Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207278
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512207278.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141 proti povinnej T. X., bytom S. XXXX/XXX, K. R., o vymoženie 138,50 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4Er/667/2012 - 41 zo dňa
9. septembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o vymáhanie plnenia zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy o úvere č. 706100045 zo dňa 3.11.2010 a exekučným titulom mal byť rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR
06008/11 zo dňa 14.7.2011, pričom pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s odkazom na
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 129/2010 Z. z. zistil, že rozhodcovská zmluva,
ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto
je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe toho, že podľa článku II. predloženej rozhodcovskej
zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere majú byť riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca strana podá žalobu na tomto súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca strana podá žalobu na tomto súde. Táto rozhodcovská zmluva podľa súdu prvého stupňa
nespĺňa požiadavku náležitého poučenia a informovania spotrebiteľa o voľbe týchto spôsobov riešenia
sporu, o podstate rozhodcovského konania, je nekalou obchodnou praktikou, ktorá vylučuje záver
o individuálnom vyjednaní si zmluvy zo strany spotrebiteľa napriek jej forme na samostatnom liste
(hárku) papiera. Rozhodcovská zmluva rovnako ako úverová zmluva sú formulárovými zmluvami
bez možnosti spotrebiteľa meniť ich obsah. Takáto neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci, teda vo veci rozhodol orgán bez právomoci,
preto exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom. NA základe toho zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenie veci. Exekučný súd podľa neho prekročil rámec svojej preskúmavacej povinnosti
zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej
stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych
predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma
len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje
sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Poukázal na to, že účastníci uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu, formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine. Tiež dodal, že neupravila výlučnú formu riešenia sporov rozhodcovským
súdom. Exekučný titul tak vydal oprávnený orgán. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
teda v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale
jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sa teda skúma, či
rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať, ale aj či exekučný
titul nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 zák. č. 244/2002 Z. z.). V prípade zistenia takéhoto nedostatku je potrebné
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý znamená materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva jednoznačne podklad pre postup exekučného súdu v tomto
konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

V tomto smere sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil, bola
otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

Podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 3.11.2010, ktorá má formu
predtlače a bola podpísaná povinnou v deň podpisu zmluvy o úvere č. 706100045, tiež dňa 3.11.2010,
mali byť spory zo zmluvy riešené pred rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve alebo cestou
príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd k odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského
súdu na riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy
poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je
spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a
podpísanie. Ide o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu, ktorý
zo svojej podstaty vznikol po individuálnom dojednaní, keďže spotrebiteľ bol iniciátorom, žiadateľom
a vyjednávačom úveru, bez ďalšej aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne privádza spotrebiteľa
k uzatváraniu zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov,
a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve a ktorých
sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia
a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže
predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane
zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že
spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu
v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech
spotrebiteľa.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy žiaden
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Ak zohľadníme skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,

nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie.

V predmetnej veci je teda súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok - rozhodcovskej zmluvy
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú
(Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Neplatná rozhodcovská zmluva ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ). Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže
mať odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

Vo svetle uvedených záverov správne súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224
ods. 1, 4 O.s.p., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.