Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Kočičková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/871/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709212952.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti
odporkyni O. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. č. XXX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268,
zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Stará Baštová
2, 040 11 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 149,-
€ s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/85/2012-109 zo
dňa 13. 08. 2013, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 18,60 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, VS:
XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 87,63 € na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Ladislava Mikluša, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ
sa návrhom podaným 27. 02. 2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 248,95
€ s príslušenstvom. Dňa 25. 04. 2012 vstúpilo do konania občianske združenie OZ právna pomoc
spotrebiteľom so sídlom v Košiciach ako vedľajší účastník konania na strane odporkyne. Rozsudkom č.
k. 11C/85/2012-96 zo dňa 31. 05. 2013, právoplatným dňa 16. 07. 2013 okresný súd návrh navrhovateľa
zamietol, odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnila
a rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka vyhradil na samostatné rozhodnutie po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd vo vzťahu k trovám
konaniakonštatoval,žeodporkyňamalavkonaníúspech,vzniklojejtedaprávonanáhradutrovkonania,
avšak odporkyni trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník na
strane odporkyne si v podaní zo dňa 25. 09. 2012 v spojení s podaním zo dňa 26. 11. 2012 uplatnil
trovy právneho zastúpenia vo výške 95,30 € zodpovedajúce odmene za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k žalobnému návrhu, podanie zo dňa 23. 11. 2012) a
3-krát režijnému paušálu k uvedeným trom úkonom právnej služby. Náhradu trov právneho zastúpeniaokresnýsúdpriznalvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkynesodôvodnením,žeakvzniklovzmysle
ust. § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania odporkyni (ktorá si však náhradu trov konania
neuplatnila), tak je navrhovateľ v zmysle uvedeného ustanovenia povinný nahradiť trovy konania aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Z celkovo vyčíslených trov právneho zastúpenia priznal
okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
87,63 €.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 22. 08. 2013 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len OSP), nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Následne navrhovateľ v bode II až VIII odvolania
rozpísal dôvody odvolania tak, že poukázal na ustanovenie § 142 OSP, pričom zdôraznil, že v zmysle
uvedeného ustanovenia súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Uviedol, že jedným z predpokladov
potrebných navzniknárokunanáhradutrovkonaniajeajúčelnosťtrovvynaloženýchnauplatnenie
alebo bránenie práva s tým, že pojem účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú
podľa navrhovateľa tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony ako je napr. zaplatenie
súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Podľa názoru navrhovateľa trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné
bránenie práva žalovaného spotrebiteľa. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že vedľajší účastník
je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov.
Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa jeho vlastné poslanie za účelom, ktorého bolo
založené či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre
zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo podľa navrhovateľa to, aby tieto
občianske združenia mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia
zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať
náhradu trov právneho zastúpenia podľa navrhovateľa priznáva, že odporkyni neposkytol pomoc pri
ochrane jej spotrebiteľských práv, čo je základným poslaním združenia na ochranu spotrebiteľov. Z
uvedeného podľa názoru navrhovateľa vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvode vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom hoci ešte nevedel o akú
právnu vec ide. Vedľajší účastník ako odborne spôsobilý subjekt vo svojej argumentácii poukázal iba
na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos ak vo svojom vyjadrení tak ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súd nemal povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je podľa názoru navrhovateľa súhlas hlavného účastníka na strane, ktorého chce vedľajší
účastník v konaní vystupovať, čo podľa navrhovateľa vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní
môže byť naplnený len ak hlavný účastník v konaní s takýmto vstupom súhlasí. Na vyriešenie otázky
procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú konania nie je podľa navrhovateľa možné uplatniť
domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd podľa
ustanovenia § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania
na strane odporkyne trovy konania nepriznáva a zaviazal ho nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V podaním zo dňa 27. 09. 2013 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadril vedľajší účastník na
strane odporkyne a vo vyjadrení uviedol, že už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé
vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou
advokátskoukanceláriouzdružujúcou17advokátovaďalších24právnikov,ktoráhozastupujevkaždom
konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o
námietky navrhovateľa týkajúce sa účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vedľajší
účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo
nanajvýš účelné, pretože žaloba navrhovateľa bola ako nedôvodná zamietnutá. Zdôraznil, že účelnosť
úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledkuúkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne ovplyvniť v prospech účastníka konania výsledok konania,
v opačnom prípade by nebolo zabezpečené ústavné právo každého na právnu pomoc, pretože potom
by sa účastník konania odmietol dať zastúpiť advokátom z dôvodu, že jeho náklady, aj keď bude
úspešný, nebudú nahradené hoci mu právne zastúpenie v každom konaní Ústava SR umožňuje a
garantuje. Vedľajší účastník konania ďalej vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznil, že vedľajší
účastník je riadnym účastníkom konania, teda v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy SR a Občianskym
súdnym poriadkom má právo zvoliť si na zastupovanie advokáta a to od začiatku konania, nie iba podľa
náročnosti prípadu. Z ničoho podľa vedľajšieho účastníka nevyplýva, že vedľajší účastník sa nemôže
dať zastúpiť v konaní advokátom, ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní.
Pochybnosti o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania by boli v rozpore so zákonnou garanciou
práva účastníka konania na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských
sporov je dané okrem iného aj článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá členským štátom
EÚ zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov a podporovať právo spotrebiteľov na informácie a
na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľov. Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí
podľa názoru vedľajšieho účastníka vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si vo viacerých
konaniach sústavne a vedome uplatňuje proti spotrebiteľom neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola
viackrát právoplatne súdmi judikovaná a prehlásená za neprijateľnú. Právny predchodca navrhovateľa
mal zákaz používať a uplatňovať túto neprijateľnú zmluvnú podmienku, napriek tomu si ju navrhovateľ aj
vtomtoprípadeprotispotrebiteľovivrozporesozákonomuplatnil.Vedľajšíúčastníknastraneodporkyne
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej zdôraznil, že ak si navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti
veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť svoje nároky, ktoré sú v rozpore s právom, nie je žiaden rozumný
dôvod pri rozhodovaní o trovách konania navrhovateľa od náhrady trov konania úspešnému účastníkovi
odbremeniť. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania v celkovej výške 18,60 €.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník.
Podľa ustanovenia § 18 OSP účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
Zo spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania
podaním zo dňa 20. 04. 2012 kde žiadal, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami.
V podaní zo dňa 25. 09. 2012 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k žalobnému návrhu a
uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil žiadne dôkazy ku svojmu uplatnenému
nároku) ako aj povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti po skutkovej stránke tak, aby bol zrejmý
nárok navrhovateľa, pretože z obsahu žaloby a jej príloh nie je možné určiť, či právo navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty vôbec vzniklo, teda nedá sa zistiť v akom rozsahu nesplnil spotrebiteľ
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, za aké obdobie a pod. Zdôraznil, že
zo znenia žaloby nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo
právo na náhradu škody. V prípade ak si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody,
jeho právo je zjavne premlčané, nakoľko navrhovateľ resp. jeho právny predchodca sa podľa dátumu
vystavenia faktúry dozvedel o vzniku škody skôr ako dva roky pred podaním žalobného návrhu, preto
súd pre vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom nemôže navrhovateľovi požadované
plnenie priznať. Vedľajší účastník v predmetnom vyjadrení k žalobnému návrhu ďalej uviedol, že právny
predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,ktoré má vopred pripravené a ktorých zmluvné podmienky spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, čo platí aj pre
zmluvnú pokutu, ktorú žiada navrhovateľ zaplatiť od spotrebiteľa vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu
na čas aký zostáva do doby viazanosti. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému
návrhu uviedol, že v danej veci zmluvnú pokutu treba považovať za neprimeranú zmluvnú sankciu
aj z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny
poskytnutých služieb dôjde k ukončeniu zmluvy napr. 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti
s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu poskytnutých služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda
na jej začiatku. Vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2Co/132/2011 zo dňa 23. 05. 2012, ktorým boli vyššie zmienené zmluvné podmienky
právneho predchodcu navrhovateľa v obdobnom spotrebiteľskom spore určené za neprijateľné a teda
za neplatné, s tým že súd zakázal právnemu predchodcovi navrhovateľa používať a uplatňovať si túto
zmluvnú pokutu, pričom tento zákaz vyplýva aj z ustanovenia § 53a ods. 1 OZ v spojení s článkom
2 ods. 3 Ústavy SR. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vedľajší
účastník navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol. Okresný súd rozsudkom č. k. 11C/85/2012-96 zo
dňa 31. 05. 2013 žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka vyčlenil na samostatné
rozhodnutie.
Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeuznesenieokresnéhosúdu,ktorýmokresnýsúdzaviazal
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia je
vecne správne. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že trovy vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne boli vynaložené neúčelne, bez príčinnej súvislosti s výsledkom konania. Vo
vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že súd mal zohľadniť neúčelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu
trov právneho zastúpenia nepriznať, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne
právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd nemal v danom prípade priznať vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia. Tak ako bolo vyššie konštatované,
vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému návrhu konkrétne reagoval na obsah
žalobného návrhu, jeho vyjadrenie teda nie je v žiadnom prípade paušálne, naopak z jeho obsahu je
zrejmé, že bolo vypracované až potom, čo sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s
obsahom žaloby a s prílohami k žalobe, teda vynaložil potrebnú odbornú starostlivosť pri obrane práv
žalovaného spotrebiteľa. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak nemožno v žiadnom
prípade vyhodnotiť ako neúčelne vynaložené trovy konania, pretože v konečnom dôsledku viedli k
úspechu odporkyne v konaní. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že združenie na ochranu
spotrebiteľovbymalobyťsamézpodstatysvojejexistencieschopnéposkytnúťžalovanýmspotrebiteľom
právnu pomoc v spotrebiteľských právnych veciach, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. II.ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému
rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu „účelne vynaložené trovy konania“
vymedzovať kategóriu subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak
im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. V
uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd aj na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, v zmysle znenia ktorého
má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, čo znamená, že rovnako ako
navrhovateľ aj vedľajší účastník konania má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a v
nadväznosti na to, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia; opačný názor by bol
v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania upravenou v ustanovení § 18 OSP.
Okrem námietok týkajúcich sa samotných trov konania navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že
vedľajší účastník môže vstúpiť do konania len so súhlasom hlavného účastníka konania, na podporu
ktorého má v konaní vystupovať. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že otázka
vstupu vedľajšieho účastníka do konania bola vyriešená právoplatným uznesením okresného súdu č.
k. 11C/85/2012 - 68 zo dňa 12. 12. 2012, ktorým okresný súd rozhodol o námietke navrhovateľa proti
vstupu vedľajšieho účastníka konania do konania tak, že vstup vedľajšieho účastníka konania - OZ
právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach do konania pripúšťa.
Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutéuznesenieokresnéhosúdupodľa
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v
nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovyprávneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v odvolacom konaní
predstavuje odmena priznaná v rozsahu jednej polovice tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 10,79 € a režijný
paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní predstavujú sumu 18,60 €.
O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol
odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.