Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113203725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., , so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca
prostredíctvom Ministerstva spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO 00 166 073, o

náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Trnava zo dňa 03. februára 2014, č. k. 19C/71/2013-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
sumy 125,- eur titulom majetkovej škody a sumy 263,69 eur titulom nemajetkovej ujmy a o trovách
konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1
písm. a) bod 1, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 , § 19 ods. 1,3 zák. č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, §
41 ods. 2 písm. c), d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a
vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Navrhovateľ
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Navrhovateľ nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a z toho dôvodu súd návrh
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala,

že by jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľ
a uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
O.s.p. a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
ďalej v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v

zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a taktiež v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v meriteveci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
V právnom štáte a osobitne spravodlivom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledku nesprávnosti súdneho
rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní
viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.

a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v
znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd svojím rozhodnutím de jiure a de facto aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru načo

zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorej z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd

má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe

podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi
inými prednostne včasnosťou jeho podania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
potrebné ako oneskorene podané odmietnuť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 O.s.p. nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 O.s.p. posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o
zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Pre začiatok plynutia týchto lehôt je dôležité
účinné doručenie účastníkovi, t.j. doručenie, ktoré je v plnom súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku o doručovaní.

Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.
povinný odmietnuť.

V preskúmavanej veci vyplýva z obsahu spisu a to konkrétne z pripojenej doručenky právneho zástupcu
navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručený dňa 05. februára 2014. Právny
zástupca navrhovateľa podal odvolanie voči predmetnému rozsudku osobne dňa 21.02.2014. Lehota na
podanie odvolania začala plynúť podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. dňom po doručení t.j. 06. februára 2014
a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 20. februára 2014 (štvrtok).

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

V predmetnej veci bolo zistené, že odvolanie podal navrhovateľ osobne na súde dňa 21.02.2014.
Lehota na podanie odvolania začala plynúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 O.s.p. nasledujúcim dňom

po doručení rozhodnutia, teda 06. februára 2014 a posledným dňom na podanie odvolania bol 15.
deň, t.j. 20. februára 2014 (štvrtok). Odvolanie však bolo podané osobne na súde prvého stupňa až
dňa 21.02.2014. Keďže odvolanie bolo podané až 21.02.2014 po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty,odvolací súd musel konštatovať, že odvolanie bolo podané oneskorene a podľa ustanovenia § 218 ods.
1 písm. a) O.s.p. odvolanie odmietnuť.

Keďže odvolanie navrhovateľa bolo podané oneskorene, odvolací súd sa nemohol meritórne zaoberať
dôvodmi odvolania a musel ho ako oneskorené podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietnuť. O
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p. analogicky ako pri zastavení konania.

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie možné podať odvolanie.