Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1382/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614204934
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6614204934.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Šoltésovejč.14,IČO:47150513,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouSOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni X. V.,
nar. XX. X. XXXX, bytom J., Y. I č. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 1/ Združenie
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum č. 2, IČO: 42 326 923, právne

zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Park
Angelinum č. 2 a 2/ HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2,
IČO: 42 305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenie 519,99 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 8C/90/2014-62 zo dňa 23. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodujúc na námietku navrhovateľa pripustil, aby do konania
na stranu odporkyne vstúpil vedľajší účastník 1/ s odôvodnením, že po oboznámení sa so stanovami
vedľajšieho účastníka 1/ mal za preukázané, že vedľajší účastník 1/ je právnickou osobu, ktorej
predmetomčinnostijeochranaprávspotrebiteľov.Zdôvodu,ževpredmetnejveciideosporovékonanie,
ktoré súvisí s predmetom ochrany práv spotrebiteľov bez povinnosti vedľajšieho účastníka preukazovať

právny záujem na výsledku sporu, mal okresný súd za to, že s poukazom na § 93 ods. 2 - 4 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) sú splnené podmienky na vstup
vedľajšieho účastníka 1/ do konania na stranu odporkyne, keď zákon neobmedzuje štádium konania,
do ktorého môže vedľajší účastník vstúpiť a súdu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by jeho vstup
do konania vylučovali. Na základe vyššie uvedeného okresný súd vstup vedľajšieho účastníka 1/ do
konania pripustil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas odporcu, na stanu ktorého
vedľajší účastník vstúpil. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
188/2012 zo dňa 5. 2. 2013, ktorý uviedol, že z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka. Na zistenie stanoviska účastníka k vstupu vedľajšieho účastníka pritom nie je možné použiť

domnienku podľa § 101 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorej platí, že ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril
o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník
v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V závere odvolania poukázal
na to, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje
len vynakladanie neúčelných trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného navrhol odvolaním
napadnuté uznesenie okresné súdu zmeniť a vedľajšieho účastníka 1/ do konania nepripustiť.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie

okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ založil svoje odvolanie na argumentácii, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť
proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, z ktorej skutočnosti vyvodil,
že hlavný účastník musí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vždy výslovne vyjadriť súhlas.

Pokiaľ odporca na výzvu okresného súdu nereagoval, nepostupoval okresný súd správne, keď vstup
vedľajšieho účastníka na stranu odporcu pripustil.
S uvedeným názorom odvolateľa sa však odvolací súd stotožniť nemohol.
Konanie vo veci vyvolal navrhovateľ, ktorý podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 519,99 EUR s príslušenstvom. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa vyššie uvedenej
sumy domáha na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporkyňou, ktorú zmluvu možno podľa obsahu vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl.
zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka).ZdruženienaochranuspotrebiteľovOBRANAoznámilo
vstup do tohto konania podaním zo dňa 14. 7. 2014, keď spolu s oznámením o vstupe do konania
na podporu odporkyne požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania spolu s prílohami. Vstup
vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho

súdneho poriadku, a to z § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvádzaná

právna úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu
spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, a podobne.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom

na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o združenie na ochranu spotrebiteľov.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. upravuje spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp.,
akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva
nositeľom svojich procesných práv a povinnosti doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov
do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5
Cdo 201/2004, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.). Zo žiadneho z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania
vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak, ako na to poukazoval odvolateľ. Je

tomu tak v prvom rade preto, že Občiansky súdny poriadok umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O. s. p.), pričom za návrh
je v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania
alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka
konania (Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného

v prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník, ex offo
neposudzuje, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale je jeho povinnosťou účastníkov
upovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť
voči tomuto vstupu námietky (k uvedenému pozri okresným súdom citované uznesenie NS SR sp.
zn. 3 Cdo 188/2012, ďalej sp. zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 5 Cdo 113/2010, sp. zn. 2 Cdo 212/2012,

R 57/2009 a pod.). V prípade, ak námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená
nebude, je konajúci súd povinný s vedľajším účastníkom riadne konať tak, aby mu boli zabezpečené
všetky procesné práva (viď § 93 ods. 4 O. s. p.). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesené
bude, je potom konajúci súd prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že na to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto

zotrval sa výslovne nevyžaduje súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší účastník
vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné nepripustiť, je v
prvom rade potrebná námietka vstupu vedľajšieho účastníka konania, ako procesný úkon uskutočnený
akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v § 42 ods. 1 O. s. p., v ktorom účastníkkonania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho konania nevstúpil. Po
vznesení námietky vstupu vedľajšieho účastníka do konania hlavným účastníkom je potrebné, aby
uvedená námietka bola doručená na vyjadrenie vedľajšiemu účastníkovi, aby tomuto bolo garantované

právo vyjadriť sa k dôvodom nesúhlasného stanoviska účastníka s vedľajším účastníctvom (Nález
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). V opačnom prípade sa vedľajšiemu
účastníkovi postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku vstupu subjektu, ktorý je osobou podľa § 93 ods. 2 O.
s. p., ako je tomu aj v prejednávanom prípade, tu je potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal

účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať (v prejednávanom prípade odporkyňa v
postavení spotrebiteľa) alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého
vedľajší účastník do konania vstúpil, bude na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačiť
už samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadrí, že si účasť vedľajšieho účastníka v
konaní na svojej strane neželá, ak však podá námietku vstupu vedľajšieho účastníka účastník, na stranu
ktorého vedľajší účastník nevstúpil, dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania

nemôže byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju
stranu výslovne neudelila. Je tomu tak už len z dôvodu uvedeného vyššie, že výslovne udelený súhlas
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu platná právna úprava nevyžaduje.
Na rovnakých záveroch, aké formuloval odvolací súd vyššie, je pritom postavené i navrhovateľom
citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/188/2012, keď zo strany navrhovateľa došlo

len k jeho nesprávnej interpretácii. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce ako jednu z podmienok
účasti vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka, z ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne, že
uvedená podmienka súhlasu so vstupom do konania má charakter podmienky negatívnej. Dovolací súd
totiž vrámciodôvodneniesvojhorozhodnutiavprvomradeuviedol,že„súdzvlastnejiniciatívyneskúma,

či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k
jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“
Pokiaľ potom dovolací súd uviedol, že „podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je

súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať“, následne k tejto
podmienke precizoval, že: „z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka; svoj
nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť

do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého
chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom
do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na
jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.“ V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že pokiaľ v súvislosti s podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníctva dovolacím

súdom označenou ako „súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník
vystupovať“ používa dovolací slovné spojenia „účastník má právo prípadne namietať prípustnosť tohto
vstupu“ , „hlavný účastník nesúhlas nemusí odôvodňovať“ , „účastník má právo vyjadriť svoj nesúhlas“ a
„právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka
konal ten, koho účasť v konaní si neželá“, dovolací súd mal na mysli, že táto podmienka nie je splnená

vtedy, ak účastník konania, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, právne relevantným
spôsobom výslovne vyjadrí svoju vôľu vedľajšie účastníctvo v konaní nepripustiť. Správnosti uvedeného
výkladu uznesenia dovolacieho súdu pritom nasvedčuje i akýsi návod adresovaný všeobecným súdom,
ktorého sa tieto majú držať v prípade, ak do konania vstúpi vedľajší účastník, a v ktorom dovolací súd
vyslovil nasledovné: „ zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom

konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu
vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.“ Navyše rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obdo 52/2012, ktorý v tam prejednávanom prípade vyslovil, že súhlas žalovaného, ktorého vedľajší
účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) svojim vstupom podporil, nebol potrebný, keď legitimáciu

vedľajšieho účastníka na vstup do konania tomuto dal samotný zákon.
Odvolací súd osobitne považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom tzv. spotrebiteľského práva je
ochrana subjektu súkromno-právneho vzťahu, ktorý je spotrebiteľom. Ide o ochranu subjektu právneho
vzťahu „slabšieho" oproti predajcovi (dodávateľovi) vo sfére vyjednávacej sily i znalosti dotknutej oblastiobchodu [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000 v spojených veciach Océano
Group Editorial (C - 240-244/98)]. To všetko v záujme dosiahnutia reálnej spravodlivej rovnováhy v
predmetnom právnom vzťahu. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže

byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy
[rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. 11. 2010 vo veci VB Pénzügyi Lízing (C-137/08) a vo veci
Banco Espanol de Crédito (C-618/10) z 14. 6. 2012], a to v prvom rade zavedením povinnosti súdov
ex offo posudzovať nekalú povahu jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
[rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. 10. 2006 vo veci Mostaza Claro (C-168/05)] a následne

pri kladnom zistení povinnosťou zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou [(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 6. 10. 2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL (C-40/08) a vo veci Pohotovosť s. r. o. (C-76/10) z 16. 10. 2010]. Sekundárne
je však uvedený cieľ efektívne možné zabezpečiť [(k uvedenému pozri čl. 8 Smernice Rady 93/13/
EHS, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 3. 6. 2010 vo veci Caja de Ahorros y Monte de
Piedad de Madrid (C-484/08)] i aktivitou združení založených za účelom ochrany práv spotrebiteľov,

ktorým združeniam Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo podávať návrhy, ale aj byť účastníkom
správneho alebo súdneho konania vo veci ochrany práv spotrebiteľov. Myšlienka ochrany práv
spotrebiteľov sleduje totiž cieľ, ktorým je zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, napríklad aj v
prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv
[(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 6. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL

(C-40/08)], zdržal sa namietania nekalej povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky, nepodal návrh na
zrušenie neprijateľnej zmluvnej podmienky [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4. 6. 2009 vo
veci Pannon GSM Zrt. (C-243/08)], teda v prípade, ak spotrebiteľ na svoju ochranu sám rezignuje, a
to najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie,
alebo má ťažkosti s ich uplatnením [(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. 11. 2002 vo veci

Cofidis SA (C-473/00)]. Pokiaľ potom cieľ sledovaný Smernicou Rady 93/13/EHS v podobe efektívnej
ochrany práv spotrebiteľov má byť podľa vnútroštátneho práva v podmienkach Slovenskej republiky
zabezpečený aj možnosťou aktívnej účasti vedľajších účastníkov v rámci administratívnych i súdnych
konaní, uvedený účel je možné zabezpečiť len existenciou združení zameraných na účinnú ochranu
oprávnených záujmov a práv spotrebiteľov a následne takým výkladom procesných predpisov, ktorý

by uvedenú účasť vedľajších účastníkov v konaní garantoval bez zbytočných obmedzení tak, aby bola
zabezpečená v prvom rade spravodlivá ochrana práv spotrebiteľov, a to prostredníctvom garantovania
všetkých procesných práv vedľajších účastníkov, ktorých cieľom je účinnú ochranu práv spotrebiteľov
zabezpečiť. V súlade s uvedeným výkladom potom v žiadnom prípade nemôže byť správny argument
navrhovateľa, ktorý požaduje od spotrebiteľa, aby tento výslovne udelil súhlas vedľajšiemu účastníkovi

na vstup do konania s tým, že ak je spotrebiteľ pasívny, má sa za to, že účasť vedľajšieho účastníka,
ktorého úlohou je zabezpečovať ochranu práv spotrebiteľa, nie je možné v konaní pripustiť.
Nazákladeuvedeného,nakoľkookresnýsúdsprávnedospelkzáveru,žebolisplnenévšetkypodmienky
účastivedľajšiehoúčastníka1/vkonaní,odvolacísúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúdupodľa§219
ods. 1 O. s. p. potvrdil. Osobitne však dáva prvostupňovému do pozornosti, že dosiaľ nebolo rozhodnuté

o námietke navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka 2/ do konania. Preto v prípade, ak uvedený
vedľajší účastník napriek skutočnosti, že je až druhým vedľajším účastníkom v konaní, v tomto zotrvá,
bude potrebné rozhodnúť o námietke navrhovateľa aj vo vzťahu k tomuto vedľajšiemu účastníkovi.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.