Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomíra Mikulajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/237/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6403898801
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6403898801.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. E., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXXX/XX, E.
G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, o
vymoženie 569,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 11Er/1397/2003-21 zo dňa 13.12.2013, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým
uznesením exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice č. N 454/2003, NZ 40696/2003 spísanej
na notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom dňa 26.05.2003 (ďalej len
ako „notárska zápisnica“) podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.01.2003
zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola spísaná notárska
zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokátsky koncipient na
základe substitučného plnomocenstva zo dňa 02.01.2003. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá
predtlač vyhotovená veriteľom (oprávneným), v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta,
určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva (uzavretia dohody o plnomocenstve) splnomocniteľom
(povinným) podľa názoru exekučného súdu nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia a to,
že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe
svojho splnomocnenca. Z uvedeného je zrejmé, že záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore so
záujmami povinného, čo okrem iného potvrdzuje aj to, že povinný splnomocnil advokáta zastupovaním
pri spísaní notárskej zápisnice 15.01.2003, pričom podľa plnomocenstva nachádzajúceho sa v súdnom
spise toho istého advokáta už 02.01.2003 splnomocnil oprávnený na zastupovanie oprávneného
pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok oprávneného voči dlžníkom
oprávneného. Exekučný súd dospel k záveru, že rozpor medzi záujmami splnomocniteľa a povinného
spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o plnomocenstve čo ma za následok, že substitút nemohol
zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu a teda notárska zápisnice
neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti a to súhlas povinného s vykonateľnosťou
a nie je exekučným titulom.Proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie podal odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust.
§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v
situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej
nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na ust. § 36 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti a uviedol, že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej
moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou
so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej oprávnený namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
d/ O.s.p.). Exekučný súd podľa názoru odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným (povinným) na
strane jednej a žalobcom (oprávneným) na strane druhej. Oprávnený namietol, že nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu o jeho právnom postavení. V závere namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že plnomocenstvo je
dostatočne určité a zrozumiteľné, právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať záväzok v čase
jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej záväzok vzniká. Skutočnosť, že
zástupcanehájilzáujmypovinnéhonevyplývazvykonanéhodokazovania,povinnýudelilplnomocenstvo
advokátovi, ktorý je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Oprávnený navrhol, aby v prípade, ak
sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta
prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Súčasne navrhol, aby bolo súdne konanie prerušené podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky
v nasledujúcom znení:
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 30.07.2003 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi). Exekučný súd na základe žiadosti súdneho exekútora vydal 08.12.2003
poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti na základe notárskej zápisnice
notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 454/2003, NZ 40696/2003. Následne exekučný súd odvolaním
napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku.
Odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli 15.01.2003 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej
bol vo forme predtlače text o splnomocnení advokáta Mgr. Kušníra dlžníkom na uznanie záväzku zúveru v mene dlžníka v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Z predloženej notárskej zápisnice zo dňa 26.05.2003 vyplýva, že
na notársky úrad sa dostavil Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003,
zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to
osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa
§ 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe
splnomocnenia vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 20 840 Sk (691,76 Eur)
vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 03.03.2003 do zaplatenia. Zároveň vyhlásil, že
predmetný dlh povinný splatí do 03.06.2003 ako aj to, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou
alebo súdnym výkonom rozhodnutia.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným síce v strede textu obsahuje časť označenú
ako „Splnomocnenie“, avšak neobsahuje údaj osvedčujúci dátum prijatia plnomocenstva (vyhlásenie
advokáta, že udelené plnomocenstvo prijíma). Zmluva obsahuje taktiež vyhlásenie dlžníka o tom,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Bod 20 týchto podmienok hovorí, že zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom
jeden exemplár ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z obsahu
predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil veriteľa (oprávneného)
na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Kušníra) tomuto advokátovi.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na
základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43b ods. 1 OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká: a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola
určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy ana rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o
odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom
(za predpokladu že by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní
zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola
vypracovanáakoformulárovázmluva,ktorúpoužívaoprávnenýpriuzatváraníväčšiehopočtuzmlúvauž
vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený)
takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, je spochybnený základný
predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Kušnír bude obhajovať záujmy
splnomocniteľa (dlžníka). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom
(oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri
tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný
záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho
vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 OZ vylučuje z možnosti
zastupovať dlžníka (povinného).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého
splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere však nevyplýva, že by takáto dohoda o
zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Zmluva
o úvere obsahovala plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie
dohody o zastúpení. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej
zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď
jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany
nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená
vôľa doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej
strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a
súhlassobsahomnavrhnutýchplnomocenstievvneprítomnostiadvokátaMgr.Kušníra.Ďalejzuvedenej
listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z
uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o zastúpení druhej zmluvnej
strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z predloženej listiny súčasne nijako nevyplýva či a
kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to,
že na druhej strane zmluvy o úvere sa pod bodom 20 Všeobecných obchodných podmienok a menom
advokáta Mgr. Kušníra nachádza odtlačok dátumovej pečiatky s dátumom 17.01.2003 a nečitateľný
podpis, pretože uvedené môže zakladať len predpoklad o tom, že zmluva o úvere bola doručovaná
advokátovi Mgr. Kušnírovi, ale nesvedčí o tom, že by prijal návrh - dohodu o plnomocenstve v intenciách
plnej moci nachádzajúcej sa na druhej strane listiny. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto
irelevantné skúmať, či a kto predmetnú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody
o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k
uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo, resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda
vôbec vznikla.
Vzhľadom na uvedené nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným
zástupcom“ v mene splnomocniteľa plynúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „splnomocnenec“konal. Preto prvostupňový súd správne rozhodol, keď exekúciu zastavil s poukazom na to, že ak
notárskazápisnicavzniklanazákladeneplatnéhoprávnehoúkonu,jeneplatnáanemôžebyťexekučným
titulom, na podklade ktorého by bolo možné danú exekúciu viesť. Ďalšie námietky oprávneného uvedené
v odvolaní nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,ktoránevyžaduje,abyvodôvodnenírozhodnutiaboladanáodpoveď
na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa
osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko
z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.
Námietku oprávneného o tom, že exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol
(keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie), považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v
zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie
exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu.
Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/164/1996). Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že
platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd
nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Pokiaľ odvolateľ namietol,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení, odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd konštatoval, že v štádiu exekučného
konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd
nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej zistil, že oprávnený navrhuje exekučné konanie prerušiť podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEÚ) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym
súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jehorozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie.
Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm c/ O.s.p. žiadal odvolací súd,
aby Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Judikatúra
Súdneho dvora EÚ upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu
práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok,
a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak výklad a
správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci
samej. Rozhodnutie exekučného súdu nie je založené na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie sa odvíja od neplatnosti splnomocnenia udeleného povinným
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, nie s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách resp. vo všeobecnosti na európske právo. Vzhľadom na uvedené súd návrh oprávneného na
prerušenie konania podaného podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zamietol. Súčasne, vzhľadom na početné
rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci
exekučného súdu skúmať spôsobilosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania, teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (napr. I. ÚS 607/2012, I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania, podaný z oboch
dôvodov (podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.), zamietol. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa
§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh
na obnovu exekučného konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.