Nebolo možné určiť, ako dlho výcvik trval.
Aj to mohlo byť jednou z príčin. Naviac, výťažné lano, ak nie je zapnuté v lietadle, mohlo voľne poletovať
vedľa parašutistu.
Po oboznámení sa so závermi znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

toxikológie, znalec V.. Y., C.. uviedol, že pokiaľ v znaleckom posudku - v závere uviedol, že poškodený
neotvoril záložný padák z dôvodu jeho slabej psychickej odolnosti na stresové situácie, v kombinácii
so spomalenými a nesprávnymi reakciami spôsobenými požitím alkoholických nápojov pred zoskokom
padákom, tak v tej dobe vychádzal z informácie, ktorú mal dostupnú.

Z výpovede znalkyne I.. Y. D. (v zhode so závermi znaleckého posudku z odvetvia toxikológie) vyplynulo
to, že reakčné schopnosti I.. D. neboli ovplyvnené stanovenou hladinou alkoholu 0,23 g/kg v krvi,
ide o promile, tak ako je to uvedené v posudku. V čase nehody neboli reakčné schopnosti I.. D.
ovplyvnené stanovenou hladinou 0,23 promile v krvi a ani analgetikom Paracetamolom. Táto hladina
nemá vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Hladina medzi 0,21 - 0,30 promile sa považuje

za bezvýznamnú z hľadiska funkcií človeka, čo sa týka reakčných a rozpoznávacích schopností (podľa
stanovísk súdnolekárskej spoločnosti). U poškodeného to nemohla byť ani fyziologická reakcia.

Trestné stíhanie obžalovaného V.. V. R. prebiehalo na súde za dôslednej
realizácie základných zásad trestného konania uvedených v § 2 Trestného poriadku. Súd v tejto

súvislosti vyhodnotil všetky dôkazy, vrátane nových jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na
tomto základe dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, za ktorý je stíhaný tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný opakovane vo svojej výpovedi uviedol, že po nastúpení do lietadla obidvoch žiakov, ktorých
mal v kritickom čase na polube, „ukotvil“. Ešte predtým vypol z ôk staré výťažné laná, ktoré následne
odniesol.

Súd v tejto súvislosti podotýka, že je dôležitou povinnosťou inštruktora, skontrolovať zakotvenie
výťažných lán tesne pred zoskokom Obžalovaný tak však neurobil, k čomu sa aj priznal na hlavnom
pojednávaní. V tomto jeho omisívnom konaní tak možno zreteľne badať závažné zanedbanie jeho
povinností.

Výpoveď svedkyne I.. U. R. súd vyhodnotil ako hodnovernú, ktorou bolo jasne preukázané pochybenie
obžalovaného, čo sa týka plnenia jeho povinností. Svedkyňa bola v lietadle v kritickom čase spolu s
nebohým poškodeným, ako aj s obžalovaným inštruktorom. Vo svojej výpovedi jasne a s určitosťou
uviedla, že pri vystúpení z lietadla (po tom, čo stroj po tragickej udalosti pristál), jej nič nebolo odopínané,
pretože z lietadla vystúpila bez toho, aby bola niečím blokovaná. Výťažné lano teda nemala zapnuté

(zakotvené).

Svedok I. K., ktorý ako člen odbornej komisie Leteckého úradu Slovenskej republiky poverenej
vypracovaním Záverečnej správy o odbornom vyšetrovaní leteckej parašutistickej nehody, vyslovil
porušenie dôležitej povinnosti obžalovaného - skontrolovať tesne, presne pred zoskokom frekventanta,

zakotvenie výťažného lana. O skutočnosti, že poškodený výťažné lano nemohol mať zapnuté, svedčí
aj technický poznatok a to, že výťažné lano v prípade jeho správneho upevnenia, muselo po výskoku
frekventanta zostať v lietadle. Nakoľko toto lano bolo nájdené po

predmetnej tragickej nehode na zemi - zapojené na padáku poškodeného, značí to, že

v čase zoskoku nemohlo byť správne zakotvené o pevný bod v lietadle.

Aj z výpovede znalca V.. C. Y., C.. vyplynul jednoznačný záver, že prvotnou príčinou nehody bolo
nezapnutie výťažného lana poškodenému. Za to nesie zodpovednosť vysadzovač, t.j. v danom prípade
V.. V. R.. Pritom obal padáka bol správne servisovaný a použiteľný pre daný typ zoskoku.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
vypracovaného dvoma znalcami I.. T. H., X.. a I.. S. Q. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti
poškodenéhoI..I.D.,bolodevastačnépoškodenieviacerýchpreživotdôležitýchorgánovpopolytraume.
Poranenia, ktoré utrpel poškodený, vznikli po nekoordinovanom voľnom páde z výšky cca 1 025 m na

zem s dopadovou rýchlosťou asi 195 až 200 km/h, následkom priameho prudkého nárazu. Pri pitve
neboli zistené poranenia, ktoré by mohli súvisieť s iným mechanizmom ich vzniku. Neboli zistené žiadne
stopy po mechanickom násilí, s ktorých by sa dal usudzovať zásah druhej osoby. U poškodeného sa
nezistili ani žiadne akútne chorobné zmeny.

Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov v ich súhrne, dospel súd k záveru, že výťažné lano v čase zoskoku
nebohéhopoškodenéhozapnuténebolo,čomalozanásledokznemožnenieotvoreniahlavnéhopadáka.
Plnú zodpovednosť za jeho ukotvenie niesol obžalovaný. Súd sa zároveň stotožňuje so závermi znalca,
že primárnou príčinou, v ktorej dôsledku došlo k spáchaniu predmetného skutku, bolo zanedbanie
povinností obžalovaného. Obžalovaný sa svojej zodpovednosti nemôže v tejto súvislosti žiadnym

spôsobom zbaviť.

Skutok, pre ktorý je obžalovaný trestné stíhaný, súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Znaky tohto trestného činu obžalovaný omisívne naplnil
ako po stránke objektívnej,

tak po stránke subjektívnej.

Svojím nekonaním porušil objekt chránený Trestným zákonom, a to ľudský život.
Nedbanlivostným konaním spôsobil smrť inej osobe, čím došlo k naplneniu všetkých obligatórnych
znakov objektívnej stránky prečinu usmrtenia v zmysle § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby bolo v prípade obžalovaného to, že tento
sa predmetného skutku dopustil závažnejším spôsobom konania, a síce porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania uloženej mu podľa zákona.Subjekt prečinu usmrtenia je všeobecný, t.j. predmetného trestného činu sa môže dopustiť akákoľvek
trestne zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu je teda u

osoby obžalovaného naplnený, nakoľko tento sa predmetného trestného činu dopustil ako plne trestne
zodpovedný subjekt.

Subjektívna stránka prečinu usmrtenia spočíva v nedbanlivostnom konaní subjektu tohto trestného
činu. Môže sa pritom jednať buď o vedomú nedbanlivosť alebo nevedomú nedbanlivosť.

Súd má v tejto súvislosti za to, že u obžalovaného sa jednalo o vedomú nedbanlivosť, nakoľko ten
vedel, že svojím nekonaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobí.
Obžalovaný V.. V. R. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Podľa odpisu z registra trestov
doposiaľ nebol súdne trestaný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne odradí iných od páchania
trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm.

j) Tr. zákona.

Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Keďže v prípade obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami,

zo zákona bude dochádzať k úprave hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona,
a to o jednu tretinu.

V zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona je základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od 24 mesiacov do 48 mesiacov.

V zmysle § 49 ods. 1 Tr. poriadku, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Súd, najmä s prihliadnutím na osobu obžalovaného a síce, že sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ nebola
súdne trestaná, uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov a

súčasne stanovil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov. Takto uložený trest odňatia
slobody nespojený s jeho bezprostredným výkonom, považuje súd za primeraný a postačujúci na
dosiahnutie účelu trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Obžalovanému tak súd uložil trest zákazu činnosti v trvaní 60 mesiacov.

Z uvedených dôvodov preto okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený si nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a
včas uplatnil, pričom opodstatnenosť tohto nároku, čo do právneho dôvodu, ako aj jeho výšky, bola
dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukázaná, súd uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť právnemu zástupcovi poškodeného uvedenému vo výroku spôsobenú škodu vo výške 2 801,07
EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Košice II. na Krajský súd v Košiciach.