Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010892
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712010892.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného K. S., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí dňa 15. januára 2015, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 4T 233/2012 zo dňa 19. 11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. S. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.4T233/2012zodňa19.11.2014bolobžalovanýK.S.uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože

v období od 15.05.2012 do 19.11.2014 napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 8P 18/2008-140 zo dňa 09.04.2008, právoplatným dňa 03.05.2007 zaviazaný prispievať na výživu
svojich detí, maloletého C., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške
30% životného minima na každé dieťa zvlášť, a to mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky C. S., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 01.04.2008, si túto povinnosť neplnil, čím mu
svojím konaním vznikol dlh za obdobie od 15.05.2012 do 19.11.2014 k rukám matky detí C. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX vo výške 308,52 Eur a to aj napriek tomu, že bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T 10/2012 zo dňa 14.05.2012, právoplatný 30.05.2012, za čo mu bol uložený trest
odňatiaslobodyvtrvaní7mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaníjednéhoroka.

Za to bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pričom

pre výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný K. S. odvolanie prostredníctvom svojho
obhajcu, a to proti výroku o treste. V odôvodnení odvolania, ktoré obhajkyňa obžalovaného podala
na výslovnú žiadosť obžalovaného K. S., uviedla, že obžalovaný sa nestotožňuje s uloženým
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý.

Obžalovaný ma za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu
uloženého trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 49 a nasl. Tr. zák. a vzhľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu nebol dôvod ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z
uvedeného dôvodu obhajoba navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a požiadala krajský
súd, aby vo veci rozhodol rozsudkom sám.Na verejnom zasadnutí sa obhajkyňa obžalovaného pridržiavala písomných dôvodov odvolania a
navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil miernejší
podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za
zákonné a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ak ide o výživné, splácal ho ako mohol, ten trest sa mu

zdá veľmi prísny a v ostatnom sa pridržiaval vyjadrenia svojej obhajkyne.

Na podklade podaného odvolanie Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Z vykonaných dôkazov teda prvostupňový súd vyvodil správny záver
o vine obžalovaného, ktorého uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

2, 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pričom toto rozhodnutie o vine aj
dostatočne v napadnutom rozsudku odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje
a v podrobnostiach naň poukazuje.

Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému, odvolací súd v tomto prípade zistil,

že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému za jeho konanie uložil trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Z odôvodnenia výroku o treste v napadnutom rozsudku je zrejmé, k akým
skutočnostiam prvostupňový súd prihliadol pri ukladaní trestu obžalovanému. V tomto smere aj krajský
súd poukazuje na osobu obžalovaného, ktorý sa v minulosti dostal v dvanástich prípadoch do rozporu

so zákonom, spravidla pre majetkovú trestnú činnosť a pre neplnenie vyživovacej povinnosti, pričom
mu spravidla boli ukladané nepodmienečné tresty. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd dospel k
správnemu záveru o nutnosti uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného iný druh trestu v jeho prípade neprichádzal do
úvahy, a to vo vzťahu ako k individuálnej, tak generálnej prevencii. Keďže obžalovaný bol v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním skutku prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin, musel ho prvostupňový súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Pre úplnosť je potrebné dodať, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na samej
spodnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, pričom mu za toto konanie hrozil trest odňatia slobody
v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby 1 - 5 rokov. Navyše, obžalovaný za takúto trestnú

činnosť už bol v minulosti súdne trestaný, napriek tomu sa dopustil opätovne rovnakej trestnej činnosti.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné obžalovanému ukladať podmienečný trest odňatia slobody, pretože
tento by sa evidentne minul účinkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky obžalovaného, podľa

ktorých mu bol uložený neprimerane prísny trest a tieto musel vyhodnotiť ako účelové, ktoré mali
zabezpečiť obžalovanému uloženie miernejšieho podmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného K. S. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.