Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210716
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy 4.148,25 eur z titulu majetkovej škody a sumy 829,65 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5371584 dlžníkom Y. H., exekučné konanie bolo vedené
pod sp. zn. EX 13627/2009. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých
v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek

tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom),
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21. 03. 2012, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 832 dní). V danom prípade neexistovala a

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda

v celkovej výške 4.148,25 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 829,65 eur sa domáhajú, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho

pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Postupomexekučnéhosúduzamedzilnavrhovateľovisprávaťsasostarostlivosťouriadnehohospodára.
Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy,
a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v
spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u

navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako
aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci sumu 829,65 eur t.j.
20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Navrhovateľ ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do
podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená sp. zn. 4C/188/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24. 04. 2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť

dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných

konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 03.
05. 2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať
v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca
na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená odporcovi 23. 04. 2012, vzhľadom k tomu, že už
dňa 27. 09. 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok
na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek navrhovateľ neposkytol

žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto
nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.
ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K samotnému nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútoraje výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom

počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, 15-

dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je
v tejto časti neopodstatnený. Je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo
vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol,
nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok
by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci
o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, prípadne právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca je toho
názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si uplatnil

v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych
vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom
preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto
záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Odporca nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/188/2012-59 zo dňa 22. 05. 2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline 9Co/321/2013-79 zo dňa 31. 07. 2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/188/2012-92 zo dňa 03. 10. 2013 žalobu
navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co/472/2013-139 zo dňa 14. 05. 2014 a vec vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je
prvostupňový súd viazaný, okresný súd vec opätovne prejedná a pri novom rozhodnutí bude dbať

na to, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcich z ustanovenia § 157 ods. 2
O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Riadne uvedie rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opíše priebeh konania, stanoviská procesných strán v prednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu musí vyplývať, na

základe akých konkrétnych skutočností ustálil, že čas medzi doručením žiadosti súdneho exekútora a
rozhodnutím o tejto žiadosti nemožno považovať za nesprávny úradný postup vzhľadom na vykonané
úkony, ktoré náležite konkrétne uvedie.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov

konania, keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti.Súdkonalarozhodolnapriekžiadostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcuoodročenie
pojednávania z dôvodu podania opätovného návrhu na prerušenie konania, ktorý návrh bol uznesením
č.k. 4C/188/2012-172 zo dňa 31. 07. 2014 zamietnutý. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti
konania a právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, s obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu 8Er/1124/2009 a so Znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity vBratislave, Znalecký ústav, ktorý je založený pod Spr. 570/14, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový
a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 8Er/1124/2009 mal súd za preukázané, že dňa 31. 12.
2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Y. H., L. Z.
H., E. X.. XXXX/X, pre vymoženie sumy 1.420,83 eur s príslušenstvom, priznanej rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 18051/09 zo dňa 09. 11. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
23. 11. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 14. 01. 2010 vyzval súdneho exekútora na
predloženie Zmluvy o úvere č. 5371584 zo dňa 23. 10. 2008, na ktorú výzvu reagoval súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý podaním doručením tunajšiemu súdu dňa 29. 01 2010 tak, že zmluva o úvere
ako listinný dôkaz bola preskúmavaná pri vydávaní exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom.
Zo strany oprávneného boli exekútorskému úradu pri osobnom stretnutí doručené fotokópie viacerých

rozhodnutí krajských súdov, ktoré súdy vyslovili svoj právny názor „exekučný súd v rámci exekučného
konania nemá zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, pričom svoju
prieskumnú povinnosť, pokiaľ ide o materiálnu stránku má obmedziť na také dôvody, ktoré nesúvisia s
právnym posúdením veci. Rozsah materiálneho preskúmavania exekučného titulu, žiadosti o udelenie
poverenia a návrhu podľa § 44 ods. 2 EP určuje samotný charakter exekučného konania, kedy cieľom

je nútené uspokojenie judikovaného práva oprávneného a konajúci súd preto má možnosť oboznámiť
sa s priebehom základného konania len v obmedzenom rozsahu a to na podklade exekučného titulu.
Rozsah prieskumnej povinnosti exekučného súdu má byť obmedzený na to, či bol exekučný titul vydaný
orgánom na to oprávneným, či exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný a či oprávnený a
povinný je hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu“. Oprávnený sa preto po doručení rozhodnutí

krajských súdov s týmto obsahom rozhodol, že on, ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom
zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania. Vzhľadom na
vyššie uvedené právneho zástupcu oprávneného na predloženie vzájomného dokumentu nevyzvali.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 04. 03. 2010 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného o
„pozastavenie exekúcie“, súčasťou ktorého bola zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 12. 01. 2010 na

E. E., ktorá sprostredkovala pôžičky pre oprávneného. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa
30. 05. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd Bratislava na predloženie kompletného rozhodcovského
spisu SR 18051/09 a doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 09. 11.
2009 povinnej, ktoré listiny boli súdu doručené na CD nosiči dňa 07. 06. 2012. Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením 8Er/1124/2009-21 zo dňa 23. 03. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, ktoré nakoľko nebolo napadnuté opravným prostriedkom nadobudlo právoplatnosť
28. 04. 2012. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 8Er/1124/2009-22 zo dňa 28. 05. 2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 06. 2012 exekučné konanie zastavil.

Zo záverov Znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave Znalecký ústav,

ktorého úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačnéhosystému,znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je
diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP spolu 30,76 eur, žaloby ZE
spolu 31,68 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v znení účinnom do 31. 05. 2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu navrhovateľa zamietol, nakoľko nemal za
preukázanú jej dôvodnosť. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal základné

atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Ak nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (pri splnení zákonom ustanovených podmienok na
úspešnosť uplatnenia náhrady škody), ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený
následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť, ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť

objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch (uznesenie Ústavného súdu SR
z 13. 10. 2009, sp. zn. III. ÚS 328/09). O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia alebo nestranného úradného postupu, teda ak je doložené, že
nebyť vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, by ku škode nebolo
došlo. Podľa žaloby k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým, že exekučné konanie začalo dňa

10. 12. 2009 (v skutočnosti tomu tak bolo 31. 12. 2009) a exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21. 03. 2012 (v skutočnosti tomu tak bolo 23. 03. 2012) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia.

Vo veci 8Er/1124/2009, EX/13627/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podaná dňa 31. 12. 2009. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/16/2002). Vzhľadom na
to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, rozhodovanieo žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného
plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžadujú osobitnú právnu úpravu, prihliadajúc ku
skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Na uvedenú

skutočnosť reagoval zákonodarca aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, keď vylúčil aplikáciu ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
prípadoch, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Je pravdou, že doba od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcia do zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zohľadniac vyššie uvedený charakter exekučného titulu,

vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie, keď prílohou
žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nebola Zmluva o úvere č. 5371584 dlžník Y.
H., kompletný rozhodcovský spis SR 18051/09 a doručenky preukazujúce doručenie rozhodcovského
rozsudku zo dňa 09. 11. 2009 povinnej, ktoré boli následne exekučným súdom od súdneho exekútora
a Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava žiadané, presiahla 26 mesiacov.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu v súvislosti s ktorou dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnych predpisom t.j. aj nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia. Navrhovateľ a následne súdny exekútor podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne,
preto objektívne nastala situácia, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. Navrhovateľ ale nepreukázal vznik škody, ktorý by bol v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, keďže v konečnom dôsledku
bola jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu, že predmetná
exekúcia by sa vykonávala na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie.
Rozhodcovský súd vôbec neskúmal to, či medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah a opomenutím
tejto skutočnosti tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Z

exekučného titulu nebolo možné zistiť, aká časť priznanej istiny pripadá na nesplatený úver a aká časť
na poplatok za jeho poskytnutie. Pri absencii RPMN je úver bez poplatkov. Z formulácie výroku, ako aj
z odôvodnenia exekučného titulu, nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného
plnenia. Súd dáva do pozornosti, že oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
8Er/1124/2009-21 zo dňa 23. 03. 2012 neodvolal, preto uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28. 04. 2012.

Navrhovateľ si majetkovú škodu vo výške 4.148,25 eur vyčíslil vo výške uplatňovanej istiny s jej
príslušenstvom v exekučnom konaní a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z uplatňovanej istiny
a jej príslušenstva. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu

v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo
nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by
ho bolo možné uspokojiť inak (rozsudok NS SR z 27. 11. 2003, sp. zn. 3Cdo/134/03). Navrhovateľ

nepreukázal, že nevydaním rozhodnutia exekučným súdom v zákonnej lehote došlo k vzniku škody v
príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom a rovnako nepreukázal vznik škody.

Na záver súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod 8Er/1124/2009 bolo od začiatku nedôvodné a k jeho zastaveniu došlo v dôsledku zavinenia

samotného navrhovateľa. Z nepráva nemôže vzniknúť právo a ak navrhovateľ nebol úspešný v
exekučnom konaní vlastnou vinou, nemôže prenášať zodpovednosť na štát.

Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniazostranyodporcusprihliadnutímnazásaduhospodárnosti
konania, prihliadnuc k dôvodom zamietnutia žaloby súd v tomto smere žiadne dôkazy nevykonával,

nakoľko by to bolo nadbytočné t.j. bez vplyvu na meritórne rozhodnutie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom

prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

g)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.