Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221974
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava 1,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13 o návrhu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou
JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 5,39 €, ktorú je navrhovateľ p o v i n n ý
zaplatiť odporcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie majetkovej škody v sume 125.-€ a nemajetkovej ujmy v sume 660.-€ s tým odôvodnením, že
Okresný súd v Nových Zámkoch viac ako 12 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej
pod exekučným číslom EX 2805/2010.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne
podaného návrhu, ktorý opätovne odôvodnil tým, že v exekučnom konaní je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

do 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti rozhodol o vydaní poverenia až dňa 4.1.2011. K rozhodnutiu o
poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Akým spôsobom dospel navrhovateľ k
dĺžke omeškania 12 mesiacov sa vyjadriť nevedel, pravdepodobne podľa údajov, ktoré mal k dispozícii
od navrhovateľa. Samotnú materiálnu škodu vyčíslil v sume 125.-€, ktorá pozostávala zo sumy 70.-
€, ktorú vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, zo sumy 40.-€ za udržiavanie a správu informačného systému a 15.-€ za

administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania. Nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 660.-€ za 12 mesiacov omeškania s vydaním
poverenia. V podrobnostiach odkázal na písomný návrh.

Odporca navrhol návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že
z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 14Er 456/2010 je zrejmé, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 28.4.2010, pričom poverenie bolo vydané dňa 4.1.2011.

Medzi tým exekučný súd pravidelne vykonával úkony za účelom získania podkladov na posúdenie
žiadosti oprávneného o udelenie poverenia exekútorovi. Oprávnený bol vyzvaný o predloženie zmluvy
o úvere. Z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Zo samotnej podstaty spotrebiteľskýchzmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup. Odporca má za to, že nevydanie poverenia
v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených súdom a že súd konal v zmysle zásady
rýchlosti. Čo sa týka prieťahov v konaní, oprávnený nepodával opravné prostriedky a prípadné sťažnosti

na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé,
že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné vychádzať len z výsledkov
vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské
práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný

postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej materiálnej škody, navrhovateľ si
neodôvodnene paušalizuje ničím neodôvodnené reálne vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky,
pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ako jej
dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré
tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s písomným
vyjadrením odporcu doručeným súdu 22.4.2013, ako aj stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu,
pripojenýmspisomOkresnéhosúduNovéZámky14Er456/2010ataktovykonanýmdokazovanímustálil
nasledovný skutkový a právny záver:

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)
nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§41ods.1Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.Podľa§44ods.1cit.zákonaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.-€ a nemajetkovú
ujmu v peniazoch v sume 660.-€ a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,

ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.1.2011, teda po uplynutí
zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so

svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody
navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie
navrhovateľa, že Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci 14Er 456/2010 nevydal poverenie pre
súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a písomné poverenie pre súdneho exekútora vydal ihneď potom, ako získal podklady na posúdenie
žiadosti o udelenie poverenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 16.3.2010 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanienazákladenávrhuoprávnenéhoPOHOTOVOSŤs.r.o.,Pribinova25,Bratislavaprotipovinnému

R. Y. pre vymoženie sumy 634.- € s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 16.12.2009 spisová značka SR 21349/09, pričom dňa 28.4.2010 bola Okresnému súdu v
Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. C. V. o udelenie poverenia na vykonanie
predmetnej exekúcie. V predmetnej exekučnej veci exekučný súd zistil, že nie je pripojená zmluva
o úvere. Dňa 27.5.2010 bol vyzvaný oprávnený, aby zaslal zmluvu o úvere týkajúcu sa predmetnej

veci. Dňa 10.9.2010 bola zmluva doložená a dňa 4.1.2011 súd vydal poverenie, ktoré bolo doručené
exekútorovi 12.1.2011. Je nesporné, že medzi podaním návrhu na súd 28.4.2010 a dňom vydania
poverenia 4.1.2011 uplynulo 8 mesiacov, avšak exekučný súd vo veci pracoval v medziach svojich
možností.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred
1.6.2011, konkrétne dňa 28.4.2010, z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku
potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu navykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora
vykonaním exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky 14Er 456/2010 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 28.4.2010, pričom
súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie 4.1.2011. V exekučnom konaní je súd zo zákona
oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45
Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010 ). Už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný
súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne ( uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011 ).

Zaúčelomobjektívnehoposúdeniazákonnostivedenejexekúcienajmäzdôvodovpodľa§45ods.1zák.

o rozhodcovskom konaní, konajúci exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžiadal od oprávneného úverovú zmluvu a z tohto dôvodu nemohlo
dôjsť k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote. Po doručení úverovej zmluvy, jej
preštudovaní, exekučný súd v primeranej lehote vzhľadom i na veľký počet prejednávaných vecí vydal
poverenie.

Na základe týchto skutočností súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,

že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ( 28.4.2010 ) do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie ( 4.1.2011 ), vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k
posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej

veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom
exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania v sume 21,55 €, nakoľko tieto trovy odporca využil na účelné uplatňovanie
a bránenie práva proti navrhovateľovi. Účelne vynaložené trovy odporcu predstavujú 21,55 €, ako
náhrada cestovných nákladov na pojednávanie z Bratislavy do Komárna a späť služobným vozidlom,
z čoho si uplatnili len sumu 5,39 € ( 1 vyčíslených nákladov nakoľko odporca sa v tento deň zúčastnil

4 pojednávaní ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.