Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/455/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218274
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712218274.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. R. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX

19457/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/70/2012-12 zo dňa
30. októbra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/70/2012-12 zo dňa 30. októbra 2012 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR
14917/11 dňa 02.09.2011. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 160,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 160,-

Eur od 23.07.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo dumy 160,- Eur od 06.10.2010
do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola aj Zmluva o úvere zo dňa 29.06.2009, ktorá bola zabezpečená neúplnou blankozmenkou.
V zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 346,- Eur
pri poskytnutí úveru oprávneným v sume 346,- Eur. Rozhodcovský súd zaviazal povinného na úhradu
odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98,86% z ceny úveru a zároveň aj zmenkového úroku 0,25%

denne, tj. 91,25% ročne z dlžnej sumy. Okresný súd takto priznané plnenie považoval za plnenie
zákonom nedovolené a tiež za plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm.
b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v

prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45
ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa súd
opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo

niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných
dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom
uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez
toho,abyprihliadolavosvojomrozhodnutínáležiteodôvodnilsplneniepodmienokstanovenýchprávnym

poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúcehosúdu,nazákladektoréhodospelkzáveruoaplikáciizákonaospotrebiteľskýchúveroch.Súd
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
normy § 52 Občianskeho zákonníka a v konaní sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa.

Záverom oprávnený uviedol, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej
stránky a vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, mohol a mal
posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul nesúladný so zákonom a v tomto zmysle
aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má prioritne postupovať tak, aby
dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 01.09.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 29.10.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislavesp.zn.SR14917/10zodňa02.09.2011.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný

uzavreli dňa 29.06.2009 a blankozmenka vystavená dňa 29.06.2009, ktorou si účastníci zabezpečili
svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh
sa stal splatný v celku dňa 23.07.2010. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa
22.11.2010 zmenku povinného a na základe takto vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom
konaní. Okresný súd následne v napadnutom uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinnosť uložená v rozhodcovskom rozsudku a to
odmena za poskytnutie úveru vo výške 346,- Eur, čo predstavuje 98,86 % a úrok z omeškania vo výške
0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne z dlžnej sumy je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,

a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

Námietku oprávneného, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere zo dňa 29.06.2009 nie je vzťahom spotrebiteľským a že povinný nemá v danom prípadepostavenie spotrebiteľa považuje odvolací súd irelevantnú, nakoľko okresný súd uvedený právny vzťah
ako spotrebiteľský neposudzoval a tiež nerozhodol napadnutým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora z dôvodu porušení ustanovení ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd však nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal
hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne
dohodnutého úroku z omeškania a jeho súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť
účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec
nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne poskytnutý.

Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve

bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či rozhodcovská doložka, resp. zmluva, na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, musel odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, a to aj z

toho dôvodu, že oprávnený podaním zo dňa 14.10.2014, vzal návrh na vykonanie exekúcie späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.