Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215879
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413215879.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 31 815 138 proti povinnej F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Q. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad, so sídlom
Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 14487/13 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo

výške 1648,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5Er/1093/2013-16 zo dňa 11.12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 10555/11 zo dňa 02.03.2012 právoplatný dňa
10.04.2012 a vykonateľný dňa 13.04.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský súd
priznal oprávnenému plnenie na základe zmenky. Z predložených dokladov okresný súd zistil, že

oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.02.2011 Zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru („VPPÚ“). Povinný sa v Zmluve zaviazal úver
vo výške 700,- Eur spolu s poplatkom vo výške 680,- Eur splatiť oprávnenému v 12-ich mesačných
splátkach po 115,- Eur, počnúc dňom 28.03.2011. V bode 13 VPPÚ bola zakotvená dohoda o vyplnení
zmenky. S odkazom na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)
okresný súd ex offo preskúmal rozhodcovský rozsudok, zmenku, ako aj pripojenú Zmluvu spolu so

VPPÚ a dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.
Poukázal na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia Zmluvy, § 25 ods. 2 a
5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 a ods. 6 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochadospelkzáveru,žeideojednoznačnespotrebiteľskúzmluvu.
Dohodu o vyplnení zmenky okresný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok
neplatnosť dojednania v zmysle ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukázal na absenciu určenia

ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok označil okresný súd za nepreskúmateľný s ohľadom aj na
skutočnosť, že priznanie nároku oprávnenému zdôvodňoval len s odkazom na ustanovenia zákona č.
191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Okresný súd tiež vyjadril názor, že rozhodcovský súd priznal
oprávnenému istinu a úroky v rozpore so zákonom. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel okresný

súd k záveru, že celé plnenie priznané exekučným titulom je v rozpore so zákonom, preto zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému.Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45

zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citvaného ustanovenia
okresnýmsúdomdochádzaknahradzovaniukonaniaožalobáchozrušenierozhodcovskýchrozhodnutí,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol procesnú
vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolateľ namietol,

že okresný súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze ust. § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie okresného súdu preskúmať. Rozhodnutím okresného
súdu malo podľa odvolateľa dôjsť aj k pozbaveniu oprávneného domáhať sa svojho plnenia, nakoľko
oprávnený sa už nemôže domáhať svojho nároku z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. S ohľadom na

uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie vo veci.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.

1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný dňa 24.02.2011 uzatvorili zmluvu o
úvere č. 102300823 (ďalej len Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
700,- Eur. Povinný sa zaviazal splatiť sumu 1380,-Eur v 12-tich mesačných splátkach po 115,- Eur.
Spolu so Zmluvou oprávnený predložil súdu aj VPPÚ, kde sa podľa bodu 14 zmluvné strany dohodli, že

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené
primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra. Obsahom VPPÚ v bode 13 je aj dohoda o
vyplnení zmenky, ktorú označil okresný súd za neplatnú. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie

rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a stotožňuje sa s argumentáciou,
ktorou odôvodňuje svoje rozhodnutie.

Z predchádzajúcej súdnej praxe je už zrejmé, že rozhodcovský súd zakladá svoju právomoc na
rozhodovanie vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Preto sa odvolací súd primárne

zaoberal skúmaním rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu
rozhodovať vo veci, a či bola splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky. Písomná forma
rozhodcovskej doložky je zachovaná, aj ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením

zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej vrozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon

alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka v danom prípade nebola dodržaná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že VPPÚ, súčasťou ktorých je aj rozhodcovská doložka, neboli technicky spojené, ale ani podpísané
obidvomi zmluvnými stranami. Aj bez ohľadu na túto skutočnosť, nemožno z uvedenej formy vyvodiť
jasný záver, že prílohy k zmluve obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov Zmluvy, že sú s ňou

riadne oboznámení a súhlasia s jej znením a obsahom. Zmluvné strany musia byť pri podpise návrhu
zmluvy riadne oboznámené nielen so Zmluvou, ale aj všetkými obchodnými podmienkami a inými
prílohami Zmluvy. Z predložených dokladov však okresný súd nezistil, že by predložené VPPÚ boli
platné v čase uzavretia Zmluvy, nakoľko to nie je možné vyvodiť z nedatovaného a nepodpísaného
dokumentu.(UznesenieNSSRsp.zn.2Cdo245/2010z30.11.2011).Nazákladetýchtoskutočnostíbola

rozhodcovská doložka uzavretá neplatne, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý založil svoju právomoc na neplatnom právnom úkone. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR 3 MCdo 20/2008, v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie vydané
nepríslušným orgánom, ide o nulitný právny akt, ktorý nemožno v exekučnom konaní vykonať, pretože
nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon má za

následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú prihliada súd ex offo, teda z úradnej povinnosti.

Na námietku odvolateľa o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného
titulu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať
podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že
Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so

zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru
Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Odvolací súd tiež poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikované v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie

sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z
dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v
kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,
t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne

rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor
v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny
súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3

a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je
viazaný touto podmienkou.

K námietke odvolateľa o porušení ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania,
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd

uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na podklade
listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu
k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa

problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené sa aj odvolací
súdprimárnezaoberalpreskúmaním rozhodcovskejdoložkyvsúladeskritériami,naktorýchjezaloženýinštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená
do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). V prípade rozhodcovskej

doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom
ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul,
a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do zmluvných dojednaní Zmluvy (všeobecné podmienky poskytnutia úveru) ako súčasti formulárovej

zmluvy. Podmienky v bode 14 VPPÚ stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami
budúriešenéprimárnemediáciouapojejzmareníalternatívnepredpríslušnýmsúdomvsúdnomkonaní,
alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky., pričom výber jednej z
alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná,
formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď
rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ

sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú
obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom - podmienkou. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. §
53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku

bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti
s mierou povinností povinného (dlžníka), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto
zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinného. Oprávnený
koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho

nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu
(oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou
platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto
prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol

povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade

predložená zmenka, o existenciu ktorej oprel svoj nárok žalobca, je len spôsobom oprávneného, ako
obísť prípadnú neplatnosť Zmluvy, pretože z obsahu formulára, ako aj z právnej úpravy mu muselo
byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nejednu neprijateľnú podmienku. Toto konanie
odporcu odvolací súd považuje za konanie odporujúce zákonu, dobrým mravom a konanie, ktorého
cieľom bolo zákon obísť. Z uvedeného dôvodu ide v citovanej časti zmluvy o absolútne neplatný právny

úkon, na ktorý súd musel prihliadnuť bez ohľadu na to, že ide o úkon majúci zmenečnú povahu.
Okresný súd správne konštatoval, že aj dohoda o vyplnení zmenky je len jedným z mnohých zmluvných
podmienok, ktoré sú obsiahnuté vo VPPÚ, ktoré predstavujú tzv. formulárovú zmluvu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká
už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39,
§ 53 ods. 5, OZ § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom
štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia,odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti
či nepreskúmateľnosti, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu ako aj dôvodmi, na
základe ktorých zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči

povinnému.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.