Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/708/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712209517.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.,
K. X, právne zastúpeného VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, IČO: 35 918
225, proti žalovanému: maloletému V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., K. X, zastúpenému matkou
U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. X, právne zastúpenou JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so
sídlom v Q., M. R. B. XX, v konaní o zaplatenie 2.199,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov

proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č. k. 10C/136/2012-219 zo dňa 27.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 2.199,18 eur s
príslušným úrokom z omeškania zamietol, náhradu trov konania priznal odporcovi postupom podľa §
142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na jeho úspech v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Poukazoval na ust. § 451 ods. 2 OZ s tým, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, pričom žalobca za predpokladu, že by preukázal, že skutočne
žalovanému plnil bez právneho dôvodu, neposkytol rozhodujúci dôkaz pre zistenie prípadného rozsahu
bezdôvodného obohatenia, keďže neprodukoval dôkazy preukazujúce o koľko sa investíciami, ktoré
vykonal, zvýšila všeobecná hodnota bytu žalovaného proti všeobecnej hodnote, ktorú mal pred
vynaložením týchto investícií. Riadiac sa takýmito úvahami dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu

nie je dôvodná, pretože žalovaný neprijal plnenie žalobcu bez právneho titulu, ale na základe
platne uzavretej dohody svojej zákonnej zástupkyne so žalobcom, ktorý takýmto spôsobom splácal
žalovanému, že v jeho byte žil roky bez toho, aby prispieval na bežné náklady spojené s jeho užívaním.
Zastal názor, že matka maloletého mala aj v zmysle ust. § 28 OZ oprávnenie uzavrieť takúto dohodu so
žalobcom v prospech zastúpeného mal. vlastníka bytu.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal okresnému súdu,

že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,ženajednejstraneokresnýsúdzamietnutie
návrhu žalobcu odôvodnil tým, že nepreukázal dôkazy na zistenie rozsahu bezdôvodného obohatenia,
na druhej strane uviedol, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo podľa vzájomnej dohody o
rekonštrukcii oplácal žalobca skutočnosť, že v byte môže bývať bez toho, aby prispieval na úhrady
spojené s prevádzkou bytu, čo sa prieči ust. § 451 ods. 2 OZ. Zastal názor, že súd si tak účelovo

vybral časť z výpovedí účastníkov alebo svedkov, odpísal a zhodnotil ich bez súvislosti s ostatným
dokazovaním, ktoré boli v konaní vykonané. Uviedol, že bola dohoda účastníkov spočívajúca v
spoločnom užívaní bytu z dôvodu vážnosti vzťahu medzi žalobcom a matkou žalovaného, na základe
ktorej žalobca vykonal a realizoval investície do bytu v rozsahu, ktoré boli špecifikované v návrhu zo dňa
14.06.2012. Obaja účastníci dohody mali za to, že obývanie spoločnej domácnosti bude dlhodobé, čo
vyplýva i z výpovedí matky žalovaného zo dňa 24.04.2013 a 16.01.2013. Zastal názor, že si nemožnozamieňať uvedenú dohodu s dohodou, že investície boli vykonané z dôvodu, že žalobca nemusí za
užívanie bytu platiť. Hlavný dôvod plnenia však odpadol tým, že investor, teda žalobca opustil spoločnú
domácnosť z dôvodov na strane matky žalovaného a svoje investície si neužil, teda nespotreboval. Z

uvedeného dôvodu sa dohoda nenaplnila, právny dôvod takejto dohody odpadol, a teda žalobca mal
za to, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Tomu, že došlo
reálne k bezdôvodnému obohateniu, nasvedčuje aj to, že po rozchode chcela stará matka žalovaného
z matkinej strany, vedomá si investícií žalobcu do cudzieho majetku, zaplatiť mu 2.500,- eur s účelom
platby s názvom prerábka zo dňa 19.07.2010. Uvedenú sumu však poslal žalobca späť na účet matky

žalovanéhovúmysle,žesavzťahypohádkenapraviaaúčastnícisporubudúžiťvspoločnejdomácnosti.
Rekonštrukcia bola vykonaná na základe dohody oboch účastníkov, teda matky žalovaného a žalobcu,
celú ju organizoval a vybavoval len žalobca. Bola od počiatku po takmer 2 rokoch spolužitia robená z
dôvodu, že žalobca bude v byte bývať, investície bude spotrebúvať. Právny dôvod odpadol vo februári
2012 po odchode zo spoločnej domácnosti, čo považoval žalobca za vznik bezdôvodného obohatenia.
Uviedol,žesafinančnepodieľalnavedeníspoločnejdomácnosti,celúdobuzarábal,pracoval,investoval

v dobrej viere do nákupov, rodinných výletov, dovoleniek, čo preukazoval i výpismi z účtu. Odmietol
premlčanie jeho nároku z dôvodu, že odchodom zo spoločnej domácnosti právny dôvod odpadol, a teda
subjektívna premlčacia lehota začala plynúť od februára 2012. Žiadal preto rozsudok okresného súdu
zmeniť a návrhu vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Uviedol, že investície vyvstali v užívania bytu žalobcom, nemali nič spoločné s požiadavkou žalovaného,
ktorému ani prahy ani bezbariérovosť neboli treba, pri jeho pohybe sa nevydávali zvuky, ktorým
bolo treba zabrániť. Priznanie nároku žalobcu, preto považoval i za rozpor s dobrými mravmi. Za
nepopierateľné považoval, že všetky rekonštrukcie boli vykonané výlučne na podnet žalobcu a pripustil,
že došlo k zlepšeniu estetického výzoru bytu, ale jeho funkčnosť sa nezmenila, tiež sa nezmenila ani

hodnota. Považoval za správne zistenie súdu, že žalobca financoval predmetnú rekonštrukciu bytu
zo svojich výlučných prostriedkov z dôvodu, že v byte býval bez toho, aby sa podieľal na nákladoch
spojených s bývaním, nakoľko rekonštrukcia bola nevyhnutná pre žalobcu. Napokon uvedené vyplýva
aj zo samotného vyjadrenia žalovaného na pojednávaní 16.01.2013, keď uviedol, že sumu 2.500,- eur,
ktoré mu poslala na účet matka žalovaného vrátil z dôvodu, že mu bolo hlúpe žiť v domácnosti, kde nič

neplatí. Uviedol, že v prípade bezdôvodného obohatenia nie je dôležité o čo žalobca v tomto prípade
prišiel, ale o čo sa mal žalovaný obohatiť. Vykonanou rekonštrukciou v žiadnom prípade k zhodnoteniu
bytu nedošlo. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku napadol výrok, ktorým okresný súd rozhodol o trovách
prvostupňového konania. Žiadal uložiť žalobcovi zaplatiť mu na trovách prvostupňového konania

1.655,47 eur tak, ako boli uplatnené vo vyčíslení trov právneho zastúpenia dňa 27.02.2014.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z jeho odvolania vyplýva tendenčnosť
dosiahnuť čo najvyšší počet úkonov zneužívajúc na to Vyhlášku č. 655/2004 Z. z.. Nesúhlasil s tým, že
by bolo potrebné priznať trovy právneho zastúpenia i za porady právneho zástupcu s klientom tak ako
boli uvádzané v časoch 12.12.2012, 15.01.2013, 19.03.2013, 23.04.2013 a 26.02.2014. Žiadal pripojiť

dôkaz o prepise pracovných ciest, naviac uviedol, že práve právny zástupca žalovaného 24.04.2013 na
pojednávaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú nevedel vôbec zdôvodniť ani preukázať, na základe
čoho došlo k odročeniu pojednávania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že porady pred pojednávaniami mali slúžiť
k príprave na pojednávania, jeho vystupovanie na pojednávaní tomu nenasvedčovalo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd si dostatočne neujasnil právny dôvod
uplatneného nároku zo strany žalobcu, teda či sa jedná o nárok vyplývajúci z dohody uzatvorenej
medzi ním a matkou žalovaného alebo či sa jedná o nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia

vzniknutý plnením bez právneho dôvodu, prípadne plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uvedenévyplýva z rozhodnutia okresného súdu, keď na jednej strane tvrdí, že žalobca nepreukázal dôkazmi
rozsah bezdôvodného obohatenia, teda nepredložil dôkazy preukazujúce o koľko sa mal byt žalovaného
vloženými investíciami zhodnotiť, na druhej strane uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko

žalovaný neprijal plnenie žalobcu bez právneho titulu, ale na základe platne uzavretej dohody medzi
jeho zákonnou zástupkyňou a žalobcom, ktorý splácal vloženými investíciami to, že dlhé roky v byte žil
bez toho, aby prispieval na bežné náklady spojené s jeho užívaním.

V prvom rade bude preto potrebné, aby okresný súd si ujasnil či bude nárok žalobcu posudzovať ako
nárok vyplývajúci z dohody uzatvorenej medzi žalobcom a matkou žalovaného o tom, že žalobca vykoná

investície v byte z dôvodu, aby nahradil žalovanému to, že v byte žil bez toho, aby prispieval na bežné
náklady spojené s jeho užívaním alebo sa jedná o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia z
dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Uvedené je dôležité nielen z hľadiska premlčacích lehôt, ale i z
hľadiska zistenia rozsahu poskytnutého plnenia.

K námietke žalobcu o tom, že v danom prípade by sa malo bezdôvodné obohatenie posudzovať ako
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, je potrebné uviesť, že vynaložením

investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v
rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, a
to k okamžiku, keď k zhodnoteniu došlo, nie k okamžiku, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť opustila,
resp. sa z nej odsťahovala.

Pokiaľ okresný súd ustálil, že v danom prípade žalobca plnil na základe dohody uzatvorenej s matkou

žalovaného o tom, že vykonanou investíciou splatí žalovanému to, že v jeho byte roky žil bez toho, aby
prispieval na bežné náklady spojené s jeho užívaním, je potrebné skúmať, či vôbec matka žalovaného
z hľadiska kolízie záujmov pri zastupovaní žalovaného mohla takúto dohodu za žalovaného podľa §
28 OZ so žalobcom uzavrieť, a to i vzhľadom na tú okolnosť, že náklady spojené s užívaním bytu
neplatil žalovaný sám z vlastných prostriedkov, ale vlastne ich platila za neho matka ako jeho zákonná

zástupkyňa. Taktiež je potrebné posúdiť či pri nakladaní s majetkom žalovaného išlo o bežnú vec (predsa
len predmetná dohoda sa týkala vloženia investícií do majetku žalovaného) a či na uzavretie takejto
dohody nebolo potrebné schválenie súdu.

Nakoľko z rozhodnutia okresného súdu nebolo zrejmé, či nárok žalobcu posudzoval ako nárok vzniknutý
z bezdôvodného obohatenia alebo nárok vyplývajúci z dohody medzi žalobcom a matkou žalovaného,

ako i vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, či z hľadiska kolízie záujmov
medzi matkou žalovaného a žalovaným ako i medzi matkou žalovaného a žalobcom bola vôbec matka
oprávnená podľa § 28 OZ takúto dohodu, v čase spolužitia so žalobcom uzatvoriť a či nešlo o bežnú
vec, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako predčasný zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
aby sa v ďalšom konaní vysporiadal s odvolacím súdom vytýkanými nedostatkami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .