Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/882/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509208468
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3509208468.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1) M., 2) D., 3) D., 4) Z. a 5) E., všetci zastúpení
U. proti odporkyni G., zastúpenej G., o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľov proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. septembra 2013, č.k. 21C/134/2010-150, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58
Eur, do troch dní, k rukám zástupcu odporcu G.. J. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali povolenia
obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-3C/535/2002.
Konštatoval, že rozsudkom zo dňa 12.06.2007, č.k. NM-3C/535/2002-144
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.01.2008, č.k. 17Co/248/2007-168 bol
zamietnutý návrh, v ktorom sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť vypratať časť
pozemkov parc. č. XXX a č. XXX, k. ú. D., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.03.2008.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v priebehu času došlo pri skutočnom užívaní
susediacich pozemkov účastníkov k posunu hranice v neprospech navrhovateľov, nakoľko pôvodné
vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom zodpovedali priebehu hranice podľa mapy pozemkového
katastra, ktorá mala tvar rovnej čiary. Geometrický plán D. B. z 16.12.1986 už zaznamenal priebeh
spornej hranice ako lomenú čiaru a takáto hranica, zohľadňujúca skutočný stav užívania, sa premietla do
v súčasnosti užívanej mapy katastra nehnuteľností, ktorá je súčasťou operátu katastra nehnuteľností. Z
obsahu spisu ďalej vyplýva, že v rámci dokazovania dal súd vyhotoviť znalecký posudok znalcom M.. M.
J., ktorý prišiel k rovnakému záveru, a síce, že hranica medzi pozemkami účastníkov je rozdielna podľa
teraz platného stavu v katastri nehnuteľností a pôvodného stavu podľa pozemkového katastra. V ďalšom
sa potom súd zameral na to, aký priebeh hranice pozemkov zodpovedá skutočným vlastníckym právam
účastníkov. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia užívali
spornú časť pozemkov minimálne od 16.12.1986 v dobrej viere, že časť pozemkov navrhovateľov, resp.
ich právnych predchodcov, na ktorej bol postavený rodičovský dom odporkyne a neskôr na jeho mieste
aj plot a stavba šopy, patrí do ich vlastníctva. Mal za naplnené podmienky § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zistil, že navrhovatelia v pôvodnom
konaní nežiadali vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, ktorý by prípadne spochybnil
závery súdom ustanoveného znalca, resp. znalca D. B.. Dôvodil, že až potom, ako boli navrhovatelia v
pôvodnom konaní neúspešní, znalec M.. O. Y. dostal od navrhovateľov ako zadávateľov
znaleckého posudku úlohu preskúmať správnosť určenia vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č.
XXX a č. XXX a pozemkami parc. č. XXX a č. XXX, správnosť znaleckého posudku M.. J.,
geometrickéhoplánuzodňa16.12.1986,preskúmaťajinégeodeticképodkladynaprevereniesprávnosti
vlastníckej hranice. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľom nič nebránilo, aby takýto dôkaz
navrhli už v pôvodnom konaní, ich tvrdenie, že ako laici nemohli adekvátne vyhodnotiť dôkazy, vykonanév pôvodnom konaní (geometrický plán, znalecký posudok, výpoveď D. B.), neobstojí. Mal za to, že
odborná spôsobilosť navrhovateľov sa po právoplatnom skončení veci nezmenila, preto neakceptoval
ako dôvod na obnovu konania § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. a mal za to, že do úvahy neprichádzajú
rovnako ani iné dôvody na povolenie obnovy konania uvedené v ust. § 228 O.s.p. Z uvedeného dôvodu
sa nezaoberal bližšie tým, či by navrhovateľmi zadovážený dôkaz bol spôsobilý privodiť im priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.
Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorý sa domáhali zmeny
napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu je prípustnosť obnovy konania
vo viacerých smeroch obmedzená a je možné uplatniť ju len z dôvodov v zákone taxatívne uvedených.
Ust. § 228 ods. 1 O.s.p. upravuje, kto je oprávnený podať návrh na obnovu konania a taktiež to, aké
rozhodnutie môže návrhom na obnovu konania napadnúť a z akých dôvodov. Dôvody, ktoré možno
úspešne uplatniť pre povolenie obnovy konania, sú uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) až e) O.s.p.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom
obnovy konania len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu konania navrhuje, nemohol bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním nové) a súčasne môžu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú
skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a
ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa
týkaskutočnosti,ktorájesúduužznáma.Nemožnosťoupoužiťdôkazbezsvojejvinyvpôvodnomkonaní
nie je mienená len možnosť označiť dôkazy, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.
Nesporne sa však musí jednať o dôkaz, ktorý existoval už v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
V danej veci sa navrhovatelia domáhajú obnovy pôvodného konania z dôvodu existencie nového dôkazu
- znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru geodézie a kartografie M.. O. Y. č. XXX XXX-
XX/XXXX zo dňa 24.10.2009, ktorý si dali navrhovatelia vyhotoviť po rozhodnutí vo veci samej pod
sp. zn. NM-3C/535/2002, z ktorého znaleckého posudku vyplývajú odlišné závery ako zo znaleckého
posudku vykonaného v konaní, sp. zn. NM-3C/535/2002, v ktorej skutočnosti navrhovatelia vidia dôvod
pre obnovu konania.
Je nesporné, že dôkaz, o ktorý navrhovatelia opierajú svoj návrh na povolenie obnovy konania, bol
vyhotovený až po právoplatnom skončení veci v konaní, sp. zn. NM-3C/535/2002,
nejedná sa teda o dôkaz, ktorý nemohli účastníci bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.
Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v
predmetnej veci nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre vyhotovenie návrhu na povolenieobnovy konania. Navrhovatelia neuviedli žiadne nové dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli
použiť v pôvodnom konaní, pretože o ich existencii nevedeli a na ich vykonanie preto nemohli navrhnúť
ani dôkazy, ktoré už teraz vykonať možno, pretože ich vykonanie v pôvodnom konaní navrhli, ale
nemohli byť vykonané, pretože im v tom bránila objektívna prekážka. Navrhovatelia žiadajú len opätovné
vykonanie dokazovania vo veci, pretože namietajú nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu. Nesúhlasia s právnym posúdením veci súdmi v pôvodnom konaní a so znaleckým dokazovaním
v tomto konaní vykonaným. Fakticky sa domáhajú nového preskúmania správnosti rozhodnutia súdov
v pôvodnom konaní, čo odporuje zásade nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia súdu v pôvodnom
konaní.
Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 79,58 Eur, nakoľko mu
nemoholpriznaťnáhraduvovyššejakouplatnenejvýške,ktorábymupatrilazodmenyzástupcuodporcu
za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 60,07 Eur, režijný paušál 7,81
eur a 20 % DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.