Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313206807
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313206807.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01
Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho
1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01
Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho
58, 066 01 Humenné o zaplatenie 4.404,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Humenné č.k. 11Cb/58/2013-71 zo 4.3.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha trovy konania vo výške 874,63 eur, pozostávajúce z trov
zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 868,- eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 1667,30 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40,- eur, čo predstavuje paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1620,67 eur, a z
krátenej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur na účet právneho zástupcu žalobcu,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením zo 16.12.2013 č.k. 11Cb/58/2013 konanie vo veci

zastavil, a rozhodol aj o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku žalobcovi. Zároveň upravil,
že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia
vo veci samej.

Právny zástupca žalobcu následne doručil súdu vyčíslenie trov konania, podľa ktorého si uplatňoval
náhradu vo výške celkom 1.627,30 eur, z toho trov právneho zastúpenia vo výške 1.620,67 eur. Konanie
vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia podanej žaloby. Späťvzatie však bolo realizované po tom,

čo žalovaný uplatňovanú pohľadávku po podaní žaloby žalobcovi zaplatil. Za takéhoto stavu je dôvod
na priznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Žalobca má v zmysle
ust. § 369c ods. 1, § 768k ods. 2 Obch. zák. a podľa § 2 nar. vl. SR č.21/2013 Z.z., aj nárok na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške jednorázovej sumy 40,-eur.

Žalobcovi tak bola priznaná na náhrade trov právneho zastúpenia suma 1620,67 eur, za 8 úkonov
právnej služby (špecifikovaných dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa), 8x náhrada tzv. režijného

paušálu po 7,81 eur, a zvýšenie tarifnej odmeny o DPH. Okrem toho bola priznaná už spomenutápaušálna náhrada výdavkov vo výške 40,- eur. K tomu sa pripočítala aj náhrada zaplateného súdneho
poplatku, ktorý sa nevracal vo výške 6,63 eur.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa

o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Pre postup vedúci k náhrade trov konania žalobcu je
potrebné mať na zreteli obe podmienky, ktoré vyplývajú z ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t.j. musí ísť
ožalobu,ktorábolapodanádôvodne,amusíbyťspäťvzatiežalobyreakciounasprávaniesažalovaného
po podaní žaloby. Žalovaný sa podaným odporom proti podanej žalobe bránil tým, že žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že má voči žalovanému splatné pohľadávky, pričom takúto obranu overiť v

súdnom konaní žalobca zmaril tým, že žalobný návrh zobral späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby
nesúhlasil, ale táto jeho obrana bola právne neúčinná, práve s odkazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p..
Žalovaný mal v konaní záujem preukázať, že k zaplateniu faktúr zo strany žalovaného došlo riadne a
včas. Napriek tomu prvostupňový súd uznesením zo 16.12.2013 11Cb/58/2013-68 predčasne rozhodol
o zastavení konania, naviac svoje rozhodnutie dostatočne, či vôbec neodôvodnil. Žalovaný poukazuje
na to, že podľa vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov záväzok žalovaného zanikol po

dvoch sumárnych platbách po 2.300,- eur, a to 10.6.2013 a dňa 10.7.2013. Počnúc mesiacom apríl 2013
žalovaný podľa uvedenej dohody splácal žalobcovi každý mesiac platbu 2.300,- eur. Žalovaná istina
v predmetnej veci bola zaslaná na účet žalobcu, ako súčasť dvoch sumárnych platieb. V predmetnej
veci podľa žalovaného treba o náhrade trov konania rozhodnúť na základe zavinenia na zastavení
konania podľa procesného hľadiska. V zmysle judikatúry ak navrhovateľ vezme návrh späť, v zásade

platí, že zastavenie konania zavinil, a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Súd preto
mal rozhodnúť o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy súdneho konania. Vytýka súdu prvého
stupňa, že po späťvzatí žaloby rozhodoval o paušálnej náhrade výdavkov vo výške 40,- eur v rámci
náhrady trov konania, aj keď ide o hmotnoprávny nárok žalobcu, a tento bol bez náležitého odôvodnenia
aj samostatným uznesením prisúdený, čím došlo aj k procesnému pochybeniu súdu. Vytýka súdu prvého

stupňa aj to, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov za v prevažnej miere neúčelné úkony, ktoré
spočívali v opakovaných podaniach čiastočných späťvzatí návrhu. Navrhuje preto, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že „súd žalobu zamietne“ a žalovanému sa prizná náhrada
trov konania vo výške 405,17 eur. Uplatňuje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
106,26 eur.

Ďalším podaním zo dňa 23.6.2014, doručeným odvolaciemu súdu 1.7.2014, označeným ako doplnenie
odvolania žalovaného, žalovaný navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamieta a žalovanému sa prizná náhrada
trov konania vo výške 405,17 eur so súčasným uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vo výške
212,52 eur. Ako dôvod uviedol, že medzi účastníkmi prebieha viacero súdnych sporov vyvolaných

žalobcom, a to na rovnakom princípe ako toto konanie. Jedno z týchto konaní o zaplatenie 636,- eur
s prísl. prebiehalo aj na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 5Cob/2/2014 a o veci bolo rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 8.4.2014. V odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie o slovenský preklad e-
mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 26.3.2013, z ktorej vyplýva, že v tento deň
žalovaný poslal v prílohe prehľad aktuálnych faktúr, s tým, že tieto faktúry boli uhradené nasledovne:

2.300,- eur mesačne v nasledujúcich štyroch mesiacoch od 10/04, pričom zvyšných 676,- eur bude
započítaných na náklady žalovaného z dôvodu ním nevykonanej náklady v piatok. Tieto platby zahŕňali
aj úhradu faktúr č. 20130058 zo dňa 17.1.2013 vo výške 1.500,- eur splatných 18.3.2013, faktúry č.
20130123 zo dňa 31.1.2013 v sume 480,- eur splatnej 1.4.2013 a faktúry č. 20130127 zo dňa 31.1.2013
v sume 336,- eur splatnej 1.4.2013. Uvedené faktúry sú predmetom tohto konania. Už z uvedeného

tak vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že jeho záväzok uplatnený žalobcom žalobou zo dňa 24.5.2013
zanikol zaplatením dvoch sumárnych platieb po 2.300,- eur, bolo preukázané v konaní vedenom na
Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 5Cob/2/2014. Postup žalobcu s odkazom na ust. § 330 ods. 1
Obch. zák., keď použil úhradu zo dňa 10.6.2013 a zo dňa 10.7.2013 na splatenie najskôr splatných
záväzkov považuje žalovaný za nezákonný a priečiaci sa dobrým mravom, a odporujúci uvedenej

dohode uzavretej žalobcom so žalovaný o postupnom splácaní záväzkov.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný obsahom podaného
odvolania sám vyvracia svoje vlastné tvrdenia, ktoré ani logicky neobstoja. Predmetom konania bolo
zaplatenie odplát za vykonanú prepravu podľa predložených daňových dokladov. Návrh na vydanieplatobného rozkazu v predmetnej veci bol podaný až 24.5.2013 po splatnosti všetkých faktúr, ktoré sú
predmetom tohto konania. Naviac sám žalovaný v podanom odpore potvrdil, že jeho záväzok zanikol
zaplatením, ako súčasť dvoch sumárnych platieb vo výške každejpo 2.300,- eur, a to dňa 10.6.2013

a 10.7.2013. Poukazuje na to, že na Okresnom súde Humenné sa vedie niekoľko vecí rovnakých
účastníkov konania, a v každom z podaných odporov žalovaný tvrdil, že zaplatil pohľadávky žalobcu
už pred podaním návrhu. V podaných odporoch súčasne žalovaný uvádza, že v období od 10.4.2013
do 11.9.2013 zaplatil všetky svoje záväzky voči žalobcovi, avšak do pozornosti súdu žalobca dáva ten
rozpor, že následne žalovaný ešte platil žalobcovi 10.10.2013 sumu 2.300,- eur, 12.11.2013 vo výške

2.300,- eur, 11.12.2013 sumu 208,- eur a 6.2.2014 sumu 2.581,45 eur. Podľa žalobcu je nelogické, aby
žalovaný platil už zaplatené záväzky. Takéto tvrdenie žalovaného je tak podľa žalobcu účelovým. Aj
obrana žalovaného, poukazujúca na potrebu výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného je účelovou. V
už spomenutých viacerých právnych veciach rovnakých účastníkov konania sa realizovalo viac ako 30
pojednávaní, vždy bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalobca pritom nikdy nevyjadril
žiaden súhlas so zmenou záväzkov, čo do splatnosti. Odvolávanie sa žalovaného na nejakú dohodu

je preto účelovým. Žalovaný svojimi úhradami pripísanými na bankový účet žalobcu neurčil, ktorý svoj
záväzok voči žalobcovi plní. Postup žalobcu pri zúčtovaní prijatých platieb zodpovedá aplikácii ust. §
330 ods. 1 druhá veta Obch. zák.. Plnenia žalovaného v predmetnej veci na uplatnené nároky boli
realizované až po podaní žaloby, a kritérium procesného zavinenia na zastavení konania je potrebné
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. že akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť, s tým, aby konanie bolo zastavené. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a
uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,86 eur za úkon právnej služby - vyjadrenie
k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie i konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
dôvodmipodanéhoodvolania,nadrámecktorýchneboloprávnený,anipovinnýrozhodnutiesúduprvého
stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Podané odvolanie prejednal odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.).

V predmetnej veci je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mal súd rozhodnúť len o
náhrade trov konania. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že uznesením č.k. 11Cb/58/2013-68
zo 16.12.2013 prvostupňový súd v celom rozsahu zastavil konanie o podanom žalobnom návrhu.
Súd akceptoval dispozičné oprávnenie žalobcu nakladať s podanou žalobou, a ak tento písomnými
podaniami zo dňa 13.6.2013, 8.8.2013, 14.8.2013 a 16.9.2013 oznámil súdu, že na žalobnom návrhu

uplatňujúcom nároky na zaplatenie ceny prepravy s príslušenstvom netrvá, a zobral tento žalobný návrh
v celom rozsahu späť, bolo konanie aj postupom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavené. Uznesenie o
zastavení konania nadobudlo právoplatnosť, a za takéhoto stavu aj záväznosť pre účastníkov, ale i pre
konajúci súd (§ 159 ods. 2, § 167 ods.2 O.s.p.).

V konaní uplatňovaná paušálna náhrada nákladov v spojení s uplatňovaním pohľadávky vo výške

40,- eur s odkazom na aplikáciu § 369c ods. 1 Obch. zák. nie je súčasťou náhrady trov konania
priznávanýchúspešnémuúčastníkovivkonanívzmysleust.§142anasl.O.s.p.,čiprizastaveníkonania
v zmysle ust. § 146 ods.2 O.s.p.. Jedná sa o hmotnoprávny nárok veriteľa, ktorý mu vzniká bez potreby
osobitného upozornenia dlžníka, a ktorého výška je ustanovená nariadením vlády SR. Pretože sa jedná
o hmotnoprávny nárok, považuje sa za príslušenstvo pohľadávky veriteľa a je postavený na roveň úroku

z omeškania. V dôsledku toho tento nárok tvorí vec samú. Ak žalobca zobral v celom rozsahu žalobný
návrh vo veci samej späť, zastavením konania v celom rozsahu došlo aj k zastaveniu konania v tejto
časti. Nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur nemôže byť
preto premietnutý do náhrady trov tohto konania. Ak prvostupňový súd ho pojal do náhrady trov konania
už v rámci len samostatného uznesenia o náhrade trov konania, pomýlil sa, pretože takúto paušálnu

náhradu v rámci náhrady trov konania nemožno žalobcovi priznať.Pre rozhodnutie o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania treba vychádzať z aplikácie
ust. § 146 ods. 2. O.s.p. V predmetnej veci je nepochybným to, že žalobca uplatnil nároky titulom
zaplatenia ceny realizovaných prepráv tak, ako to špecifikoval s odkazom na pripojené faktúry, i na

medzinárodné nákladné listy. Žalobný návrh bol doručený súdu prvého stupňa 24.5.2013. Nároky
uplatnené žalobcom v konaní boli splnené až po podaní žaloby na súd. Z obsahu tohto konania, ale
ani z obsahu iných vecí prejednávaných odvolacím súdom tých istých účastníkov (napr. 2Cob/32/2014,
7Cob/42/2014 či 5Cob/2/2014, na ktoré odkazuje samotný žalovaný) nevyplýva skutočnosť, na základe
ktorej by došlo k dohode účastníkov konania o zmene splatnosti v konaní uplatňovaných nárokov.

Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v podaní z 23.6.2014, boli uplatnené po uplynutí odvolacej
lehoty. Na tieto už nemožno prihliadať v zmysle ust. § 205 ods. 3 O.s.p.. Dôvody odvolania môže totiž
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vo včas podanom odvolaní žalovaný neoznačil,
ani netvrdil dôkaz, ktorý by mal viesť k záveru o nedôvodnosti podaných žalôb s poukazom na odloženú
splatnosť.

Za takéhoto stavu odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že dôvodným bol postup na

priznanie náhrady trov žalobcovi s odkazom na ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p.. Pre správanie sa
žalovaného, t.j. pre plnenie uplatnených nárokov po podaní žaloby bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, preto žalobcovi patrí náhrada účelne vynaložených trov konania. Medzi také nepochybne
patrí zostávajúca nevracaná časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur, ale aj náhrada
trov právneho zastúpenia. Pri náhrade trov právneho zastúpenia však treba mať na zreteli to, že každý

úkon, každé platenie týchto výdavkov musí byť spojené aj s naplnením požiadavky účelnosti takýchto
nákladov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca realizoval okrem iného 4 úkony, ktorými čiastočne bral
žalobný návrh späť, a to podaniami zo dňa 13.6.2013 (v rozsahu 492,03 eur s prísl.), zo dňa 8.8.2013 (v
rozsahu 1007,97 eur s prísl.), zo dňa 14.8.2013 (v rozsahu 2.185,52 eur s prísl.) a zo dňa 16.9.2013 (v
rozsahu 850,48 eur s prísl.). V krátkom časovom rozpätí realizácie týchto úkonov neboli súdom prvého

stupňa vydávané uznesenia o čiastočnom zastavení konania. Všetky tieto úkony napokon boli posúdené
súdom prvého stupňa a v neposlednom rade aj akceptované účastníkmi konania, ako úkony, ktoré
viedli k zastaveniu celého konania. Za takéhoto stavu účelnosť trov právneho zastúpenia vo vzťahu k
späťvzatiu podanej žaloby treba vyhodnotiť tak, že v zásade ide o jeden procesný úkon realizovaný
advokátom, ktorý viedol k zastaveniu konania v celom rozsahu. Preto možno za účelne vynaložené

výdavky spojené s uplatňovaním práva na súde posúdiť v predmetnej veci náklady spojené s úkonmi
advokáta, a to prevzatím a prípravou zastúpenia, s podaním žaloby, s realizáciou písomného vyjadrenia
k odporu proti platobnému rozkazu a s realizáciou zo späťvzatia žaloby (pričom v tejto poslednej položke
sa tarifná odmena prizná len raz). Okrem toho je zo spisu zrejmé, že sa zástupca žalobcu zúčastnil aj
pojednávania v deň 6.12.2013. Z obsahu zápisnice o pojednávaní však vyplýva, že išlo o nemeritórne

pojednávanie, na ktorom zástupca žalobcu len potvrdil to, že realizovanými písomnými podaniami bol
žalobný návrh vzatý späť v celom rozsahu. Preto za tento úkon právnej služby možno priznať tarifnú
odmenu v rozsahu 1/4.

V rámci rozhodovania o náhrade trov konania treba mať na zreteli aj to, aký návrh na priznanie náhrady
trov konania bol podaný, teda akým spôsobom žalobca nárok uplatňoval (zodpovedajúco ust. § 151

ods.1 O.s.p.). V konaní bolo totiž uplatnené viacero peňažných nárokov, z ktorých každý z nich mohol byť
uplatnený samostatnou žalobou a pri určovaní výšky tarifnej odmeny advokáta bolo možné vychádzať
aj z aplikácie § 13 ods. 3 Vyhl č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ak však žalobca zvolil výpočet taký, aký vyplynul zo
súčtu hodnôt týchto vecí a zvolil si pre neho „nevýhodnejšiu“ alternatívu, treba s ním realizovaného

vyčíslenia vychádzať. Pri takomto postupe pri aplikácii § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a), b), c) možno
priznať celkom na náhrade trov právneho zastúpenia žalobcovi sumu 4x po 161,01 eur, t.j. 644,04 eur,
1x 40,25 eur s pripočítaním tzv. režijného paušálu 5x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) t.j. 39,05 eur a po
pripočítaní DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. t.j. 144,66 eur, celkom náhrada trov právneho zastúpenia
predstavuje sumu 868,- eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil, a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 874,63 eur, so špecifikáciou trov zaplateného súdneho
poplatku vo výške 6,63 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 868,- eur. Náhradu trov zaplatí žalovaný
na účet právneho zástupcu žalobcu zodpovedajúco ust. § 149 ods. 4 O.s.p..V odvolacom konaní mali účastníci len čiastočný úspech, preto pri aplikácii § 224 ods. 1, § 142 ods. 2
O.s.p. odvolací súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.