Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207580
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512207580.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX Q.,
štátny občan G., zastúpeného Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 78,
Poprad proti žalovanému LINTEL, s.r.o., Tatranská 25/555, Podolínec, IČO: 31 681 336 zastúpenému
JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, o náhradu mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.

k. 4Cpr/2/2012-162 zo dňa 25. 09. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia o
povinnosti žalovaného platiť žalobcovi časť pracovnej odmeny prevyšujúcej sumu 352 Eur mesačne za
obdobie od 04.09.2014 a v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti žalovanému zložiť
do úschovy súdu sumu 36 000 Eur.

V prevyšujúcej časti mení uznesenie tak, že žalovaný je povinný poskytovať žalobcovi časť pracovnej
odmeny vo výške 352 Eur mesačne počnúc od 04. 09. 2014, vždy do posledného dňa nasledujúceho
mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru za
obdobie od 15.12.2009 do 15.12.2010.

Podaním doručeným súdu dňa 4.9.2014 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému zložiť do úschovy súdu sumu vo výške 36 000,- eur a taktiež mu uložil
povinnosť platiť žalobcovi časť pracovnej odmeny vo výške 1.200,- eur mesačne, vždy do posledného
dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca pozadu, počnúc od 1. septembra 2014 až do právoplatného
skončenia konania vedeného na OS Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Cpr/2/2012.

Tento návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 9.4.2007 pracovnú zmluvu na neurčitý čas.
Dňa 8.12.2009 mu konateľ žalovaného ústne oznámil, že žalovaný s ním okamžite končí pracovný
pomer bez uvedenia dôvodu. Žalobca na to reagoval písomným oznámením zo dňa 9.12.2009, v ktorom
žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na tom,
aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Priemerný mesačný zárobok žalobcu bol 3 000,- eur. Neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru sa žalobca domáhal aj na Okresnom súde Stará Ľubovňa,
konanie sa vedie pod sp. zn. 2C/31/2010, ktorý rozsudkom č.k. 2C/31/2010-532 zo dňa 1.4.2014 žalobe
vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným zo dňa 8.12.2009 je
neplatné a pracovný pomer trvá. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1CoPr/4/2014 zo dňa 25.6.2014
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ten tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2014.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia ďalej odôvodnil tým, že z LV č. XXXX v k.ú. H.
vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že žalovaný vedie spoločnosť a vykonáva podnikateľskúčinnosť spôsobom, ktorý môže zmariť uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu, alebo ju sťažiť. Na
nehnuteľnosti patriace žalovanému sú viacerými exekučnými príkazmi zriadené exekučné záložné
práva. Týmto konaním žalovaného môže dôjsť k jeho platobnej neschopnosti a následne k nemožnosti

uspokojiť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca je tohto
času bez príjmu, žalovaný mu nevypláca náhradu mzdy a žalobca zo závažných dôvodov nepracuje,
z dôvodu pracovných prestojov na strane žalovaného, ktorý rozhodol o časovo neobmedzenom
pozastavení výroby v prevádzke Píla H., čiže na pracovisku žalobcu. Žalobca nemá žiaden iný príjem
zo závislej činnosti, z podnikania a ani iný príjem poskytovaný podľa osobitných predpisov.

Ohľadom výšky požadovanej mzdy žalobca vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
poukázal na skutočnosť, že štatutár žalovanej spoločnosti na súdnom pojednávaní pred Okresným
súdom stará Ľubovňa v konaní sp. zn. 2C/31/2010 potvrdil vyplácanie odmeny pre žalobcu, pričom na
pojednávaní dňa 25.11.2013 uviedol, že žalobcovi vyplácal odmenu vo výške 40,- alebo 50,- Eur na deň,
čo činí približne 1.000,- až 1.500,- Eur mesačne. V súvislosti s posudzovaním dôveryhodnosti tvrdenia o

výške mzdy, poukázal žalobca tiež na kritériá, ktoré žalobca musel spĺňať pre výkon práce u žalovaného,
predovšetkým na schopnosť riadiť zamestnancov na píle, skúsenosti s vedením píly, vedomosti o práci
s drevom, jazykové schopnosti potrebné pri komunikácii so zahraničnými partnermi a iné.

O návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k.

4Cpr/2/2012-162 zo dňa 25. 09. 2014 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predbežné opatrenie možno nariadiť za splnenia troch
kumulatívnych podmienok, pričom jednou z týchto podmienok je aj preukázanie skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Okrem preukázania

nároku na náhradu mzdy je zo strany žalobcu potrebné preukázať aj výšku tejto mzdy. Žalobca v
konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že zárobok
žalobcu u žalovaného dosahoval výšku 3 000 Eur mesačne, ako to tvrdí žalobca. Na základe výpovede
štatutára žalovaného vo veci 2C/31/2010, ktorý potvrdil vyplácanie odmeny pre žalobcu vo výške 40
alebo 50 Eur denne, nemožno dospieť k záveru, že priemerná mzda žalobcu dosahovala sumu 3 000

Eur mesačne. Na základe kritérií, ktoré uviedol žalobca nemožno určiť výšku mzdy žalobcu. Žalobcom
tvrdená výška mzdy nevyplýva ani zo spisu súdu 4Cpr/2/2012, ani zo spisu 2C/31/2010. Pretože zo
stranyžalobcunebolapreukázanádôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,súd
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Tým, že žalobca
nepreukázal výšku mzdy, od ktorej sa odvíja výška sumy, ktorú by mal žalovaný zložiť do úschovy a tiež

vyplácanie časti mzdy žalobcovi, nemohol súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že v návrhu
na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď
z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplývajú skutočnosti odôvodňujúce jeho obavu, že žalovaný

vedie svoju spoločnosť a vykonáva podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý môže zmariť uspokojenie
jeho pohľadávky. Na nehnuteľnosti patriace žalovanému sú viacerými exekučnými príkazmi zriadené
exekučné záložné práva viacerých súdnych exekútorov. Uviedol, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že výkon rozhodnutia bude ohrozený je najmä také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou

mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Uviedol, že žalovaný ako
zamestnávateľ je povinný platiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, kým mu žalovaný umožní
pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Poukázal na to, že
oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, listom zo dňa 09. 12. 2009. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa považuje za nesprávne. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam.Účastníkovikonaniabolapostupomsúduodňatámožnosťkonaťpred
súdom. Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť nároku spočívajúcu v nepreukázaní výšky mzdy žalobcu. Napriek tomu, že žalobca v návrhu
na vydanie predbežného opatrenia označil dôkazy na preukázanie výšky mzdy, a to vyjadrenie štatutára

žalovanej spoločnosti, ktorý niekoľkokrát na pojednávaní potvrdil vyplácanie odmeny pre žalovaného, a
to vo výške 40 alebo 50 Eur za deň, čo činí podľa žalobcu približne 1 000 - 1 500 Eur mesačne. A ďalej
listinný dôkaz - správu z peňažného ústavu Tatra banka, ktorá preukazuje, že žalobca zo Slovenska
posielal pravidelne každý mesiac peňažné prostriedky svojej manželke do G.. Uviedol, že údaje opriemernom zárobku žalobcu, od ktorého sa odvíja výška náhrady, bude povinný v konaní predložiť
žalovaný ako zamestnávateľ. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázal dôvodnosť
uplatňovaného nároku, pretože táto vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný neplatne skončil so žalobcom

pracovný pomer, ktorý naďalej trvá. Táto skutočnosť je konštatovaná vo výroku právoplatného rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01. 04. 2014, č. k. 2C/31/201-432. Poukázal aj na ust. § 118
Zákonníka práce a dal do pozornosti ust. § 119 Zákonníka práce o minimálnej mzde. Z pracovnej náplne
žalobcu vyplýva, že táto zodpovedá minimálne tretiemu stupňu náročnosti. Má za to, že podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia splnené boli, pretože súd mal preukázanú dôvodnosť nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bola preukázaná existencia hroziacej ujmy. To znamená,
žeboloosvedčené,žebeznariadeniapredbežnéhoopatreniabymohlavzniknúťujmaznačnáazávažná
a dokonca neodstrániteľná. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že od samého počiatku popiera, že medzi ním a žalobcom

pracovný pomer vznikol a že bola dohodnutá akákoľvek mzda. Žalobca vykonával iba prácu ad hoc, t.
j. ako tlmočník, iba podľa potreby príležitostne, a pokiaľ vykonával túto prácu, prináležala mu odmena
1 500 Eur plus provízia za každý vagón dreva. Nikdy nebola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným
odmena za prácu vo výške 3 000 Eur, resp. vo výške 4 000 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 OSP: Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
„Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,

prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“ (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

Predmetom konania je náhrada mzdy, ktorej sa žalobca domáha od žalovaného vychádzajúc z toho, že
pracovný pomer medzi ním a žalovaným bol skončený neplatne. V čase rozhodovania o predbežnom
opatrení už súdu prvého stupňa bol známy právoplatný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.

2C/31/2010-432, z ktorého vyplývalo, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným z
08. 12. 2009 je neplatné a pracovný pomer trvá. Týmto rozhodnutím teda nepochybne bola osvedčená
danosť práva žalobcu aj na náhradu mzdy. Pokiaľ pracovný pomer trvá, žalovaný je povinný prideľovať
žalobcovi prácu a za vykonanú prácu mu platiť mzdu.

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že zatiaľ nie je preukázaná ani osvedčená výška mzdy žalobcu
u žalovaného. Z doteraz zadovážených dôkazov vyplýva, že žalobca okrem závislej práce vykonával
pre žalovaného prácu tlmočníka a bol odmeňovaný aj províziami za dodané drevo. Zatiaľ ešte nebolo
súdom rozhodnuté o tom, aká časť vyplácaných peňazí zo strany žalovaného bola odmenou za závislú
prácu a aká časť bola odmenou za tlmočnícke a iné činnosti žalobcu, ktoré nespadali pod jeho pracovný

pomer so žalovaným. Je však nepochybné, že pokiaľ žalobca je zamestnancom žalovaného, o čom
svedčí právoplatný rozsudok vyššie citovaný, má právo prinajmenšom na minimálnu mzdu, ktorej výška
pre rok 2014 činí 352 Eur mesačne.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalobca nepracuje a nemá žiaden príjem (čo z doterajšieho

dokazovania vyplýva a nikto to nespochybňuje), je osvedčená potreba, aby mu zamestnávateľ vyplácal
aspoň časť poskytnutej odmeny. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal
žalovaného poskytovať aspoň časť pracovnej odmeny v rozsahu minimálnej mzdy, teda 352 Eur
mesačne. Celková výška mzdy, na ktorú má žalobca nárok, bude posúdená až rozhodnutím vo vecisamej a nie je dôvodné, aby žalobcovi predbežným opatrením bola priznávaná odmena vo vyššej sume
ako minimálna mzda. Preto v prevyšujúcej časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené.

Správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti
žalovanému zložiť do úschovy sumu 36 000 Eur. Pri nepreukázaní výšky mzdy žalobcu je sporná aj
výška sumy a taktiež je sporné aj osvedčenie tejto potreby. Z doteraz ustálenej judikatúry vyplýva, že
medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také
konanie účastníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V danom prípade žalobca tvrdí, že
takýmto konaním sú prebiehajúce exekúcie na majetok žalovaného. Samotná exekúcia na majetok
žalovaného však nie je dôkazom o tom, že sám žalovaný vyvíja činnosť smerujúcu k znižovaniu jeho
majetku. Pokiaľ žalobca neosvedčil alebo nepreukázal, že sám žalovaný vyvíja aktivitu smerujúcu k
znižovaniu jeho majetku, nie je dôvodné ukladať mu zloženie sumy 36 000 Eur do súdnej úschovy,
pretože nebola osvedčená potreba takejto úpravy. Prebiehajúce exekúcie môžu byť len výsledkom toho,

že veritelia žalovaného si uplatňujú voči nemu svoje pohľadávky, a teda nie je to žalovaný, ktorý svojou
činnosťou úmyselne znižuje, resp. zmenšuje svoj majetok.

O obdobnom návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia už rozhodoval súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 13. 11. 2013, kedy sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia,

ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť do úschovy sumu 36 000 Eur. Návrh bol súdom prvého
stupňa zamietnutý a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po potvrdení odvolacím súdom. Dôvodom
zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, teda neplatné skončenie pracovného pomeru. Súd prvého stupňa tiež
uviedol, že ak by aj žalobca bol v konaní úspešný, je potrebné ešte preukázať aj výšku mzdy. V čase

rozhodovania o tomto návrhu nebolo ešte rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
žalobcu.

Uznesenie z 13.11. 2013 vo vzťahu k novému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevytvára
prekážku rozhodnutej veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 05.

2011).

Od vydania tohto rozhodnutia sa skutkové okolnosti zmenili - bolo preukázané neplatné skončenie
pracovného pomeru, čo je okolnosť majúca podstatný vplyv na rozhodnutie súdu (skorší návrh na
vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý aj z dôvodu neosvedčenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru).

Z uvedených dôvodov vo zvyšnej časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdené postupom podľa § 219 ods. 1 OSP.

Predbežné opatrenie trvá až do jeho zániku (§ 77 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.