Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200010
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213200010.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ P. Y., nar. XX. P. XXXX a 2/ P. Y., nar. XX. V. XXXX,
oboch bytom M. N. F. XXX a zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Legal Cases, s.r.o.,
Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovanej: SPR Vojka, a.s., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 14,
zast. splnomocnenkyňou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Bratislava, Prievozská 4/B, o
neplatnosť zmluvy o výkone správy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda z 22. októbra 2013 č. k. 6C 1/2013-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol námietku miestnej nepríslušnosti. Už tu sa žiada
podotknúť, že námietka bola vznesená žalovanou (nie teda „právnym zástupcom navrhovateľa“, ako sa
mylne uvádza v odôvodnení uznesenia, ignorujúcom i fakt, že tu ide o tzv. sporové konanie s potrebou
označovania účastníkov i podania začínajúceho konanie za žalobcov, žalovanú a žalobu, v uvedenej súv.
por. i §§ 79 a 90 O. s. p., čiže Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení), pričom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 84 a § 88 ods. 1 písm. h/
O. s. p. a vecne tým, že predmetom konania je tu určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, týkajúcej
sa pozemkov v obci a katastrálnom území Vojka nad Dunajom a takto aj práva a povinnosti vyplývajúce
z výkonu správy nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v územnom obvode Okresného súdu Dunajská Streda
z. (z ktorého dôvodu je preto daná tzv. výlučná miestna príslušnosť súdu miesta polohy nehnuteľnosti
a tým je práve dunajskostredský okresný súd).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie len žalovaná so zrejmým návrhom na jeho zrušenie
(uznesenia) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (v ktorom by inak podľa všetkého malo
dôjsť k postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava I - ako všeobecnému súdu žalovanej). Namietala
nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, keď právami k nehnuteľnosti spôsobilými
založiť príslušnosť súdu v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. závery konštantnej judikatúry súdov
(poukaz na R 100/1994) rozumejú len vecné práva k nehnuteľnostiam a im obdobné práva (nájomné či
predkupné) a spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik; pri spochybňovaní platnosti
zmluvy o výkone správy (ako v prejednávanej veci) však o takýto prípad nejde.

Žalobcovia navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Súd prvého stupňa si podľa nich
otázku svojej príslušnosti na prejednanie veci vyriešil správne, pričom dôkazom na charakter sporu
ako sporu týkajúceho sa i práv k nehnuteľnostiam je aj dnes už právoplatné nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým bolo žalovanej uložené umožniť im (žalobcom) vstup a vjazd do rekreačného areálu,
ako aj znášať ich pohyb v takomto areáli.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (dôvodnosti námietky žalovanej týkajúcej
sa miestnej príslušnosti súdu, kde z povahy veci vyplývala nemožnosť len čiastočného prieskumu

správnosti rozhodnutia napadnutým uznesením) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania
(pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania
aj takejto veci odvolacím súdom na pojednávaní) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať
úspech hneď z dvoch dôvodov.

Podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. namiesto všeobecného súdu odporcu (v tzv. sporovom konaní
„žalovaného“ alebo „žalovanej“, ako už bolo uvedené vyššie) je na konanie príslušný súd, v obvode
ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b/ (v
tejto veci do úvahy neprichádzajúca príslušnosť tzv. rozvodového súdu aj na konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva a o zrušenie spoločného nájmu bytu - pozn. odvolacieho súdu).

Podľa § 105 ods. 1 O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ (v tzv.
sporovom konaní „žalobca“, „žalobkyňa“ alebo „žalobča“) vystupuje v rôznych veciach opätovne ako
navrhovateľ (i tu rozumej označený v súlade s pojmami vlastnými sporovému konaniu) alebo ak miestnu
príslušnosť namieta odporca (tu opäť „žalovaný“, „žalovaná“ alebo „žalované“), súd skúma miestnu
príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej a
neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí.

Podľa § 74 ods. 2 O. s. p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci.

Konania, v ktorých sa či už súbežne s podaním návrhu vo veci samej (žaloby), alebo aj po začatí konania
vo veci samej požaduje tiež nariadenie predbežného opatrenia, sa vyznačujú nielen tým, že v nich
jedno z konaní (o predbežnom opatrení) má charakter konania bežiaceho v rámci toho druhého (vo veci
samej) a ide tu tak z matematického hľadiska o vzťah podmnožiny a množiny (resp. pri uvažovaní za
pomoci symbolov o vzťah menšej a väčšej matriošky), ale aj tým, že tu skúmanie príslušnosti súdu na
nariadenie predbežného opatrenia a príslušnosti na konanie vo veci samej nejde dosť dobre oddeliť. Je
to tak preto, že zákonodarca skonštruoval kritérium príslušnosti na jedno z takýchto konaní (a to práve
na konanie o predbežnom opatrení, ktorá má buď prebiehať v rámci konania vo veci samej, alebo ešte
pred jeho začatím, tu však s trvaním na čo najskoršom začatí konania vo veci, ak návrhu na predbežné
opatrenie bolo vyhovené a taký stav nemá trvať len veľmi krátky čas) tým, že ho odvodil od príslušnosti
na konanie druhé (to vo veci samej). Možnosť súbežného vedenia konaní o predbežnom opatrení aj
konania vo veci je na jednej strane dôvodom, pre ktorý dosť dobre nejde konanie o predbežnom opatrení
považovať za konanie vo veci samej (ak by to malo byť naopak, nebolo by zrejmé, ako potom nazývať
konanie iniciované žalobou a aký by mal byť medzi oboma tu diskutovanými konaniami rozdiel), na
druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu v týchto prípadoch treba zvýšenú pozornosť venovať
časovému hľadisku problému, teda splneniu podmienky sformulovanej (v ustanovení pre tieto účely
rozhodnom) prakticky tak, že súd má možnosť skúmať príslušnosť z vlastnej iniciatívy len do začatia ním
konania vo veci samej a ak ju nevyužije, prinavrátiť mu ju môže neskoršia námietka účastníka, avšak len
vtedy, ak je táto uplatnená najneskôr pri prvom úkone účastníkovi patriacom. Ak účelom skonštruovania
príslušnosti toho istého súdu na konanie o predbežnom opatrení i konanie vo veci samej je tiež evidentný
záujem na sústredení oboch konaní na jednom súde, na čo najskoršom vyriešení otázky príslušnosti a
do tretice i na eliminovaní nežiadúceho javu presúvania vecí medzi súdmi (potom, čo sa niektorý z nich
- hoc aj len čiastočne - vecou už zaoberal), vyvodiť z toho nemožno len už nikým nespochybňované,
teda to, že účastníkom s právom namietať príslušnosť až po začatí konania vo veci samej nikdy nie
je iniciátor konania (ktorého prvým úkonom je žaloba a už jej podaním na celkom konkrétny súd došlo
k jednoznačnému vysloveniu názoru na príslušnosť bez významu toho, či sa tak stalo aj výslovne),
ale i to, že ak žalovaný nevyužil právo namietať príslušnosť už v odvolaní proti uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia (potom, čo mu bol doručený návrh na predbežné opatrenie, integrovaný do
žaloby a čo získal vedomosť aj o tom, čo je predmetom konania vo veci samej), pri neskoršom uplatnení
námietky už nemôže byť splnená podmienka jej uplatnenia pri prvom úkone, ktorý tomuto účastníkovi
patrí.

Pretože však žalovaná z prejednávanej veci uplatnila námietku nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská
Streda až podaním z 18. októbra 2013, podaným na takomto súde rovnaký deň, i keď žaloba s
uznesením o nariadení predbežného opatrenia jej bola doručená už 17. januára 2013 a prvým úkonom

tejto účastníčky sa stalo odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení, námietka bola bez nádeje
na úspech už z dôvodu jej oneskorenosti.

I ak by ale výklad zhora platiť nemal, s námietkou by nešlo uspieť preto, že odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa nezdieľa ani výklad ustanovenia § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. prinášaný odvolaním.

Aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, použité na podporu argumentácie odvolateľky, bolo totiž vydané v
záujme odstránenia v minulosti vzniknutých pochybností o tom, či súd miesta polohy nehnuteľnosti má
byť príslušným aj na také spory, ktorých súvis so samotnou nehnuteľnosťou je len elementárny (najmä
spory o nájomné alebo o úhrady za služby spojené s užívaním bytov). O taký prípad len elementárneho
súvisu ale v prejednávanej veci nejde, nakoľko žalobou sa tu spochybňuje samotná platnosť zmluvy o
výkone správy a výsledkom konania tak môže byť (odhliadajúc na tomto mieste od dosiaľ neskúmaného
faktoru naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení) i konštatovanie existencie
alebo neexistencie zmluvou zakladaných práv žalovanej (ale i žalobcov) k nehnuteľnosti. Toto podľa
názoru odvolacieho súdu na záver o príslušnosti súdu, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza,
postačuje.

Pri riadení sa toto úvahou by preto námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda
nemohla obstáť ani vtedy, ak by bola uplatnenou včas. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne,
ak napadnutým uznesením túto námietku zamietol. Takéto jeho rozhodnutie bolo pritom logickým
významovým protikladom postúpenia veci bez rozhodnutia inému súdu (v prípade, v ktorom by súd
naopak konštatoval dôvodnosť námietky nepríslušnosti) a to s možnosťou preskúmania správnosti úvah
vedúcich k ponechaniu si veci (súdom, ktorého príslušnosť sa namieta) i na základe riadneho opravného
prostriedku (s ktorými procesnými aspektami problému sa inak tunajší súd vyporiadal už v minulosti, v
tejto súv. por. najmä uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2011 č. k. 10Co/1/2011-109).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu šlo len o zaoberanie sa čiastkovým
rozhodnutím procesnej povahy v ďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom rozhodnutie o trovách konania
patrí až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.