Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu proti dlžníkovi D. Y.. Vec je vedená u exekútora pod č. F. XXXXX/XXXX. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do
15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či je exekučným titulom rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica. Súd však rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia až 29. 09. 2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Exekučný súd postupoval nesprávne a
v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so zbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková
škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,-

eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívne
spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu
125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,- eur počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac
omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právana prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom

konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Ex. por. a že samotné nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca nepreukázal existenciu
právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ak podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom sa žalobca o škode musel

dozvedieť pred dňom 23. 04. 2009, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
materiálnej škody v paušálnej sume 125,- eur, nie je zo žaloby zrejmé, či tieto náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca by musel na preukázanie vzniku škody produkovať dôkazy.
Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca
teda nepreukázal ani vznik ani výšku škody. Pokiaľ žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy,

jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, využíva neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Keď škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, aj v prípade porušenia jeho práv už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Žalobca teda nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku

skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu XEr/XXXX/XXXX Okresného súdu I. T. a písomných
podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu I. T. vo veci XEr/XXXX/

XXXX (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť
podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu XEr/XXXX/XXXX Okresného súdu I. T. (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného
pod spis. zn. F. XXXXX/XX) súd zistil, že dňa 24. 09. 2010 bola na súd podaná žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti
povinnému D. Y. pre vymoženie 183,89 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu v Bratislave. Súd dňa 29. 09. 2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého. K vydaniu poverenia tak došlo o 5 dní po podaní žiadosti.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 "súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

V predmetnej veci 1Er/2348/2010 žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 24. 09. 2010 a súd
29. 09. 2010 vydal poverenie, urobil tak v lehote stanovenej vyššie citovaným § 44 ods. 2 Ex. por., a

preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradnéhopostupu,atonerozhodnutiavzákonnejlehote(tvrdiacomeškanie viacako7mesiacov,pričom
vôbec nie je zrejmé, ako k tomuto dospel, keďže poverenie bolo vydané o 5 dní po dôjdení žiadosti na
súd), žaloba je neodôvodnená, a preto súd žalobu zamietol.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada

trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.

V predmetnej veci 1Er/2348/2010 žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 24. 09. 2010 a súd

29. 09. 2010 vydal poverenie, urobil tak v lehote stanovenej vyššie citovaným § 44 ods. 2 Ex. por., a
preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradnéhopostupu,atonerozhodnutiavzákonnejlehote(tvrdiacomeškanie viacako7mesiacov,pričom
vôbec nie je zrejmé, ako k tomuto dospel, keďže poverenie bolo vydané o 5 dní po dôjdení žiadosti na
súd), žaloba je neodôvodnená, a preto súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.