Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tibor Šulák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/64/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010599
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213010599.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti L. M. pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 21. augusta 2014
pred sudcom JUDr. Tiborom Šulákom takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: L. M., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, bytom A. N., T. G. P. XXXX/XX,
sa uznáva za vinného, že
po tom, čo mu v presne nezistenej dobe v roku 2005 po 24. 06. 2005 poškodený F. X., narodený XX.
XX. XXXX, bytom T., H. XXX/XX, zveril do bezodplatného užívania osobné motorové vozidlo značky
Mercedes Benz E 270 CDI, evidenčného čísla O.-XXXW., toto bez privolenia jeho vlastníka predal dňa
29. 08. 2008 prostredníctvom autobazáru U. S., J. T. AUTO v Nových Zámkoch na Ulici O.j č. X D. W.
za sumu 600.000,- Sk (19.916,35 EUR), z ktorej mu uvedený autobazár a kupujúci W. vyplatili spolu
550.000,- Sk, ktoré si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil F. X. škodu vo výške 19.914,- EUR,
ktorá je odvodená od hodnoty vozidla v čase jeho neoprávneného predaja obvineným,
teda
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchal,
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona súd obvinenému ukladá aj peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto)
EUR.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného:- F. X., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom T., H. XXX/XX, s jeho nárokom na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe ústnej dohody s poškodeným F. X.
on užíval motorové vozidlo značky Mercedes Benz E 270, ktoré bolo vlastníctvom F. X.. Pretože boli
blízki priatelia, spolupracovali, on robil finančného poradcu, užíval toto motorové vozidlo. Asi mesiac
pred predajom tohto motorového vozidla bol vo svojej kancelárii, kde sa nachádzal aj kupujúci pán W.,
ktorý je jeho priateľom a vtedy pán W. prejavil záujem o kúpu tohto motorového vozidla. Preto sa spojil
s poškodeným F. X., či nemá záujem toto motorové vozidlo predať. Vtedy povedal, že toto motorové
vozidlo má záujem predať, ak je na to kupec. Zobral toto motorové vozidlo do predajne ojazdených aut,
nakoľko pán W. povedal, že nevie prefinancovať celé vozidlo naraz, ale ak by naň dostal lízing, tak
by to vozidlo kúpil. Bolo to dohodnuté v predajni a on sa už ďalej o to nezaujímal. Nerobil ani prepis
motorového vozidla, ani nepodpisoval kúpnopredajnú zmluvu. Pána F. X. informoval ešte predtým, než
sa toto začalo realizovať o tom, akým spôsobom sa realizuje predaj jeho motorového vozidla. Kúpna
cena bola v celom rozsahu vyplatená pánovi X., jednu časť mu dal on a jednu časť mu dal pán W.. Časť,
ktorú mu dal on, mu odovzdal v obálke od kupujúceho tak, ako mu ju kupujúci dal. Nevedel uviesť, aká
suma peňazí bola v tej obálke. Časť kúpnej ceny dostal on preto, že mal splnomocnenie od pána X. na
prevzatie kúpnej ceny, a to preto, že pán X. bol zaneprázdnený. Potvrdenie o prevzatí peňazí nebolo
vydané. Tiež uviedol, že on nevykonal žiadny predaj motorového vozidla Mercedes Benz, on jednal len
o fáze ponuky, ostatné mal riešiť pán X., nevie, či to riešil on alebo niekto iný. Nevedel preukázať, že by
ho pán X. poveril predajom motorového vozidla. Nevedel preukázať ani to, či súhlasil pán X. s cenou,
za ktorú malo byť vozidlo predané.
Svedok U. S. uviedol, že bolo to už pomerne dávno, na detaily sa už nepamätá. L. M. doniesol auto na
predaj, on mal sprostredkovať predaj. Doniesol aj pána W. ako kupujúceho na auto, pričom auto mal
asi týždeň vystavené v predajni, ale na to si už presne nespomína. Až potom doniesol obžalovaný pána
W.. On spravil úver na dané auto, mal úlohu nie predať auto, ale sprostredkovať úver na kúpu tohto
motorového vozidla. Úverová spoločnosť preverila kupujúceho, a to pána W., nevie sa však vyjadriť,
ktorá úverová spoločnosť to bola, lebo si na to nepamätá. Všetky doklady odovzdal vyšetrovateľovi. Úver
prešiel v prospech pána W.. Funguje to tak, že časť úveru sa vypláca ako akontácia predávajúcemu
a zvyšnú časť mu posiela úverová spoločnosť na jeho účet ako sprostredkovateľa úveru. Akontáciu
platil pán W. buď pánovi X. alebo pánovi M.. Vie o tom, že majiteľ nebol pán M., ale bol ním pán X..
Oni mali dobrý kamarátsky vzťah. Mal vedomosť o tom, že vozidlo patrilo pánovi X.. Akontáciu kázal
vyplatiť predávajúcemu, takže pán W. akontáciu jemu nedal. Považoval to za vec, ktorá je medzi nimi, a
to medzi predávajúcim a kupujúcim. Zvyšnú časť kúpnej ceny, čo bol vlastne úver, to jemu organizácia
poslala na účet a tú zvyšnú časť vyplatil pánovi M.. On mu doniesol splnomocnenie na prevzatie kúpnej
ceny. Peniaze v hotovosti ako kúpnu cenu na základe splnomocnenia, ktoré mu predložil a súčasne
podpisom potvrdil na výdavkovom pokladničnom doklade, mu odovzdal ako kúpnu cenu motorového
vozidla. Peniaze vybral z účtu, vložil ich do obálky a keď prišiel obžalovaný pre peniaze, vybral ich z
obálky, prepočítal ich, podpísal prevzatie peňazí a peniaze zobral. Čo napísal na výdavkový pokladničný
doklad, si už nepamätá, všetky doklady odovzdal polícii. On vozidlo nepredával, sprostredkoval iba úver.
Hocikto môže prísť za ním aj z ulice, že si takto chce vybaviť úver na kúpu motorového vozidla. On má
z toho províziu, takže to nerobí zadarmo.
V štádiu prípravného konania vypovedal svedok tak, že jemu obžalovaný povedal, že toto motorové
vozidlo patrí jemu a že ho chce predať. Preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného konania. Na
vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedok uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil
pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní, teda že jemu obžalovaný povedal, že toto vozidlo je jeho a
že si chce kúpiť väčšie vozidlo značky Mercedes.
Svedok D. W. uviedol, že jeho telefonicky zavolal pán M., či by nemal záujem kúpiť motorové vozidlo
značky Mercedes. Vtedy mu oznámil, že je v zahraničí, nakoľko pracoval v Rakúsku a povedal mu, že
keď príde domov, tak sa na vozidlo pozrie a ak je v takom stave, ako to naposledy videl, tak určite to
vozidlo kúpi. Už pred touto kúpou poznal tak obžalovaného, ako aj F. X.. Keď sa vrátil z Rakúska v piatok,
v sobotu vyhľadal pána M. a spolu išli do bazáru pozrieť motorové vozidlo. Tam sa dohodli, že vozidloon kúpi, pričom tiež povedal, že nemá takú sumu peňazí a že by si chcel vybaviť na vozidlo lízing. Časť
akontácie aj vyplatil v sume 190.000,- Sk, ale ďalšiu sumu, a to 50.000,- Sk nevedel dať. Túto sumu
dostal v priebehu týždňa. Vtedy vybavili lízing. Peniaze v sume 190.000,- Sk poslal prevodom zo svojho
účtu na účet pána M.. Tých 50.000,- Sk vyplatil na nasledujúci týždeň v hotovosti pánovi X., lebo sa
prišlo na to, že toto vozidlo je prepísané. Keď uskutočnil prepis motorového vozidla, oznámil to pánovi
X., ktorý bol prekvapený, že vozidlo bolo predané. Potom sa v nasledujúci týždeň stretli v kancelárii
pána X. a vysvetlili si, že ako je to možné, že toto vozidlo bolo predané. On mu predložil všetky doklady,
že vozidlo bolo prepísané na jeho osobu, a to lízingové zmluvy, ako aj kúpnopredajnú zmluvu. On si
nemohol svojvoľne nechať prepísať toto motorové vozidlo. Vtedy pán X. zavolal pánovi M., aby si to aj
oni medzi sebou vysvetlili. On vyplatil sumu 50.000,- Sk ako zostatok akontácie pánovi X. a vtedy pán X.
zavolal M., že si to medzi sebou vysvetlia a dohodnú sa o ďalších veciach. X. mu povedal, že sa dohodli
s pánom M., ako sa medzi sebou vyrovnajú, to už nebola jeho záležitosť. Keby pán X. bol povedal, že s
tým nesúhlasí, on mohol ešte v ten deň zrušiť aj lízing, aj prepis motorového vozidla. V čase, keď kupoval
motorové vozidlo cestou bazáru, si myslel, že toto vozidlo patrí pánovi M., lebo on ho používal. Až po
kúpe vozidla zistil, že to patrilo pánovi X.. Akontáciu 190.000,- Sk vyplatil pánovi M., cez neho všetko
vybavovali, pán X. nebol v autobazári, bol tam iba pán M. a preto to jemu poslal na účet. Číslo účtu, na
ktoré mal poslať peniaze, mu nadiktoval obžalovaný. Peniaze tam poslal v deň po schválení úveru.
Svedok poškodený F. X. uviedol, že s obžalovaným bol v priateľskom vzťahu až do tohto prípadu. Mal
s ním nejaké obchodné aktivity a preto mu umožnil používať jeho motorové vozidlo značky Mercedes.
Medzi nimi boli dobré priateľské vzťahy až do tej doby, pokiaľ sa dozvedel o tom, že predal jeho motorové
vozidlo. Dozvedel sa to tým spôsobom, že svedok W., ktorý kúpil toto motorové vozidlo mu telefonoval
a hovoril mu, že vozidlo sa mu páči, je dobré. Myslel si, že ak sa mu páči, že ho jemu predá, ale on mu
oznámil, že vozidlo on už kúpil a peniaze dal obžalovanému. Preto telefonicky kontaktoval obžalovaného
aspýtalsahonatútoskutočnosť.Onmupovedal,žemotorovévozidlopredalapeniazemuvráti.Dohodli
sa aj na termíne, ale aj napriek tomu, že bolo viacej termínov, tieto termíny nedodržal. Potom ho vyzval,
aby mu dal aspoň časť peňazí, čo dostal, ale ani tieto mu nedal. Na základe toho oznámil svedkovi W.,
že nebude súhlasiť s prepisom tohto motorového vozidla na jeho meno, ale vtedy mu W. oznámil, že
už je motorové vozidlo prepísané na neho. Nemienil v tejto veci podávať trestné oznámenie, preto sa
spýtal svojho známeho, ktorý robil príslušníka polície, ako má postupovať a on mu odporučil, aby sa
obrátil na inšpekciu Ministerstva vnútra SR, čo aj urobil. Na základe toho inšpekcia prišla do Komárna,
zobrala asi 10 spisov, medzi inými aj ten spis, ktorý sa týkal prevodu jeho motorového vozidla. Následne
ho vyhľadal príslušník polície D., že aby nerobil oznámenie, lebo jemu sa narodila dcéra a on by prišiel o
zamestnanie. Peniaze z predaja motorového vozidla doteraz nedostal. On toto zo strany obžalovaného
považoval na podraz. Keby bol prišiel s tým, že by prišiel o strechu nad hlavou so svojou priateľkou, tak
by to dokázal pochopiť, ale nie tak, že on si vymenil Mercedes za iný Mercedes pre seba. Medzičasom
sa dozvedel ešte ďalšie skutočnosti, a to, že mu došlo zaplatiť faktúru za opravu motorového vozidla
Mercedes, ktorú si neobjednal. Zásadne platí v servise hotovosťou, nikdy nie na faktúru. To isté sa
mu stalo, keď si chcel ísť kúpiť štrk, nedostal ho z toho dôvodu, lebo si ho zobral obžalovaný z tohto
štrkoviska a preto nedostal bagrista výplatu, nakoľko obžalovaný nezaplatil za štrk. D. W. mu dal 50.000,-
Sk, tieto peniaze prijal preto, lebo počítal s tým, že ostatné peniaze mu dá obžalovaný a nebude podávať
trestné oznámenie.
Súd prečítal výpoveď svedka L. F. zo štádia prípravného konania, keďže s takýmto postupom súhlasil
obvinený,akoajprokurátor.Vprípravnomkonanítentosvedokuviedol,žeobžalovanéhopozná,nakoľko
je to jeho priateľ a pozná ho už dlhšiu dobu. K samotnej veci uviedol, že v minulosti bol v Nových
Zámkoch v spoločnosti obžalovaného, spomína si, že to bolo niekedy v septembri roku 2008, keď s
obžalovaným prišiel do Nových Zámkov pozrieť nejaké skladovacie priestory. Do Nových Zámkov prišiel
na svojom vozidle a potom si presadol do vozidla L. M.. Najprv pozreli tie sklady, ktoré mal v pláne, preto
ho bral svojím vozidlom, lebo vedel, že kde sú tieto sklady. Pamätá sa, že ako sa z týchto skladov vracali
domov, zastavili niekde v Nových Zámkoch, nakoľko mu obžalovaný povedal, že musí ísť ešte s niekým
do autobazáru. Išli s vozidlom obžalovaného do autobazáru, tam odovzdal jeden pán obálku L. M.. Čo
bolo v obálke, uviesť nevedel. Následne obžalovaný nasadol do vozidla a išli smerom do centra mesta,
tam ich čakal jeden pán pri čiernom Mercedese. Obžalovaný s týmto pánom si podal ruky a obžalovaný
mu odovzdal obálku, pravdepodobne s peniazmi, ale vidieť to nevidel, že tam bolo vložené peniaze, a
potom sa ešte trochu rozprávali.Zo znaleckého posudku a výsluchom znalkyne Mgr. Y. X. vyplýva, že znalecký posudok vypracovala na
základe žiadosti poškodeného, nakoľko už v tejto veci bol jeden znalecký posudok vypracovaný. Preto
potrebovala od neho, aby jej zadal úlohu, ktorú mal v znaleckom posudku riešiť. Potrebovala originál
sporného splnomocnenia, ako aj vzory jeho podpisov, pretože potrebovala porovnávať si materiál. K
znaleckémuposudkuDr.A.uviedla,žeznalecnepostupovalštandardnýmspôsobom,keďsinezadovážil
vyhovujúce porovnávacie materiály, z tohto dôvodu zrejme dospel k inému záveru, ako ona. Znalec A.
vychádzal iba zo vzorov skúšky písma, ktoré zabezpečil vyšetrovateľ, nie z iných písomností. Vzhľadom
na to, že poškodený podpisuje pomerne veľa písomnosti, originály týchto písomností nemohli byť
problémom pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Znalec A. sa mýlil v záveroch svojho posudku. V
prvom rade musela mať všetky materiály, tieto musela skúmať a nakoniec vysloviť záver. Orientačne
si predtým pozrela znalecký posudok Dr. A. a v rámci jej znaleckých skúseností, keďže to robí už
dosť dlho a vie sa orientovať, mohla si stanoviť hypotézu, že záver tohto posudku nie je správny. Keď
vypracovala vlastný posudok, sa jej hypotéza potvrdila. Je absolútne presvedčená, že sporný podpis na
splnomocnení nevyhotovil pán F. X.. Písmoznalectvom sa zaoberá už 18 rokov.
Znalec Dr. G. A. vo svojom znaleckom posudku naopak uvádzal, že sporný podpis na splnomocnení
patril poškodenému F. X.. Znalec Dr. G. A. tiež uviedol, že si preštudoval znalecký posudok Mgr. X.,
ako aj svoj znalecký posudok. On sa pridržiava plne k svojmu písomnému znaleckému posudku, ktorý
v tejto veci vypracoval pod číslom 3/2011. Na tomto posudku trvá aj napriek tomu, že znalecký posudok
písmoznalkyne Mgr. X. je odlišný. V písmoznalectve sa toto stáva. On nepatrí ani k jednému ústavu,
hoci na Slovensku sú 2 ústavy, jeden je Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava,
kde pracuje Mgr. Y. X.. V tomto prípade však znalecký posudok vypracovala súkromne na požiadanie
poškodeného F. X.. On vychádzal pri vypracovávaní znaleckého posudku z odbornej literatúry. Mgr. X.
vo svojom znaleckom posudku na strane č. 5 píše, že ten sporný podpis je spontánny. Tým vyslovila
aj to, že nie sú tam znaky, ktoré by nasvedčovali nejakému falšovaniu. Záver jej znaleckého posudku
však vyznieva tak, že tento podpis neurobil poškodený. Vo svojom výsluchu tiež uviedol, že na matrike
v poverovacej knihe je podpis X.. Po vyjadrení sa mestského úradu a zaslaní potrebných dokladov
doplní svoj znalecký posudok písomne. Keby videl podpis X. v overovacej doložke, by sa potvrdilo jeho
stanovisko. Uviedol, že by to malo význam, keby v overovacej doložke bol podpis. Nevedel sa vyjadriť
k tomu, či mal k dispozícii originál splnomocnenia pri posudzovaní zhodnosti písma poškodeného s
písmom, ktoré je na splnomocnení.
Znalec Ing. L. W. previedol ohodnotenie motorového vozidla. Vo svojom prvom znaleckom posudku
stanovil hodnotu motorového vozidla na základe toho, že motorové vozidlo nevidel, nepoznal jeho
technický stav, pričom hodnotu motorového vozidla vtedy určil na sumu 10.150,- EUR. Na základe toho,
že súd požiadal znalca, aby predmetné motorové vozidlo ohliadol, keďže bolo k dispozícii, a urobil
znalecký posudok na základe aj ohliadky, znalec upresnil výšku hodnoty motorového vozidla tak, že ju
stanovil na hodnotu 19.914,- EUR, vrátane DPH.
Z obsahu spisu vyplýva, že splnomocnenie je vypracované na splnomocniteľa F. X., ktorý mal poveriť
splnomocnenca L. M., pričom podpisy na tomto splnomocnení mali byť overené na Mestskom úrade
NovéZámkypodporadovýmčíslom11921dňa02.09.2008.Nazákladeoznámeniatohtoúraduvyplýva,
že pod číslom 11921 overoval svoj podpis U. G., nie F. X.. Zo správy od mesta Nové Zámky vyplýva, že
dňa 02. 09. 2008 na Mestskom úrade poškodený Ing. F. X. neoveroval svoj podpis.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný L. M. mal
motorové vozidlo značky Mercedes Benz E 270 vypožičané od poškodeného Ing. F. X.. Toto motorové
vozidlo dlhšiu dobu užíval, následne motorové vozidlo prostredníctvom bazáru odpredal svedkovi W..
Na základe splnomocnenia, ktoré tvorí obsah spisu mal splnomocniť F. X. L. M. na prevzatie kúpnej
ceny motorového vozidla značky Mercedes Benz 270 CDI. Toto splnomocnenie bolo vyhotovené podľa
splnomocnenia 02. 09. 2008, pričom mal sa na ňom nachádzať overený podpis F. X.. F. X. poprel
pravosť tohto podpisu poukazujúc na správy od Mestského úradu v Nových Zámkoch, z ktorých vyplýva,
že k overeniu podpisu F. X. na ich úrade dňa 02. 09. 2008 nedošlo. Možno konštatovať, že podpis,
ktorý je na splnomocnení, nepatrí F. X.. Taktiež toto vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne z
odboru písmoznalectva Mgr. X.. X. znalecký posudok Dr. A. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
vyhodnotil ako nesprávny. Poukazujúc aj na výpoveď svedka W., ktorý pri stretnutí s poškodeným
hovoril o kúpe jeho motorového vozidla, pričom poškodený bol prekvapený, že došlo k odpredaju jeho
motorového vozidla a okamžite sa spojil s obžalovaným, je zrejmé, že o predaji tohto motorového
vozidla nejednali. Splnomocnenie predložené do spisu na prevzatie kúpnej ceny je zjavne sfalšované.Z výpovedí poškodeného, ale aj z výpovede svedka U. S. vyplýva, že peniaze za predaj motorového
vozidla tento odovzdal obžalovanému v obálke, ktorý si tieto peniaze prepočítal a zobral. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd považuje výpoveď obžalovaného za vyvrátenú, pretože obžalovaný tvrdil, že nemal
vedomosť o tom, koľko peňazí prevzal od tohto svedka a že tieto peniaze odovzdal poškodenému. To
však nezodpovedá pravde. Takéto konanie obžalovaného, keď motorové vozidlo, ktoré mu zverené, bez
vedomia majiteľa odpredal inej osobe a peniaze si ponechal, napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľa, ich pomery a
možnosť ich nápravy.
Obžalovaný v mieste svojho bydliska má priemernú povesť, doposiaľ súdom trestaný nebol. Súd zistil
u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním skutku viedol riadny život, priťažujúcu
okolnosť nezistil.
Hodnotiac uvedené skutočnosti mal súd za to, že k splneniu účelu trestu u obžalovaného bude potrebný
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Pretože obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný a poukazujúc na jeho doterajšie správanie, mal súd
za to, že k splneniu účelu trestu dôjde i bez jeho výkonu, preto podmienečne odložil výkon tohto trestu
na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Pretože obžalovaný sa touto trestnou činnosťou snažil zadovážiť si majetkový prospech, súd mu uložil
aj peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) EUR a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Poškodený F. X. si uplatnil nárok na náhradu škody. Vzhľadom však na to, že motorové vozidlo mu
bolo vrátené, pričom od W. prevzal aj 50.000,- Sk, súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.