Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113205891
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113205891.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: F. S., nar. X. Q. XXXX, bytom K. W. B. XXX, zastúpeného
splnomocnenkyňou: Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., Dubnica nad Váhom, Námestie Matice
slovenskej4262/23,protižalovanému:Mgr.RichardKarkó,advokát,Žilina,SadnaStudničkách1029/32,
o 7.050,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21.
marca 2014 č. k. 10C/43/2013-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu z 13. februára 2014 na prerušenie
konania. Tým žalobca žiadal o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/5/2013, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia
sumy 7.050,73 eur s príslušenstvom od Ing. W. A. na tom skutkovom základe, že žalobcov právny

predchodca poukázal sumu 7.050,73 eur zo žalobcovho účtu na účet žalovaného z prejednávanej
veci ako právneho zástupcu Ing. W. A. a tým si splnil povinnosť uloženú mu rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/352/2009 zo 14. decembra 2010. Takýto rozsudok však bol uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/107/2011 z 30. mája 2012 zrušený a preto právny titul, na základe
ktorého bola suma 7.050,73 eur zaplatená, odpadol. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §
109 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a

doplnení) a vecne nedostatkom povinnosti prerušiť konanie v prejednávanej veci za situácie, keď vo
veci je možné rozhodnúť aj bez jeho prerušenia a bez čakania na právoplatné rozhodnutie Okresného
súdu Považská Bystrica v jeho veci sp. zn. 10C/5/2013. Ďalej dôvodil, že konanie na Okresnom súde
Považská Bystrica je vedené proti inému žalovanému než konanie vedené pred ním (súdom prvého
stupňa), z čoho vyplýva, že je tu iný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v uvedených súdnych
konaniach. Preto bol toho názoru, že v konaní na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 10C/5/2013

nie je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a o nároku žalobcu
voči Mgr. T. K. možno rozhodnúť aj bez rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie len žalobca s návrhom na jeho zmenu (uznesenia)
vyhovením návrhu na prerušenie konania. Namietal, že predmetom oboch konaní je zaplatenie sumy
7050,73 eur s príslušenstvom, v oboch konaniach ide o uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v oboch konaniach sa žiada vrátenie totožného plnenia, ktoré žalobca zaslal na účet Mgr.

T. K. (ako právneho zástupcu Ing. W. A.). Je presvedčený o správnosti svojej právnej argumentácie
pred Okresným súdom Považská Bystrica, že pasívne vecne legitimovanou osobou na vydanie
bezdôvodného obohatenia je práve Ing. W. A. a žalobu v prejednávanej veci podal iba z dôvodu svojej
právnej istoty (aby mu pre prípad akéhokoľvek neúspechu v konaní vedenom proti Ing. W. A. bol
zachovaný nárok na vymáhanie nepremlčanej pohľadávky voči tomu, komu boli peňažné prostriedky
pripísané na účet). Otázka pasívnej vecnej legitimácie riešená Okresným súdom Považská Bystrica, je

potom práve tou otázkou, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania celú vec (zamietnutia návrhu
na prerušenie konania, kde inak šlo konanie len prerušiť alebo neprerušiť, teda nič medzitým) a to podľa

§ 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený
prípad potreby prejednania veci na pojednávaní) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd sa stotožňuje najmä s tým názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ustanovenie §
109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. podopierajúce procesný návrh žalobcu upravuje len jeden z fakultatívnych
prípadov prerušenia konania (teda len prípad možnosti a nie aj povinnosti súdu konanie prerušiť, čo
platí inak bez ohľadu na nedostatok viazanosti súdu aj odôvodnením návrhov účastníkov po právnej
stránke). Práve preto pri úvahách o využití takejto možnosti alebo prípadných alternatív k nej treba veľmi

starostlivo zvažovať, či otázka majúca sa vyriešiť v inom konaní (v konaní s tvrdeným významom aj pre
konanie majúce sa prípadne prerušiť) je skutočne takou otázkou, na ktorej vyriešenie v inom konaní je
dôvod čakať.

Vprejednávanejvecipotomanipodľanázoruodvolaciehosúduneexistovalžiadenzásadnývecnýdôvod
na vyčkávanie s konaním a tiež rozhodovaním až do skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/5/2013. Z ničoho totiž nemožno vyvodiť, žeby súd prvého stupňa v
prejednávanej veci považoval za potrebné vyriešenie akejkoľvek dosiaľ spornej otázky, ktorú by nemal
byť oprávnený vyriešiť si sám a aj za predpokladu, žeby Okresný súd Považská Bystrica prijal v ním
vedenomkonaníurčitérozhodnutie,súdvprejednávanejvecibyjehoúvahamiaaniprávnymposúdením
veci zo strany takéhoto súdu zásadne nebol zistený. Námietky žalobcu voči zamietnutiu jeho návrhu na

prerušenie konania tak nemohli obstáť (zvlášť, ak žalobca medzičasom vzal žalobu v prejednávenej veci
späť) a odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v konaní
majúcom pokračovať, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania patrí až konečnému

rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.