Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112205105.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu
JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky J.. Z. Z. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v X. na X. ul.č. X proti odporcovi J.. U. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v X. na
H. ul.č. XX v konaní o určenie výživného pre manželku o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 7.1.2013 č.k. 22P 13/2012-43 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom tak, že odporca je povinný
prispievať na výživu navrhovateľky 35,-€ mesačne od 24.2.2012 do 21.3.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 40,-€
mesačne od 1.2.2012 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a dlžné výživné
480,-€ za obdobie od 1.2.2012 do 31.1.2013 povolil odporcovi splácať po 10,-€ mesačne spolu s
bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Zaviazal odporcu zaplatiť na účet
konajúceho súdu 28,80€ v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z titulu súdneho poplatku.
Trovy konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom aby ho odvolací súd

zmenil a jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke znížil na 20,-€ mesačne a v súlade s takto
určeným výživným určil aj dlžné výživné. Vytkol súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnemu nepravdivému záveru pri dokazovaní skutkového stavu a to konkrétne
pri skúmaní jeho priemerného čistého mesačného zárobku, ktorý vyhodnotil vo výške 994,-€, čo
nezodpovedá jeho reálnemu priemernému mesačnému zárobku vo výške 800,-€ mesačne. Súčasne
uviedol, že od 1.2.2013 má priemerný mesačný zárobok znížený o daňový bonus na maloleté deti 40,-

€ mesačne z čoho je zrejmé, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok bude 760,-€ mesačne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd
rozhodol správne, dostatočne zistil skutkový stav a správne ho vyhodnotil. Súčasne konštatovala, že
manželstvo s odporcom bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41P 299/2012-46 z 6.2.2013
rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 21.3.2013, preto odvolacia
námietka odporcu spočívajúca v tvrdení, že jeho priemerný mesačný zárobok bol znížený o 40,-€

mesačne je dôvodná až od 1.2.2013 do budúcna. Navrhla aby odvolací súd preto rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.Výrokrozsudku,ktorýmsúdprvéhostupňavprevyšujúcejčastinávrhnavrhovateľkyzamietol,odvolaním
napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods.2 O.s.p. a nebol predmetom
preskúmania v odvolacom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu prechádzalo
podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods.3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne opodstatnené, preto podľa
§ 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil.

Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie (221 ods.1).

Podľa ust. § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil pri určení vyživovacej povinnosti odporcu pre
navrhovateľku, lebo nepostupoval dôsledne podľa ust. 77 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na
výživné sa nepremlčuje a možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté
dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody
osobitného zreteľa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že konajúci súd mal určiť výživné najskôr od

podania návrhu, t.j. od 24.2.2012, v konečnom dôsledku tak, ako samotná navrhovateľka v petite návrhu
žiadala, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a určil výživné od podania návrhu.
Odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru týkajúcemu sa aj rozsahu určenia manželského
výživného, preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku určenia rozsahu výživného
na 35,-€ mesačne. Súčasne rozhodol o ukončení trvania tejto vyživovacej povinnosti odporcu voči

navrhovateľke, keďže z vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu a pripojeného spisu Okresného
súdu Košice II č.k. 41P 299/2012-46 z 6.2.2013 nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov
konaniabolorozvedené6.2.2013arozsudokorozvodemanželstvanadobudolprávoplatnosť21.3.2013.
Odvolacísúdpoposúdenívšetkýchrelevantnýchskutočnostívovzťahukpredmetuodvolaciehokonania
dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a

možnostiam odporcu aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom vo výške 220,-
€ mesačne. Navyše z obsahu spisu zistil, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil priemerný mesačný
zárobok odporcu, ktorý vyčíslil na 994,-€ mesačne za obdobie od mája 2011 do mája 2012. Zo správy
zamestnávateľa o príjme odporcu je nesporné, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za uvedené
obdobie predstavuje sumu 917,76 €, pričom túto sumu navyšujú jednorázové príjmy za mesiac február

2012 a máj 2012 vo výške 1.628,71€ a 1.040,61€. Ostatné mesiace roku 2011 až 2012 bol jeho reálny
čistý mesačný zárobok 841,93€. Odvolací súd preto dospel k záveru, že manželské výživné 35,-€
mesačne bude dôsledne zodpovedať všetkým zákonným ustanoveniam platným pri určovaní výživného
a to predovšetkým o podmienke pre určenie manželského výživného podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine.
Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku odporcu, že jeho priemerný mesačný zárobok bude

znížený od 1.2.2013 o daňový bonus 40,- Eur mesačne na maloleté deti, nakoľko ide o obdobie od
februára 2013 do budúcna, ktoré z hľadiska určenia manželského výživného je už bezvýznamné.
Odvolací súd pri takto určenom výživnom pre manželku zohľadnil tak priemerný mesačný zárobok
odporcu, jeho odôvodnené a nevyhnutné náklady spojené s platením výživného na dve maloleté deti a
ostatné preukázané nevyhnutné náklady. Dospel k presvedčeniu, že odporca bude schopný hradiť takto

určené výživné bez akéhokoľvek obmedzenia svojho životného štandardu. Odporcovi zostane aj po
zaplatení manželského výživného a ostatných nevyhnutých nákladov dostatok finančných prostriedkov,
preto možno od neho spravodlivo žiadať aby rovnaký životný štandard umožnil aj svojej manželke, ktorá
za uvedené obdobie nebola schopná sama sa živiť, bola nezamestnaná a starala sa o dve spoločné
maloleté deti. Zásada solidarity totiž nepripúšťa, aby sa jeden z manželov dostal do nevýhodnejšieho

postavenia v dôsledku starostlivosti o deti alebo preto, že nie je schopný sa zamestnať na trhu práce
v regióne, v ktorom býva.Podľa § 221 ods.1 písm.h, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdi s tým, že nepoužil súdne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods.2 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec vedenú, do právomoci
ktorého patrí.

Odvolací súd v dôsledku zmeny rozsahu určeného výživného pre manželku zrušil aj súvisiaci výrok o
dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bude vykonať dokazovanie týkajúce sa dlžného výživného, predovšetkým zistiť, v akom rozsahu
si odporca vyživovaciu povinnosť plnil za uvedené obdobie.

Po takto vykonanom dokazovaní, opätovne rozhodne o dlžnom výživnom a spôsobe zaplatenia a o
trovách konania podľa § 224 ods.3 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods.9 Zák. č. 757/2004 v znení účinnom od 1.mája
2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.