Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212982
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114212982.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. XXX a P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o., so sídlom Farská
12, Nitra, IČO: 36 862 428, o návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa, o odvolaní otca proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 13P/146/2014-10 zo dňa 17. júna 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci vyživovacej
povinnosti otca k maloletej B. V., konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na kapitolu I čl. 1 bod 1, kapitolu II čl. 3 a

čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti /ďalej len „Nariadenie“/ ako aj
ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len
„OSP“/. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ - otec mal. dieťaťa sa podaným
návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.04.2014 domáhal zníženia výživného, ktoré mu bolo
určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/62/2014-19 z 01.04.2014 v sume 200 eur mesačne.

Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené a pri určení výšky výživného súd
prihliadal na dohodu medzi rodičmi. Navrhovateľovi dala matka dieťaťa túto dohodu vopred podpísať.
Nevedel, že matka dieťaťa už žije v spoločnej domácnosti s partnerom. Navrhovateľ t.č. nemá bývanie,
ani zamestnanie a nemá žiadny príjem. Keďže došlo od rozhodnutia súdu k podstatnej zmene jeho
schopností a možností, žiadal súd o znížene vyživovacej povinnosti na sumu 50 eur mesačne od
01.05.2014. Súd v priebehu konania zistil, že matka s maloletou sa zdržiavajú a žijú v Rakúsku, kde

maloletá navštevuje školu, matka je v Rakúsku zamestnaná a na Slovensko chodia iba na návštevy a
prázdniny. Keďže matka a maloletá majú svoj obvyklý pobyt v Rakúskej republike a otec - navrhovateľ
má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, skúmal svoju právomoc vo veci konať. Na základe skutočnosti,
že matka a maloleté dieťa majú obvyklý pobyt v Rakúskej republike, kde majú centrum svojho života s
prihliadnutím na ich rodinný a sociálny život, mal súd za to, že nebola založená právomoc tunajšieho
súdu konať a rozhodnúť vo veci úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, nakoľko maloleté

dieťa nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Súd konanie zastavil pre neodstrániteľnú
prekážkukonania,ktoroujenedostatokprávomocisúdovSlovenskejrepublikykonaťvdanejveci.Keďže
tuzemskýsúdnemôževecpostúpiťcudzozemskémusúdu,navrhovateľsimôžepodaťnávrhnazníženie
(súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že na zvýšenie) vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na
príslušnom súde Rakúskej republiky. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,

ak konanie bolo zastavené.Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v čase podania návrhu sa v spise nenachádzal

relevantný doklad o tom, že by matka dieťaťa mala obvyklý pobyt v Rakúsku. Uvedenú skutočnosť
nebolo možné vyvodiť ani z pripojeného spisu vedeného vo veci rozvodu účastníkov, nakoľko posledné
záznamy o pôsobení matky u zamestnávateľa v Rakúsku boli z januára 2014. Od toho obdobia mohli
matka dieťaťa, ako aj dieťa kedykoľvek zmeniť svoj obvyklý pobyt, čo súd prvého stupňa nezisťoval,
preto nie je zrejmé, na základe čoho súd bez pochybností vyvodil, že nemá právomoc konať vo veci.

Poukázal na skutočnosť, že v rámci prebiehajúcich rokovaní o vyporiadaní BSM po rozvode účastníkov,
právna zástupkyňa matky dieťaťa oznámila pobyt matky v obci Q. D. XXX. Vzhľadom k uvedenému
sa dôvodne domnieva, že matka sa zdržuje na Slovensku a nie v Rakúsku. Ďalej vytkol súdu prvého
stupňa nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď neuviedol na základe akých preukázaných
skutočností dospel k svojmu záveru.

K odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom sa vzhľadom na

zistenia súdu prvého stupňa stotožnil s jeho rozhodnutím.

K odvolaniu navrhovateľa podala písomné vyjadrenie aj matka maloletého dieťaťa, v ktorom uviedla, že
maloleté dieťa má osem rokov, je školopovinné, navštevuje základnú školu v X.. Ona tiež pracuje a býva
v Rakúsku. Navrhovateľ o týchto skutočnostiach vie, je s ňou ako aj s maloletým dieťaťom v kontakte
a má prehľad o tom, kde sa zdržujú. K vyjadreniu priložila vysvedčenie zo školy maloletej, potvrdenie o

návšteve školy, potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o prijatí pôvodného priezviska po rozvode.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 2
písm. a/ OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa domáha
zníženia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
13P/62/2014-19 z 01.04.2014. V priebehu konania stará matka maloletého dieťaťa telefonicky oznámila

súdu, že matka maloletého dieťaťa ako aj maloleté dieťa sa zdržiavajú a žijú v Rakúsku. Súd prvého
stupňa si dal vo veci pripojiť spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/62/2014 o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Následne súd prvého stupňa
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu

povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 (Korigendum z 18.5.2011), v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto

právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 103 ods. 1 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Postup podľa § 104 ods. 1 prvá veta prichádza do úvahy vtedy, ak konanie vykazuje také vady, ktoré
bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Bude to tak vždy, ak sa
na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením

konanie zastaví.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej právnej veci správne
aplikovalNariadenieRady(ES)č.4/2009z18.decembra2008oprávomoci,rozhodnompráve,uznávaní
a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie“), avšak
použil znenie článku 3 Nariadenia pred jeho opravou vykonanou Korigendom dňa 18.05.2011, ktorým

došlo k oprave znenia článku 3 písm. a/ Nariadenia v tom zmysle, že slovo „povinného“ bolo nahradené
slovom „odporcu“.

Podľa takto upraveného znenia článku 3 Nariadenia právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti má
súd členského štátu a/ podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b/ súd podľa miesta obvyklého
pobytu oprávneného. Písm. c/, d/ článku 3 Nariadenia sa na daný prípad nevzťahujú, preto ich súd ďalej

nerozoberal.

Definícia obvyklého pobytu neexistuje, avšak Rozsudok ESD vo veci 523/07 „A“ (súd Korkein) uviedol
len aspekty určenia obvyklého pobytu dieťaťa. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pojem „obvyklý
pobyt“ treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa
do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť,

podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu,
štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a
sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa
obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti jednotlivého prípadu.

Obvyklý pobyt je teda miesto, kde sa osoba reálne zdržiava väčšinu roka, kde má centrum záujmov, bez

ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať trvale. Obvyklý pobyt dieťaťa je tam, kde má obvyklý pobyt osoba,
ktorej bolo dieťa zverené rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov.

V danej právnej veci odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že obvyklý pobyt
maloletéhodieťaťavčasezačatiakonanianasúdeprvéhostupňaboljednoznačnevRakúskejrepublike,
pretože, ako bolo preukázané zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/62/2014, v ktorom sa viedlo

konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, v Rakúskej republike pracovali obaja rodičia maloletého dieťaťa a maloletá tam navštevovala
základnú školu, čo bolo preukázané potvrdeniami o výške príjmu, ako aj výsluchom účastníkov konania
na pojednávaní súdu. Uvedené skutočnosti boli potvrdené úradným záznamom súdu prvého stupňa zo
dňa 16.06.2014, kde stará matka maloletej uviedla skutočností zhodné s tými, ktoré vyplynuli zo spisu

vedeného ohľadne rozvodové konania rodičov maloletého dieťaťa. Rozvodové konanie bolo ukončené
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13/62/2014-19 z 01.04.2014, právoplatným dňa 15.04.2014.
Návrh na začatie konania o zníženie výživného bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 28.04.2014.
S ohľadom na krátky časový odstup medzi právoplatným ukončením rozvodového konania a podaním
návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, súd prvého stupňa správne ustálil, že maloleté dieťa má

obvyklý pobyt v Rakúskej republike.Obvyklý pobyt maloletej možno spoľahlivo odvodiť aj od obvyklého pobytu matky dieťaťa, do ktorej
starostlivosti bolo dieťa zverené, z toho dôvodu, že matka maloletej je zamestnaná v Rakúskej republike,
kde aj žije. Teda v čase začatia konania na súde prvého stupňa, ktoré začalo doručením návrhu dňa

28.04.2014, bol obvyklý pobyt dieťaťa v Rakúskej republike. Uvedené skutočnosti boli potvrdené tiež
matkoumaloletéhodieťaťa,ktorápredložilakvyjadreniukodvolaniunavrhovateľavysvedčeniemaloletej
zo základnej školy v X. zo 04.07.2014, potvrdenie o návšteve školy maloletej v X. zo 16.06.2014 a
potvrdenie o jej zamestnaní v X. zo 06.06.2014. Teda nemožno súhlasiť s námietkou navrhovateľa
o nepreukázaní obvyklého pobytu dieťaťa v Rakúskej republike. Reagujúc na námietku navrhovateľa

ohľadne trvalého pobytu matky dieťaťa v obci Q. D. XXX je potrebné uviesť, že trvalý pobyt je právna
skutočnosť a znamená len registráciu osoby pre rôzne nárokové účely, ale nemusí sa zhodovať s
obvyklým pobytom.

V danej právnej veci je potom právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa daná
súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného (mal. dieťaťa ako oprávnenej osoby, ktorá má nárok
na výživné), preto odvolací súd je zhodne toho názoru, že právomoc na konanie má súd v Rakúskej

republike.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.