Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209129
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713209129.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45869464, zastúpeného spoločnosťou Verita s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská
18, proti povinnému Z. N., bytom E. č. XXX, o vymoženie sumy 1 187,38 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12Er/339/2013 - 18 zo dňa 18. marca 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad Michalovce, sp. zn. Ex 4035/13 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 27.1.2012 sp. zn. IDA121000169, vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky, súčasti obchodných
podmienok pre úver, verzia 1/2006, čl. 9, bod 9.2, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o úvere č. 9408921306
uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a
povinným dňa 8.9.2006. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ustanovenia zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom
na judikatúru súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudky C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA, prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt.
c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal
exekučnýsúdpredloženýexekučnýtitulajehosúladsozákonomadospelkzáveru,žemedziúčastníkmi
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Táto bola posúdená súdom prvého stupňa ako

neprijateľná zmluvná podmienka, uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
povinnému v pozícii spotrebiteľa bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ touto rozhodcovskou doložkou preto nie je viazaný. Neplatná
rozhodcovská doložka má za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo následne vedie
k nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na tomto základe nie je možné žiadosti o

udelenie poverenia vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/ a § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, je ním exekučný súd viazaný. Exekučný súd preto nemá oprávnenie posudzovať
vecnú správnosť exekučného titulu, jeho skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť, nemôže
naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Porušuje tým zásadu rovnocennosti a pripúšťa
tým rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Exekučný súd by nemal nahrádzať

možnosti dané účastníkovi na jeho obranu a nahrádzať tak pasivitu povinného. Navyše, možnosť
preskúmavania možného rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní je viazaná výlučne na plnenie, nie na zmluvné podmienky. Exekučný súd takouto preskúmavacou
činnosťou prekračuje svoje zákonné oprávnenia, čím porušuje ústavné právo oprávneného na súdnu
ochranu. Exekučný súd tak oprávnenému znemožňuje uplatniť jeho práva priznané exekučným titulom,
právoplatným rozhodcovským rozsudkom. Poukázal na to, že Zákon o rozhodcovskom konaní a

Rokovací poriadok poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv
a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania. Podľa názoru oprávneného
rozhodcovská doložka nemôže byť charakterizovaná ako nekalá zmluvná podmienka, ako ju definuje
smernica Rady č. 93/13/EHS. Ďalej poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy plnila len svoju zákonnú povinnosť podľa § 93b/ uvedeného zákona.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať

súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku,alejehosúladnosťsozákonom.Priexistenciirozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,

nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka

ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2006, ktoré tvoria prílohu zmluvy o
úvere v bode 9.2., prechodné a záverečné ustanovenia, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní tak nebola splnená základná podmienka na to, aby
mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je

daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Niejemožnésúhlasiťsargumentáciouoprávneného,žepriuzatváranízmluvymedzibankouapovinným
sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.Podľa § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto

klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť
banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je
vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti
ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti

spotrebiteľa a jeho ochrane.

Zákonné ustanovenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,keďžeumožňujeklientovi,spotrebiteľovi,návrhneprijať.
Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok boli vopred pripravené nepochybne svedčia o tom,
že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp.

rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú

rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy a príslušných obchodných podmienok.
Výhradná rozhodcovská doložka je koncipovaná výlučne ako súčasť obchodných podmienok pre úver,
na ktoré odkazuje text uzavretej zmluvy, s ktorými netransparentne splynula, bez možnosti zmeny
obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti rozhodcovskej doložky, sa má sledovať z pohľadu

ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú
klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných a všeobecných obchodných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok.

Vo vzťahu k argumentácii súdu prvého stupňa ohľadom posúdenia vzťahu medzi oprávneným ako
poskytovateľom úveru a povinným ako dlžníkom ako vzťahu spotrebiteľského, s touto argumentáciou
sa odvolací súd stotožňuje. Na doplnenie dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenia § 4 Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možnonahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom

zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy
nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na
osobitnom dokumente, pričom s týmito obchodnými podmienkami netransparentne splynula aj výhradná

rozhodcovská doložka.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma
zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa §
4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, o ktorom by mal byť povinný primerane oboznámený, nedošlo ani k podpisu
všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník
oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí s obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť,

že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú doložku a podrobiť
sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne

vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice), pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe, t.j. ako výhradná rozhodcovská doložka bez možnosti
danej účastníkovi podať žalobu na všeobecný súd, je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované

na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom služby, a ktorá
vyžadujeodspotrebiteľaabysapodrobilrozhodcovskémukonaniu,navyšenageografickyneprijateľnom
mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci

C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40. Rovnako je možné
takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 4 OZ.

V čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom

explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá

právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť
podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať vkaždom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu
k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného o porušení jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa
odvolací súd poukazuje na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 4.7.2013, ktorou vyzval oprávneného na
vyjadrenie sa k otázke platnosti rozhodcovskej doložky vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok
podľa § 93b zákona o bankách. Oprávnený na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 14.10.2014.
Exekučný súd teda umožnil oprávnenému vyjadriť sa a pri rozhodovaní bral na zreteľ právny názor

oprávneného. Právo na kontradiktórne konanie oprávneného teda nebolo zo strany exekučného súdu
porušené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní

úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.