Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410206305
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410206305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej právnej veci žalobkyne: Y. B., Q. S. E.. Č.. XX, Q., zast.
advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, spol. s r. o. Kysucká cesta č. 8405/16C, Žilina,
proti žalovaným: 1/ T. R., X/ Ľ. R.Č., G. Q. M.. P.. U. J. U. Č.. XX, Q., žalovaný 2/ zast. advokátom
JUDr. Tomášom Plankom, Nám. Slobody č. 10, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 28. novembra 2012 č. k. 16C/173/2010- 142,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez
pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. S. Q. Č.. XXXX J. U.. Č.. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 134 m2 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 16/2010 zo 16. 3. 2010 v prospech
vlastníka stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX zapísanej na LV pre
kat. úz. S.Á. Q. Č.. XXXX. Žalovanému 2/ súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu súp. č. 235 postaveného na parcele č. 1729 zapísanej na LV pre kat. úz. S. Q. Č.. XXXX. Žalovaní

1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 1728 o
výmere 134 m2 zapísanej na LV pre kat. úz. S. Q. Č.. XXXX. Jediným možným prístupom žalobkyne
k svojmu rodinnému domu je cez pozemok vo vlastníctve žalovaných parc. č. XXXX. Žalobkyňa ako
vlastník stavby - domu teda nie je súčasne vlastníčkou priľahlého pozemku parc. č. XXXX. Žalovaní 1/,
2/ nebránia žalobkyni v prístupe k jej rodinnému domu a ani jej tento prístup neznemožňujú. V konaní
bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje konkludentná dohoda o tom, že žalobkyňa
môže dlhodobo prechádzať k svojej nehnuteľnosti cez pozemok vo vlastníctve žalovaných parc. č.

XXXX. Žalobkyňa vo svojom rodinnom dome dlhodobo nebýva, a sama uviedla, že ho chce predať a
zabezpečiť budúcim kupujúcim prístup k nemu. Právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných
môžu využívať aj iné osoby ako žalobkyňa a toto právo prechádza aj na jej právnych nástupcov. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Zamietnutie žaloby súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobkyňa má prístup k svojmu rodinnému domu zabezpečený inak
(§ 151o ods. 3 Obč. zák.) a to voľným prechodom, v ktorom jej žalovaní žiadnym spôsobom nebránia.
S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania vo vzťahu medzižalobkyňou a žalovaným 2/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a o náhrade trov
konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ súd prvého stupňa nerozhodol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že so žalovanými neuzavrela žiadnu
konkludentnú dohodu ohľadom prechodu cez ich pozemok a žalovaní prechod cez pozemok v ich
vlastníctve z jej strany iba trpeli. Ak by aj bola uzavretá konkludentná dohodu, išlo by iba o výprosu s
následkami s tým spojenými. Skutočnosť, že žalobkyňa v jej rodinnom dome trvale nebýva, nemôže
byť argumentom pre zamietnutie žaloby. Nie je jasné, na akom základe dospel súd prvého stupňa k

záveru, že právo prechodu cez predmetný pozemok prechádza aj na právnych nástupcov žalobkyne.
Tento názor by obstál iba za predpokladu, že „právo prechodu“ by malo charakter vecného práva.
Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že mať zabezpečený prístup k stavbe nie je len záujmom
súkromnoprávnym, ale v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. aj záujmom verejnoprávnym.

Žalovaní v odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo
základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Ak má vlastník
stavbymožnosťprístupukustavbeinak,bezobmedzeniavlastníkapriľahléhopozemku,nemožnozriadiť
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty nemôže súd zriadiť, ak má
žalobca zabezpečený prístup na základe obligačného práva; v takom prípade nie je splnená podmienka,

že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí
pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp.
výhodnejší,niejevýznamná (viďrozsudokNajvyššiehosúduČRzo17.2.2006sp.zn.22Cdo38/2005).

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní dlhodobo nebránia žalobkyni
v prechode cez ich pozemok a žalobkyňa nemá žiaden problém v prístupe k svojmu rodinnému domu.

Tieto skutočnosti sú zrejmé z výpovedí účastníkov konania. Z toho možno vyvodiť, že žalobkyňa má
zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu na základe ústnej, prípadne konkludentnej dohody
so žalovanými, teda na základe obligačného práva. Nie je preto splnená podmienka, že jej prístup k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. Treba prisvedčiť žalobkyni, že obligačné právo, na základe ktorého
má zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti - rodinnému domu, nie je vecným právom a neprechádza

teda na jej právnych nástupcov. Tento mylný názor súdu prvého stupňa však nič nemení na tom, že
zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena neboli splnené a preto nespôsobuje nesprávnosť
napadnutého rozsudku.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože žalovanému 1/ v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli a žalovaný 2/ ich náhradu nepožadoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.